3Svk/2/2024

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 76S/19/2022-147 zo dňa 26. apríla 2023, v spojení s opravným uznesením č. k. 76S/19/2022 - 159 zo dňa 19. mája 2023 Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil opatrenie žalovaného č. OU-RS-PLO2-2022/ 003718-002 zo dňa 20. januára 2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaný ako orgán štátnej správy na úseku poľovníctva v zmysle § 71 ods. 2 písm. c) a § 19 ods. 7 písm. d) zákona o poľovníctve odvolal žalobcu podľa § 74 ods. 2 písm. e) zákona o poľovníctve z funkcie poľovníckeho hospodára v poľovnom revíri Bagjaš Tornaľa.

Je ale pravdivé tvrdenie žalobcu, že aj keď sa tu neaplikuje Správny poriadok, sú aplikovateľné zásady vymedzené v § 3 Správneho poriadku. Podľa § 3 ods. 7 Správneho poriadku sa ustanovenia o základných pravidlách konania vymedzené v ods. 1 až 6 primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

Zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva, že aj v takomto administratívnom procese, kde sa neaplikuje podľa zákona o poľovníctve Správny poriadok, je povinnosťou orgánu verejnej správy aplikovať základné zásady vymedzené v § 3 Správneho poriadku.

Správny súd odkázal na názor vyslovený Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. I. ÚS 698/2016 zo dňa 22.03.2017 (nález súvisí s vecou vedenou na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 8Sžo/161/2015, Ústavný súd SR zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/161/2015 zo dňa 21.07.2016 a následne bolo Najvyšším súdom SR rozhodnuté vyššie uvedeným rozsudkom sp. zn. 8Sžo/3/2017 zo dňa 30.11.2017). Ústavný súd SR v uvedenom náleze riešil podobnú vec a to oznámenie o vyškrtnutí účastníka zo zoznamu členov poľovníckej stráže individuálnym správnym aktom. Podľa ústavného súdu aj keď sa na administratívny proces týkajúci sa opatrenia o vyškrtnutí člena zo zoznamu členov poľovníckej stráže nevzťahuje Správny poriadok, tak bolo dôvodne namietané porušenie zásad správneho konania. 4. Ústavný súd SR v označenom rozhodnutí poukázal aj na odporúčania Rady Európy Rec (89)8, konkrétne: „Termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo

limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde Rady Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v ods. 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Aj keď bol uvedený názor Ústavného súdu SR prijatý vo veci odvolania člena poľovníckej stráže, tieto závery sú plne použiteľné aj v tejto veci, a to vzhľadom na odbornú právnu úpravu v § 19 ods. 7 písm. d) zákona o poľovníctve a § 28 ods. 6 písm. i) zákona o poľovníctve, v ktorých je obsiahnutý takmer totožný text.

5. Správny súd preto dospel k záveru, že žalovaný mal v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci preveriť oprávnenie užívateľa na podanie žiadosti o odvolanie žalobcu z funkcie poľovníckeho hospodára, teda to, či postup, ktorý predchádzal podaniu takejto žiadosti, bol v súlade so zákonom o poľovníctve a stanovami poľovníckej organizácie.

hospodára. Správny súd sa k vyhodnoteniu týchto skutočností v tomto rozsudku nemohol vyjadriť - či tento proces bol alebo nebol v súlade so stanovami, pretože žalovaný v tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav a chýba v tomto smere právne posúdenie žalovaným. Správny súd by postupom, kedy by vykonal aj toto posúdenie, nahradil činnosť žalovaného, čo nie je úlohou správneho súdu v správnom súdnictve. Pokiaľ žalovaný a ďalší účastník konania uvádzali ďalšie skutočnosti ohľadne vylúčenia žalobcu z poľovníckej organizácie, tieto neboli v tomto súdnom konaní podstatné, pretože pre správny súd je pri tomto type správnej žaloby (všeobecná správna žaloba) rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania opatrenia napadnutého správnou žalobou (§ 135 SSP).

006514 - 002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.05.2023 rozpustil. 9. Z ustanovení § 19 a § 38 zákona o poľovníctve je zrejmé, že žalovaný bol oprávnený skúmať, či pri alebo pred podaním žiadosti o odvolanie žalobcu z funkcie poľovníckeho hospodára boli porušené stanovy užívateľa poľovného revíru len podľa § 38 zákona o poľovníctve, pričom dôsledkom nevykonania nápravy môže byť len rozpustenie poľovníckej organizácie a nie odmietnutie odvolania poľovníckeho hospodára na základe žiadosti užívateľa poľovného revíru.

U vedenom kontexte sa javí nelogické odôvodnenie správneho súdu, že sťažovateľ mal v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu preveriť oprávnenie užívateľa poľovného revíru na podanie žiadosti o odvolanie žalobcu z funkcie poľovníckeho hospodára.

na úseku poľovníctva, má z vlastnej úradnej činnosti vedomosť o tom, že poľovnícky spolok Bagjaš Tornaľa bol v tom čase užívateľom poľovného revíru Bagjaš Tornaľa, (keďže eviduje zmluvy o užívaní poľovných revírov) a rovnako mal vedomosť, že v mene poľovníckeho spolku koná predseda - Štefan Koncz (keďže eviduje údaje v registri poľovníckych organizácií).

V uvedenom kontexte, s poukazom na jednoznačné právo užívateľa poľovného revíru odvolávať poľovníckeho hospodára z funkcie, sa javí ako neúčelné vyžadovať od účastníkov konania vyjadrenia, ktoré na výsledok konania nemôžu mať žiaden vplyv s poukazom aj na zásadu hospodárnosti konania (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku).

Ak by správny orgán prihliadal na nezákonné dôkazy a na základe týchto dôkazov by vyhodnotil skutkový stav veci, potom by správne konanie v predmetnej veci zaťažil chybou, ktorá by mala za následok vecne nesprávne a v konečnom dôsledku aj nezákonné rozhodnutie.

12. Z hľadiska naplnenia dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP sťažovateľ namietal, že sa nezúčastnil pojednávania z dôvodu jeho riadneho neoznámenia. Správny súd síce zaslal predvolanie, ale toto adresoval Okresnému úradu Rimavská Sobota, nie žalovanému Okresnému úradu Rimavská Sobota, pozemkovému a lesnému odboru. Správny súd aj v samotnom predvolaní predvolal na pojednávanie Okresný úrad Rimavská Sobota, nie účastníka konania Okresný úrad Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor. Z dôvodu, že predmetom súdneho preskúmania je opatrenie Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkového a lesného odboru, adresátom pre doručenie predvolania nemohol byť Okresný úrad Rimavská Sobota. Správny súd síce v dobrej viere doručil predvolanie na pojednávanie dňa 17.02.2022 do všeobecnej podateľne okresného úradu, avšak z dôvodu že neurčil správneho adresáta, bolo toto podanie pracovníkom podateľne nesprávne pridelené katastrálnemu odboru Okresného úradu Rimavská Sobota. Skutočnosť, že katastrálny odbor nepostupoval v zmysle § 20 Správneho poriadku a podanie bez meškania nepostúpil príslušnému správnemu orgánu ani iné pochybenie tretej osoby a najmä pochybenie súdu, že nesprávne označil adresáta, nemôže ísť na ťarchu účastníka konania, teda žalovaného b) vyjadrenie žalobcu 13. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca s tým, že napadnutý rozsudok považoval za vecne správny. Samotná kasačná sťažnosť podľa jeho názoru neobsahuje žiadne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť rozhodnutia. Poukázal ďalej na Upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 21.04.2022 spis. zn. Kd 54/22/6600-9 zo strany Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, ako aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 22.03.2018 sp. zn. ÚS/698/2016-45 v obdobnej veci. Rekapituloval postup žalovaného, ktorý mal pri vydávaní opatrenia dodržať a poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ si mal pred vydaním opatrenia overiť zákonnosť postupu predsedu poľovníckeho spolku. Pritom z podania predsedu poľovníckeho spolku zo dňa 19.01.2022 malo byť zrejmé, že stanovi dodržané neboli. 14. Podľa § 19 ods. 6) zákona o poľovníctve Okresný úrad odvolá poľovníckeho hospodára z funkcie na návrh užívateľa poľovného revíru, ak si neplní povinnosti podľa odseku 9 alebo prekračuje svoje oprávnenia podľa odseku 10. S poukazom na samotný obsah žiadosti poľovníckeho spolku Bagjaš Tornaľa je zrejmé, že túto podal jeho predseda odôvodňujúc to údajným nezákonným konaním a nevyhnutnosťou urgentného riešenia danej situácie. Z napadnutého opatrenia nie je zrejmé, z akého dôvodu sťažovateľ na daný stav aplikoval ustanovenie § 19 ods. 7 písm. d) zákona o poľovníctve a nie ustanovenie § 19 ods. 6 cit. zákona. Tento postup robí opatrenie sťažovateľa arbitrárnym a nezákonným. Dôležitosť správneho použitia jednotlivých odsekov je daná tým, že zákon v prípade, ak poľovnícky hospodár je odvolaný z funkcie z dôvodu porušenia jeho povinnosti, nemôže po vydaní opatrenia vykonávať po dobu piatich rokov funkciu poľovníckeho hospodára. Záverom nepovažoval za relevantnú námietku nedoručenia predvolania na pojednávanie sťažovateľovi s tým, že sa ide o totožnú inštitúciu a písomnosť súdu bola zaslaná v dostatočnou časovom predstihu.

16. Podľa § 19 ods. 1 až 3 zákona o poľovníctve: (1) Užívateľ poľovného revíru je povinný navrhnúť okresnému úradu v záujme zabezpečenia odborného poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri poľovníckeho hospodára a) do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru súčasne s predložením zmluvy vlastníkov podľa § 12, b) súčasne s predložením zmluvy podľa § 13, c) do 30 dní od zániku funkcie poľovníckeho hospodára podľa odseku 8. (2) Poľovníckym hospodárom môže byť osoba, ktorá a) je spôsobilá na právne úkony, b) má platný poľovný lístok a je najmenej päť rokov po sebe nasledujúcich držiteľom poľovného lístka, c) má platný zbrojný preukaz skupiny D, d) zložila skúšku poľovníckeho hospodára alebo vyššiu odbornú poľovnícku skúšku alebo je absolventom strednej lesníckej školy, alebo absolventom vysokej školy, na ktorej je poľovníctvo povinným vyučovacím predmetom, a úspešne zložila z tohto predmetu skúšku, e) nedopustila sa v posledných piatich

17. Podľa § 19 ods. 4 až 7 zákona o poľovníctve: (4) Ak okresný úrad neschváli návrh na poľovníckeho hospodára z dôvodu nesplnenia podmienok podľa odseku 2 alebo ho odvolá podľa odseku 6 alebo odseku 7, je užívateľ poľovného revíru povinný navrhnúť do 30 dní od doručenia oznámenia o neschválení alebo odvolaní poľovníckeho hospodára a zaslať návrh okresnému úradu na schválenie nového poľovníckeho hospodára. (5) Ak je potrebné zabezpečiť ochranu poľovníctva a starostlivosť o zver podľa § 4 ods. 6 alebo § 13 ods. 5, poľovníckeho hospodára určí z vlastného podnetu príslušný okresný úrad.(6) Okresný úrad odvolá poľovníckeho hospodára z funkcie na návrh užívateľa poľovného revíru, ak si neplní povinnosti podľa odseku 9 alebo prekračuje svoje oprávnenia podľa odseku 10. (7) Okresný úrad odvolá poľovníckeho hospodára z funkcie, ak a) si neplní povinnosti podľa odseku 9 alebo prekračuje svoje oprávnenia podľa odseku 10, b) prestal spĺňať podmienky podľa odseku 2, c)

19. Podľa § 74 ods. 2 písm. e) zákona o poľovníctve; Okresný úrad ďalej vymenúva a odvoláva poľovníckeho hospodára podľa § 19. 20. Podľa § 79 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o poľovníctve; (1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 a členov poľovníckej stráže podľa § 28.

vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných

V. Právny názor kasačného súdu

S prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku, ktorým zamietol žalobu.

24. Podľa kasačného súdu pri odvolávaní poľovníckeho hospodára je potrebné rozlíšiť odvolávanie hospodára na návrh podľa § 19 ods. 6 zákona o poľovníctve a odvolávanie podľa § 19 ods. 7 písm. d) cit. zákona. V prípade alternatívy podľa § 19 ods. 6 zákona na návrh užívateľa poľovného revíru môže príslušný okresný úrad odvolať poľovníckeho hospodára z dôvodu, že si podľa názoru užívateľa neplní povinnosti upravené v § 19 ods. 9 cit. zákona alebo prekračuje svoje oprávnenia podľa § 19 ods. 10 zákona.

V takom prípade musí oznámiť dotknutým subjektom dôvody, ktoré boli pre posúdenie veci rozhodujúce. Oznámenie nadobúda povahu individuálneho správneho aktu. Zo žiadosti o odvolanie poľovníckeho hospodára zo dňa 18.01.2022 evidentne vyplýva, že predseda poľovníckeho spolku požiadal žalovaného o odvolanie žalobcu z funkcie poľovníckeho hospodára z dôvodu, že mal na základe tvrdených skutkových okolností porušiť vnútorné predpisy organizácie, ako aj ustanovenia § 53 ods. 4 a § 54 ods. 1 zákona; čím prekročil svoje oprávnenia s poukazom na § 19 ods. 7 písm. a) v spojení s § 19 ods. 10 písm. h) zákona o

Z hľadiska ochrany subjektívnych práv a ústavne zakotvenej pozícii správneho súdnictva, kasačný súd súhlasí preto s výkladom správneho súdu aj pri aplikácii ust. § 19 ods. 7 psím. d) zákona tak, ako je obsiahnutý v kasačnou sťažnosťou napadnutom rozsudku.

nevykonateľnosti rozsudku správneho súdu vzhľadom na skutočnosť, že poľovnícky spolok Bagjaš Tornaľa bol rozhodnutím OU-RS-PLO-2022/006514 - 002 s poukazom na rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica č. OU-BB-OOP4-2023/002865-008 zo dňa 26.04.2023 (právoplatné dňa 24.05.2023) rozpustený, v dôsledku čoho došlo podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona o poľovníctve aj k zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru.

26. Kasačný súd nemohol akceptovať ani námietku sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, pretože aj keď správny súd predvolal na pojednávanie Okresný úrad Rimavská Sobota, bola týmto zachovaná totožnosť účastníka konania na strane žalovaného, ktorý je podľa 2 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. miestny orgán štátnej správy.

Nedostatok vnútornej organizácie na miestnom úrade štátnej správy nemožno vyhodnotiť ako procesnú chybu súdu, ktorá mala následok porušenia práva na spravodlivý proces na strane sťažovateľa.