3Svk/22/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: H. I., A.. XX.XX.XXXX, Š. S. XX, A., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/. Quntar Slovak Logistics I s.r.o., Cez panské 4006/5, Nitra, IČO: 36836494 (pôvodne Prologis Slovak Republic IV s.r.o., Diaľničná cesta 24, Senec), zastúpený advokátskou kanceláriou RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava, 2/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, 3/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa Námestie SNP 13, Bratislava, P. O. Box 218, Bratislava, IČO: 31820174, 4/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 5/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-NR- OOP3-2018/023358 zo dňa 28.05.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/179/2018 - 315 zo dňa 02.06.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému a ďalším účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

005582-12/F47 zo dňa 13.03.2018, ktorým povolil stavebníkovi: Prologis Slovak Republic IV s.r.o. podľa § 26 vodného zákona v súčinnosti s § 82 Stavebného zákona uvedenie vodnej stavby do trvalého užívania pre zrealizovanú investíciu „Logistický park Nitra - Hala DC1“ stavebné objekty (vodné stavby) v rozsahu: SO.102 Vonkajšia kanalizácia, SO.103 Vonkajší vodovod a SO.110 Strojovňa a nádrž SHZ na konkrétne uvedených pozemkoch s parcelnými číslami v katastrálnom území T. s tým, že stavba bola realizovaná na základe stavebného povolenia vydaného Okresným úradom Nitra odborom starostlivosti o životné prostredie oddelením ochrany prírody a vybraných zložiek č. OU-NR-OSZP3-2017/013602/F40 zo dňa 19.06.2017 (právoplatnosť nadobudlo dňa 09.10.2017) na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov referátu starostlivosti o životné prostredie vydaného pod č. OU-NR-OOP4-2017/033342-2 zo dňa 11.09.2017.

rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto zákona a medzi nimi i ust. § 26. Správny orgán prvého stupňa, t.j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 13.03.2018 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 vyššie citovaného zákona (v predmetnej veci rozhodoval práve podľa ust. § 26 tohto zákona) a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa ust. § 120 Stavebného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné

Z dôvodovej správy k ust. § 60 zákona č. 364/2004 Z. z. vodách a o zmene zákona

Okresný úrad v sídle kraja by bol v zmysle ust. § 60 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov oprávnený vo veci konať ako správny orgán prvého stupňa v prípade, ak by sa jednalo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresu. Žalobca súdu nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, že by takáto situácia vplyvom výstavby predmetných vodných stavieb (vonkajšia kanalizácia, vonkajší vodovod, strojovňa a nádrž SHZ) nastala.

Z dôvodovej správy k ust. § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov vyplýva, že „Obvodný úrad životného prostredia je prvostupňovým orgánom štátnej vodnej správy vo veciach upravených týmto zákonom, ak sa nezverujú iným orgánom. Vykonáva funkciu špeciálneho stavebného úradu pri zriaďovaní, zmene alebo zrušení vodných stavieb.

neskorších predpisov. S poukazom na vyššie uvedené bol správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej veci, t.j. v kolaudačnom vodoprávnom konaní rozhodol dňa 13.03.2018 ako príslušný správny orgán prvého stupňa (nebolo preukázané, že by mal vo veci konať okresný úrad v sídle kraja ako správny orgán prvého stupňa, teda nebolo preukázané, že by sa jednalo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresu), a to i s poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

v znení neskorších predpisov nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách.

Správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú. 6. K námietke o nenaplnení podmienok ust. § 32 ods. 2 Stavebného zákona súdu dodal, že sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch (napr. č. k. 11S/236/ 2016-483 zo dňa 12.09.2018, č. k. 11S/105/2017-267 zo dňa 18.09.2019, č. k. 11S/5/2017-594 zo dňa 15.01.2020) vo veciach správnych žalôb žalobcu proti rozhodnutiam správnych orgánov týkajúcich sa realizácie a kolaudácie stavieb, ktoré sú súčasťou významnej investície (alebo s ňou súvisia) „Vybudovanie strategického parku“, a ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Urobil tak na základe toho, že sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra platným v čase rozhodovania žalovaného (ktorý má súd k dispozícii) a ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22.05.2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len ,,VZN“) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a

Z uvedených dôvodov bude i argumentácia súdu k tejto námietke rovnaká, resp. obdobná ako vo vyššie uvedených rozsudkoch tunajšieho súdu. 7. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so Stavebným zákonom. Správny súd poukázal na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov č. 1 až 5 platné v čase rozhodovania správnych orgánov, konkrétne na jeho záväznú časť, t.j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu mesta Nitra s označením „UPN Nitra -

8. Nie je sporné, že územný plán zóny, v ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný. Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Tak, ako bolo uvedené vyššie, medzi týmito priestorovo funkčnými celkami nie je uvedené územie priemyselného parku (Dražovce), pre ktorý bolo vydané stavebné povolenie. V záväznej časti územného plánu Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever. Územné rozhodnutie sa v zmysle ust. § 32 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom do 31.12.2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu

9. Ako teda vyplýva z ust. § 32 ods. 2 Stavebného zákona, na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie, je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V tomto rozhodnutí je výslovne uvedené, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje, nakoľko stavba sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v území, t.j. na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/2015-14000-33509 zo dňa 13.07.2015 a v osvedčení pod č. 20801/ 2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015, ktoré boli vydané podľa zákona č. 175/1999 Z. z. Podľa týchto osvedčení je stavba „Vybudovanie strategického parku“ (ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 3 a § 2 vyššie citovaného zákona a Stavebného zákona.

10. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17.10.2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Stavebný zákon a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/ 2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení

11. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Nitra dňa 11.06.2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 Stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená. Správny súd dal do pozornosti účastníkov konania záväzné stanovisko, ktoré vydalo mesto Nitra pod č. ÚHA-1315/2017 zo dňa 26.01.2017 (č.l. 196 - 197 v súdnom spise) k stavbe „Logistický park Nitra - Hala DC1“ v katastrálnom území T., ktorá sa člení na viaceré stavebné objekty, medzi ktorými sú i objekty označené ako „SO.102 Vonkajšia kanalizácia“, „SO.103 Vonkajší vodovod“ a „SO.110 Strojovňa a nádrž SHZ“, teda objekty,

veci. 12. Z rozhodnutia zo dňa 19.06.2017 (stavebné povolenie pre vodné stavby), ktoré je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že príslušný správny orgán na úseku štátnej vodnej správy, úseku ochrany prírody a krajiny, úseku ochrany ovzdušia, úseku odpadového hospodárstva a úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie vydal stanoviská k výstavbe vodných stavieb a aj na základe týchto stanovísk boli vodné stavby povolené. V prípade, ak by tieto stanoviská boli záporné, nebolo by možné pristúpiť k vydaniu stavebného povolenia, ale k takejto situácii evidentne nedošlo. Obsah a rozsah týchto stanovísk v kolaudačnom konaní, v ktorom boli vydané obe žalobou napadnuté rozhodnutia, nebolo možné skúmať, pretože stavebné konanie k predmetným vodným stavbám bolo právoplatne ukončené vydaním rozhodnutia č. OU-NR-OSZP3-2017/013602-09/F40 zo dňa 19.06.2017, ktorým boli navrhované vodné stavby povolené v zmysle ust. § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v spojení s ust. § 66 zákona č. 50/1976 Zb.

konaní. 13. V kolaudačnom konaní bolo stavebnému úradu predložené záväzné stanovisko zo dňa

Zákonnosť vydania stavebného povolenia však nie je možné preskúmavať v konaní o správnej žalobe proti kolaudačným rozhodnutiam, ale osobitným postupom, ktorý žalobca i využil a podal správnu žalobu, ktorou žiadal preskúmať stavebné povolenie zo dňa 19.06.2017 (ktorým boli navrhované vodné stavby povolené v zmysle ust. § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v spojení s ust. § 66 zákona č. 50/1976 Zb.) ako i rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 11.09.2017, pričom súdne konanie sa vedie na tunajšom súde pod vyššie uvedenou sp. zn., t.j. 11S/209/2017.

Predmetné stanovisko nie je záväzné pre súd a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu realizácie strategického parku významnej investície vyžadovalo vykonanie územného konania. V predmetnej veci súd poukázal na ust. § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a je toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán mesta Nitry neustanovuje pre priestorovo funkčný celok Dražovce obstarať a vypracovať územný plán zóny.

15. Odvolací orgán nemohol zaoberať otázkou posudzovania navrhovanej činnosti (ktorá spočíva vo výstavbe závodu na výrobu automobilov) z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola už právoplatne vyriešená v zisťovacom správnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 08.11.2016 (ktoré je súčasťou administratívneho spisu a právoplatnosť nadobudlo dňa 20.02.2017), ktoré bolo zmenené v odvolacom konaní rozhodnutím zo dňa 10.02.2017 (č.l. 177 - 181 súdneho spisu), pričom obe rozhodnutia žalobca napadol žalobou, o ktorej sa vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/69/2017.

16. Za nedôvodnú považoval i námietku uvedenú v časti III.3 podanej žaloby (dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A). V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na ust. § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby.

Správny orgán prvého stupňa, reagujúc na túto námietku vznesenú žalobcom v kolaudačnom konaní, vo svojom rozhodnutí uviedol, že dopravné napojenie a dopravná situácia nie je predmetom tohto kolaudačného konania, ale je predmetom iných konaní vedených pred špeciálnymi stavebnými úradmi. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 13.03.2018 túto námietku nevzniesol, len poukazoval na svoje námietky podané v priebehu konania, a preto sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nezaoberal dopravným napojením, resp. dopravnou situáciou.

17. K námietke žalobcu uvedenej v časti III.4 žaloby, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd dáva do pozornosti žalobcu a zdôrazňuje, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b) vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že „v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek determinantov“. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b) tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny

Infraštruktúra Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie) 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov V predmetnej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky.

18. Po právoplatnom ukončení vyššie uvedeného zisťovacieho konania Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2017/013602-09/F40 zo dňa 19.06.2017, ktorým vydal stavebníkovi povolenie pre navrhované vodné stavby v rozsahu objektov „SO.102 Vonkajšia kanalizácia“, „SO.103 Vonkajší vodovod“ a „SO.110 Strojovňa a nádrž SHZ“. Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2017/033342-2 zo dňa 11.09.2017. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.12.2017 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/ 209/2017 domáha preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom ku dňu 02.06.2021 nebolo vo veci rozhodnuté, čo znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v kolaudačnom konaní ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/179/2018.

Správny orgán prvého stupňa v kolaudačnom konaní ako i žalovaný v odvolacom kolaudačnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v kolaudačnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 Správneho poriadku.

20. V kolaudačnom konaní bolo stavebnému úradu predložené záväzné stanovisko zo dňa 29.01.2018, ktoré vydal Okresný úrad Nitra odbor starostlivosti o životné prostredie oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný správny orgán a z ktorého vyplýva, že po preskúmaní predložených dokumentov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania nezistil žiadny rozpor. Záverom k tejto námietke správny súd uviedol, že žalobca namietal nezákonnosť procesu vydávania stavebného povolenia (nie kolaudačného povolenia) pre nenaplnenie podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 Stavebného zákona.

V závere žaloby žalobca poukázal na „evidentne nesprávny počet parkovacích miest“. Táto otázka však nebola a ani nemohla byť predmetom kolaudačného konania pre vodné stavby (vonkajšia kanalizácia, vonkajší vodovod, strojovňa a nádrž SHZ), a preto nie je možné, aby sa ňou správny súd zaoberal pri preskúmavaní žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v kolaudačnom konaní.

22. Z vyššie uvedených dôvodov súd námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe posúdil ako nedôvodné, pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby je explicitne upravená v ust. § 134 ods. 1 SSP a správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia, ani vyhľadávať konkrétne dôvody jeho nezákonnosti. Ide o normatívne vyjadrenie zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia na základe podanej žaloby, s výnimkou vecí uvedených v ust. § 134 ods. 2

žalobcu v predmetnej veci ako zainteresovaná verejnosť a žiadal zrušiť rozhodnutia vydané v kolaudačnom konaní k vodným stavbám, žiadnym spôsobom nevymedzil, v čom bol v dôsledku vydaných kolaudačných rozhodnutí porušený verejný záujem v oblasti životného

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

Sťažovateľ mal vážne podozrenie, že za odmenu G.. O. W., P. dostal v júni 2021 funkciu - post prokuristu a teda štatutára, a teda je štatutár spoločnosti MH Invest, s.r.o. Pokračujúc v intenciách aplikácie § 134 ods. 2 písm. b) SSP chcel poukázať na ďalšiu zreteľnú vadu v dôsledku ktorej je možné konštatovať, že rozhodol v tejto veci na I. stupni neoprávnený správny orgán a to v dôsledku zákonného vylúčenia tohto správneho orgánu z dôvodu pochybnosti o nepredpojatosti pracovníkov tohto správneho orgánu.

24. Sťažovateľ ďalej považoval za nutné opakovane zdôrazniť nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona. Konkrétne sťažovateľ poukazoval na textovú časť územného plánu mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v ods. „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zameľ realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej

Vo výkresovej časti územného plánu mesta, vo výkrese komplexný návrh je v grafickej časti legenda pri vyznačení priemyselného parku uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.

územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý. 26. Pred prípravou zámeru strategického parku ani pred jeho realizáciou sa nespracovala žiadna územnoplánovacia dokumentácia zóny, teda nie je pre toto územie schválený žiadny Územný plán zóny priemyselného parku ako jediný relevantný dokument na určenie podmienok stavebného rozvoja, čím neboli naplnené podmienky Územného plánu mesta Nitra. V záväznej časti UPN mesta Nitra v časti I, Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia v bode 4. V oblasti rozvoja výrobného územia sa v odstavci 4.1 uvádza: „4.1 Rezervovať územie pre rozvoj a výstavbu plôch určených pre výrobné funkcie pri realizácii ucelených investičných zámerov Priemyselné parky PP sever a PP juh.

Teda takúto investíciu je možné realizovať bez územného konania iba ak je zámer v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce (mesta) teda ak sú splnené podmienky definované územným plánom. 27. Pre plochy územnej rezervy nie sú v územnom pláne mesta stanovené priestorové podmienky pre zástavbu a z tohto dôvodu je stavebný rozvoj v takomto území podmienený spracovaním podrobnejšieho stupňa územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny.

územia. Len tak by totiž mohol vydať stavebné povolenie v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy

28. Sťažovateľ zastával názor, že ak má stavebný úrad v zmysle ust. § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 vyhl.

29. Sťažovateľ namietal neposúdenie samotného Strategického parku a nie navrhovanej činnosti „PROLOGIS PARK NITRA“, ktorá je iným, podstatne užším pojmom ako Strategický park, v rámci ktorého sa má realizovať, napr. i stavebná činnosť „Logistický park Nitra - hala DCI „ Stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa vzťahujú osvedčenia MH SR (ako sa v týchto osvedčeniach explicitne uvádza), je významnou investíciou, a teda v zmysle platnej legislatívy sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť (§ 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z.), ktorá samozrejme podlieha a musí podliehať administratívnemu konaniu podľa zákona č. 24/ 2006 Z. z. Následne je len samozrejmé, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby „Vybudovanie strategického parku“ nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z. z., nemôžu byť legitímne ďalšie stavby - Investície, ako je konkrétne aj „PROLOGIS PARK NITRA“, ktoré budú/sú realizované v predmetnom strategickom parku. Toto je podstata a základné zdôvodnenie právnej argumentácie v tejto veci, ako aj v mnohých ďalších súvisiacich (s investíciou spoločnosti Jaguar Land Roverž s.r.o. v Nitre) veciach, keď v jednoduchosti

V tomto prípade rozhodol stavebný úrad, v tomto prípade Okresný úrad Nitra odbor starostlivosti o životné prostredie, teda ako „obyčajný“ okresný úrad a nie okresný úrad v sídle kraja, keď tento odvodzuje svoju vecnú príslušnosť z ust. § 120 Stavebného zákona, teda pasuje sa do role špeciálneho stavebného úradu s poukazom na § 5 zákona č, 525/2003 Z. z. v spojení s § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. To, že pri označení vecnej príslušnosti stavebných úradov v prípadoch vymedzených v § 120 ods. 1 Stavebného zákona sa používa slovíčko „špeciálny” stavebný úrad, ešte neznamená, že táto právna norma bude platiť ako tzv. „špeciálna“ právna norma, teda lex specialis vždy v prípadoch takýchto stavieb. Takýto výklad by bol totiž zjavne krátkozraký, bez uvedomenia si kontextu celého zákona. Tu mal sťažovateľ na mysli hlavne prípad, keď sa jedná síce o stavbu, spadajúcu pod prípady v zmysle § 120 ods. 1 Stavebného zákona, avšak sa zároveň jedná o stavbu významnej investície ako je to zrejmé z toho hľadiska, že navrhovaná činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“ je súčasťou významnej investície v zmysle príslušných

tejto smernice, podľa ktorého štátnu správu za okresný úrad vykonáva vecne príslušný odbor okresného úradu, ak § 7 zákona alebo iný zákon neustanovuje inak. Za odbor okresného úradu koná vedúci odboru alebo ním poverený zamestnanec v rozsahu určenom v písomnom poverení.“ Kompetencie prednostu sú vymedzené v čl. 6 tejto smernice, z ktorého jednoznačne vyplýva, že prednosta síce riadi okresný úrad a zastupuje okresný úrad navonok, ale nevykonáva štátnu správu. Tú vykonávajú jednotlivé odbory podľa vecnej príslušnosti, za ktoré koná vedúci odboru, príp. ním poverený zamestnanec. K súčasnému pôsobeniu bývalého prednostu ako prokuristu v spoločnosti MH Invest, s.r.o. sa žalovaný nevyjadril, nakoľko nič to nemení na fakte, kedy za napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zodpovedá vedúci odboru opravných prostriedkov Okresného úradu Nitra c) vyjadrenie ďalšieho účastníka Quntar Slovak Logistics I s.r.o. 32. Účastník Quntar Slovak Logistics I s.r.o. uviedol, že celá stať sťažovateľa (ním označená ako podstatná nová skutočnosť) týkajúca sa personálneho obsadenia úradov a spoločnosti

sťažnosti. K bodom Kasačnej sťažnosti označeným žalobcom (v tomto poradí) ako 1, 2, 3, 2 (str. 3 až 6) týkajúcim sa argumentácie k naplneniu podmienok podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona uviedol, že pokiaľ tu sťažovateľ namieta nezákonnosť procesu vydávania stavebného povolenia s odvolaním sa na absenciu územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá do dnešného dňa nebola vypracovaná, nemôže sa jednať o sťažnostný bod, ktorým sa kasačný súd môže relevantne zaoberať, nakoľko žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú rozhodnutiami kolaudačnými. Takže v tomto smere je kasačná sťažnosť zmätočná a nemá súvis s rozsudkom a teda ani so žalobou napadnutým rozhodnutím.

Strategickým parkom je súhrn pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, činností v oblasti výskumu a vývoja, pričom takéto funkčné určenie zodpovedá účelu Stavebného zámeru, stavebný zámer je umiestnený v strategickom parku, ktorý je ako priemyselný park príslušne vymedzený v územnom pláne

34. Osvedčenie o významnej investícii sa vydáva pre stavby, nie pre činnosť (napr. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o významných investíciách“). Stavebný zámer nemá charakter významnej investície, nachádza sa však v území, na ktorom bol umiestnený strategický park (§ 1 ods. 11 Zákona o významných investíciách) na základe Osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 a Osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 (ďalej len „Osvedčenia o významnej investícii“). Stavba a stavebný zámer sa nachádzajú v území, na ktorom bol umiestnený strategický park a je teda súčasťou areálu stavby, ktorá je v zmysle uvedených osvedčení významnou investíciou.

35. Sťažovateľom uvádzaný § 47 písm. a) Stavebného zákona neupravuje povinnosť zohľadňovať nejaký územný plán zóny. Sťažovateľom uvádzaný § 62 ods. 1 a) Stavebného zákona stanovuje, čo je predmetom prieskumu stavebného úradu v stavebnom konaní, pričom rozsudok je vydaný vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktoré je rozhodnutím kolaudačným.

Pre stavebný zámer bolo vedené konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa Zákona o EIA, pričom Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie - úseku EIA bolo dňa 08.11.2016 vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania pod č. OU-NR-OSZP3/2016/0029660-040-F21, právoplatné dňa

36. Stavebný zámer a stavba nie sú významnými investíciami, nakoľko pre ne nebolo vydané osvedčenie o významnej investícii (k uvedenému viď aj pod III.3 tohto vyjadrenia). Osvedčenia o významnej investícii boli vydané pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ a len táto je významnou investíciou, uskutočnenie ktorej je vo verejnom záujme.

V danom prípade osobitným predpisom je zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde § 5 ods. 1 jednoznačne stanovuje, že štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov vykonáva v prvom stupni okresný úrad. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu (§ 120 Stavebného zákona) má orgán štátnej vodnej správy. Podľa § 61 písm. c) Vodného zákona je okresný úrad špeciálnym stavebným úradom vo veciach vodných stavieb podľa § 26 ods. 3 Vodného zákona.

III. Konanie pred kasačným súdom

37. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorý postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2018/023358 zo dňa 28.05.2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia).

IV. Právne predpisy

39. Podľa § 47 písm. a) Stavebného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a) stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru,

rozhodnutia. 41. Podľa § 77 Stavebného zákona, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce. 42. Podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

zisťovaním. V oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. 44. Podľa § 81 ods. 1 Stavebného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá. 46.

úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

49. Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

51. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie d) rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja,

54. Podľa § 26 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením.

V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné podmienky na uskutočnenie stavby a užívanie stavby. Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia.

55. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) bod 2, ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej vodnej správy a) rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o 2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, V prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov. (ods. 2)

57. Podľa § 73 ods. 1, 3 veta tretia zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len ,,vodoprávne konanie“) podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.64a)

59. Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a), ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením.

Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 písm. c) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení

Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c) meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

62. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b), ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony. Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1,

63. Podľa § 9 ods. 14, 16 zákona č. 180/2013 Z. z., ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová „krajský školský úrad“, „krajský stavebný úrad“, „územná vojenská správa“, „krajský úrad životného prostredia“, „krajský pozemkový úrad“, „krajský lesný úrad“, „krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie“ a „katastrálny úrad“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „okresný úrad v sídle kraja“ v príslušnom tvare. Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová „obvodný úrad“, „obvodný úrad životného prostredia“, „obvodný pozemkový úrad“, „obvodný lesný úrad“, „obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie“ a „správa katastra“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „okresný úrad“ v príslušnom tvare.

64. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. 65. Kasačný súd uvádza, že pojem „právo na spravodlivý proces“ nahrádza doterajší pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“, nakoľko obsahové znaky pojmu „právo na spravodlivý proces“ vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky a v zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vydané v obdobnej veci pod sp. zn. 1Sžfk/43/2019 zo dňa 22.09.2020, ktoré ohľadom § 440 ods. 1 písm. f) SSP konštatuje, že „prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je to, že ide o také vady v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku). 66. Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia je právny názor [najmä

rozsudok

ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)], t.j. že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

Kasačný súd považoval za nedôvodnú aj námietku sťažovateľa, ktorá poukazovala na arbitrárnosť a nedostatok odôvodnenia správneho súdu. Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho súdu, tento riadne uviedol vlastné právne závery na posudzovaný prípad. Tu kasačný súd dodáva, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny súd mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s námietkami žalobcu, ktoré možno považovať za právne významné. V danom prípade kasačný súd hodnotil preskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov vydal meritórne rozhodnutie, ktoré musí spĺňať atribúty riadneho odôvodenia; v danom prípade napadnuté rozhodnutie správneho súdu relevantné kritéria riadneho odôvodnenia spĺňa a kasačný súd voči nemu nemá výhrady.

rozhodnutí odkazuje: 68. „Sťažovateľ taktiež v kasačnej sťažnosti rozsiahlo popisoval ďalšie jemu známe skutočnosti týkajúce sa osoby G.. O. W. P., ktoré mali nasvedčovať jeho predpojatosti, a mali tak zakladať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia aj s poukazom na to, že vo veci rozhodoval orgán, ktorý na to nebol oprávnený. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že uvedenou námietkou by sa bolo možné vecne zaoberať len v prípade jej podania v lehote na podanie správnej žaloby. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie

Preto pokiaľ žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby rozšíri alebo doplní žalobu, na obsah takéhoto podania správny súd prihliadať nebude s výnimkou prípadov a konaní vymedzených v § 134 ods. 2 a v prípadoch uvedených v § 195, § 418 SSP.“ 69. „Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) Stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický

. .Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.

Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 Stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“ 71. „K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie

Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379)“. „Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady.

prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 1. júla 2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa, čo znamená, že rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre súdy. V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona o EIA okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie konalo bez limitu“. 73. „Rovnako mal kasačný súd za preukázané, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA dňa 4. novembra 2016 bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených

s.r.o. Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 4. novembra 2016 potvrdil.

dopravy“. 74. „Z vyššie uvedeného rozsahu zisťovacieho konania ako aj následného posudzovania vplyvov na životné prostredie vyplýva, že v oboch týchto konaniach bolo súčasťou zámeru aj posudzovanie kapitoly - Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí správneho súdu, zákon o EIA nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o EIA, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov. Vzhľadom na uvedené, priemyselný/ strategický park Nitra prešiel zisťovacím konaním a aj ako súčasť posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné“.

svojich rozhodnutiach i zdôvodnili. Uvedenou námietkou sa riadne zaoberal aj správny súd. 76. Krajský súd sa adekvátne vysporiadal aj námietkou o nedostatku vecnej príslušnosti správnych orgánov. V danom prípade nebol zistený rozpor s ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy, kedy okresný úrad v sídle kraja vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode. Tento orgán v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. Citovaný zákon č. 525/2003 Z. z. v § 5 ods. 1 ustanovuje, že štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov vykonáva v prvom stupni okresný úrad. Je preto evidentné, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd správne posúdil ako nedôvodnú.

VI. Záver

76. Krajský súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú zamietol. 77. O náhrade trov účastníkov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ide o orgán verejnej správy (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli. 78. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. júla 2023