3Svk/22/2024

1. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov v k. ú. G. parc. reg. C č. 2804/ 1, 2804/2, na ktorej je postavený ich rodinný dom, a tiež 2804/3, na ktorej je postavená stavba bez súpisného čísla. Uvedený pozemok susedí s pozemkom parc. reg. E č. 8637/1, na ktorom je pozemná komunikácia. Na tejto strane je tiež osadený plot, ktorý je približne v polovici dĺžky tejto strany prerušený bránou, za ktorou je na pozemku parkovacie miesto. Na protiľahlej strane uvedenej pozemnej komunikácie sa nachádza pozemok, pôvodne evidovaný ako parc. reg. C č. 1678/3 (v súčasnosti je časť z neho zakreslená ako samostatná parc. č. 1678/5). 2. Potom čo sa bezpodielovými vlastníkmi parc. reg. C č. 1678/3 stali W.. D. I., G.., a jeho manželka W.. N. I., G.., obaja spoločne ako stavebníci 25. októbra 2017 požiadali žalovanú o stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu v severnej časti tejto parcely (táto časť je dnes zakreslená ako parc. č. 1678/5). Súčasťou stavby mala byť vodovodná prípojka a žumpa na hranici pozemku s pozemnou komunikáciou (parc. reg. E č. 8637). Na pozemok sa malo vchádzať a vychádzať z tejto pozemnej komunikácie cez bránu, ktorá mala byť umiestnená oproti bráne na pozemku žalobcov. Žalovaná ako stavebný úrad 18. novembra 2017 upovedomila o začatí stavebného konania spojeného s územným konaním susedov stavebníkov, nie však žalobcov. Žiaden z účastníkov nevzniesol námietky, žalovaná 16. januára 2018 vydala stavebné povolenie č. R2017/002034/PM, ktorým povolila stavebníkom stavbu označenú ako „Rodinný dom a oporný múr“. Stavba mala byť umiestnená len na pozemku parc. reg. C č. 1678/3. Žalovaná doručila stavebné povolenie všetkým účastníkom, žalobcom však nie, a keďže sa nikto neodvolal, vyznačila na ňom, že nadobudlo právoplatnosť 1. marca

Odbor výstavby v prípise z 15. mája 2019 žalobcom oznámil, že nezistil dôvod na zrušenie stavebného povolenia. Susedným pozemkom sa podľa neho rozumie pozemok so spoločnou hranicou, pozemok žalobcov však so stavebným pozemkom takúto hranicu nemá.

4. Počas konania o návrhu na obnovu žalobcovia podali správnemu súdu správnu žalobu opomenutých účastníkov podľa § 179 SSP. Tvrdili, že mali byť účastníkmi stavebného konania, pretože stavbou boli dotknuté ich vlastnícke práva k pozemkom parc. č. 2804/1, -/2 a -/3. Zdôraznili, že na to, aby boli účastníkmi, postačilo, že zásah do ich vlastníckeho práva bol možný. Na ich postavenie sa mal použiť § 14 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,

Rodinný dom žalobcov je od hranice stavebného pozemku vzdialený 12 m a pozemná komunikácia medzi pozemkami má v najužšom mieste 6 m, pričom technická norma dovoľuje najmenej 2,75 m. 5. Správny súd v Banskej Bystrici č. k. 23 S 31/2020-119 žalobe vyhovel, výrokom I. uložil žalovanej, aby žalobcom doručila stavebné povolenie zo 16. januára 2018, a výrokom II. vyslovil, že sa týmto uznesením „zo zákona odkladajú účinky“ stavebného povolenia.

stavbou dotknuté. Vjazd a výjazd zo stavebného pozemku má byť oproti vjazdu a výjazdu na pozemok žalobcov, takže žalobcovia sa oprávnene cítia dotknutí, keďže vjazd a výjazd môže narušiť ich vlastnícke právo kolíznymi situáciami. Vzdialenosť medzi pozemkami v tejto súvislosti nie je rozhodujúca. Keďže existuje potenciálna možnosť, že stavba stavebníkov ovplyvní stavbu vo vlastníctve žalobcov, žalovaný mal konať so žalobcami ako s účastníkmi a doručiť im rozhodnutie.

7. Správny súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí zo dňa 16. júna 2022 č. k. 76S/51/2022- 13 uviedol, že musel vychádzať z právneho názoru kasačného súdu, pričom konštatoval, že žalobcovia nie sú opomenutými účastníkmi administratívneho konania, a to ani v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku a ani v zmysle ust. § 34 ods. 2 a § 59 ods. 1 Stavebného zákona, a preto žalobu žalobcov odmietol ako podanú neoprávnenou osobou.

9. Správny súd v Banskej Bystrici po opätovnom prejednaní veci, vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení kasačného súdu (ktorým je v zmysle § 469 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok viazaný) ustálil, že žalobcovia boli opomenutými účastníkmi v spojenom územnom a stavebnom konaní, v ktorom žalovaný vydal stavebné povolenie č. R2017/002034/PM zo dňa 16. januára 2018, preto uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi 1) a žalobcovi 2) rozhodnutie žalovaného - stavebné povolenie č. R2017/ 002034/PM zo dňa 16. januára 2018 v lehote 15 dní do doručenia tohto uznesenia, s tým, že doručením uznesenia správneho súdu sa zo zákona odkladajú účinky rozhodnutia - stavebného povolenia č. R2017/002034/PM zo dňa 16. januára 2018, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku podanom proti nemu alebo do márneho uplynutia lehoty na

rozhodujúca. Samotná skutočnosť, že medzi pozemkom stavebníkov a pozemkami žalobcov sa nachádza miestna komunikácia, nevylučuje, aby vlastnícke práva žalobcov k stavbám na ich pozemku boli priamo dotknuté rozhodnutím o umiestnení stavby ako aj stavebným povolením (pričom v prípade, že bolo vydané v spojenom územnom a stavebnom konaní, musí byť vyriešená aj otázka umiestnenia stavby a umiestnenia vjazdu/výjazdu z pozemku stavebníkov vo vzťahu k miestnej komunikácii).

konania. Pritom postačuje existencia hoc len potenciálneho ovplyvnenia ich vlastníckych práv. Posudzovanie okruhu účastníkov správneho konania je potrebné vykonať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Ustanovenia Stavebného zákona upravujúce kto je účastníkom územného a stavebného konania, je potrebné vykladať tak, aby sledovali ochranu všetkých tých osôb, ktorým zákonodarca v právnej norme Stavebného zákona priznal postavenie účastníkov konania spojené s procesnými právami vyplývajúcimi zo Stavebného zákona či Správneho poriadku. Žalovaný tým, že nekonal so žalobcami ako s účastníkmi konania, neumožnil im žiadne z ich práv realizovať a teda im odoprel možnosť zabezpečiť si ochranu svojich práv a právom chránených záujmov už len tým, že im neposkytol žiadnu možnosť proti povoleniu stavby vzniesť námietky.

12. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa sťažovateľ (žalovaný) domáhal zmeny napadnutého uznesenia tak, že kasačný súd žalobu zamietne, alternatívne zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP tvrdiac, že správny súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd sa zároveň odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 13. V kasačnej sťažnosti uviedol, že vymedzenie účastníctva v stavebnom poriadku slúži na to aby bolo možné presne identifikovať osoby priznávajúce sa jej práva účastníka konania. Ak by sa žalovaný ako stavebný úrad mal do podrobností zaberať hypotézou o možnom zásahu do práva, tak pod vymedzeným zákonným pojmom susedná stavba by v tom prípade za istých okolností mohli byť za účastníkov považovaní všetci obyvatelia obce nakoľko by za istých okolností vedel každý jeden preukázať dotýkanie sa jeho práv a od neho odvodzujúce účastníctvo v konaní. Má za to, že správny orgán nemá vytvárať domnienky a hypotézy ale postupovať podľa zákonných regulí. V prípade ak by sa stotožňoval s názorom súdu prvej inštancie tak by priebeh konania vzhľadom na nespočetný okruh možných účastníkov bol vždy realizovaný len verejnou vyhláškou. To sa však v praxi nedeje a okruh účastníkov sa vo väčšej miere určí a im náležite doručí. Stavebný úrad v konaní posudzoval okolnosti prípadu za akých by mohli byť vlastnícke práva alebo právom chránené záujmy žalobcov dotknuté, a po dôslednom zvážení s prihliadnutím na viaceré faktory, napríklad na skutočnosť, že medzi stavbou stavebníka a stavbou žalobcov stojí ešte stavba cestného telesa vo vlastníctve žalovaného a teda vzhľadom na žiadnu námietku počas stavebného konania s územným zo strany žalobcov, žalovaný vyhodnotil, že žalobcovia nesplnili druhú podmienku priznania účastníctva a to je dotknutia sa ich práv a teda účastníctvo im nepriznal a ďalej sa uvedenou vecou nezaoberal až do času ich žiadosti o obnovu konania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžk/23/2023 zo dňa 20. apríla 2022 a na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 752/2017, podľa ktorého „z uvedeného vyplýva, že ďalším osobám priznáva stavebný zákon práva účastníka územného konania len vtedy, ak by rozhodnutím o umiestnení stavby mohli byť priamo dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi preukázaný“. 14. Argument o vjazde na pozemnú komunikáciu nepovažoval sťažovateľ za rozhodnú skutočnosť, pretože nemôže založiť potenciálny zásah do práv, nakoľko pozemné komunikácie v zmysle zákona využíva každý na určený účel a preto by za tejto žalobcov konšpiračnej úvahy mal byť účastník každý vlastník domu nachádzajúci sa v obci pri komunikácii, ktorý má z komunikácie vjazd k svojej nehnuteľnosti, čo považoval za nelogické.

16. Kasačný súd sa vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7Svk/67/2022 odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď neprihliadol pri rozhodovaní na rozhodnutie kasačného súdu - Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 10Sžk 23/2023 zo dňa 20. apríla 2022, ktoré jednoznačne spochybnilo účastníctvo žalobcov v konaní. Najvyšší správny súd už raz vo veci rozhodol sp. zn. 10Sžk/23/2023 a preto v prípade odlišného právneho názoru mal senát Najvyššieho správneho súdu vo veci 7Svk/67/2022 vec postúpiť na rozhodnutie veľkému senátu, čo neurobil, čím došlo preukázateľne k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, ktorý mal byť rozhodnutý veľkým senátom. 17. Žalobcovia vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedli, že s tvrdeniami obsiahnutými v kasačnej sťažnosti žalovaného nesúhlasia, nakoľko táto podľa ich názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia rozhodných skutočností a ako taká nie je spôsobilá privodiť zmenu a ani zrušenie napadnutého uznesenia správneho súdu.

18. Uviedli, že vzhľadom k tomu, že o konaní prebiehajúcom pred žalovaným ako stavebným úradom vôbec nevedeli (pretože neboli zahrnutí ani do okruhu známych účastníkov konania a ani nebola vo veci vydaná verejná vyhláška oznamujúca začatie konania voči neurčitému okruhu adresátov), nemohli si potom ani riadne uplatňovať im prináležiace práva a administratívne konanie teda neprebehlo v súlade so zákonom. Ak je teda rozhodnutie žalovaného výsledkom nezákonného priebehu administratívneho konania, potom presvedčenie žalovaného o jeho zákonnosti je v tomto štádiu minimálne predčasné.

19. Je nepochybné, že žalobcovia sú vlastníkmi susedných nehnuteľností nachádzajúcich sa v bezprostrednej blízkosti plánovanej stavby, a sú dokonca vlastníkmi susednej nehnuteľnosti k tej nehnuteľnosti, cez ktorú majú viesť inžinierske siete k plánovanej stavbe a zároveň jediný prístup k nej. Tým sú naplnené všetky zákonné predpoklady na to, aby bolo žalobcom priznané postavenie účastníkov správneho konania, a to hneď z viacerých súbežne existujúcich právnych titulov.

majetok. 20. Je podľa nich neodškriepiteľným faktom, že jedine žalobcovia majú zriadený existujúci vjazd a prístup na ich nehnuteľnosti presne oproti navrhovanému resp. uvažovanému vjazdu stavebníkov na ich pozemok, a sú teda jedinými subjektmi, ktoré čelia a budú čeliť vplyvom navrhovanej stavby a zásahom z titulu jej užívania stavebníkmi do práv a právom chráneným

1 písm. a) SSP, ktoré končí znením „ak senát najvyššieho správneho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho správneho súdu, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému

III. Posúdenie veci kasačným súdom

dôvodná. 24. Podstatou sporu medzi sťažovateľom a žalobcami v prerokúvanej veci bola otázka, či žalobcovia mali alebo nemali byť účastníkmi stavebného konania, s ktorým bolo podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona spojené územné konanie o umiestnení stavby.

Podľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona; v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím

28. Podľa § 139 ods. 2 písm. d/ Stavebného zákona ak sa v tomto zákone používa pojem „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

30. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa v súvislosti s odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a následnou potrebou rozhodnutia vo veľkom senáte, kasačný súd uvádza nasledovné: 31. Tento dôvod prípustnosti kasačnej sťažnosti sa viaže k ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu (Najvyššieho správneho súdu), ktorá nebola rešpektovaná zo strany krajského súdu, a to v tom, že krajský súd zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré boli zverejnené ako súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

Predvídateľnosťou rozhodovania sa naplňuje materiálne chápanie právneho štátu a vylučuje priestor pre prípadnú svojvôľu. Požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, je neodmysliteľnou súčasťou princípu právnej istoty (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Ak už došlo k judikatórnemu vyriešeniu určitej otázky a k publikovaniu niektorého rozhodnutia alebo stanoviska riešiaceho túto otázku v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, je potrebné, aby súdy tento judikatórny posun vo svojej rozhodovacej praxi zohľadňovali.

33. Kasačný súd sa s uvedeným vysporiadal vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7Svk/67/2022 zo dňa 31. januára 2024 v bode 27, kde uviedol, že „Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžk/23/2021, ktorého právnym posúdením bol Správny súd v Banskej Bystrici viazaný, kasačný súd uvádza, že uvedené rozhodnutie považuje za odklon od ustálenej judikatúry, pokiaľ ide o výklad § 34 resp. 59 stavebného zákona. V zmysle ustálenej judikatúry (R 105/2013, uvádzanej v bode 25) postačuje „možnosť ovplyvnenia takého práva; netreba skúmať reálny faktický zásah do týchto práv“. Sťažovatelia predovšetkým tvrdili, že zásah do ich vlastníckeho práva spočíva v tom, že vjazd na pozemok stavebníkov bude zriadený presne oproti miestu, kde majú sťažovatelia vjazd na svoj pozemok.

IV. Záver

34. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a náležite odôvodnený. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 35. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 36. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. februára 2025