3Svk/23/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudkýň JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: K. M., Š. V. XX, X., proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31364501, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2018/012129-2 zo dňa 23. februára 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/85/2018 - 388 zo dňa 21. júla 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania. III. Ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie zo dňa 8. novembra 2017, v ktorom okrem iného uviedol, že je účastníkom konania, pričom poukázal na § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a svoje účastníctvo v konaní odvodzoval i z § 59 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej ako „stavebný zákon“) s odkazom na zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej ako „zákon EIA“), keďže bol účastníkom zisťovacieho konania z dôvodu podávania písomných stanovísk a pripomienok a taktiež i opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v zisťovacom konaní. 3. Obec Lužianky (ďalej ako „stavebný úrad“) dňa 19. decembra 2017 vydala rozhodnutie č.j. 692/2017-2784-06-Žá, ktorým vylúčila žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie stavebného povolenia na stavbu „Terminál intermodálnej prepravy Lužianky UČS 02 TIP Lužianky“. Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnila tým, že pozemky vo vlastníctve žalobcu nebudú žiadnym spôsobom uvedenou stavbou dotknuté a navrhovaná Stavba nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 29. januára 2018, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/012129-2 zo dňa 23. februára 2018 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 19. decembra 2017.

II. Priebeh konania pred správnym súdom

III. Rozhodnutie správneho súdu

11. Správny súd na úvod uviedol, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu

2015. 13. V súvislosti s rozhodnutím o vylúčení žalobcu z konania uviedol, že zisťovanie okruhu účastníkov konania a následné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o vylúčení účastníka (žalobcu) z konania po vydaní rozhodnutia vo veci samej, resp. vylúčenie účastníka konania potom, ako podal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, nemá oporu v platnej

Uvedené podľa správneho súdu znamená, že pokiaľ žalobca podal odvolanie proti stavebnému povoleniu, týmto dňom sa prihlásil za účastníka odvolacieho stavebného konania a povinnosťou správnych orgánov bolo rozhodnúť o ním podanom odvolaní.

15. K námietke vecnej príslušnosti správny súd uviedol, že skúmanie charakteru predmetnej stavby v konaní o správnej žalobe proti procesnému rozhodnutiu o vylúčení žalobcu zo stavebného konania za daných okolností presahuje potreby tohto súdneho konania, a preto sa námietkou vecnej nepríslušnosti stavebného úradu nezaoberal.

16. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote ďalší účastník (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 17. Poukázal na to, že stavba bola súčasťou navrhovanej činnosti a zámeru Automotive Nitra Projekt z augusta 2015. Podotkol však, že súčasťou zámeru nemuseli a neboli všetky stavebné objekty, z ktorých sa aktuálna stavba skladá. Poukázal na stavebné povolenie, z ktorého vyplýva, že stavebné objekty boli - úprava vedenia Slovak Telekom a úprava cesty Rastislavova ulica - pričom podľa jeho názoru sú tieto objekty umiestnené na verejnej komunikácii v obci Lužianky a tieto nepodliehajú zákonu EIA. Keďže sa na stavebné objekty povoľované v stavebnom konaní žiadne konanie podľa zákona EIA neviedlo, ani viesť nemalo, žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona. Tiež poukázal na to, že žalobcovi nemôže účastníctvo v konaní vyplývať z vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom, keďže pozemky, na ktorých sa nachádzajú stavebné objekty, sú vo výlučnom vlastníctve obce Lužianky a Slovenskej republiky. Železniciam nie je známe, že by žalobca vlastnil susediace pozemky, napokon to ani sám žalobca v žalobe neuvádzal. 18. Rovnako namietal záver správneho súdu uvedený v bode 48 rozsudku, že ak žalobca podal odvolanie, tak správny orgán mal povinnosť o tomto odvolaní rozhodnúť. Podľa sťažovateľa je tento výklad súdu v rozpore s § 53 v spojení s § 14 správneho poriadku, z ktorých vyplýva, že odvolanie môže podať len účastník konania. Keďže sa v správnom konaní uplatňuje zásada jednotnosti konania, je nepochybné, že aj počas odvolacieho konania je potrebné vylúčiť z konania osobu, pri ktorej sa preukáže, že nespĺňa definíciu účastníka konania. O odvolaní takejto osoby podľa sťažovateľa následne nie je možné rozhodnúť. 19. Sťažovateľ tiež namietal odôvodnenie rozsudku správneho súdu v časti záverov o účastníctve žalobcu v konaní a namietal, že žalovaný je právnym názorom správneho súdu viazaný, a preto existuje riziko, že žalovaný si osvojí právny názor, že žalobca musí byť bez ďalšieho účastníkom stavebného konania a z toho konania ho nemožno za žiadnych okolností vylúčiť. 20. Na záver poukázal na to, že rozhodnutie sa nezrušuje pre to, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, čo podľa ďalšieho účastníka urobil správny súd. Bol toho názoru, že zrušením napadnutého rozhodnutia a zrušením rozhodnutia obce Lužianky by sa nedosiahlo pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie. 21. Žalovaný a žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 23. Na základe podanej kasačnej sťažnosti bol najvyšší správny súd vyzvaný na posúdenie otázky, či (i) správny súd správne právne posúdil otázku postavenia žalobcu ako účastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, či (ii) musí správny orgán vždy rozhodnúť o podanom odvolaní, či (iii) správny súd rozhodnutie dostatočne odôvodnil a či (iv) zo strany správneho súdu šlo iba o odstránenie formálnych vád. 24. V nadväznosti na argumentáciu sťažovateľa kasačný súd v prvom rade uvádza, že napádaný rozsudok správneho súdu poskytol odpoveď na všetky podstatné námietky žalobcu, pričom podstatné dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu sú v rozsudku jasne a zrozumiteľne komunikované. Správny súd formuloval na vec svoje právne názory, tieto sú z napádaného rozsudku zrozumiteľne vyvoditeľné. Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožňuje s názormi správneho súdu a argumentmi ním predkladanými ešte neznamená, že rozhodnutie správneho súdu je nedostatočne či arbitrárne odôvodnené. Kasačný súd sa preto nestotožnil s námietkou sťažovateľa, že napádaný rozsudok správneho súdu je nedostatočne odôvodnený a pristúpil k preskúmaniu právnych otázok nastolených sťažovateľom, pri ktorých sa tento nestotožňuje s názorom správneho súdu.

V. A K postaveniu žalobcu ako účastníka konania

26. Stavebný zákon v citovanom ustanovení definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní kasačný súd opakovane judikoval, že keďže stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, aplikujúc ustanovenie § 140 stavebného zákona uvedené vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom stavebného konania (napr. sp. zn. 4Sžk/23/2017).

28. Kasačný súd sa preto stotožňuje so závermi správneho súdu, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je vôbec zrejmé (a ani z prvostupňového rozhodnutia), na základe akej úvahy a skutkových zistení správne orgány dospeli k uvedenému záveru, že Stavba nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania podľa zákona EIA. Kasačný súd mal pritom z rozhodnutia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 8. októbra 2015 vydaného v zisťovacom konaní za preukázané, že predmetom zisťovacieho konania bola aj stavba ,,Terminál intermodálnej prepravy (TIP) Lužianky“ (bod 32 výroku). Uvedené správnemu súdu potvrdil aj Okresný úrad Nitra.

29. Ak mal žalovaný (a prvostupňový správny orgán) záujem poukázať na to, že stavebné objekty, ktoré boli predmetom stavebného konania v posudzovanom prípade, neboli predmetom konania podľa zákona EIA, mali tak výslovne urobiť v rozhodnutí. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán boli povinné jasne a dôkladne odôvodniť, prečo niektoré stavebné objekty stavby, ktorá jednoznačne bola predmetom zisťovacieho konania, neboli podľa ich názoru predmetom zisťovacieho konania v rámci činnosti „Automotive Nitra Project“ a podložiť to relevantnými ustanoveniami právnych predpisov. Uvedené za správne orgány nemohol urobiť správny ako ani kasačný súd, preto sa kasačný súd stotožnil so závermi správneho súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí v tejto súvislosti a potrebe ich zrušenia.

31. Kasačný súd dáva do pozornosti princíp jednoty správneho konania a poukazuje tiež na to, že postavenie osoby ako účastníka konania je rovnako ako prvostupňový orgán povinný skúmať orgán odvolací a rovnako je oprávnený prípadne rozhodnúť o vylúčení osoby z

V. B K povinnosti rozhodnúť o odvolaní

32. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona kasačný súd konštatuje, že postavenie účastníka konania osobám spĺňajúcim podmienku podľa zákona EIA vyplýva priamo zo zákona a toto postavenie im nemusí byť priznané správnym orgánom osobitným rozhodnutím. Ak žalobca vychádzal z toho, že z dôvodu jeho účasti na zisťovacom konaní ukončenom rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 8. októbra 2015 podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona v spojení s § 24 zákona EIA má v posudzovanom stavebnom konaní postavenie účastníka konania, bol oprávnený podľa § 53 správneho poriadku ako účastník konania podať odvolanie. 33. Kasačný súd sa však nestotožňuje so záverom správneho súdu, že odvolací orgán je za každých okolností povinný o podanom odvolaní rozhodnúť, aj keby ho podala osoba neoprávnená. Podľa § 53 správneho poriadku, odvolanie môže podať iba účastník konania, pričom podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona v znení účinnom do 31.3.2023 odvolanie proti stavebnému povoleniu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona EIA, má právo podať aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona EIA. Ak by žalobca nespĺňal ani jednu z menovaných podmienok, v takom prípade by odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou a bolo by neprípustné. 34. Aplikácia uvedených záverov je však v posudzovanom prípade predčasná, keďže rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu je v otázke postavenia žalobcu ako účastníka konania nepreskúmateľné, a teda táto otázka nie je ustálená. Hoci sa kasačný súd v tomto závere so správnym súdom nestotožnil, nemalo to vplyv na výrok rozhodnutia, keďže primárnou otázkou, ktorou sa správne orgány musia zaoberať, je postavenie žalobcu ako účastníka konania.

VI. Záver

38. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že správny súd v zásadných otázkach správne právne posúdil vec a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Dospel preto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 39. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP). 40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. mája 2023