3Svk/23/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200404.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- PO-3S/5/2020
- IČS
- 9623200404
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: L.. Ľ. B., posledný známy trvalý pobyt V.. B.. Z. XX, XXX XX A., adresa na doručovanie: A. N. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 24. septembra 2020, číslo spisu: KaPO/22557/2020, ČRZ: 106054/2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2023, č. k. 3S/5/2020-108 takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . II. Žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca žiadosťou doručenou Centru právnej pomoci, kancelária Prešov (ďalej aj ako „žalovaný“) dňa 22. septembra 2020 požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 45769,45 € s príslušenstvom žalobcovi CASH COLLECTORS SK s.r.o., vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/248/2011. Pôvodným žalobcom v tejto právnej veci bola Československá obchodná banka, a.s., uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/ 248/2011-208 zo dňa 29. mája 2013 bola pripustená zmena na strane žalobcu a žalobcom sa stala obchodná spoločnosť CASH COLLECTORS SK s.r.o. 2. Žalovaný pri posudzovaní žiadosti žalobcu podľa právnej úpravy zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi z vlastnej činnosti zistil, že žalobca v rovnakej právnej veci (sp. zn. 17C/248/2011) už žiadal o poskytnutie právnej pomoci, a to žiadosťou zo dňa 27. júna 2013, pričom rozhodnutím sp. zn. 4N 5879/13, ev. č. 35264/2013 zo dňa 08. augusta 2013 žalovaný priznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci a na zastupovanie v predmetnej právnej veci mu určil advokátku M.. P.Ľ. O.. 3. Z dôvodu, že žalobca neposkytoval žalovanému súčinnosť spočívajúcu v plnení zákonnej povinnosti žalobcu preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, žalovaný rozhodnutím sp. zn. KaPO 4N 5879/2013-3167/2018, ČRZ: 3697/ 2018 zo dňa 10. januára 2018 rozhodol podľa § 14 ods. 1 písm. a) a e) zákona č. 327/2005 Z. z. tak, že odníma nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu neposkytnutia potrebnej súčinnosti a z dôvodu, že žalobca nevyhovel výzve podľa § 13 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. februára 2018. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/33/2018-24 bola správna žaloba žalobcu odmietnutá z dôvodu, že bola podaná oneskorene, a teda nebola naplnená podmienka prípustnosti podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP na to, aby správny súd žalobu vecne posudzoval. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sžk/12/2019 kasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461 SSP ako nedôvodnú. 4. Keďže žalovaný na základe vyššie uvedených dôvodov už skôr rozhodol o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi tak o žiadosti zo dňa 22. septembra 2020, ktorá sa týkala požiadavky na opätovne poskytnutie právneho zastúpenia v rovnakej právnej veci (zaplatenie 45769,45 € s príslušenstvom žalobcovi CASH COLLECTORS SK s.r.o. vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/248/2011) žalovaný rozhodol postupom v zmysle § 10 ods. 7 zákona č. 327/2005 Z. z. rozhodnutím sp. zn. KaPO/22557/2020, ČRZ: 106054/ 2020 zo dňa 24. septembra 2020 a odmietol opätovne priznať žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.
II. Konanie a rozhodnutie správneho súdu
5. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „správny súd“) sa žalovaný domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. KaPO/22557/2020, ČRZ: 106054/2020 zo dňa 24.09.2020. Žalobca odôvodnil podanie žaloby tým, že predložil žalovanému všetky požadované doklady podľa zákona, ktoré podľa jeho názoru preukázali nárok na pridelenie advokáta. Uviedol, že bez ohľadu na to, či preukáže žalovanému príjem manželky alebo nie, sú jeho žiadosti o právnu pomoc zamietané. Žalovaný podľa názoru žalobcu nevysvetlil, za akým účelom požaduje doklady týkajúce sa príjmu jeho manželky, či dcéry. Vyslovil názor, že žalovaný si má doklady preukazujúce príjmy jeho manželky a dcéry zabezpečiť priamo od nich, ale k ich priamemu osloveniu zo strany žalovaného nedošlo. Taktiež uviedol, že manželka si plní vyživovaciu povinnosť voči nemu a majú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V závere žaloby navrhol ako dôkaz vypočuť M.. M. O. a M.. R. G. ako zástupcov žalovaného, a tiež manželku O.. I. B.Š_. Žalobou napadnuté
rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie a rozhodnutie, požiadal o nariadenie pojednávania podľa § 107 SSP a žiadal nahradiť trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08. júna 2021, v ktorom uviedol, že zotrváva na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 24. septembra 2020. Pred podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 22. septembra 2020 už bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, ktorý mu bol dňa 10. januára 2018 odňatý. Ďalej uviedol, že žalobca dňa 29. októbra 2020 podal v tej istej právnej veci (sp. zn. 17C/248/2011) ďalšiu žiadosť, ktorú žalovaný tiež zamietol rozhodnutím sp. zn. KaPO/24455/2020 zo dňa 13.11.2020 a v súčasnej dobe prebieha súdne konanie pod sp. zn. 2S/2/2021. V predchádzajúcom konaní došlo k odňatiu poskytovania právnej pomoci a následne k zastaveniu konania o nároku na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že žalobca nepredložil všetky doklady, ktoré by preukazovali stav materiálnej núdze
žalobcu. To z akých dôvodov a na základe akých ustanovení žalovaný požaduje od žalobcu konkrétne doklady a údaje bolo žalobcovi dostatočne vysvetlené či už v rozhodnutí o odňatí právnej pomoci, rozhodnutí o prerušení konania či rozhodnutí o zastavení konania.
O rozsahu povinnosti predkladať doklady týkajúce sa príjmu žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb bol žalobca upovedomený už v časti E predmetnej žiadosti. 7. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 3S/5/2020-108 zo dňa 28. februára 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov správnu žalobu zamietol.
8. Správny súd vo vzťahu k veci samej konštatoval, že žalobcovi bol skutočne v totožnej právnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/248/2011 rozhodnutím žalovaného sp. zn. KaPO 4N 5879/2013-3167/2018 z 10. januára 2018 odňatý nárok na poskytnutie právnej pomoci pre nesúčinnosť žalobcu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. februára 2018. Žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia bola odmietnutá uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/33/2018 zo dňa 20. novembra
2018 . Uznesením sp. zn. 1Sžk/12/2019 zo dňa 17. decembra 2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol aj kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 20. novembra 2018. 9.
Správny súd poukázal, že ustanovenie § 10 ods. 7 zákona č. 327/2005 Z. z. dalo žalovanému možnosť odmietnuť opätovne priznať nárok na právnu pomoc oprávnenej osobe, ktorej v dôsledku neposkytnutia súčinnosti rozhodnutím centra bolo odňaté poskytovanie právnej pomoci.
Z rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. januára 2018 nesporne vyplýva, že u žalobcu došlo v totožnej veci k odňatiu poskytovania právnej pomoci zo strany žalovaného, čo už samo osebe vytvára predpoklad pre odmietnutie opätovného priznania nároku.
Postup a rozhodnutie žalovaného nevykazuje žiadne znaky nezákonnosti alebo svojvôle. Žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by uplatnený postup žalovaného spochybnili, keďže žalobca sústredil svoju argumentáciu najmä na spochybnenie dôvodnosti vyžadovania dokladov (preukázanie príjmu a príjmu manželky ako spoločne posudzovanej osoby), ktorých nepredloženie viedlo k odňatiu nároku na poskytovanie právnej pomoci
rozhodnutím zo dňa 10. januára 2018. 10. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na vypočutie M.. M. O., M.. R. G. a O.. I. B. vzhľadom na nesporne zistený skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu.
11. Pre úplnosť sa vyjadril aj k argumentácii žalobcu vzťahujúcej sa na predchádzajúce konanie vo veci žiadosti o poskytnutie právnej pomoci ukončené rozhodnutím zo dňa 10. januára 2018, napriek tomu že už nemôže byť predmetom jeho prieskumu. Uviedol, že podľa už judikovaného právneho názoru boli doklady vo vzťahu k manželke žalobcu požadované dôvodne, nakoľko mali preukázať naplnenie nevyhnutnej podmienky pre priznanie právnej pomoci žalobcovi, a to stav jeho materiálnej núdze prostredníctvom preukázania jeho príjmu a príjmu spoločne posudzovanej osoby, manželky žalobcu. Potreba skúmania príjmu spoločne posudzovaných osôb vyplýva priamo z už citovaných ustanovení právnych predpisov (§ 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.; zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime), o čom bol žalobca v dostatočnej miere, opakovane a zrozumiteľne informovaný. To isté platí aj pre možnosť stanovenia okruhu ďalších spoločne posudzovaných osôb, medzi ktoré s ohľadom na dostupné informácie mohla patriť aj plnoletá dcéra žalobcu, čo bolo nevyhnutné v konaní preveriť. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy sa príjem spoločne posudzovanej osoby nezapočítava
k príjmu žiadateľa iba v prípade, ak je spoločne posudzovaná osoba v súdnom spore v protichodnom postavení so žiadateľom. Ide najmä o situáciu, keď sa žiadateľ domáha právnej pomoci vo veci zvýšenia resp. zníženia výživného proti osobe, ktorá by inak bola osobou spoločne posudzovanou. Uvedené skutočnosti však v posudzovanom prípade naplnené neboli. Samotné zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na ktoré žalobca poukazoval v správnej žalobe, nezakladá za predpokladu trvania manželstva situáciu, pri ktorej by bolo možné manželku z okruhu spoločne posudzovaných osôb vylúčiť. Správny súd konštatoval, že prvostupňový správny orgán viazaný povinnosťou zistiť čo najúplnejšie a najpresnejšie skutočný stav veci preukázanie uvedených skutočnosti od žalobcu správne požadoval.
12. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal nakoľko žalobca bol procesne neúspešný a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.
III. Kasačná sťažnosť a argumentácia účastníkov
13. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), h), i) a j), to znamená, že správny súd mal rozhodnúť na základe nesprávneho právneho posúdenia veci; odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu; nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti a tiež, že podanie bolo nezákonne odmietnuté. 14. Žalobca v kasačnej sťažnosti, obdobne ako v správnej žalobe použil argumentáciu spochybňujúcu zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného v konaní ukončenom rozhodnutím KaPO4N 5879/2013-3167/2018, ČRZ: 3697/2018 zo dňa 10.01.2018, ktorým mu bol odňatý nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný rozhodnutím zo dňa 08.08.2013. Opätovne (aj napriek správnym súdom v rozsudku poskytnutému výkladu aktuálneho právneho stavu a vyčerpávajúcemu vysvetleniu právnej úpravy predkladania podkladov) argumentoval tým, že žalovaný si vie zabezpečiť doklady od jeho manželky sám. Uviedol, že
skutočnosť, že sú manželia automaticky neznamená, že manželka je posudzovanou osobou a je úplne jedno aký má manželka príjem. Poukázal na skutočnosť, že manželka aj dcéra majú v súčasnosti inú adresu trvalého pobytu a žalobca nemá žiadnu adresu trvalého pobytu (adresa v informačnom centre obyvateľstva je neplatná). Žalobca uviedol, že má len poštovú schránku A. N. XX, XXX XX A. a žiada zasielať písomnosti do predmetnej poštovej schránky. 15. Žalobca trval na požiadavke, aby sa kasačný súd vysporiadal s tvrdením p.
M.. M. O. zo záveru rozhodnutia sp. zn. KaPO/20289/2020, ČRZ133575/2020 „Manželka žiadateľa a jeho dcéra nie sú osobami povinnými poskytovať Centru súčinnosť podľa zákona č. 327/2005 Z. z.. . .“. Následne sa žalobca v značnom rozsahu odôvodnenia kasačnej sťažnosti vyjadroval subjektívne hodnotiace úsudky, k priebehu a výsledkom viacerých súdnych konaní, ktorých je účastníkom, ktoré však neboli predmetom súdneho prieskumu zo strany správneho súdu.
16. Sťažnostným návrhom v kasačnej sťažnosti sa žalobca domáhal zrušenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/5/2022 zo dňa 28. februára 2023 a vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo alternatívne zrušenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/5/2022 zo dňa 28. februára 2023 a rozhodnutia, že došlo k ujme na jeho právach nepridelením poskytnutia právnej pomoci na celé konanie.
Navrhol priznať mu trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež požiadal vo veci nariadiť pojednávanie podľa § 107 SSP. 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa ku kasačnej sťažnosti uviedol, že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/5/2020 zo dňa 28. februára 2020 je podľa jeho názoru správne a zákonné a jeho odôvodnenie je primerané, dostatočné a zrozumiteľné a žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s jeho výrokom i jeho skutkovými a právnymi závermi.
Uviedol, že dôvody kasačnej sťažnosti, ktoré žalobca uviedol v jej úvode sa zdajú vzhľadom na obsah kasačnej sťažnosti náhodne generované, bez argumentačnej opory v jej obsahu, či nadväznosti naň. Žalovaný má za to, že čo do obsahu je kasačná sťažnosť vágna, bez náznaku právneho odôvodnenia, v čom má spočívať nesprávnosť žalobcom napadnutého súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby kasačný súd sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.
IV. Právne posúdenie kasačného súdu
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h) SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne (§ 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP, § 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (§ 461 SSP). 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 10 zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní pomoci osobám v materiálnej núdzi: (1) Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. (2) Účastníkom konania je žiadateľ. (4) Žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje. (6) Rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.
(7) Ak v dôsledku neposkytnutia súčinnosti oprávnenej osoby alebo priznania nároku na právnu pomoc na základe nepravdivých alebo neúplných údajov bolo oprávnenej osobe rozhodnutím centra odňaté poskytovanie právnej pomoci alebo ak oprávnená osoba bezdôvodne zavinila zastavenie konania, centrum môže z týchto dôvodov rozhodnutím odmietnuť opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci.
22. Kasačnou sťažnosťou bol napadnutý rozsudok krajského súdu v Prešove, zamietajúci podľa § 190 SSP ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/22557/2020, ČRZ: 106054/2020 zo dňa 24. septembra 2020, ktorým žalovaný odmietol podľa § 10 ods. 7 zákona č. 327/2005 Z. z. opätovne priznať žalobcovi nárok na právnu pomoc v právnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/248/2011 o zaplatenie 45769,45 € s príslušenstvom. Podkladom pre aplikáciu § 10 ods. 7 zákona č. 327/2005 Z. z. bola skutočnosť, že v totožnom civilnom konaní (došlo iba k zámene na strane žalobcu) bol žalobcovi - kasačnému sťažovateľovi priznaný nárok na bezplatné právne zastúpenie, bola mu určená právna zástupkyňa, advokátka M.. P. O., avšak vzhľadom na neposkytnutie súčinnosti Centru právnej pomoci bolo rozhodnutím sp. zn. KaPO 4N 5789/2013-3167/2018 ČRZ: 3697/2018 zo dňa 10.01.2018 podľa § 14 ods. 1 písm. a ) a e) zákona rozhodnuté o odňatí priznanej právnej pomoci. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo
právoplatnosť dňa 12. februára 2018. Jeho zákonnosť nebola spochybnená ani na základe správnej žaloby ktorá bola odmietnutá uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/33/ 2018 zo dňa 20. novembra 2018 v spojení uznesením NSS SR sp. zn. 1Sžk/12/2019 zo dňa 17. decembra 2019 ktorým bola zamietnutá kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu.
23. Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek ďalší správny orgán a/alebo súd, ktorý rozhoduje vo vecne súvisiacom konaní ktorého závery sú založené na právnych skutočnostiach právoplatne ustálených takýmto rozhodnutím, je viazaný závermi rozhodnutia žalovaného vo veci odňatia právnej pomoci zo dňa 10.01.2018 ako aj jeho dôvodmi. Nie je v ich kompetencii preskúmavať a spochybňovať správnosť týchto záverov, nakoľko by tým dochádzalo k zásahu do základného ústavného princípu právnej istoty.
24. V slovenskom právnom poriadku je právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prístup k súdu v zmysle čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zakotvené a jeho prejavom je aj právna úprava súdneho prieskumu zákonom vymedzených aktov orgánov verejnej správy v správnom súdnictve, vrátane možnosti domáhať sa prieskumu rozhodnutia správneho súdu cestou kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu. Túto možnosť žalobca využil a rozhodnutie žalovaného z 24. septembra 2020, číslo spisu: KaPO/22557/2020, ČRZ: 106054/2020, napadol žalobou ktorá bola správnym súdom prejednaná a následne sa prieskumu rozsudku správneho súdu domáhal kasačnou sťažnosťou.
25. Kasačný súd, viazaný v zmysle §440 SSP dôvodmi kasačnej sťažnosti sa pri svojom rozhodovaní zaoberal dôvodmi kasačnej sťažnosti vymedzenými žalobcom ako podanými podľa § 440 ods. 1 písm. g), h), i) a j) SSP. K dôvodom kasačnej sťažnosti podľa §440 ods. 1 písm. g), h), i) SSP
26. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal porušenie § 440 ods. 1 písm. g), h) a i) SSP, pričom neuviedol v čom konkrétne vidí porušenie týchto ustanovení. Nemožno pritom prehliadnuť, že § 440 ods. 2 výslovne uvádza, že dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí takže sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia, dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym
súdom. 27. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ musí vyšpecifikovať nielen rozsah, ale aj obsah dôvodov kasačnej sťažnosti. Keďže kasačný súd je viazaný obsahovým vymedzením dôvodu kasačnej sťažnosti, nemôže byť postačujúce, ak namietané nesprávne právne posúdenie veci je uvedené len odkazom na zákonné ustanovenie, ale je potrebné, aby sťažovateľ konkrétne špecifikoval právnu otázku a uviedol, prečo zaujal správny súd nesprávny právny názor na jej
riešenie. 28. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP je z obsahu kasačnej sťažnosti zrejmé, že žalobca iba opakovane spochybňoval správnosť záverov ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného v konaní predchádzajúcom preskúmavanému správnemu konaniu, teda v konaní v ktorom bolo žalobcovi odňaté poskytovanie právnej pomoci. Žalobca neuviedol v kasačnej sťažnosti ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právneho posúdenia v otázke dôvodnosti použitia ust. § 10 ods. 7 zák. č. 327/2005 Z. z. v nadväznosti na nespochybnený fakt odňatia priznaného nároku a poskytnutie právnej pomoci rozhodnutím zo dňa 10.01.2018 v inom správnom konaní, tak ako to správny súd odôvodnil v bodoch 43 - 45 rozsudku správneho súdu.
Naviac nad rámec svojich zákonných povinností sa opätovne vyjadril k podkladom rozhodnutia zo dňa 10.01.2018. 29. Pokiaľ žalobca uviedol ako kasačný dôvod odklon od ustálenej rozhodovacej praxe zmysle § 440 ods. 1 písm. h) SSP, kasačný súd v jeho kasačnej sťažnosti neidentifikoval poukaz na žiadnu ustálenú prax v otázke posudzovania možnosti resp. dôvodnosti odmietnutia opätovného priznania nároku na právnu pomoc v zmysle § 10 ods. 7 zákona č. 327/2005 Z. z., nebolo preto možné ani skúmať namietaný odklon.
30. Obdobne v súvislosti s námietkou nerešpektovania záväzného právneho názoru v zmysle § 440 ods. 1 písm. i) SSP kasačný súd uvádza, že z celého obsahu súdneho ani administratívneho spisu nie je zrejmé, že by v súvislosti s aplikáciou § 10 ods. 7 zák. č. 327/2005 Z. z. v prejednávanej veci existoval nejaký záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti. K dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP
31. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. j) SSP predstavuje procesnú platformu, ktorou sa žalobca v správnom súdnictve môže účinne domáhať ochrany svojich základných práv (či už procesnej povahy alebo hmotnej povahy), k porušeniu ktorých malo podľa jeho názoru dôjsť procesným rozhodnutím správneho súdu, ktorým sa konanie o žalobe končí (§ 98 ods. 1 SSP). Niet totiž pochýb, že procesné odmietnutie správnej žaloby má priamy dopad na podobu poskytovanej súdnej ochrany, a tým i na základné právo žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 (a tým aj čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd) i čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (a tým aj čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd).
V dôsledku takéhoto rozhodnutia totiž správny súd nezaujme autoritatívne (rozhodovacie) stanovisko k meritórnym výhradám (žalobným bodom), ktoré voči napadnutému postupu alebo rozhodnutiu orgánu verejnej správy žalobca predniesol. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 33/2018 z 30. januára 2018)
32. Kasačný súd sa zaoberal dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP a má za to, že nie sú dané dôvody pre jeho uplatnenie. Vyplýva to už zo samotnej skutočnosti, že správny súd podanie - správnu žalobu žalobcu - neodmietol, ale ju vecne prejednal a následne zamietol podľa § 190 SSP. Vecnú správnosť zamietajúceho rozhodnutia nie je možné napádať postupom podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP.
33. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že pokiaľ kasačný sťažovateľ žiadal v kasačnej sťažnosti jej prejednanie s nariadením pojednávania s odkazom na §107 SSP upravujúcim konanie pred správnym súdom, kasačný súd jeho žiadosť nepovažuje za dôvodnú. Kasačná sťažnosť predstavuje mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu a konanie o nej je upravené v prvej hlave piatej časti SSP, § 438 - 471 SSP. V zmysle ust. § 455 SSP, kasačný súd rozhodne o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť ak to považuje za potrebné. Toto ustanovenie predstavuje osobitnú právnu úpravu k ustanoveniu § 452 ods 1 SSP a § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Vzhľadom na obsah kasačnej sťažnosti kasačný súd nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné.
V. Záver
34. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný vyhodnotil v rámci svojej právomoci námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti ako nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu ani zákonnosť jeho postupu vo vzťahu k nároku na ochranu zákonom garantovaných práv účastníka správneho a súdneho konania. Z vyššie uvedených dôvodov kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že procesne úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP. 36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. februára 2024