3Svk/23/2024

1. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 28Sa/6/2024 - 101 zo dňa 02. júla 2024 podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol žalobu žalobcu, pretože je neprípustná. 2. Zároveň konštatoval, že žalobca v rámci označenia druhu žaloby uviedol, že podáva voči žalovanému žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pričom žalovaný je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri so 100 % majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky. Jediným predmetom podnikania žalovaného je konsolidácia pohľadávok verejného sektora podľa zákona č. 374/2014 Z. z. Konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva žalovaný ako poverená osoba na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu vo vlastnom mene a na vlastný účet s tým, že na uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu sa vzťahujú ustanovenia § 43 až 51 Občianskeho zákonníka. 3. Správny súd dodal, že žalovaný voči žalobcovi vymáha pohľadávku vo výške 76,- Eur, ktorá vznikla na základe rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši č. ORPZ-LM-ODI2-P-17/2021 zo dňa 29.06.2021. Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu, oddelenia bezpečnostnej cestnej premávky č. KRPZ-ZA-KDI- SK-33/2021 zo dňa 18.08.2021, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši č. ORPZ-LM-ODI2-P-17/ 2021 zo dňa 29.06.2021 bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn. 1S/19/2024 s tým, že Uznesením č. k. 1S/19/2024-145 zo dňa 23.05.2024, právoplatným dňa 05.06.2024, bola žaloba odmietnutá ako oneskorene podaná. 4. Záverom súd uviedol, že žalovaný je subjektom súkromného práva, a to obchodnou spoločnosťou, ktorá vytvára svoj kapitál emisiou akcií a konsolidáciu pohľadávok vykonáva na zmluvnom základe v režime Občianskeho zákonníka. Žalovanému osobitný predpis, zákon č. 374/2014 Z. z. nezveril rozhodovanie, v zmysle ktorého by bol žalovaný oprávnený zaviazať fyzickú osobu (žalobcu) na peňažné plnenie. Žalovanému bolo len postúpené právo uplatňovať pohľadávku. Žalovaný nespĺňa definíciu orgánu verejnej správy podľa § 4 písm. d) SSP. V konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je žalovaný pasívne vecne legitimovaný, nakoľko pri výkone konsolidácie pohľadávky na základe občiansko-právnej zmluvy o jej vymáhaní nerealizuje prenesený výkon verejnej správy a nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch či povinnostiach fyzickej osoby alebo právnickej osobe, teda nerealizuje prenesený výkon štátnej správy formou individuálnych správnych aktov. Keďže podľa § 245 SSP žalovaným v prípade žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy môže byť len orgán verejnej správy, pričom žalovaný v danom prípade toto postavenie nemá, správny súd žalobu žalobcu z uvedených dôvodov podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, pretože je neprístupná.

a) kasačná sťažnosť žalobcu 5. Žalobca v procesnom postavení sťažovateľa napadol predmetné uzneseniu kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, kde namietal, že: - Slovenská konsolidačná, a. s. bola založená zakladateľskou listinou dňa 26.10.1999.

To znamená poverená osoba a inštitúcia koná v mene štátu má povinnosť dodržiavať ústavu a ústavné zákony a medzinárodné dohovory, ktoré jej z povinnosti štátneho orgánu vyplývajú. Podľa čl.7 štatútu ministerstva financií vyplýva že Slovenská konsolidačná a.s. je štátna inštitúcia na ktorú spadajú všetky výkonné právomoci, ako orgánu štátnej a verejnej správy ukotvené v štruktúrach štátnej správy. - Pokiaľ je polícia stále v štádiu procesu dokazovania nemala právo vymáhať pohľadávku, ešte pred rozhodnutím súdu, nakoľko stále prebieha odvolacie konanie. Iba súd má tú možnosť' preskúmavať postupy polície či konala v zmysle nariadení medzinárodných zmlúv a ústavy. Pričom 3 ročná doba od prešetrenia neprešla súd je orgán, ktorý rozhoduje v súlade o postupoch. Takto polícia konala svojvoľne a bez toho, aby o tom rozhodol súd. V tomto období bola vyzvaná prokuratúra, aby zaujala stanovisko. - Z hľadiska § 4 Občianskeho zákonníka môže rozhodnúť len orgán, ktorý má o tom rozhodnúť a nie inštitúcia. Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný.

Z dôkazových materiálov je zrejmé, že orgány a inštitúcie neprejavili záujem pri ochrane základných ľudských práv, ktoré z hľadiska kompetentnosti a postavenia mali riešiť. - Obeť/sťažovateľ dôkazovým spôsobom ukazoval listinné dôkazy, ako ho pracovný trh a inštitúcie vedú do deštruktívneho stavu, nízko zárobkových prác a firiem s nedôveryhodným pozadím bez možností rekvalifikácie. Ako mu pracovný trh neumožňuje rekvalifikáciu taktiež pri výbere dôstojného zamestnania, čím jeho fyzická a vnútorná integrita trpí.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

13. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 374/2014 Z. z., zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Na uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu sa vzťahujú ustanovenia § 43 až 51 Občianskeho zákonníka.

S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu. 15. Podľa SSP sa za orgány verejnej správy považujú aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 4 písm. d/ SSP). „Aj keď pojem „verejnej správy“ nie je možné dostatočne pozitívne vymedziť, možno ho charakterizovať tak, že sa jedná o realizáciu verejnej moci, ktorá má sledovať určitý verejný cieľ alebo záujem alebo realizáciu zákona, ktorá je vykonaná osobami, ktoré nie sú osobami nezávislými (od štátu). Možno pod ňou rozumieť správu verejných záležitostí, realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte, je správou vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako zákonom uloženú povinnosť, a to z titulu svojho postavenia ako verejno- právnych subjektov. Verejnú správu v zmysle organizačnom predstavujú nielen subjekty ich primárneho výkonu, t.j. štát prostredníctvom vlastných orgánov, ale tiež prostredníctvom verejnoprávnych subjektov ako predstaviteľov a nositeľov verejnej moci. Podľa § 6 ods. 1

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia s tým, že žalovaný tak, ako bol označený, vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy a je povinný dodržiavať právny poriadok - kasačný súd uvádza, že správny súd prijal správny záver o tom, že žalovaný nespĺňa definíciu orgánu verejnej správy podľa § 4 písm. d) SSP.

Slovenská konsolidačná, a.s. je štátom poverená inštitúcia, ktorej predmetom činnosti je konsolidácia pohľadávok verejného sektora podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Konsolidácia pohľadávok štátu predstavuje centrálne uplatňovanie splatnej pohľadávky štátu u dlžníka a na príslušných orgánoch, zabezpečenie exekučného titulu k pohľadávke štátu a vymáhanie pohľadávky štátu prostredníctvom jedinej právnickej osoby. Zákona č. 374/2014 Z. z. nezveruje Slovenskej konsolidačnej, a.s. právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a za týmto účelom vydávať rozhodnutia v oblasti verejnej správy. Ak teda dlžník pohľadávku nezaplatí na základe mimosúdnej výzvy, pristúpi k súdnemu vymáhaniu pohľadávky podľa zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok). 17. Kasačný súd uvádza, že obsah kasačnej sťažnosti je na mnohých miestach neurčitý a s prejednávanou vecou zjavne nesúvisiaci. Kasačný súd sa nemohol zaoberať vágne formulovanými generálnymi výhradami sťažovateľa, že sa jeho námietkami nezaoberal správny súd. Kasačná sťažnosť musí byť naformulovaná dostatočne konkrétne, pretože kasačnému súdu nepatrí úloha namiesto sťažovateľa vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany správneho súdu. Zároveň pri posudzovaní námietok sťažovateľa je nevyhnutné uviesť, že v kasačnej sťažnosti zjavne absentuje vymedzenie uplatneného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) g) SSP spôsobom, ako to vyžaduje § 440 ods. 2 SSP. Zo zvyšnej časti kasačnej sťažnosti nemožno zistiť aké konkrétne právne posúdenie správneho súdu považuje sťažovateľ za nesprávne a zároveň, logicky, absentuje aj akákoľvek sťažovateľova argumentácia ohľadom toho, v čom má spočívať nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Ako je zrejmé - dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP musí byť v kasačnej sťažnosti riadne vymedzený. Nestačí, keď sťažovateľ formálne uvedie, že uplatňuje tento dôvod (odkazom na príslušné zákonné ustanovenie), ale v kasačnej sťažnosti musí jasne vymedziť, ktorú relevantnú právnu otázku považuje zo strany správneho súdu za nesprávne vyriešenú a v čom konkrétne má nesprávnosť riešenia spočívať. Kasačná sťažnosť je tak v podstatnej časti neprípustná, nakoľko dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP nie je v kasačnej sťažnosti vymedzený predpísaným spôsobom. 18. Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal kasačný súd reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu. Súčasne kasačný súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a správnych súdov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi správneho súdu. Kasačná sťažnosť sťažovateľa je do podstatnej miery formulovaná vo všeobecnej rovine, pričom značná časť kasačnej sťažnosti nesmerovala adresne voči napadnutému rozhodnutiu, pričom súvis týchto námietok s predmetnou vecou nebol sťažovateľom kvalifikovane špecifikovaný.