3Svk/24/2021

I. Priebeh administratívneho konania

2. Prvostupňový orgán v ďalšom konaní nevyhovel žiadosti žalobkyne štyrmi samostatnými rozhodnutiami. Po odvolaní žalobkyne žalovaný v nadväznosti na procesné pochybenie prvostupňového orgánu (nerozhodnutie o žiadosti žalobkyne ako celku) zrušil rozhodnutia prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (rozhodnutia žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2016/044716-002 zo dňa 19. decembra 2016; č. OU-NR-OVBP2-2017/032913-002 zo dňa 13. októbra 2017; č. OU-NR-OVBP2-2018/032572-002 zo dňa 24. októbra 2018).

V priebehu konania prvostupňový orgán nezistil, že by medzi zamestnancami stavebného úradu, žalobkyňou a jej splnomocneným zástupcom bol akýkoľvek blízky vzťah, a to ani nepriateľský. V priebehu konania žalobkyňa viacerými podaniami opätovne žiadala prvostupňový orgán o vyhotovenie kópie celého spisu, pričom jej po úhrade správneho poplatku bolo vyhovené. V konaní pred prvostupňovým orgánom sa k predmetnej veci vyjadril aj Slovenský pozemkový fond, ktorý správny orgán upozornil na to, že žalobkyňa nemá žiaden právny vzťah k pozemku, na ktorom sa nachádzajú predmetné reklamné stavby.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe porealizačného zamerania predmetnej reklamnej stavby č. 1, ktoré pre stavebný úrad realizovala spoločnosť PROMARKT NITRA, s.r.o. (na základe Zmluvy na poskytnutie služby č. j. 235/2019/ÚHA zo dňa 4. februára 2019) je predmetná reklamná stavba (umiestnená popri ulici Trieda A. Hlinku v poradí prvá po pravej strane smerom von od centra mesta Nitra) umiestnená vo vzdialenosti 0,28 m od hranice cestného telesa pozemku, čo je výrazne menej ako 200 m pásmo od hranice cestného telesa pozemku stanoveného záväznou časťou Územného plánu mesta Nitra, a teda umiestnenie reklamných stavieb je v rozpore s Územným plánom mesta Nitra.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

priestorové usporiadanie a funkčné využívanie pozemkov, stavieb a verejného vybavenia územia v nadväznosti na územný plán obce. 8. Podľa žalobkyne umiestňovanie reklamných stavieb formou rozhodovania v územnom konaní je výslovne vylúčené v § 39a ods. 3 stavebného zákona, takže oddiel 8 stavebného zákona sa nevzťahuje na nijakú reklamnú stavbu. Z uvedeného vyplýva, že umiestňovanie reklamných stavieb s najväčšou informačnou plochou do 1,2 m2 je voľné (§ 56 stavebného zákona), do 3 m2 vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu (§ 55 ods. 2 písm. h) a § 57 SZ) a nad m2 vyžaduje stavebné povolenie stavebného úradu (§ 55 ods. 1 SZ).

10. Konštatovanie, že reklamná stavba typu billboard je neprípustná v nejakom území vymedzenom územným plánom 200 metrov od cestného telesa pozemku, je takto mimozákonným rozširovaním, resp. zriaďovaním pásma/zóny s obmedzeniami, ktoré sa prejavujú v obmedzení vlastníckeho práva a práva podnikať. Navyše z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu a na základe akého zákonného splnomocnenia rozširuje, resp. stanovuje územný plán cestné ochranné pásmo 200 metrov od cestného telesa pozemku v sídelnom útvare obce, ak cestný zákon stanovuje akékoľvek podobné pásma len mimo sídelného útvaru obce (§ 10 ods. 4 a § 11 ods. 1, 2 cestného zákona) a pokiaľ je regulácia určitej otázky obsiahnutá v zákone, nemôže ju meniť/rozširovať podzákonný predpis.

12. Žalobkyňa požiadala správny súd o prerušenie súdneho konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), nakoľko územný plán mesta Nitra je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) v rozpore s čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1, 3, 4, 5 (právo vlastniť majetok a podmienky vyvlastnenia, resp. núteného obmedzenia vlastníckeho práva) a čl. 35 ods. 1 (právo podnikať) Ústavy Slovenskej republiky (pre úplnosť aj v rozpore s § 11 ods. 5, § 39a ods. 3, 4 a 5, § 39d ods. 1, § 139a stavebného zákona a § 10 ods. 4 a § 11 ods. 1, 2 cestného zákona), ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného pod č. 209/1992 Zb.

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalovanom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Reklamné stavby, ktoré boli predmetom tohto konania boli povolené ako stavby dočasné, pričom podľa Územného plánu mesta Nitra je neprípustné ich umiestňovanie v pásme 200 m od hranice cestného telesa (reálne sú umiestnené vo vzdialenosti 0,49 m od hranice cestného telesa pozemku). Pokiaľ sa teda mesto Nitra prostredníctvom územného plánu rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb, jedná sa o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť.

15. K namietanej predpojatosti zamestnancov prvostupňového orgánu žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca mienil podať námietku predpojatosti aj proti iným zamestnancom stavebného úradu, okrem tých, voči ktorým boli jeho námietky zamietnuté, bolo jeho povinnosťou uviesť konkrétne mená. Starosta je správnym orgánom a nevystupuje v pozícii pracovníka (zamestnanca) alebo člena správneho orgánu. Ani ustanovenie § 27 ods. 1 zákona č. 369/ 1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ZoOZ“) neumožňuje použitie ustanovení správneho poriadku, ktoré sa týkajú príslušnosti na prijatie oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie vedúceho správneho orgánu a nadväzne na to príslušnosť na rozhodovanie o tom, či je takáto osoba vylúčená z konania.

K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania, podľa ktorého žalované rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím vychádzajú zo správneho posúdenia veci a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V organizačnom poriadku žalovaného sa zároveň nenachádza žiadna norma, ktorá by predmet konania zverovala do právomoci Útvaru hlavného architekta mesta Nitra a naopak zveruje ju do právomoci iného útvaru mesta Nitra. Skutočnosť, že rozhodnutie podpísal štatutár obce je z hľadiska zákonnosti konania irelevantné, nakoľko žalovaný sa nevysporiadal s tou časťou námietok, ktoré spochybnili zákonnosť konania, ignoráciu vecnej podstaty námietok predpojatosti a nedostatku právomoci. K vyjadreniu pribratého účastníka konania žalobkyňa uviedla, že záujem ďalšieho účastníka je zhodný so záujmom žalovaného, ďalší účastník sa mýli a nepostupuje vo svojom

20. Správny súd sa v odôvodnení rozsudku primárne zaoberal návrhom žalobkyne na prerušenie konania v zmysle § 100 ods. 1 písm. b) SSP (prerušenie konania z dôvodu podania návrhu ústavnému súdu na konanie o súlade právnych predpisov).

Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa osobitného predpisu. 21. K námietke žalobkyne, že mesto a mestské zastupiteľstvo nemá kompetenciu rozhodovať o regulácii umiestňovania reklamných tabúľ na svojom území formou územného plánu a že územný plán mesta Nitra je v rozpore so stavebným zákonom správny súd uviedol, že pokiaľ nedôjde k zrušeniu uznesenia zastupiteľstva alebo k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, pričom táto povinnosť sa nepochybne vzťahuje i na správne orgány. V konaní začatom na základe všeobecnej správnej žaloby (tretia časť SSP, prvá hlava) nemôže správny súd preskúmavať uznesenie mestského zastupiteľstva a nemožno sa domáhať ani vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom.

22. Podľa správneho súdu prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom, keď žiadosť žalobkyne posudzoval vo vzťahu k tomu, či táto bola podaná oprávneným subjektom, včas, či k nej boli predložené všetky relevantné listiny preukazujúce právny vzťah k pozemku na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny poplatok a či by jej umiestnenie alebo užívanie mohlo ohroziť verejný záujem chránený stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom bol viazaný platným a účinným všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5, ktoré v koridore ulice Trieda A. Hlinku nepripúšťa umiestnenie reklamných stavieb typu billboard v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku a toto nariadenie pri svojom rozhodovaní musel akceptovať. Ak je stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným § 62 ods. 4 stavebného zákona, a teda nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi.

Vlastnícke právo žalobkyne v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. V tejto súvislosti správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5 Sžk 24/2020 zo dňa 25. januára 2021.

25. Za nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku žalobkyne, podľa ktorej rozhodnutím a postupom správnych orgánov boli porušené jej procesné práva. Správny súd konštatoval, žalobkyňa mala v konaní pred prvostupňovým orgánom možnosť sa k relevantným skutočnostiam vyjadriť a vzniesť námietky, čo však napriek výzve prvostupňového orgánu neurobila a prvotné námietky vzniesla až v odvolacom konaní. Vo vzťahu k proporcionalite

26. Vo vzťahu k predpojatosti osôb podieľajúcich sa na konaní a splnenia kritérií ich oprávnenosti, správny súd uzavrel, že prvostupňový orgán o vznesenej námietke zaujatosti zamestnancov rozhodol. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa s rozhodnutiami nestotožňuje, a to bez preukázania konkrétneho dôvodu, je právne irelevantná. K námietke zaujatosti voči primátorovi mesta Nitra dal správny súd do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžao 15/ 2015 zo dňa 21. mája 2015, z ktorého vyplýva, že starosta obce, ktorý je vecne príslušným správnym orgánom v stavebnom konaní nemôže byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pretože nie je zamestnancom ani členom stavebného orgánu a neexistuje iný správny orgán, ktorý by o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť (obdobne viď rozsudok NS SR sp. zn. 2 Sžo 43/2008 zo dňa 18. marca 2009, rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžp 5/2013 zo dňa 25. apríla 2013). Vo vzťahu k nesprávnej obsadenosti správneho orgánu správny súd uviedol, že v danej veci rozhodovali poverení zamestnanci v mene stavebného úradu v rozsahu

Na jej žiadosť jej boli z neho zasielané kópie a nebolo preukázané, že by sa v ňom nenachádzala niektorá listina. V tejto súvislosti správny súd dodal, že sa nemohol zaoberať námietkou žalobkyne týkajúcou sa toho, že prvostupňový orgán inicioval obchodných partnerov žalobkyne za účelom vypovedania nájomných zmlúv, pretože listy predložené v súdnom konaní, ako aj nachádzajúce sa v administratívnom spise sa netýkajú predmetného konania, ako ani pribratého účastníka. Aj keby bol tento postup vyhodnotený ako pochybenie správneho orgánu, nemá žiaden vplyv na napadnuté rozhodnutie, pretože primárnym dôvodom na zamietnutie žiadosti bola zmena územného plánu.

30. V danom prípade správny súd ani žalovaný pri svojom rozhodovaní nehodnotili pojem „funkcia územia“, nevzali do úvahy § 39a ods. 3 písm. e) a § 37 ods. 1 stavebného zákona a neskúmali prípustnosť zásahu reklamnej stavby do funkcie územia, a teda obe tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý proces a toto rozhodnutie nie je dostatočne a pochopiteľne odôvodnené pre priemerného adresáta. Zároveň pre niektoré typy reklamných stavieb sa nevyžaduje ani stavebné povolenie (§ 56 ods. 1 písm. j) a § 55 ods. 2 písm. h) Stavebného zákona) a pre väčšinu ani kolaudačné rozhodnutie (§ 76 ods. 4 stavebného zákona).

Rovnako sa domnieva, že ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva nespĺňajúce požiadavku zákonnosti a primeranej náhrady (v rozpore s čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy) ako aj o narušenie jej legitímnych očakávaní spadajúcich pod ochranu majetku podľa čl. 20 Ústavy (keďže žalobkyňa už v minulosti povolenia na reklamné stavby získala). Žalovaný teda s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 16/99 z 30. marca 1999 postupoval nezákonne a neústavne.

33. S námietkou predpojatosti a nedostatku právomoci sa správny súd vysporiadal nesprávne, čiastočne a nepreskúmateľne, pričom tento postup nekorešponduje so žalobným dôvodom a dôkazmi. V tejto súvislosti sťažovateľka zotrvala na svojich argumentoch, ktoré použila tak v administratívnom ako aj súdnom konaní. Sťažovateľka sa s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžk 45/2020 domnieva, že je na mieste skúmať inštitucionálny základ predpojatosti a právomoci a otázky právomoci konania zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť útvaru hlavného architekta mesta Nitra, ktoré napriek námietke správny súd neriešil, pričom dôvody predpojatosti mali pôvod organizácii práce. V danom prípade pri zamestnancoch konajúcich za stavebný úrad nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu, ale o zamestnancov zabezpečujúcich činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra.

35. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa žalovaný a ani ďalší účastník konania nevyjadrili.

IV. Posúdenie kasačného súdu

Kasačný súd sa v súvislosti s kasačnou sťažnosťou sťažovateľky zaoberal otázkami, (I) či stavebný úrad pri rozhodovaní o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej môže zohľadňovať verejný záujem uvedený v územnom pláne; (II) či územný plán obce môže obsahovať záväzný regulatív spočívajúci v úprave podmienok a limitov (prípadných zákazov) umiestňovania reklamných stavieb v závislosti od ich typu či rozmerov a (III) otázkou posúdenia dostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to osobitne aj v otázke žiadosti sťažovateľky o iniciovanie konania o súlade právnych predpisov vo vzťahu k reguláciám obsiahnutým v záväznej časti Územného plánu mesta Nitra.

Rovnako kasačný súd zohľadňoval aj rozhodovaciu činnosť NS SR. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu

Kasačný súd konštatuje, že predmetom kasačného konania (účastníkov NUBIUM, s. r. o. proti žalovanému Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky) je skutkový a právny stav týkajúci sa zamietnutia žiadosti sťažovateľky o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Nakoľko obdobná vec rovnakých účastníkov konania (a s totožnými sťažnostnými bodmi) bola predmetom konania a rozhodovania kasačného súdu z 16. decembra 2021, sp. zn. 3 Svk 9/ 2021, s ktorým sa kasačný súd stotožňuje, v súlade s § 464 ods. 1 SSP preberá relevantnú časť jeho odôvodnenia v doslovnom znení: „IV.A Dodržiavanie územného plánu obce v konaní o povolení reklamnej stavby

nasl. Stavebného zákona. Tým, že bola povolením stanovená dočasnosť reklamných stavieb a zároveň zákonodarca predpokladá možnosť požiadať o predĺženie trvania reklamnej stavby podaním žiadosti podľa § 67 ods. 4 Stavebného zákona, sa kasačný súd stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že aj na procesný postup rozhodovania a posudzovania žiadosti stavebníka o predĺženie doby trvania reklamnej stavby je potrebné aplikovať ustanovenia Stavebného zákona upravujúce postup rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie (§ 58 a nasl. Stavebného zákona). Teda rovnaký procesný postup ako v prípade podania žiadosti o stavebné povolenie reklamnej stavby prvý krát, pretože jedine vtedy môže stavebný úrad, vzhľadom na dočasnosť reklamnej stavby, znova riadne posúdiť dôvodnosť je opätovného povolenia. [.

konaní. Uskutočnenie, resp. povolenie takejto stavby v rozpore so záväznou časťou územného plánu obce by mohlo ohroziť verejný záujem chránený Stavebným zákonom, ktorý je daný povahou a účelom územného plánu obce. Vyššie uvedené princípy sa vzťahujú tak na stavebné konanie týkajúce sa povolenia reklamnej stavby, ako aj na konanie o žiadosti o predĺženie trvania reklamnej stavby. [.

IV. B

Úprava podmienok a limitov umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce 46. Druhá zásadná právna otázka, ktorú sťažovateľka nastolila svojou kasačnou sťažnosťou je, či územný plán obce môže obsahovať záväzný regulatív spočívajúci v úprave podmienok a limitov (prípadných zákazov) umiestňovania reklamných stavieb v závislosti od ich typu či rozmerov. [...] 56. [...] Podľa § 11 ods. 5 písm. a) a b) Stavebného zákona zásady a regulatívy priestorového a funkčného využívania územia obce upravuje práve územný plán obce a podľa § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona sa tieto zásady a regulatívy schvaľujú v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Takýto regulatív pritom podľa § 139a ods. 2 Stavebného zákona môže mať aj charakter zákazov či obmedzení vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Inými slovami zásady a regulatívy priestorového a funkčného územia obce obsiahnuté v záväznej časti územného plánu obce môžu podľa právneho názoru kasačného súdu zahŕňať aj podmienky, zákazy a obmedzenia umiestňovania reklamných stavieb v určitej oblasti územia obce v závislosti od ich typu či rozmerov s ohľadom na funkciu tohto územia. Relevantná úprava obsiahnutá v Územnom pláne mesta Nitra preto má zákonný základ. 57. Na týchto záveroch kasačného súdu v zásade nič nemení ani argumentácia sťažovateľky odkazom na § 39a ods. 3 písm. e) Stavebného zákona, keďže samotná skutočnosť, že reklamné stavby nepodliehajú územnému konaniu o umiestnení stavby ešte neznamená a nemôže znamenať, že rámce ich umiestňovania nemožno upraviť v územnom pláne obce (bod 51 a 56)

Odôvodnenie

napádaného rozsudku a žiadosť o iniciovanie konania o súlade právnych predpisov 65. [. . .] Kasačný súd sa stotožňuje s náhľadom správneho súdu v tom, že povinnosť všeobecného súdu podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy vzniká len vtedy, ak sa súd domnieva (dospel k názoru), že dotknuté právne predpisy sú vo vzájomnom rozpore (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 29/2020 zo dňa 9. decembra 2020, bod 22 a iné).

. ., má všeobecný súd v zásade tieto možnosti: Buď vykoná ústavne konformný výklad právnej normy, alebo vysvetlí, prečo považuje bez ďalšieho právnu normu za ústavne súladnú, alebo sa stotožní s návrhom účastníka a podá vec ústavnému súdu. V tomto zmysle nemožno pod domnienkou (čl. 144 ods. 1 ústavy) či pod dospením k záveru.

Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, str. 474 - 475). Sťažovateľka v zásade nepredložila žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť súlad Územného plánu mesta Nitra s čl. 20 ods. 3 Ústavy a odôvodňovala by tak prípadnú potrebu iniciovať konanie o súlade Územného plánu mesta Nitra s čl. 20 ods. 3 Ústavy. Kasačný súd rovnako ako správny súd, vyvažujúc dotknutie vlastníka s verejným záujmom premietajúcim sa do územného plánovania, považuje úpravu obsiahnutú v Územnom pláne mesta Nitra za

41. K námietke sťažovateľky, že správny súd sa nesprávne a čiastočne vysporiadal s jej námietkou predpojatosti a nedostatku právomoci kasačný súd uvádza, že správny súd sa pomerne obsiahlo venoval dôvodom, ktorého ho viedli k rozhodnutiu o námietke predpojatosti (bod 46 až 48 napadnutého rozsudku). Po opätovnom preskúmaní administratívneho spisu kasačný súd zistil, že listom zo dňa 18. júla 2018 Slovenský pozemkový fond oznámil stavebnému úradu, že sťažovateľka nemá žiaden právny vzťah k dotknutému pozemku. Zároveň z listu sťažovateľky (Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania zo dňa 20. septembra 2017) nebolo zrejmé, ktorým listom prvostupňového orgánu malo dôjsť k prípadnému ovplyvňovaniu Slovenského pozemkového fondu, aby ukončil zmluvný vzťah so sťažovateľkou. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom NS SR, uvedeným v rozsudku sp. zn. 8 Sžk 45/2020 zo dňa 8. decembra 2020, podľa ktorého nie je na mieste, aby stavebný úrad vstupoval do súkromnoprávnych vzťahov podnikateľských subjektov.

V súvislosti s vyššie spomínaným rozsudkom NS SR kasačný súd poukazuje na jeho odôvodnenie, v zmysle ktorého: „S uvedeným korešponduje aj rozhodnutie o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa, keď tento správne rozhodol osobitne o tých, ktorí sa na veci priamo podieľali a to tak, že túto zamietol, keď u nich nezistil žiaden rodinný ani iný osobný vzťah k prejednávanej veci. Procesný postup, hoc aj nesprávny, nie je dôvodom vylúčenia zamestnancov správneho orgánu.

42. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžk 45/2020 zo dňa 8. decembra 2020 bol preskúmaný Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorý uznesením sp. zn. I. ÚS 194/2021 zo dňa 5. mája 2021 odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky (v obdobnej právnej veci s rovnakými účastníkmi konania) ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd mal za to, že NS SR v danej veci postupoval v medziach svojej právomoci, pričom sa nedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy (stavebného poriadku a Správneho súdneho poriadku), ktorými by poprel ich účel a význam.

V Bratislave dňa 23. februára 2022