3Svk/24/2025

1. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „správny orgán prvého stupňa alebo „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2 2022/ 0036501-006/GAL zo dňa 10. novembra 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako príslušný vyvlastňovací orgán podľa § 7 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Vyvlastňovací zákon“) vo veci návrhu vyvlastniteľa - Obce

GeoTerrain, s.r.o., Horná 2167/77, 022 0l Čadca dňa 11. septembra 2020, a na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že výrokom I. vyvlastnil podľa § 1 Vyvlastňovacieho zákona v spojení s § 17a a § 24e zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“) spoluvlastnícke podiely žalobkyne k pozemkom označeným v položkách 1 až 20 (ďalej ako „Pozemky“) vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech vyvlastniteľa - Obce Zborov nad Bystricou pre účel majetkovoprávneho vysporiadania spoluvlastníckych podielov dotknutých pozemkov nachádzajúcich sa pod verejnoprospešnou líniovou stavbou ,,Miestna komunikácia - MK 49, MK 50 v k. ú. G. K. O.“ a zároveň uviedol, že podľa § 13 ods. 2 písm. e) Vyvlastňovacieho zákona je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemkov na účel, na ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, pričom vyvlastnené pozemky možno užívať len na účel, na ktorý boli vyvlastnené.

2. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 00076/2023-OV/01303/To zo dňa 09. marca 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia popísal priebeh administratívneho konania a skonštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v súlade s Vyvlastňovacím zákonom, výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia korešponduje s jeho odôvodnením, v ktorom prvostupňový správny orgán zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný preskúmal vec v celom rozsahu a nezistil nesúlad odvolaním napadnutého rozhodnutia so

všetkým účastníkom konania, t. j. aj odvolateľke. Podľa informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu, odvolateľka si zásielku v odbernej lehote neprevzala, v danom prípade ide o tzv. fikciu doručenia písomnosti do vlastných rúk v zmysle § 24 ods. 2 správneho

neopodstatnenú. K námietke odvolateľky, že nejde o vyvlastnenie v nevyhnutnej miere žalovaný uviedol, že v danom prípade ide o majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod existujúcimi miestnymi komunikáciami v užívaní.

Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o majetkovoprávne usporiadanie pozemkov pod existujúcimi miestnymi komunikáciami v užívaní, ktoré sú na dotknutých pozemkoch už umiestnené, sú vo vlastníctve obce a sú užívané verejnosťou, v danom prípade je verejný záujem nespochybniteľný. Žalovaný považoval túto námietku odvolateľky za nedôvodnú. K námietke odvolateľky, že vyvlastniteľ nekontaktoval odvolateľku za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy predmetných pozemkov žalovaný po preskúmaní spisového materiálu okresného úradu zistil, že v spisovom materiáli sa nachádza dôkaz o doručení návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy č. MK/2021/1/DR, a to doručenka, z ktorej vyplýva, že návrh odvolateľka prevzala dňa 17. júna 2021, čo osvedčila svojím

Predmetný pasport miestnych komunikácií bol dňa 06. septembra 2013 schválený uznesením obecného zastupiteľstva obce Zborov nad Bystricou č. 47/2013. Miestna komunikácia MK 49 je v pasporte miestnych komunikácií obce vedená pod názvom ulice „Backov k Michalcovej“, funkčná trieda C3, a miestna komunikácia MK 50 je v pasporte miestnych komunikácií obce vedená pod názvom „Backov k Jurinovi“ ako funkčná trieda C3. Geometrický plán č. 281/ 2020 vyhotovený spoločnosťou Geo Terrain, s. r. o., Horná 2167/77, 022 01 Čadca, ktorý bol jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, spracovala odborne spôsobilá osoba, ktorá zodpovedá za jeho správnosť. Predmetný geometrický plán bol zároveň overený katastrálnym úradom dňa 20. novembra 2020. Vzhľadom na to, že správnosť predmetného geometrického plánu bola overená oprávnenou štátnou inštitúciou (katastrálnym úradom), nepatrí do kompetencie okresného úradu spochybňovať odbornosť spracovania citovaného

správy prvého stupňa napadnutým rozhodnutím zároveň uložil vyvlastniteľovi povinnosť začať s užívaním Pozemkov na účel, na ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a rozhodol o náhrade pre žalobkyňu za vyvlastnené Pozemky v celkovej v sume 150,96 Eur. S požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal žalobkyňu na súd. Žalovaný odvolaním žalobkyne napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.

Pozemkom splnené. 5. Správny súd uviedol, že námietka žalobkyne, že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správ bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, je nedôvodná. Žalobkyňa tvrdila, že v konaní nebolo preukázané, že na Pozemkoch sa nachádza miestna komunikácia.

11. septembra 2020 a úradne overený Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom dňa 20. novembra 2020 pod č. 1355/2020, pričom žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v rámci vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne správne konštatoval, že nie je oprávnený posudzovať správnosť vyhotovenia Geometrického plánu. V prílohe Delimitačného protokolu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu ako príloha návrhu vyvlastniteľa, sú výslovne uvedené ako predmet delimitácie podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov aj miestne komunikácie v lokalite „U Backov“, pričom sú identifikované aj parcelnými číslami pozemkov. Vlastníctvo majetku uvedeného v Delimitačnom protokole prešlo na Obec Zborov nad Bystricou ako vyvlastniteľa na základe § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, pričom Delimitačný protokol konkretizuje majetok, ktorý bol predmetom zákonného prechodu vlastníctva na Obec Zborov nad Bystricou (nejedná sa teda o právny titul nadobudnutia vlastníctva, ako je to v prípade zmluvného prevodu vlastníckeho práva).

sú zaradené do siete miestnych ciest, vyplýva aj v zmysle citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z Pasportu, ktorým boli miestne komunikácie v lokalite „U Backov“ evidované ako MK 49 a MK 50 zaradené do siete miestnych ciest. Pasport je súčasťou administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom miestne komunikácie MK 49 a MK 50 sú v ňom riadne vedené ako miestne komunikácie. Skutkové zistenia orgánu verejnej správy prvého stupňa tak tvoria riadne a spoľahlivo zistený základ pre následné právne posúdenie splnenia predpokladov pre vyvlastnenie podľa § 24e Cestného zákona. Tvrdenia žalobkyne, že v minulosti sa na dotknutých pozemkoch nachádzala dočasná stavba z panelov, ktorú po odstránení časti panelov začali využívať obyvatelia obce ako prístupovú cestu, čo podľa názoru žalobkyne nezodpovedá skutočnosti existencie miestnej komunikácie a Cestnému zákonu, sú len prezentáciou vlastných názorov žalobkyne, ktoré nie sú spôsobilé vyvrátiť správnosť skutkových zistení orgánu verejnej správy prvého stupňa.

7. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

8. Námietka žalobkyne vznesená až v replike, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je zmätočný, keď súčasne poukázal na § 17a Cestného zákona, ktorý umožňuje vyvlastniť nehnuteľnosti z dôvodu výstavby ciest, ale zároveň aj na § 24e Cestného zákona, ktorý sa týka vyvlastnenia pozemkov nachádzajúcich sa pod miestnymi komunikáciami v užívaní, v dôsledku čoho nie je možné posúdiť existenciu verejného záujmu v nadväznosti na účel odňatia vlastníckeho práva žalobkyne, je vznesená po lehote a zároveň nedôvodná.

V danom prípade je však z obsahu samotného výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy zrejmé, že právnym základom pre vyvlastnenie spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom je len § 24e Cestného zákona, keďže účel vyvlastnenia, ktorým je majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod verejnoprospešnou líniovou stavbou „Miestna komunikácia -MK49, MK50

Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa tak nie je zmätočné, keďže účel vyvlastnenia je z jeho celkového obsahu a kontextu zrejmý a nepochybný.

rozhodnutí. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že predmetná miestna komunikácia je verejnoprospešnou líniou stavbou. V prípade Pozemkov doposiaľ nedošlo k majetkovoprávnemu usporiadaniu, nachádzajú sa pod miestnymi komunikáciami, ktoré sú v technickej evidencii miestnych komunikácii- passport- vedené ako miestna komunikácia MK 49 A MK 50 a miestne cesty sú v užívaní. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k existencii verejného záujmu na vyvlastnení doplnil, že v danom prípade bol preukázaný verejný záujem, ktorým je taký záujem, ktorý prináša majetkový alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o majetkoprávne usporiadanie pozemkov pod existujúcimi miestnymi komunikáciami v užívaní, ktoré sú na dotknutých pozemkoch už umiestnené, sú vo vlastníctve obce a sú užívané verejnosťou, je verejný záujem nespochybniteľný. Uvedené zdôvodnenie existencie verejného záujmu na vyvlastnení spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom v nadväznosti na účel vyvlastnenia podľa § 24e Cestného zákona je podľa správneho súdu dostatočné a vyplýva

10. Námietku žalobkyne ohľadom porušenia procesných práv, že jej nebolo oznámené začatie vyvlastňovacieho konania a nebolo nariadené ústne pojednávanie vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V písomnom oznámení orgánu verejnej správy prvého stupňa o začatí vyvlastňovacieho konania a o upustení pojednávania č. OU-ZA-OVBP2-2022/036501-004 zo dňa 26. septembra 2022 bola žalobkyňa oboznámená so skutočnosťou začatia vyvlastňovacieho konania a poučená, že môže žiadať o nariadenie ústneho pojednávania, keďže podľa ust. § 19a písm. a) Vyvlastňovacieho zákona počas mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu vyhláseného v súvislosti s ochromením COVID 19 vyvlastňovací orgán vykonáva ústne pojednávanie len v nevyhnutnom rozsahu alebo v prípade, že na uskutočnení ústneho pojednávania trvá niektorí z účastníkov. Uvedená písomnosť bola žalobkyni preukázateľná doručená a to prostredníctvom uplatnenia tzv. fikcie doručenia pri subsidiárnej aplikácii ust. 24 ods. 2 Správneho poriadku, o čom svedčí informácia o výsledku

ako nedôvodnú. V spisovom materiáli vyvlastňovacieho orgánu sa, ako príloha k návrhu na vyvlastnenie, nachádza listina označená ako „VEC: VÝZVA - MAJETKO PRÁVNE VYSPORIADANIE MIESTNYCH CIEST V OBCI ZBOROV NAD BYSTRICOU (NÁVRH

II. Kasačná sťažnosť žalobkyne, vyjadrenie žalovaného

a) kasačná sťažnosť 14. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v procesnom postavení sťažovateľky (ďalej len „sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. V prejednávanom prípade žalobkyňa napádala nezákonný postup žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v súvislosti s posudzovaním podmienok pre vyvlastnenie majetku v jej vlastníctve. Žalobkyňa v žalobnom návrhu argumentovala, že v správnom konaní nebolo preukázané (tak aby bolo možné aplikovať ust. § 24e zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách - cestný zákon), že na dotknutých pozemkoch, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, sa nachádza miestna komunikácia. Obec svoj návrh na vyvlastnenie opierala najmä o listinné dôkazy, ktoré si osvojili i správne orgány, najmä teda Delimitačný protokol zo dňa 08. júla 1991, ktorým údajne mali prejsť telesá miestnych komunikácií nachádzajúcich sa na dotknutých pozemkoch, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, na Obec Zborov nad

15. Uviedla, že v danom prípade neexistuje hmotnoprávny dôkaz, že na pozemkoch, ktoré sú predmetom vyvlastnenia sa nachádza „stavba - cesta“ a navyše či sú splnené technické podmienky, t. j. aby spĺňala technické podmienky stavebnej konštrukcie cesty (technická stránka).

jej využitia. Pokiaľ v minulosti sa niekde miestna komunikácia nenachádzala, potom nemôže orgán verejnej správy bez akéhokoľvek dôvodu „niekoho“ vyvlastniť, pretože dochádza k porušeniu zákonného ústavného práva - právo vlastniť majetok a nikoho nemožno vyvlastniť bez právneho dôvodu. Je nelogické vyvlastňovať pozemky pod miestnu komunikáciu, ktoré plnia účel, t. j. fungujú v zmysle územného plánu danej obce aj bez „vyvlastnenia“.

17. Verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym (uspokojovanie kolektívnych záujmov určitých skupín môže byť dokonca v rozpore so všeobecnými záujmami spoločnosti). Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť' ako všeobecne prospešný záujem. Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, sa zisťuje v priebehu konania po zvážení všetkých rozporov, pripomienok a zistených skutkových okolností, pričom z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je existencia verejného záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými, či už súkromnými, alebo verejnými záujmami. Verejný záujem je

18. Na základe uvedeného navrhla kasačnému súdu napadnuté rozhodnutie Správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. b) vyjadrenie žalovaného 19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že z obsahu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že Delimitačný protokol nebol jediným podkladom, z ktorého vychádzal pri posudzovaní podmienok pre vyvlastnenie spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom, keďže nevyhnutný rozsah záberu parciel, ktoré boli predmetom vyvlastnenia, orgán verejnej správy prvého stupňa posúdil podľa Geometrického plánu, v ktorom je uvedená konkrétna identifikácia parciel pôvodného stavu a nového stavu (výkaz výmer). Geometrický plán bol vyhotovený a overený autorizovaným geodetom H.. Q. O. dňa 11. septembra 2020 a úradne overený Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom dňa 20. novembra 2020 pod č. 1355/2020.

20. Rovnako tak žalovaný súhlasí s právnym názorom správneho súdu ohľadom preukázania tej skutočnosti, či sa v predmetnom prípade jedná o miestnu komunikáciu; správny súd správne vyhodnotil, že pre zodpovedanie predmetnej otázky je rozhodný pasport, ktorý je podľa ust. § 3d ods. 8 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „cestný zákon“) zákonom predpísanou technickou dokumentáciou, ktorú je obec ako správca miestnej komunikácie povinná viesť. Správny súd v tejto súvislosti rovnako poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/43/2019 zo dňa 10. septembra 2020, podľa ktorého, cit: „Na určenie cestného telesa ako miestnej komunikácie je smerodajným jej zaradenie do miestnych komunikácií a jej evidovanie v technickej evidencii (v pasporte miestnych komunikácií.)“ 21. Žalovaný k tvrdeniam žalobkyne uvádza, že spevnené plochy nachádzajúce sa na parcelách bez ohľadu na ich stavebnotechnické vyhotovenie (t. z., či sa jedná o betónové panely, asfalt, kamennú drť alebo akýkoľvek iný stavebný materiál) sú miestnou komunikáciou

Je nepochybné, že miestne komunikácie v lokalite „U Backov“ evidované ako MK 49 a MK 50 sú podľa pasportu zaradené do siete miestnych ciest. Uvedené mal za preukázané tak žalovaný, ako aj konajúci správny súd. Podľa názoru žalovaného stavebno-technické vyhotovenie cesty nie je určujúcim ukazovateľom pre zaradenie cesty do siete miestnych ciest, ergo námietka žalobkyne je založená na tvrdeniach bez právneho základu a je nedôvodná.

22. Ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 9. októbra 2023, verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania o určitej otázke, je predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov.

23. Prvostupňový orgán a žalovaný vychádzali tak z delimitačného protokolu, geometrického plánu, ako aj z ďalších podkladov v administratívnom spise (list vlastníctva, kópia katastrálnej mapy, pasport, kópia katastrálnej mapy, znalecký posudok) a svoje skutkové zistenia riadne opísali v odôvodnení predmetných rozhodnutí, pričom skonštatovali, že v prípade dotknutých pozemkov ide o parcely pod miestnou komunikáciou a rozsah záberu je daný umiestnením stavby miestnej komunikácie, pričom správny súd v rozsudku vyslovil, že všetky nimi vykonané dôkazy si neodporujú a zhodne preukazujú druh stavby na predmetných parcelách. Žalovaný zároveň v celom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych tvrdeniach v zmysle svojich predchádzajúcich podaní, pričom sa stotožňuje so závermi správneho súdu, ktoré vychádzajú zo správne a dostatočne zisteného skutkového a právneho stavu.

III. Konanie pred kasačným súdom

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

IV. Vybrané právne ustanovenia

2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7, e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania. 27. Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „Cestný zákon“) miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. 28. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne cesty a účelové cesty vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 29. Podľa § 3d ods. 8 Cestného zákona správcovia diaľnic, ciest a miestnych ciest vedú o týchto pozemných komunikáciách technickú evidenciu. 30. Podľa § 4b ods. 1 a 2 Cestného zákona (1) Miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest. (2) Siete miestnych ciest sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu. 31. Podľa § 24e Cestného zákona pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr 31. decembra 2020.

32. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky nie je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľky o pochybení správneho súdu v konaní. Sťažovateľka namietala dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

34. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24. apríla 2023 domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 00076/2023-OV/01303/To zo dňa 09. marca 2023, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2022/0036501-006/GAL zo dňa 10. novembra 2022, ktorým bolo rozhodnuté o vyvlastnení spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom podľa § 1 Vyvlastňovacieho zákona v spojení s § 24e Cestného zákona vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech ďalšieho účastníka konania ako vyvlastniteľa pre účel majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod verejnoprospešnou líniovou stavbou „Miestna komunikácia - MK 49, MK 50 v k.ú. G. K. O..“ Orgán verejnej správy prvého stupňa napadnutým rozhodnutím zároveň uložil vyvlastniteľovi povinnosť začať s užívaním Pozemkov na účel, na ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a rozhodol o náhrade pre žalobkyňu za vyvlastnené Pozemky v celkovej v sume 150,96 Eur.

35. Sťažovateľka sa v kasačnej sťažnosti obmedzila na dve základné línie námietok. Prvou líniou namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy. Tvrdila, že nebolo preukázané, že na predmetných pozemkoch sa nachádza miestna komunikácia.

správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, teda či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Orgán verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaný vychádzali z Delimitačného protokolu, Geometrického plánu, ako aj z ďalších podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise (list vlastníctva, kópia katastrálnej mapy, Pasport, Znalecký posudok) a svoje skutkové zistenia riadne opísali v odôvodnení rozhodnutia, pričom skonštatovali, že v prípade parciel ide o parcely pod miestnou komunikáciou a rozsah záberu je daný umiestnením stavby miestnej komunikácie, pričom všetky vykonané dôkazy si neodporujú a zhodne preukazujú druh stavby na predmetných parcelách.

K predmetnej námietke sa dostačujúco vyjadril správny súd a kasačný súd sa k uvedenému prikláňa. Uvedenie všetkých námietok už v samotnej správnej žalobe je kľúčové z dôvody koncentrácie konania, ktorú SSP uplatňuje s cieľom zabezpečiť rýchlosť, efektívnosť a právnu istotu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Neskoršie „dopĺňanie“ žaloby o nové námietky by konanie neúmerne naťahovalo. Ak sú námietky podané po uplynutí zákonnej lehoty, právo na ich uplatnenie zaniká. Správny súd skúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia len v rozsahu, v akom bol vymedzený v žalobe, ide o zásadu iudex ne eat petita partium- sudca nemá ísť nad návrhy strán. Tento inštitút zabraňuje zneužívaniu práva a zabezpečuje, že správny orgán, ktorého rozhodnutie napáda, vie voči čomu sa má brániť.

správy prvého stupňa tak nepovažuje za zmätočné, keďže účel vyvlastnenia je z jeho obsahu zrejmý a nepochybný. V taktom prípade je verejný záujem miestnej komunikácie nadradený nad individuálny záujem sťažovateľky vlastniť dotknuté nehnuteľnosti a užívať ich výlučne pre seba.