3Svk/24/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:5023200132.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-31S/28/2023
- IČS
- 5023200132
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobkyne : Q.. A. V., nar. XX. X. XXXX, trvale pobytom R. XXX/XX, XXX XX Č., právne zastúpená: JUDr. Jana Krkošková, DiS., advokátka, so sídlom Drahošanka 219, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Zborov nad Bystricou, so sídlom Zborov nad Bystricou 223, 023 03 Zborov nad Bystricou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 00076/2023-OV/01303/To zo dňa 09. marca 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA- 31S/28/ 2023-107 zo dňa 23. januára 2025, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Administratívne a súdne konanie
1. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „správny orgán prvého stupňa alebo „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2 2022/ 0036501-006/GAL zo dňa 10. novembra 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako príslušný vyvlastňovací orgán podľa § 7 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Vyvlastňovací zákon“) vo veci návrhu vyvlastniteľa - Obce
Zborov nad Bystricou (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania) na odňatie vlastníckeho práva pre trvalý záber časti pozemkov špecifikovaných vo výroku I. v rozsahu podľa podmienok geometrického plánu č. 281/2020 vyhotoveného spol.
GeoTerrain, s.r.o., Horná 2167/77, 022 0l Čadca dňa 11. septembra 2020, a na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že výrokom I. vyvlastnil podľa § 1 Vyvlastňovacieho zákona v spojení s § 17a a § 24e zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“) spoluvlastnícke podiely žalobkyne k pozemkom označeným v položkách 1 až 20 (ďalej ako „Pozemky“) vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech vyvlastniteľa - Obce Zborov nad Bystricou pre účel majetkovoprávneho vysporiadania spoluvlastníckych podielov dotknutých pozemkov nachádzajúcich sa pod verejnoprospešnou líniovou stavbou ,,Miestna komunikácia - MK 49, MK 50 v k. ú. G. K. O.“ a zároveň uviedol, že podľa § 13 ods. 2 písm. e) Vyvlastňovacieho zákona je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemkov na účel, na ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, pričom vyvlastnené pozemky možno užívať len na účel, na ktorý boli vyvlastnené.
Výrokom II. rozhodnutia prvostupňový správny orgán rozhodol o náhrade za vyvlastnenie spoluvlastníckych podielov k Pozemkom a určil ju podľa § 4 ods. 3 Vyvlastňovacieho zákona na základe znaleckého posudku č. 223/2020 zo dňa 07. decembra 2020, vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov H.. Q. Č., znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, v sume 150,96 Eur. S požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal žalobkyňu na súd.
2. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 00076/2023-OV/01303/To zo dňa 09. marca 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia popísal priebeh administratívneho konania a skonštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v súlade s Vyvlastňovacím zákonom, výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia korešponduje s jeho odôvodnením, v ktorom prvostupňový správny orgán zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný preskúmal vec v celom rozsahu a nezistil nesúlad odvolaním napadnutého rozhodnutia so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. K námietke odvolateľky, že nebola upovedomená o začiatku vyvlastňovacieho konania, žalovaný uviedol, že v spisovom materiáli správneho orgánu prvého stupňa sa nachádza písomné oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania č. OU-ZA-OVBP2-2022/023501-004 zo dňa 26. septembra 2022, ktoré bolo doručované
všetkým účastníkom konania, t. j. aj odvolateľke. Podľa informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu, odvolateľka si zásielku v odbernej lehote neprevzala, v danom prípade ide o tzv. fikciu doručenia písomnosti do vlastných rúk v zmysle § 24 ods. 2 správneho
poriadku. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný túto námietku odvolateľky za neopodstatnenú. K námietke odvolateľky, že nesúhlasí s neuskutočnením ústneho pojednávania z dôvodu opatrení Covid, žalovaný uviedol, že uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020, ktorým bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s ochorením COVID, nebolo do dnešného dňa zmenené a v tej súvislosti nebola mimoriadna situácia do dnešnej doby zrušená, námietku odvolateľky považoval žalovaný za
neopodstatnenú. K námietke odvolateľky, že nejde o vyvlastnenie v nevyhnutnej miere žalovaný uviedol, že v danom prípade ide o majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod existujúcimi miestnymi komunikáciami v užívaní.
Rozsah vyvlastnenia je preto limitovaný existujúcimi cestnými telesami, ktoré sa na predmetných pozemkoch už nachádzajú a sú v užívaní. Námietku odvolateľky považoval žalovaný za neopodstatnenú. 3. K námietke odvolateľky, že nebol v danom prípade preukázaný verejný záujem, žalovaný uviedol, že verejným záujmom je taký záujem, ktorý prináša majetkový alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.
Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o majetkovoprávne usporiadanie pozemkov pod existujúcimi miestnymi komunikáciami v užívaní, ktoré sú na dotknutých pozemkoch už umiestnené, sú vo vlastníctve obce a sú užívané verejnosťou, v danom prípade je verejný záujem nespochybniteľný. Žalovaný považoval túto námietku odvolateľky za nedôvodnú. K námietke odvolateľky, že vyvlastniteľ nekontaktoval odvolateľku za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy predmetných pozemkov žalovaný po preskúmaní spisového materiálu okresného úradu zistil, že v spisovom materiáli sa nachádza dôkaz o doručení návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy č. MK/2021/1/DR, a to doručenka, z ktorej vyplýva, že návrh odvolateľka prevzala dňa 17. júna 2021, čo osvedčila svojím
podpisom. Na preukázanie bezvýslednosti pokusu o dohodu je v zmysle § 17 ods. 1 Cestného zákona postačujúca doručenka. Z uvedeného vyplýva, že táto námietka odvolateľky je neopodstatnená. K námietke odvolateľky, že sa nejedná o miestnu komunikáciu, pričom zároveň spochybňuje geometrický plán, žalovaný uviedol, že vyvlastniteľ má vypracovanú technickú evidenciu miestnych komunikácií - pasport, ktorý vypracovala H.. A. F. v súlade s cestným zákonom a STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií.
Predmetný pasport miestnych komunikácií bol dňa 06. septembra 2013 schválený uznesením obecného zastupiteľstva obce Zborov nad Bystricou č. 47/2013. Miestna komunikácia MK 49 je v pasporte miestnych komunikácií obce vedená pod názvom ulice „Backov k Michalcovej“, funkčná trieda C3, a miestna komunikácia MK 50 je v pasporte miestnych komunikácií obce vedená pod názvom „Backov k Jurinovi“ ako funkčná trieda C3. Geometrický plán č. 281/ 2020 vyhotovený spoločnosťou Geo Terrain, s. r. o., Horná 2167/77, 022 01 Čadca, ktorý bol jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, spracovala odborne spôsobilá osoba, ktorá zodpovedá za jeho správnosť. Predmetný geometrický plán bol zároveň overený katastrálnym úradom dňa 20. novembra 2020. Vzhľadom na to, že správnosť predmetného geometrického plánu bola overená oprávnenou štátnou inštitúciou (katastrálnym úradom), nepatrí do kompetencie okresného úradu spochybňovať odbornosť spracovania citovaného
geometrického plánu. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný námietku za neopodstatnenú. 4. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24. apríla 2023 domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 00076/2023-OV/01303/To zo dňa 09. marca 2023, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2022/0036501-006/GAL zo dňa 10. novembra 2022, ktorým bolo rozhodnuté o vyvlastnení spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom podľa § 1 Vyvlastňovacieho zákona v spojení s § 24e Cestného zákona vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech ďalšieho účastníka konania ako vyvlastniteľa pre účel majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod verejnoprospešnou líniovou stavbou „Miestna komunikácia - MK 49, MK 50 v k.ú. G. K. O..“ Orgán verejnej
správy prvého stupňa napadnutým rozhodnutím zároveň uložil vyvlastniteľovi povinnosť začať s užívaním Pozemkov na účel, na ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a rozhodol o náhrade pre žalobkyňu za vyvlastnené Pozemky v celkovej v sume 150,96 Eur. S požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal žalobkyňu na súd. Žalovaný odvolaním žalobkyne napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.
Orgány verejnej správy vo vyvlastňovacom konaní skúmali splnenie podmienok pre vyvlastnenie podľa § 2 ods. 1 a 2 Vyvlastňovacieho zákona, pričom dospeli k záveru, že zákonné podmienky boli vo vzťahu k
Pozemkom splnené. 5. Správny súd uviedol, že námietka žalobkyne, že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správ bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, je nedôvodná. Žalobkyňa tvrdila, že v konaní nebolo preukázané, že na Pozemkoch sa nachádza miestna komunikácia.
Vyvlastniteľ podľa žalobkyne nepreukázal, že Delimitačným protokolom nadobudol vlastnícke právo k pozemnej komunikácii a že sa táto pozemná komunikácia nachádza na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobkyne. Správny súd uvádza, že z obsahu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že Delimitačný protokol nebol jediným podkladom, z ktorého vychádzal pri posudzovaní podmienok pre vyvlastnenie spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom, keďže nevyhnutný rozsah záberu parciel, ktoré boli predmetom vyvlastnenia, orgán verejnej správy prvého stupňa posúdil podľa Geometrického plánu, v ktorom je uvedená konkrétna identifikácia parciel pôvodného stavu a nového stavu (výkaz výmer). Geometrický plán bol vyhotovený autorizačne overeným geodetom H.. Q. O. dňa
11. septembra 2020 a úradne overený Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom dňa 20. novembra 2020 pod č. 1355/2020, pričom žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v rámci vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne správne konštatoval, že nie je oprávnený posudzovať správnosť vyhotovenia Geometrického plánu. V prílohe Delimitačného protokolu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu ako príloha návrhu vyvlastniteľa, sú výslovne uvedené ako predmet delimitácie podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov aj miestne komunikácie v lokalite „U Backov“, pričom sú identifikované aj parcelnými číslami pozemkov. Vlastníctvo majetku uvedeného v Delimitačnom protokole prešlo na Obec Zborov nad Bystricou ako vyvlastniteľa na základe § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, pričom Delimitačný protokol konkretizuje majetok, ktorý bol predmetom zákonného prechodu vlastníctva na Obec Zborov nad Bystricou (nejedná sa teda o právny titul nadobudnutia vlastníctva, ako je to v prípade zmluvného prevodu vlastníckeho práva).
Ako už bolo uvedené, identifikácia parciel pre vyvlastnenie bola vykonaná Geometrickým plánom, čo žalobkyňa v správnej žalobe opomína. 6. Pre preukázanie skutočnosti, že v predmetom prípade sa jedná o miestnu komunikáciu, je rozhodný Pasport, ktorý je podľa § 3d ods. 8 Cestného zákona zákonom predpísanou technickou dokumentáciou, ktorú je obec ako správca miestnej komunikácie povinná viesť. Ako vyplýva z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/43/2019 zo dňa 10. septembra 2020 „Na určenie cestného telesa ako miestnej komunikácie je smerodajným jej zaradenie do miestnych komunikácií a jej evidovanie v technickej evidencii (v pasporte miestnych komunikácií).“ To, či spevnené plochy nachádzajúce sa na parcelách bez ohľadu na ich stavebnotechnické vyhotovenie (teda či sa jedná o betónové panely, asfalt, kamennú drť alebo akýkoľvek iný stavebný materiál) sú miestnou komunikáciou v zmysle § 4b ods. 1 Cestného zákona, v zmysle ktorého miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a
sú zaradené do siete miestnych ciest, vyplýva aj v zmysle citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z Pasportu, ktorým boli miestne komunikácie v lokalite „U Backov“ evidované ako MK 49 a MK 50 zaradené do siete miestnych ciest. Pasport je súčasťou administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom miestne komunikácie MK 49 a MK 50 sú v ňom riadne vedené ako miestne komunikácie. Skutkové zistenia orgánu verejnej správy prvého stupňa tak tvoria riadne a spoľahlivo zistený základ pre následné právne posúdenie splnenia predpokladov pre vyvlastnenie podľa § 24e Cestného zákona. Tvrdenia žalobkyne, že v minulosti sa na dotknutých pozemkoch nachádzala dočasná stavba z panelov, ktorú po odstránení časti panelov začali využívať obyvatelia obce ako prístupovú cestu, čo podľa názoru žalobkyne nezodpovedá skutočnosti existencie miestnej komunikácie a Cestnému zákonu, sú len prezentáciou vlastných názorov žalobkyne, ktoré nie sú spôsobilé vyvrátiť správnosť skutkových zistení orgánu verejnej správy prvého stupňa.
Navyše, žalobkyňa svojím tvrdením, že obyvatelia obce využívajú „spevnenú časť“ ako prístupovú cestu, len potvrdzuje naplnenie zákonného vymedzenia miestnej komunikácie podľa § 4b ods. 1 Cestného zákona. Tvrdenia žalobkyne, že geometrické zameranie, ktoré objednala obec je podľa viacerých geodetov značne nepresné a vyvlastňuje omnoho viac ako je potrebné, pričom zasahuje do záhrad, správny súd poukazuje na to, že uvedenú námietku vzniesla žalobkyňa až v konaní pred súdom, v priebehu konania pred vyvlastňovacím orgánom, min. v odvolacom konaní, ktoré žalobkyňa iniciovala, nebola zo strany žalobkyne vznesená námietka vzťahujúca sa k rozsahu vyvlastnenia. Žalobná námietka ostala len v pozícii tvrdenia.
7. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.
Orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný vychádzali tak z Delimitačného protokolu, Geometrického plánu, ako aj z ďalších podkladov v administratívnom spise (list vlastníctva, kópia katastrálnej mapy, Pasport, kopia katastrálnej mapy, Znalecký posudok) a svoje skutkové zistenia riadne opísali v odôvodnení rozhodnutia, pričom skonštatovali, že v prípade parciel ide o parcely pod miestnou komunikáciou a rozsah záberu je daný umiestnením stavby miestnej komunikácie, pričom všetky ním vykonané dôkazy si neodporujú a zhodne preukazujú druh stavby na predmetných parcelách.
8. Námietka žalobkyne vznesená až v replike, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je zmätočný, keď súčasne poukázal na § 17a Cestného zákona, ktorý umožňuje vyvlastniť nehnuteľnosti z dôvodu výstavby ciest, ale zároveň aj na § 24e Cestného zákona, ktorý sa týka vyvlastnenia pozemkov nachádzajúcich sa pod miestnymi komunikáciami v užívaní, v dôsledku čoho nie je možné posúdiť existenciu verejného záujmu v nadväznosti na účel odňatia vlastníckeho práva žalobkyne, je vznesená po lehote a zároveň nedôvodná.
Možno prisvedčiť žalobkyni, že súčasné uvedenie obidvoch právnych základov pre vyvlastnenie vo výroku rozhodnutia je pochybením orgánu verejnej správy prvého stupňa, avšak zároveň správny súd konštatuje, že nie každé pochybenie orgánu verejnej správy zakladá automaticky a bez ďalšieho dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutia. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže správny súd zrušiť len vtedy, ak je pochybenie orgánu verejnej správy tak závažné, že má skutočný vplyv na práva a právom chránené záujmy účastníka konania.
V danom prípade je však z obsahu samotného výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy zrejmé, že právnym základom pre vyvlastnenie spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom je len § 24e Cestného zákona, keďže účel vyvlastnenia, ktorým je majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod verejnoprospešnou líniovou stavbou „Miestna komunikácia -MK49, MK50
v k.ú. G. K. O.,“. je v súlade s § 13 ods. 2 písm. a) Vyvlastňovacieho zákona vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy výslovne uvedený. Rovnako z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že účelom vyvlastnenia je len majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod miestnou komunikáciou podľa § 24e Cestného zákona.
Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa tak nie je zmätočné, keďže účel vyvlastnenia je z jeho celkového obsahu a kontextu zrejmý a nepochybný.
9. Námietka žalobkyne, že preukázanie verejného záujmu orgánmi verejnej správy nebolo dostatočné a ich závery o existencii verejného záujmu neboli náležite odôvodnené, je nedôvodná. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Vyvlastňovacieho zákona je vyvlastnenie možné vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom alebo pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Existenciu verejného záujmu na predmetnom vyvlastnení však orgány verejnej správy riadne zistili a uviedli v odôvodneniach svojich
rozhodnutí. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že predmetná miestna komunikácia je verejnoprospešnou líniou stavbou. V prípade Pozemkov doposiaľ nedošlo k majetkovoprávnemu usporiadaniu, nachádzajú sa pod miestnymi komunikáciami, ktoré sú v technickej evidencii miestnych komunikácii- passport- vedené ako miestna komunikácia MK 49 A MK 50 a miestne cesty sú v užívaní. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k existencii verejného záujmu na vyvlastnení doplnil, že v danom prípade bol preukázaný verejný záujem, ktorým je taký záujem, ktorý prináša majetkový alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o majetkoprávne usporiadanie pozemkov pod existujúcimi miestnymi komunikáciami v užívaní, ktoré sú na dotknutých pozemkoch už umiestnené, sú vo vlastníctve obce a sú užívané verejnosťou, je verejný záujem nespochybniteľný. Uvedené zdôvodnenie existencie verejného záujmu na vyvlastnení spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom v nadväznosti na účel vyvlastnenia podľa § 24e Cestného zákona je podľa správneho súdu dostatočné a vyplýva
z neho, prečo záujem verejnosti na užívaní miestnej komunikácie zabezpečujúcej prístup k nehnuteľnostiam v predmetnej lokalite prevažuje nad vlastníckym právom žalobkyne. Správny súd dodáva, že hodnotenie verejného záujmu vo vyvlastňovacom konaní je predmetom správnej úvahy, ktorá v predmetnej veci nevykazuje známky excesu. Polemika o charaktere verejného záujmu, ktorú žalobkyňa uviedla v správnej žalobe, že sa jedná o slepú cestu, ktorá vedie len k trom rodinným domom, je len prezentáciou jej vlastných názorov a ako taká nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku, na základe ktorej by správny súd mohol skonštatovať nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
10. Námietku žalobkyne ohľadom porušenia procesných práv, že jej nebolo oznámené začatie vyvlastňovacieho konania a nebolo nariadené ústne pojednávanie vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V písomnom oznámení orgánu verejnej správy prvého stupňa o začatí vyvlastňovacieho konania a o upustení pojednávania č. OU-ZA-OVBP2-2022/036501-004 zo dňa 26. septembra 2022 bola žalobkyňa oboznámená so skutočnosťou začatia vyvlastňovacieho konania a poučená, že môže žiadať o nariadenie ústneho pojednávania, keďže podľa ust. § 19a písm. a) Vyvlastňovacieho zákona počas mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu vyhláseného v súvislosti s ochromením COVID 19 vyvlastňovací orgán vykonáva ústne pojednávanie len v nevyhnutnom rozsahu alebo v prípade, že na uskutočnení ústneho pojednávania trvá niektorí z účastníkov. Uvedená písomnosť bola žalobkyni preukázateľná doručená a to prostredníctvom uplatnenia tzv. fikcie doručenia pri subsidiárnej aplikácii ust. 24 ods. 2 Správneho poriadku, o čom svedčí informácia o výsledku
doručenia listinného rovnopisu v administratívnom spise. Žalobkyňa nariadenie ústneho pojednávania nepožadovala. 11. Žalobnú námietku, že vyvlastniteľ nekontaktoval žalobkyňu za účelom uzatvorenia dohody o prevode vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemkom, vyhodnotil správny súd
ako nedôvodnú. V spisovom materiáli vyvlastňovacieho orgánu sa, ako príloha k návrhu na vyvlastnenie, nachádza listina označená ako „VEC: VÝZVA - MAJETKO PRÁVNE VYSPORIADANIE MIESTNYCH CIEST V OBCI ZBOROV NAD BYSTRICOU (NÁVRH
NA UZATVORENIE KÚPNEJ ZMLUVY)“, ktorej prílohu tvorí návrh kúpnej zmluvy č. MK/2021/1/DR spolu s fotokópiou doručenky, s vyznačením dňa 17. júna 2021 ako dňa jej prevzatia žalobkyňou, čo potvrdila svojim podpisom. Je teda zrejmé, že vyvlastniteľ náležite preukázal naplnenie podmienky stanovenej ust. § 17 ods. 1 Cestného zákona, keďže oslovil žalobkyňu s návrhom na uzatvorenie kúpnej zmluvy. V administratívnom spise sa nenachádza žiadna dokumentácia, ktorá by preukazovala reakciu žalobkyne na uvedený návrh vyvlastniteľa. 12. K námietke o neadekvátnej výške poskytnutej náhrady správny súd uviedol, že výšku náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom prvostupňový správny orgán určil na základe znaleckého posudku č. 223/2020 zo dňa 7. decembra 2020, vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov súdnou znalkyňou H.. Q. Č., G. Č.. XXXX, XXX XX S. K. S., zapísanou v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, pod evidenčným číslom 914869. Žalobkyňa v priebehu vyvlastňovacieho konania nevzniesla voči predmetnému znaleckému posudku a jeho záverom žiadne námietky. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí prvostupňový správny orgán zároveň žalobkyňu s požiadavkou o vyššiu náhradu odkázal bez prerušenia konania na súd. Problematikou adekvátnej náhrady sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžp/23/2013 zo dňa 11. februára 2014, v ktorom konštatoval, že nárok na vyššiu vyvlastňovaciu náhradu pre účely výstavby diaľnice - tak, ako táto výška vyplýva z výroku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve - sa vyníma z právomoci správnych orgánov, a tým nepriamo i z právomoci súdov v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí (§ 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov). Tieto nároky si vlastník uplatňuje v civilnom sporovom konaní žalobou proti stavebníkovi diaľnice, resp. proti tomu, v prospech koho k vyvlastneniu došlo. Rovnaký právny záver vyslovil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30. septembra 2021. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené závery správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
II. Kasačná sťažnosť žalobkyne, vyjadrenie žalovaného
a) kasačná sťažnosť 14. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v procesnom postavení sťažovateľky (ďalej len „sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. V prejednávanom prípade žalobkyňa napádala nezákonný postup žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v súvislosti s posudzovaním podmienok pre vyvlastnenie majetku v jej vlastníctve. Žalobkyňa v žalobnom návrhu argumentovala, že v správnom konaní nebolo preukázané (tak aby bolo možné aplikovať ust. § 24e zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách - cestný zákon), že na dotknutých pozemkoch, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, sa nachádza miestna komunikácia. Obec svoj návrh na vyvlastnenie opierala najmä o listinné dôkazy, ktoré si osvojili i správne orgány, najmä teda Delimitačný protokol zo dňa 08. júla 1991, ktorým údajne mali prejsť telesá miestnych komunikácií nachádzajúcich sa na dotknutých pozemkoch, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, na Obec Zborov nad
Bystricou. Práve všeobecná formulácia predmetu delimitácie nemôže potvrdzovať skutkový základ vyvlastnenia, teda žeby na obec prešli práve miestne komunikácie označené ako MK49, MK50, a preto neobstojí ani neodôvodnený argument správneho súdu, že existenciu cesty potvrdzuje nielen delimitačný protokol, ale i spracované geometrické plány, ktoré nemôžu osvedčovať prechod vlastníckeho práva. Rovnako nemôže byt záväzným skutkovým argumentom obcou vypracovaný Pasport, keďže tento si obec vypracovala sama, nie je zrejmý jeho dátum spracovania, schválenia, vydania či účinnosti, rovnako sa neuvádza právny základ passportu a právna úprava pre jeho existenciu, t. j. rozpory v zistenom skutkovom stave veci, či navrhovateľ vyvlastnenia je vlastníkom cestného telesa, či sa toto cestné teleso - miestna komunikácia vôbec nachádza na dotknutých pozemkoch, je dôvodom pre nezákonnosť napadnutých rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní.
15. Uviedla, že v danom prípade neexistuje hmotnoprávny dôkaz, že na pozemkoch, ktoré sú predmetom vyvlastnenia sa nachádza „stavba - cesta“ a navyše či sú splnené technické podmienky, t. j. aby spĺňala technické podmienky stavebnej konštrukcie cesty (technická stránka).
Dokonca nie je zrejmé, či pred vydaním pôvodného rozhodnutia o vyvlastnení právne takáto „cesta“ - miestna komunikácia existovala, pričom žiaden orgán verejnej správy sa týmto ani nezaoberal. Pokiaľ tak ako sa uvádza v napadnutých rozhodnutiach, že na dotknutých pozemkoch sa nachádzajú inžinierske cesty, potom nemožno hovoriť o miestnej komunikácií, a teda nemôže ísť o verejne prospešnú stavbu. Navyše treba rozlišovať druh cesty a spôsob
jej využitia. Pokiaľ v minulosti sa niekde miestna komunikácia nenachádzala, potom nemôže orgán verejnej správy bez akéhokoľvek dôvodu „niekoho“ vyvlastniť, pretože dochádza k porušeniu zákonného ústavného práva - právo vlastniť majetok a nikoho nemožno vyvlastniť bez právneho dôvodu. Je nelogické vyvlastňovať pozemky pod miestnu komunikáciu, ktoré plnia účel, t. j. fungujú v zmysle územného plánu danej obce aj bez „vyvlastnenia“.
16. Z obsahu napadnutých rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že tento sa vyvlastňuje z dôvodu výstavby miestnej komunikácie, ale i z dôvodu majetkovoprávneho vysporiadania údajne už existujúcej komunikácie (pričom žalobkyňa namietala takýto skutkový záver), takto koncipované rozhodnutie nezodpovedá zákonnosti, zákonnej právnej úprave splnenia podmienok vyvlastnenia ako zásadného zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne, ktorej sa odníma vlastnícke právo k pozemkom na základe nedostatočne ustáleného skutkového stavu veci a právnej zmätočnosti, keďže nie je zrejmý účel vyvlastnenia, t. j. pod akú zákonnú právnu úpravu uvedené správne orgány subsumujú. V nadväznosti na uvedené potom nie je možné ani považovať za zákonné napadnuté rozhodnutie ani v tej časti, že sa vyvlastnenie deje vo verejnom záujme.
17. Verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym (uspokojovanie kolektívnych záujmov určitých skupín môže byť dokonca v rozpore so všeobecnými záujmami spoločnosti). Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť' ako všeobecne prospešný záujem. Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, sa zisťuje v priebehu konania po zvážení všetkých rozporov, pripomienok a zistených skutkových okolností, pričom z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je existencia verejného záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými, či už súkromnými, alebo verejnými záujmami. Verejný záujem je
predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej konkrétnej otázke o vyvlastnení a nie je možné ho vopred apriori stanoviť. Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní nie je možné vykladať tak, že verejný záujem je daný už zákonom (§ 24e cestného zákona), a teda ho už v rámci vyvlastňovacieho konania preukazovať netreba.
18. Na základe uvedeného navrhla kasačnému súdu napadnuté rozhodnutie Správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. b) vyjadrenie žalovaného 19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že z obsahu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že Delimitačný protokol nebol jediným podkladom, z ktorého vychádzal pri posudzovaní podmienok pre vyvlastnenie spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom, keďže nevyhnutný rozsah záberu parciel, ktoré boli predmetom vyvlastnenia, orgán verejnej správy prvého stupňa posúdil podľa Geometrického plánu, v ktorom je uvedená konkrétna identifikácia parciel pôvodného stavu a nového stavu (výkaz výmer). Geometrický plán bol vyhotovený a overený autorizovaným geodetom H.. Q. O. dňa 11. septembra 2020 a úradne overený Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom dňa 20. novembra 2020 pod č. 1355/2020.
Správny súd mal rovnako pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí za preukázané, že vlastnícke právo k majetku uvedenému v Delimitačnom protokole prešlo na obec Zborov nad Bystricou ako vyvlastniteľa na základe ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, pričom Delimitačný protokol konkretizuje majetok, ktorý bol predmetom zákonného prechodu vlastníctva na Obec Zborov nad Bystricou (nejedná sa teda o právny titul nadobudnutia vlastníctva, ako je to v prípade zmluvného prevodu vlastníckeho práva).
20. Rovnako tak žalovaný súhlasí s právnym názorom správneho súdu ohľadom preukázania tej skutočnosti, či sa v predmetnom prípade jedná o miestnu komunikáciu; správny súd správne vyhodnotil, že pre zodpovedanie predmetnej otázky je rozhodný pasport, ktorý je podľa ust. § 3d ods. 8 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „cestný zákon“) zákonom predpísanou technickou dokumentáciou, ktorú je obec ako správca miestnej komunikácie povinná viesť. Správny súd v tejto súvislosti rovnako poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/43/2019 zo dňa 10. septembra 2020, podľa ktorého, cit: „Na určenie cestného telesa ako miestnej komunikácie je smerodajným jej zaradenie do miestnych komunikácií a jej evidovanie v technickej evidencii (v pasporte miestnych komunikácií.)“ 21. Žalovaný k tvrdeniam žalobkyne uvádza, že spevnené plochy nachádzajúce sa na parcelách bez ohľadu na ich stavebnotechnické vyhotovenie (t. z., či sa jedná o betónové panely, asfalt, kamennú drť alebo akýkoľvek iný stavebný materiál) sú miestnou komunikáciou
v zmysle ust. § 4b ods. 1 cestného zákona, v zmysle ktorého „miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest“.
Je nepochybné, že miestne komunikácie v lokalite „U Backov“ evidované ako MK 49 a MK 50 sú podľa pasportu zaradené do siete miestnych ciest. Uvedené mal za preukázané tak žalovaný, ako aj konajúci správny súd. Podľa názoru žalovaného stavebno-technické vyhotovenie cesty nie je určujúcim ukazovateľom pre zaradenie cesty do siete miestnych ciest, ergo námietka žalobkyne je založená na tvrdeniach bez právneho základu a je nedôvodná.
Rovnako tak správy súd a žalovaný majú za to, že skutkové zistenia orgánu verejnej správy prvého stupňa tvoria riadne a spoľahlivo zistený základ pre následné právne posúdenie splnenia predpokladov pre vyvlastnenie podľa ust. § 24e cestného zákona.
22. Ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 9. októbra 2023, verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania o určitej otázke, je predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov.
Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 282/2015 Z. z.“) vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom danému účelu (v danom konkrétnom prípade účelu podľa ust. § 17a a 24h cestného zákona), tzn., že najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka.
23. Prvostupňový orgán a žalovaný vychádzali tak z delimitačného protokolu, geometrického plánu, ako aj z ďalších podkladov v administratívnom spise (list vlastníctva, kópia katastrálnej mapy, pasport, kópia katastrálnej mapy, znalecký posudok) a svoje skutkové zistenia riadne opísali v odôvodnení predmetných rozhodnutí, pričom skonštatovali, že v prípade dotknutých pozemkov ide o parcely pod miestnou komunikáciou a rozsah záberu je daný umiestnením stavby miestnej komunikácie, pričom správny súd v rozsudku vyslovil, že všetky nimi vykonané dôkazy si neodporujú a zhodne preukazujú druh stavby na predmetných parcelách. Žalovaný zároveň v celom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych tvrdeniach v zmysle svojich predchádzajúcich podaní, pričom sa stotožňuje so závermi správneho súdu, ktoré vychádzajú zo správne a dostatočne zisteného skutkového a právneho stavu.
Na základe obsahu kasačnej sťažnosti žalovaný navrhuje, aby kasačný súd v súlade s ust. § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
III. Konanie pred kasačným súdom
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
IV. Vybrané právne ustanovenia
25. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „Vyvlastňovací zákon“) (1) Vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom alebo pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. (2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní. 26. Podľa § 13 ods. 2 Vyvlastňovacieho zákona výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,
2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7, e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania. 27. Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „Cestný zákon“) miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. 28. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne cesty a účelové cesty vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 29. Podľa § 3d ods. 8 Cestného zákona správcovia diaľnic, ciest a miestnych ciest vedú o týchto pozemných komunikáciách technickú evidenciu. 30. Podľa § 4b ods. 1 a 2 Cestného zákona (1) Miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest. (2) Siete miestnych ciest sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu. 31. Podľa § 24e Cestného zákona pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr 31. decembra 2020.
V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
32. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky nie je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľky o pochybení správneho súdu v konaní. Sťažovateľka namietala dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
33. Kasačný súd považuje argumenty a relevantné právne závery s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu za dostatočné a vyčerpávajúce a nad rámec v ňom obsiahnutých záverov uvádza nasledovné:
34. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24. apríla 2023 domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 00076/2023-OV/01303/To zo dňa 09. marca 2023, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2022/0036501-006/GAL zo dňa 10. novembra 2022, ktorým bolo rozhodnuté o vyvlastnení spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom podľa § 1 Vyvlastňovacieho zákona v spojení s § 24e Cestného zákona vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech ďalšieho účastníka konania ako vyvlastniteľa pre účel majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod verejnoprospešnou líniovou stavbou „Miestna komunikácia - MK 49, MK 50 v k.ú. G. K. O..“ Orgán verejnej správy prvého stupňa napadnutým rozhodnutím zároveň uložil vyvlastniteľovi povinnosť začať s užívaním Pozemkov na účel, na ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a rozhodol o náhrade pre žalobkyňu za vyvlastnené Pozemky v celkovej v sume 150,96 Eur.
S požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal žalobkyňu na súd. Žalovaný odvolaním žalobkyne napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Orgány verejnej správy vo vyvlastňovacom konaní skúmali splnenie podmienok pre vyvlastnenie podľa § 2 ods. 1 a 2 Vyvlastňovacieho zákona, pričom dospeli k záveru, že zákonné podmienky boli vo vzťahu k Pozemkom splnené.
35. Sťažovateľka sa v kasačnej sťažnosti obmedzila na dve základné línie námietok. Prvou líniou namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy. Tvrdila, že nebolo preukázané, že na predmetných pozemkoch sa nachádza miestna komunikácia.
Miestna komunikácia je druh pozemnej komunikácie, ktorá slúži predovšetkým miestnej doprave na území obce. Verejný záujem je pri miestnych komunikáciách spravidla daný, pretože ide o verejnú dopravnú infraštruktúru. Pre to, či bola komunikácia zaradená do miestnej komunikácie obce, je rozhodujúca pasportizácia, t. j. odborné zdokumentovanie a evidencia určitého majetku alebo infraštruktúry v správe verejného subjektu (napr. obce), vrátane jeho technického stavu, rozsahu a základných parametrov. Výsledkom je tzv. pasport miestnych komunikácií- dokument, ktorý slúži ako oficiálna evidencia. Pasport preukazuje, že určitá cesta je vedená obcou ako miestna komunikácia a má význam pri majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod komunikáciou. Ako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/ 43/2019 zo dňa 10. septembra 2020 „na určenie cestného telesa ako miestnej komunikácie je smerodajným jej zaradenie do miestnych komunikácií a jej evidovanie v technickej evidencii (v pasporte miestnych komunikácií)“. Kasačná námietka sťažovateľky, rovnako aj ako aj v správnej žalobe, zostala v rovine tvrdenia. Úlohou kasačného súdu je posúdiť, či orgán verejnej
správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, teda či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Orgán verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaný vychádzali z Delimitačného protokolu, Geometrického plánu, ako aj z ďalších podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise (list vlastníctva, kópia katastrálnej mapy, Pasport, Znalecký posudok) a svoje skutkové zistenia riadne opísali v odôvodnení rozhodnutia, pričom skonštatovali, že v prípade parciel ide o parcely pod miestnou komunikáciou a rozsah záberu je daný umiestnením stavby miestnej komunikácie, pričom všetky vykonané dôkazy si neodporujú a zhodne preukazujú druh stavby na predmetných parcelách.
36. Druhá línia námietok sťažovateľky smerovala proti výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorý je podľa jej názoru zmätočný, keď súčasne poukázal na § 17a Cestného zákona, ktorý umožňuje vyvlastniť nehnuteľnosti z dôvodu výstavby ciest, ale zároveň aj na § 24e Cestného zákona, ktorý sa týka vyvlastnenia pozemkov nachádzajúcich sa pod miestnymi komunikáciami v užívaní, v dôsledku čoho nie je možné posúdiť existenciu verejného záujmu v nadväznosti na účel odňatia vlastníckeho práva sťažovateľky.
K predmetnej námietke sa dostačujúco vyjadril správny súd a kasačný súd sa k uvedenému prikláňa. Uvedenie všetkých námietok už v samotnej správnej žalobe je kľúčové z dôvody koncentrácie konania, ktorú SSP uplatňuje s cieľom zabezpečiť rýchlosť, efektívnosť a právnu istotu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Neskoršie „dopĺňanie“ žaloby o nové námietky by konanie neúmerne naťahovalo. Ak sú námietky podané po uplynutí zákonnej lehoty, právo na ich uplatnenie zaniká. Správny súd skúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia len v rozsahu, v akom bol vymedzený v žalobe, ide o zásadu iudex ne eat petita partium- sudca nemá ísť nad návrhy strán. Tento inštitút zabraňuje zneužívaniu práva a zabezpečuje, že správny orgán, ktorého rozhodnutie napáda, vie voči čomu sa má brániť.
37. Kasačný súd konštatuje, že účelom vyvlastnenia v predmetnej veci je nepochybne majetkovoprávne vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom nachádzajúcim sa pod miestnou komunikáciou obce podľa § 24e Cestného zákona. Rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa tak nepovažuje za zmätočné, keďže účel vyvlastnenia je z jeho obsahu zrejmý a nepochybný. V taktom prípade je verejný záujem miestnej komunikácie nadradený nad individuálny záujem sťažovateľky vlastniť dotknuté nehnuteľnosti a užívať ich výlučne pre seba.
VI. Záver
38. Na základe uvedeného, kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Nemožno prehliadnuť, že napadnutý rozsudok je vydaný v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, čo vyplýva z uvádzaných súdnych rozhodnutí v obdobných veciach. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a §168 SSP tak, že procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebola splnená základná zákonná podmienka. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. februára 2026