3Svk/25/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200689.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- NR-8S/4/2021
- IČS
- 4021200689
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu: Z. D., N.. XX. H. XXXX, A. A. XXX, A., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, Komárno, o preskúmanie rozhodnutia KAKN/13336/2021, ČRZ: 125310/2021 z 11. novembra 2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-8S/ 4/2021-87 zo dňa 18. januára 2024 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Žalobca žiadosťou zo dňa 28.06.2021 žiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o zaplatenia 21.000,- eur s príslušenstvom vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 51C/49/2021 z titulu nároku na náhradu škody proti Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, spôsobenej nedoručením dvoch poštových doporučených zásielok adresovaných Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a predsedníčke Európskej komisie v Bruseli.
2. Rozhodnutím KAKN/13336/2021, ČRZ: 125310/2021 z 11. novembra 2021 žalovaný rozhodol o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. Rozhodnutie odôvodnil tým, že konkretizoval písomnosti preukazujúce, že uvedené zásielky boli preukázateľne doručené. Z uvedeného dôvodu nebola splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to že spor nie je zrejme bezúspešný. 3. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu, v ktorej žiadal o jeho zrušenie. Zároveň žiadal zaplatenie odškodného vo výške 21.000,- eur zo strany žalovaného a náhrady trov súdneho konania. Namietal, že vydané rozhodnutie sa nezakladá na pravde, hrubo porušuje práva a Ústavu Slovenskej republiky, porušuje aj nariadenia a smernice Európskej únie a je v rozpore s rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva.
Uviedol, že sporné zásielky neboli nikdy doručené (čo vyvodil z názorov o sfalšovaní doručeniek a súvisiacich písomností)a preto nemôže ísť o zjavne bezúspešný spor. 4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a prečo má za preukázané doručenie zásielok. Zotrval na tvrdení, že nie je splnená podmienka o zrejmej bezúspešnosti sporu. 5. Žalobca v replike zotrval na svojich vyjadreniach. Okrem toho žiadal o vykonanie auditu u žalovaného z dôvodu zlého hospodárenia s prostriedkami a domáhal sa zrušenia vyjadrenia žalovaného.
V duplike žalovaný zotrval na svojom doterajšom vyjadrení. Žalobca v ďalšom vyjadrení zotrval na svojich tvrdeniach a proti duplike podal „odpor“. 6. Správny súd rozsudkom sp. zn. NR-8S/4/2021-87 z 18. januára 2024 žalobu v časti ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zamietol, v časti o priznanie odškodného v sume 21.000,- eur s príslušenstvom konanie zastavil s tým, že v zmysle bodu 42. odôvodnenia rozsudku po právoplatnosti rozhodnutia bude tento nárok, kvalifikovaný ako občianskoprávny nárok, postúpený na príslušnému civilnému súdu na ďalšie konanie. Žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
7. Podľa odôvodnenia rozsudku vzťahujúceho sa k zamietnutiu návrhu na zrušenie rozhodnutia žalovaného mal správny súd za preukázané, že sporné zásielky boli doručené ich adresátom, čo preukazujú nielen doručenky, ale potvrdili to i písomnosti viacerých dotknutých inštitúcií. Poukázal na predložené listiny, predovšetkým
- odpoveď Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Stále pracovisko pre oblasť poštových služieb, na námietky žalobcu, zo dňa 25.06.2021, - oznámenie Slovenskej pošty, a.s. o výsledku reklamačného konania adresované žalobcovi, zo dňa 06.05.2021, - oznámenie Slovenskej pošty, a.s. o výsledku reklamačného konania adresované žalobcovi, zo
dňa 02.11.2020, - odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia elektronických komunikácií a poštových služieb, na podanie žalobcu, zo dňa 28.04.2021, - fotokópie doručeniek k zásielkam s podacími číslami VX428887207SK a VQ430364288SK tvoriace dostatočný podklad pre záver žalovaného, že predložených dokladov je zrejmé, že obe sporné poštové zásielky boli adresátom preukázateľne doručené. Zásielka s podacím číslom VX428887207SK adresovaná Európskemu súdu pre ľudské práva bola doručená dňa 07.07.2020 a zásielka s podacím číslom VQ430364288SK adresovaná predsedníčke Európskej komisie bola doručená dňa 24.03.2021. Vzhľadom na tieto dokumenty a predmet súdneho konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 51C/49/2021 považoval za preukázateľne vyvrátenú kumulatívne stanovenú zákonnú podmienku, že spor nie je zrejme bezúspešný.
8. Námietky týkajúce sa tvrdeného falšovania v konaní predložených listín považoval správny súd za ničím nepodložené a smerujúce výlučne k vyjadreniu nespokojnosti žalobcu s výsledkom konania pred Európskym súdom pre ľudské práva a pred žalovaným.
Správny súd skonštatoval, že žalovaný nepochybil, keď na základe riadne a úplne zisteného skutkového stavu ustálil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 51C/49/2021 ide o zrejmú bezúspešnosť sporu a preto žalobu v časti návrhu na zrušenie rozhodnutia žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú a z toho dôvodu ju zamietol.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
9. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca (v procesnom postavení sťažovateľa) domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca dôvody kasačnej sťažnosti vymedzil tak, že napadnutý rozsudok (výroky I. a II. )sa nezakladá na pravde a hrubo porušuje práva a ústavy slovenskej republiky ako aj predpisy z oblasti práva európskej únie a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Na preukázanie dôvodnosti kasačných dôvodov znova uviedol argumenty, ktoré použil v správnej žalobe a domáhal sa zrušenia rozhodnutia žalovaného, naďalej trval na zaplatení odškodného 21.000,- eur od žalovaného, domáhal sa náhrady trov konania a zároveň žiadal zrušiť výrok I. a II. rozsudku správneho súdu. 10. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť odmietnuť, resp. zamietnuť a zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. 11. Sťažovateľ sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, v ktorom zotrval na svojich predchádzajúcich argumentoch. Ďalej uviedol, že žalovaný mu odmietol poskytnúť právnu pomoc a pravdepodobne tak učinil aj voči iným osobám, z čoho možno vyvodiť, že zle hospodári s peniazmi.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
13. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
14. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je takmer identická so správnou žalobou. Pre úplnosť kasačný súd zhŕňa, že sťažovateľ namietal nedoručenie dvoch zásielok adresovaných Európskemu súdu pre ľudské práva a predsedníčke Európskej komisie, zároveň tvrdil, že v súvislosti s dokladmi osvedčujúcimi predpísaným spôsobom doručenie písomností došlo k falšovaniu podpisov a listín.
Na základe tejto skutočnosti podal žalobu na okresný súd v Žiline, ktorou sa domáhal náhrady škody v súvislosti s pochybením Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb pri doručovaní a na účely vedenia tohto konania žiadal od žalovaného priznanie bezplatnej právnej
pomoci. 15. Správny súd sa v bodoch 23 - 29 svojho rozsudku dostatočne vysporiadal s významom a vyhodnotením tvrdeného nedoručenia zásielok, pričom zohľadnila aj judikatúru Najvyššieho súdu a Ústavného súdu vzťahujúcu sa k vyhodnoteniu záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu (II. ÚS 253/2013-24 zo dňa 25.04.2013, NS SR sp. zn. 2Sžo/100/2014 zo dňa 22.10.2015), ako jednej z troch kumulatívnych podmienok pre nepriznanie bezplatného právneho zastúpenia. Rovnako sa dostatočne zaoberal aj vyhodnotením námietky o falšovaní listín preukazujúcich doručenie sporných písomností. Kasačný súd sa s predostretou argumentáciou správneho súdu v plnej miere stotožňuje, a preto rozsudok považuje za správny.
16. Pokiaľ sa sťažovateľ v kasačnej sťažnosti dožadoval (rovnako ako aj v správnej žalobe) odškodnenia vo výške 21.000,- eur, kasačný súd pripomína, že sa jedná len o zopakovanie peňažného nároku (tentoraz voči žalovanému v rozsahu zodpovedajúcom nároku na náhradu škody uplatnenej pôvodne v žalobe pred Okresným súdom v Žiline, pričom konanie proti CPP o nároku na zaplatenie 21.000,- eur s príslušenstvom sa toho času vedie na Okresnom súde v Komárne, ktorému bol tento nárok správnym súdom postúpený uznesením č. k. NR-8S/4/ 2021 - 96 zo dňa 23. februára 2024. Naviac nemožno prehliadať, že ani kasačný súd, ako súd konajúci v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy v správnom súdnictve nemôže rozhodovať o priznaní finančného odškodnenia.
17. Na záver kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ okrem už spomenutých námietok neuviedol žiadne iné argumenty, prečo sa v sťažnostnom návrhu domáha zrušenie výrokov I. a II. rozsudku. Kasačný súd na tomto mieste dáva do pozornosti rozhodnutie tunajšieho súdu 2Sžk/1/2020, podľa ktorého: „Súd nemôže z vlastnej iniciatívy za sťažovateľa nahradiť sťažnostné dôvody, ani sám vyhľadávať ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia.
Súčasne nie je možné ponechať na kasačný súd, aby si domyslel, aké námietky a výhrady má sťažovateľ proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Asan/ 1/2018, zo dňa 23.10.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžfk/36/2017, zo dňa 18.04.2018).“ Kasačný súd po preskúmaní obsahu podanej kasačnej sťažnosti musí konštatovať, že sťažovateľ v rámci uvedeného kasačného dôvodu neuviedol, v čom vlastne vidí nesprávnosť napádaných výrokov. Sťažovateľ iba zopakoval dôvody, ktoré uviedol v správnej žalobe. Zo sťažnostného návrhu je zjavné, že sa domáha zrušenia výroku I. a II. napadnutého rozsudku, avšak neuvádza žiadne konkrétne argumenty, pre ktoré tak činí.
Z uvedených dôvodov, ako aj s poukazom na § 453 ods. 2 SSP, podľa ktorého je kasačný súd v tomto konaní viazaný sťažnostnými bodmi, musel kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Záver
18. Na základe všetkých uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť tak ako je uplatnená nie je dôvodná a preto ju postupom podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 19. O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 ods. 1 a § 467 ods. 1 SSP, nakoľko u procesne úspešného žalovaného nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu trov kasačného konania. 20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. novembra 2024