3Svk/25/2025

Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) napadnutým uznesením č.k. Košiciach č.k. 3S/52/2024-73 zo dňa 12.05.2025 zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach spis. zn. 3S/52/2024 zo dňa 16.01.2025 (§ 161 ods. 1 SSP) a zamietol zároveň žiadosť žalobcu o odpustenie zmeškanej lehoty.

Predpokladom na vyhovenie návrhu je podanie návrhu do 15 dní po odpadnutí prekážky, vykonanie úkonu v tejto lehote a ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Nesplnenie ktorejkoľvek z nich má tak za následok nevyhovenie tomuto návrhu. Z obsahu súdneho spisu má správny súd za preukázané, že prvé dve podmienky splnené boli. Následne pristúpil k skúmaniu tretej podmienky, t. j. ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty. Zákon bližšie nekonkretizuje, čo je potrebné myslieť pod týmto pojmom, avšak z uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Sfk/1/2023 zo dňa 27. februára 2023 vyplýva, že „možno ustáliť, že sa jedná o objektívne závažné dôvody na strane žiadateľa o odpustenie zmeškanej lehoty, ktoré treba posudzovať osobitne podľa okolností konkrétneho prípadu. Môže ísť napríklad o nehodu, úraz, živelnú pohromu, závažné rodinné komplikácie, náhle ochorenie, s tou podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie účastníka konania z možnosti urobiť úkon.“ Zároveň je v tejto

nástupe všetkých zamestnancov právneho zástupcu žalobcu na dovolenku. Následne došlo k technickým problémom na strane právneho zástupcu žalobcu, kvôli čomu nebol e-mail obsahujúci výzvu preposlaný žalobcovi. Správny súd považoval tieto tvrdenia za vnútorne rozporné, keďže právny zástupca žalobcu síce tvrdí, že nezaplatenie súdneho poplatku bolo spôsobené hromadným čerpaním dovolenky, avšak výzva bola prevzatá a žalobcovi mala byť odoslaná zamestnankyňou právneho zástupcu žalobcu. Čerpanie dovolenky zamestnancami právneho zástupcu žalobcu tak celkom zjavne nebolo prekážkou, ktorá bránila vo včasnom zaplatení súdneho poplatku.

V tejto súvislosti správny súd tiež zdôraznil, že žalobca mohol zaplatiť súdny poplatok kedykoľvek od okamihu podania správnej žaloby a ďalej v ktorýkoľvek deň od doručenia výzvy súdu, až do rozhodnutia súdu o zastavení konania. Mylný predpoklad právneho zástupcu žalobcu, že sa výzva na zaplatenie súdneho poplatku, odoslaná jeho zamestnancom prostredníctvom elektronickej pošty, dostala do dispozičnej sféry žalobcu, hoci opak bol pravdou, nemožno ani pri najlepšej vôli vnímať ako objektívnu prekážku v zaplatení súdneho poplatku. Správny súd poukázal na právny názor prijatý v Českej republike, vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 1917/2015 zo dňa 29. septembra 2015, z ktorého vyplýva, že možnosť zaplatenia súdneho poplatku prostredníctvom tretej osoby je z povahy veci pripustená, nakoľko ide o zastupiteľný úkon.

6. Pokiaľ však právny zástupca v prvom kole postupoval tak, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku ďalej preposlal žalobcovi, bolo v jeho možnostiach, aby odoslanie výzvy žalobcovi overil. Pokiaľ právny zástupca toto overenie zanedbal, nemôže sa tejto subjektívnej ľahkovážnosti dovolávať ako ospravedlniteľného dôvodu, ktorý mu bránil v splnení poplatkovej povinnosti, či dokonca ho z tohto úkonu vylučoval. Vzhľadom na predmet konania mal právny zástupca, do ktorého dispozičnej sféry sa výzva preukázateľne dostala, vedomý si následkov nezaplatenia súdneho poplatku vynaložiť dostatok aktivity a odbornej starostlivosti, aby dohliadol na to, že súdny poplatok bude uhradený. Záverom správny súd poukázal na konzistentnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach proti súdnym rozhodnutiam o žiadostiach účastníkov súdnych konaní o odpustenie zmeškanej lehoty na zaplatenie súdnych poplatkov, ktoré v podobných prípadoch boli odmietnuté ako zjavne neopodstatnené (sp. zn. IV. ÚS 155/2019-30 zo dňa 11.01.2019, IV.

len „ZoSP“), ktorého predmetom úpravy je vymedzenie úkonov, pri realizácii ktorých vzniká poplatková povinnosť a § 5 os. 2 ZoSP, podľa ktorého „právoplatným uznesením o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku poplatková povinnosť v celom rozsahu zaniká.“

9. Vo vzťahu k záveru súdu o neospravedlniteľnosti dôvodu na odpustenie zmeškania lehoty mal sťažovateľ za to, že podrobne uviedol skutkové okolnosti, ktoré nastali na strane právneho zástupcu sťažovateľa, následkom ktorých súdny poplatok za podanie správnej žaloby nebol uhradený v lehote stanovej výzvou konajúceho súdu na jeho úhradu. Sťažovateľ zároveň na podklade súdnej judikatúry poskytol konajúcemu súdu argumentáciu, ktorá odôvodňuje prečo v posudzovanom prípade na strane sťažovateľa sú dané také objektívne okolnosti, pre ktoré by formalistický prístupu konajúceho súdu, in concreto zastavenie konania, dôsledkom ktorého by bola nemožnosť sťažovateľa ako účastníka konania pokračovať v súdnom konaní, predstavoval neprimerane tvrdý zásah do jeho procesných práv.

zanedbateľná. Sťažovateľ v tomto kontexte opätovne poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Stk/19/2022 z 24.04.2024, kde jedným z dôvodov pre potvrdenie postupu súdu, ktorým odpustil zmeškanie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bola neproporcionalita takéhoto zásahu do procesných práv žalobcu. Sťažovateľ videl nesprávnosť právneho posúdenia ospravedlniteľnosti dôvodov aj v tom, že závažnosť ospravedlniteľného dôvodu ako aj dôsledkov vyplývajúcich zo zastavenia konania pre sťažovateľa konajúci súd neposúdil vo vzťahu k vážnosti samotného úkonu, ktorý sa mal vykonať (hoci oneskorene). Používanie jednotlivých ustanovení zákona o súdnych poplatkoch a relevantných ustanovení Správneho súdneho poriadku musí podľa sťažovateľa v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

15. Podľa § 160 ods. 1 SSP správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 16. Podľa § 161 ods. 1 SSP ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne. 17.

Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení správneho súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP, ale namietal aj nepreskúmateľnosť uznesenia správneho súdu.

Kým v ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákon o súdnych poplatkoch bližšie špecifikoval deň vzniku poplatkovej povinnosti, odsek 2 upravuje jednu z právnych skutočností spôsobujúcich zánik poplatkovej povinnosti, ktorou je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1. Uvedené znamená, že ustanovenie § 5 ods. 2 formálne ukončuje pri nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konania poplatkovú povinnosť poplatníka a teda súd mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok už uložiť

Takýmto spôsobom a interpretáciou sťažovateľa nie je možné podľa kasačného súdu „konvalidovať“ zmeškanie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. 19. Zákon o súdnych poplatkoch celkom zrozumiteľne ustanovuje, že ak nebol súdny poplatok zaplatený už pri podaní návrhu na začatie konania, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.

20. K procesnoprávnemu inštitútu odpustenia zmeškania lehoty, ktorý je v zásade podobne upravený vo viacerých zákonoch upravujúcich konanie pred súdmi, rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu SR stojí na stanovisku, že tento inštitút predstavuje výnimočný zásah do plynutia zákonných lehôt, ktorý umožňuje, aby správny súd za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok vecne prejednal oneskorene urobený procesný úkon účastníka konania, ktorý nebol vykonaný včas z ospravedlniteľného dôvodu (napr. rozhodnutia sp. zn. 8Sžp/7/2013, 1Sžfk/43/2020). Predpokladom na odpustenie zmeškania lehoty je jednak ospravedlniteľný dôvod na strane účastníka, pričom dôkazné bremeno leží na navrhovateľovi tohto procesného úkonu, a jednak podanie tohto návrhu do pätnástich dní po odpadnutí prekážky, v dôsledku ktorej bol účastník v omeškaní. 21. „Zmyslom sudcovskej lehoty, ktorou je nepochybne aj lehota určená súdom na zaplatenie súdneho poplatku, je vymedziť čas pre účely uskutočnenia určitého procesného úkonu sporovou stranou, t. j. vymedzenie času pre realizáciu procesného subjektívneho práva.

urobiť úkon. Určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným dôvodom len vtedy, pokiaľ medzi ňou a zmeškaním lehoty je príčinná súvislosť. Na jej preukázanie treba doložiť, že k zmeškaniu došlo v dôsledku tejto okolnosti, a že nebyť tejto prekážky, nedošlo by k zmeškaniu lehoty. Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa teda vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. Sťažovateľ ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty preukazoval na tom skutkovom základe, že všetci zamestnanci advokátskej kancelárie čerpali od 17. decembra 2024 do 7. januára 2025 hromadnú dovolenku a zároveň technickými problémami, keďže systém pri preposielaní e-mailu zamestnankyňou právneho zástupcu žalobcu v tom čase pracujúcej z domu, ktorý obsahoval výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, tento nesprávne identifikoval a z bezpečnostných dôvodov e-mail neodoslal.

22. Kasačný súd k námietke nepreskúmateľnosti (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) uvádza, že povinnosti správneho súdu v odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v Náleze sp. zn. IV. ÚS 1/2, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010), ako aj Európsky súd pre ľudské práva (Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Správny súd v predmetnej veci celkom jednoznačnej vysvetlil, prečo nepovažoval dôvody uvádzané v sťažnosti žalobcu za relevantné a z akých dôvodov sa nestotožnil s ospravedlniteľnosťou dôvodu zmeškania určenej lehoty s tým, že závery uvádzané v napadnutom rozhodnutí sú plne preskúmateľné.

Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 25. februára 2026