3Svk/26/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: A.. N. P., bytom F., XXXX L. O. A. T., W., právne zastúpený: advokátska kancelária Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov (odbor opravných prostriedkov), Námestie mieru č. 3, 081 92 Prešov, za účasti: 1. Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova č. 36, IČO: 17335345, 2. K.. K. N. P., J.-I.-Z. X, XXXX I., 3. E. F., O. X, O.-XXXX I., W., účastníci v 2. a 3. rade právne zastúpení: advokátska kancelária Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36860107, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 2/2015/Lu zo dňa 2. decembra 2015, o kasačných sťažnostiach žalobcu a účastníkov 2. a 3. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/1/2016 - 207 zo dňa 2. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/1/2016 - 207 zo dňa 2. septembra 2021 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. Co 2/2015/Lu zo dňa 2. decembra 2015 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačných sťažností sa zamieta . III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom. IV. Ďalším účastníkom 2. a 3. sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom. V. Ďalšiemu účastníkovi 1. sa právo na náhradu trov nepriznáva .

1. Podľa rozhodnutia žalovaného boli právnej predchodkyni žalobcu K. P. W.. H. podľa zápisu v PKV č. 1548 v katastrálnom území (ďalej „k. ú.") N. skonfiškované pozemkovoknižné parcely mpč. XXXX. XXXX. a XXXX s tým, že dispozície s týmto majetkom boli vyhradené výlučne Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - Slovenskému pozemkovému

3. Podľa žalovaného pri spracovaní ROEP zhotoviteľ ROEP nedôsledne prešetril vlastnícke vzťahy k predmetným parcelám (zidentifikovaným na parcely E KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX a XXXX/X). Chybné údaje o vlastníckom práve k nim boli zapracované v rozhodnutí o schválení ROEP č. C 1/2010/Pe a následne boli zapísané na list vlastníctva č. XXXXX v prospech K. I. W.. H. (aj s chybou v písaní v priezvisku), namiesto vlastníka - Slovenská republika, správa SPF.

Bratislava. Rozhodnutie č. X 34/2014/Se nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2014. 5. Žalobca podaním zo dňa 21.05.2014 žiadal o vstup do konania č. X 34/2014/Se s odôvodnením, že dedičmi po poručiteľke neb. K. P. sú: žalobca, O. P., O. X, O.-XXXX I., W. a E. F., O. X, O.- XXXX I., W.. Žiadal o oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia a uviedol, že rozhodnutie o ROEP je možné napadnúť len do 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, pričom táto lehota už uplynula s tým, že schválený register je verejnou listinou, ktorú nie je možné v takomto rozsahu upravovať opravou chyby v operáte katastra.

7. Keďže však išlo o chybu v schválenom ROEP v k. ú. N., ktorý obsahoval údaje o vlastníkovi parciel v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. C ROEP 8/2015/Se-5 zo dňa 14.08.2015 podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. po prerokovaní v komisii zmenil údaje ROEP v k. ú. N. zapísané na LV č. XXXXX tak, že zrušil údaj - I. K. W.. H., titul nadobudnutia: č. d. 4147/1939 v podiele 1/1 v správe Slovenského pozemkového fondu, IČO: 17335345, Búdková cesta, 817 15 Bratislava a zapísal nový údaj - Slovenská republika, titul nadobudnutia: Konfiškácia podľa nariadenia čís. 104/945 Sb. SNR v znení nariadenia čís. 64/946 Sb. SNR pre účely pozemkovej reformy (PKY č. 1548) v podiele 1/1 v správe Slovenského pozemkového fondu, IČO: 17335345, Búdková cesta č. 36, 817 15 Bratislava. Na základe odvolania A.. N. P. žalovaný rozhodnutím č. Co 2/2015/Lu zo dňa 02.12.2015 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) toto rozhodnutie potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom

stanovisko; · nezákonnosť vydania rozhodnutia podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2014 s poukazom na v ňom stanovené lehoty, konkrétne na možnosť rozhodnúť o zmene schváleného ROEP do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra

do 30. apríla 2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 1. mája 2014. Podľa § 29b ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v konaní, v ktorom bol návrh registra podľa § 7 ods. 1 uverejnený do 30. apríla 2014 a komisia podľa § 7 ods. 3 do 45 dní od podania námietok tieto neprerokovala a nezaslala správnemu orgánu stanovisko, správny orgán rozhodne aj bez jej stanoviska. Citované prechodné ustanovenia účinné od 1. mája 2014 upravujú postup správneho orgánu pri posudzovaní námietok podaných proti návrhu registra (ROEP) a na konanie o zmene údajov už schváleného registra (ROEP) a zapísaného v katastri nehnuteľností podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.) sa vôbec nevzťahuje.

Schválený ROEP v k. ú. N. obsahoval údaje o vlastníkovi parciel zapísaných na LV č. XXXXX (K. I. W.. H.) v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. (Slovenská republika, správa SPF), preto správne postupoval správny orgán, ak pristúpil k začatiu konania o zmene údajov schváleného ROEP podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/ 1995 Z. z. Lehota 5 rokov od jeho zápisu do katastra nehnuteľností do začatia konania o zmene údajov ešte neuplynula a tieto chybné údaje ROEP po zápise do katastra nehnuteľností neboli dotknuté ďalšou právnou zmenou (§ 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z. z.).

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

11. Proti napadnutému rozsudku podali žalobca a ďalší účastníci 2./ a 3/. (sťažovatelia) kasačné sťažnosti s totožným obsahom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Uviedli nasledovné: · nesúhlasili s vyhodnotením námietok týkajúcich procesného postupu správnych orgánov (oznámenie o začatí konania, nedoručenie stanoviska komisie, doručovanie); · správny súd sa vôbec nevysporiadal s námietkou o (ne)záväznosti rozhodnutia z konania o oprave chyby v katastrálnom operáte; · správny súd vôbec nevysvetlil, v čom spočíva „vecná správnosť“ rozhodnutia, pričom toto mal byť dôvod prečo správny súd neakceptoval výhrady k procesným pochybeniam; · správny súd sa vôbec nevysporiadal s námietkou o nemožnosti rozhodnúť o zmene schváleného ROEP po uplynutí troch rokov. Zotrvali na názore prezentovanom v žalobe, že pre neprípustnosť retroaktivity nie je možné aplikovať 5-ročnú lehotu, keďže v tomto prípade bol ROEP schválený ešte pred 01.05.2014, a teda platí lehota 3 rokov od zápisu údajov registra v katastri nehnuteľností (podľa znenia v čase schválenia ROPE) na možnosť rozhodnúť o zmene schváleného ROEP, a to aj s poukazom na § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. 12. Žiadali aj o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, čo odôvodnili tým, že rozhodnutie žalovaného sa týka pozemkov, na ktorých je zriadená záhradková osada, ktorá deklaruje záujem o začatie konania podľa zákona č. 64/1997 Z.z . o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vysporiadania vlastníctva k nim. Od rozhodnutia súdu je závislé, kto bude považovaný za účastníka konania. 13. Ku kasačným sťažnostiam sa vyjadril žalovaný tak, že napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za správny a sťažovateľ, resp. ďalší účastníci neuvádzajú žiadne nové skutočnosti. 14. Sťažovatelia v replike s vyjadrením žalovaného nesúhlasili a zotrvali na podaných kasačných sťažnostiach. 15. Ďalší účastník 1. sa ku kasačným sťažnostiam nevyjadril.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačné sťažnosti boli podané včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP) a sú prípustné (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sú dôvodné.

18. Procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich súd nepovažuje za dôvodné, vysvetliť, z akých dôvodov.

20. Ako je uvedené v bode 15. tohto rozsudku (resp. v bode 13. rozsudku správneho súdu), správny súd sa obmedzil na konštatovanie, že 5-ročná lehota ešte neuplynula bez toho, aby reagoval na žalobnú námietku o tom, že táto lehota sa vôbec nemala uplatniť vzhľadom na zákaz retroaktivity.

22. Správny súd nedal žiadnu odpoveď na kľúčovú žalobnú námietku a bez akéhokoľvek odôvodnenia len prebral záver žalovaného. Takéto odôvodnenie znemožňuje účastníkom konania formulovať následnú obhajobu v kasačnom konaní a kasačnému súdu neumožňuje prieskum takéhoto rozhodnutia. Už tento nedostatok by bol spôsobilý na zrušenie rozhodnutia správneho súdu a na vrátenie veci na ďalšie konanie.

§ 29b Prechodné ustanovenia účinné od 1. mája 2014: „(1) Konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa § 7 ods. 1 uverejnený do 30. apríla 2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 1. mája 2014. (2) V konaní, v ktorom bol návrh registra podľa § 7 ods. 1 uverejnený do 30. apríla 2014 a komisia podľa § 7 ods. 3 do 45 dní od podania námietok tieto neprerokovala a nezaslala správnemu orgánu stanovisko, správny orgán rozhodne aj bez jej stanoviska.“

25. Podľa § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. „Konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa § 7 ods. 1 uverejnený do 30. apríla 2014, sa dokončí podľa zákona účinného od 1. mája 2014.“ 26.

v k. ú. W.Ž_ už bolo skončené a nemôže sa preto dokončiť, pričom konanie o schvaľovaní ROEP na jednej strane a konanie o zmene ROEP na strane druhej predstavujú dve samostatné administratívne konania. 27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pri posudzovaní danej otázky zohľadnil názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v náleze č. k. II. ÚS 249/2020-80 z 6.5.2021. Týmto nálezom ústavný súd zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžrk/7/2019 z 16.1.2020, v ktorom bol zaujatý ekvivalentný právny názor ako v rozhodnutiach správnych orgánov a krajského súdu v tejto veci. 28. Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnom náleze skonštatoval, že: „23. „Z hľadiska rešpektovania základných princípov právneho štátu by bolo neakceptovateľné pripustiť, aby sa nároky sťažovateľa, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy, riadili novou právnou úpravou“ (nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 102/2012 z 2. mája 2012).

V tomto smere treba nepochybne prisvedčiť sťažovateľovi namietajúcemu, že najvyšší súd nevykonal test ústavnosti výkladu intertemporálneho ustanovenia z hľadiska už uvedených ústavnoprávnych princípov. 25. Z pohľadu ústavného súdu sa javí ako rozhodujúce, že právoplatným skončením konania o schválení ROEP a zápisom jeho výsledkov do katastra nehnuteľností bolo ustálené majetkovoprávne postavenie sťažovateľa ohľadom jeho nehnuteľností uvedených v rozhodnutí o schválení ROEP. Došlo k tomu podmienene s tým, že v lehote do troch rokov nebude rozhodnuté o zmene zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

29. S odkazom na citovaný nález ústavného súdu je preto potrebné skonštatovať, že znenie § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. je potrebné vykladať tak, že päťročná lehota na zmenu ROEP sa nevzťahuje na tie ROEP, pri ktorých boli schvaľujúce rozhodnutia vydané do 30.4.2014.

V. Záver

25. Kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu trpí vadou nedostatočného odôvodnenia, čo by samo o sebe bolo dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci na nové konanie. Vychádzajúc z právneho názoru ÚS SR, preneseného do rozhodovacej činnosti kasačného súdu, však rozhodujúci senát dospel k záveru, že nie je účelné ani hospodárne vracať vec na konanie pred správnym súdom, keď už z rozhodnutí žalovaného aj jeho vyjadrení v priebehu súdneho konania je zrejmé, že neaplikoval prechodné ustanovenie § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. ústavne konformným spôsobom. Vzhľadom na uvedené kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 26. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať podľa vyššie uvedených právnych záverov ÚS SR a kasačného súdu. Pokiaľ to bude relevantné, žalovaný v ďalšom konaní napraví aj správnym súdom vytknuté procesné pochybenia. 27. Návrh sťažovateľov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd zamietol v zmysle druhej vety § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu sťažovateľa dospel k záveru, že požadované vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je vo svojich následkoch týkajúcich sa „zmrazenia“ právnych účinkov napadnutého rozhodnutia krajského súdu vo svojej podstate konzumované právnymi účinkami rozhodnutia kasačného súdu. Zmenou rozhodnutia krajského súdu totiž zanikli aj jeho právne účinky namietané sťažovateľom. 28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi a ďalším účastníkom 2./ a 3./ priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). O trovách ďalšieho účastníka 1./ rozhodol tak, že mu náhradu trov kasačného konania s poukazom na § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli.