3Svk/27/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: W.. S. G. W., narodená XX. V. XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX Š., právne zastúpená advokátskou kanceláriou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. Eva Roskošová s.r.o., sídlom Vietnamská 41, 821 04 Bratislava, IČO: 50995456; proti žalovanej: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, IČO: 30795141, právne zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Bušová, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 21/8/2020 zo dňa 16. júla 2020, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/208/2020-327 zo dňa 20. januára 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 208/2020-327 zo dňa 20. januára 2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

4. Žalovaná zrušenie pozastavenia výkonu advokácie odôvodnila tým, že pozastavenie výkonu trvá od septembra 2020, pričom bolo úlohou orgánov činných v trestnom konaní, aby náležite a bez zbytočných prieťahov objasnili a potrestali páchateľa vymedzených trestných činov. Žalovaná podľa svojho vyjadrenia nemôže a nesmie nahrádzať štátne orgány a advokát nemôže byť postihovaný za ich nečinnosť. S odkazom na princíp primeranosti a skutočnosť, že trestná vec žalobkyne je vylúčená na samostatné konanie ČVS: PPZ-140/NKA-ZA2-2021 a vo veci nebol vykonaný žiadny úkon približne 9 mesiacov, preto zrušila žalobkyni pozastavenie výkonu advokácie. 5. Správny súd uznesením č. k. 1S/208/2020 - 327 zo dňa 20. januára 2022 (ďalej len „uznesenie správneho súdu“ alebo „napádané uznesenie“) zastavil konanie o správnej žalobe žalobkyne a tejto priznal právo na náhradu trov konania. 6. Svoje rozhodnutie správny súd odôvodnil tým, že rozhodnutím o zrušení pozastavenia výkonu advokácie došlo k strate účinkov rozhodnutia žalovaného (o pozastavení výkonu advokácie žalobkyni), čím odpadol predmet súdneho prieskumu, a to bez jeho formálneho zrušenia na základe protestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku. S odkazom na odbornú literatúru (BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2018, s. 553) preto správny súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 99 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), a preto aj súdne konanie zastavil.

III. Posúdenie kasačného súdu

12. V predmetnom prípade bol kasačný súd sťažovateľkou vyzvaný, aby posúdil právnu otázku, či strata účinkov žalovaného rozhodnutia v priebehu správneho súdneho konania predstavuje bez ďalšieho odpadnutie predmetu súdneho konania a odôvodňuje jeho zastavenie podľa § 99 písm. g) SSP.

14. Podľa ustanovenia § 99 písm. g) SSP: „Správny súd konanie uznesením zastaví, ak g) odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). . .“. 15. Ustanovenie § 99 písm. g) SSP predstavuje osobitný dôvod zastavenia správneho súdneho konania bez meritórneho posúdenia správnej žaloby, ktorý je podmienený odpadnutím dôvodu na pokračovanie v konaní. Na rozdiel od situácií upravených v § 99 písm. c) a d) SSP, ako vyplýva už zo samotného znenia predmetného ustanovenia, pod odpadnutím dôvodu na pokračovanie v konaní nemožno považovať zrušenie napádaného rozhodnutia na základe uplatneného protestu či uplatneného mimoriadneho opravného prostriedku.

Dôvod zastavenia správneho súdneho konania podľa § 99 písm. g) SSP vychádza zo samotnej podstaty správneho súdnictva, ktorého rozhodovanie nemá plniť primárne akademické účely, ale má praktický zmysel - poskytovať efektívnu ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb, ktoré boli porušené alebo priamo dotknuté zákonom vymedzenou činnosťou verejnej správy, pred nezákonným výkonom verejnej moci (§ 2 ods. 2 SSP). 16.

Zo všetkých jeho výkladových alternatív je preto potrebné preferovať tú, ktorá najväčšmi vyhovuje hodnotám a princípom zakotveným v Ústave. Osobitnú rolu tu zohráva práve maxima obsiahnutá v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy. Inými slovami, uplatňovanie § 99 písm. g) SSP nesmie viesť k odopretiu spravodlivosti a najmä k odopretiu prístupu k súdu takým fyzickým a právnickým osobám, ktoré boli ukrátené na svojich právach (osobitne na základných právach a slobodách) postupom orgánov verejnej moci.

Právo na náhradu škody, ktorá vznikla nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, a ktorej uplatnenie je podmienené konštatovaním nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), je pritom rovnako základným právom fyzických a právnických osôb (čl. 46 ods. 3 Ústavy).

19. Z vyššie uvedených východísk vychádzal kasačný súd aj v predmetnej veci. 20. Podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácií: „Komora môže pozastaviť výkon advokácie tomu, b) proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný čin do právoplatného rozhodnutia vo veci.

22. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalovaná rozhodnutím napadnutým správnou žalobou pozastavila sťažovateľke výkon advokácie podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii. Týmto rozhodnutím nepochybne zasiahla do práva sťažovateľky na slobodnú voľbu povolania a do práva podnikať, resp. uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (čl. 35 ods. 1 Ústavy). Rovnako kasačný súd považuje za preukázané, že žalovaná rozhodnutím o zrušení pozastavenia výkonu advokácie podľa § 10 ods. 2 zákona o advokácií počas súdneho konania zrušila účinky napadnutého rozhodnutia. Z uvedenej právnej úpravy (body 20 a 21 tohto rozsudku) ako aj z výroku a odôvodnenia rozhodnutia žalovanej o zrušení pozastavenia výkonu advokácie (body 3 a 4 tohto rozsudku) je zrejmé že týmto rozhodnutím boli dotknuté len účinky pozastavenia výkonu advokácie sťažovateľky pro futuro. Žalovaná sa v rozhodnutí o zrušení pozastavenia výkonu advokácie nevenovala, a vychádzajúc z právnej úpravy ani nemohla venovať, otázke zákonnosti pôvodného rozhodnutia. Skúmala len otázku ďalšieho

Pominutím účinkov napádaného rozhodnutia ako prekážky výkonu povolania vystúpil do popredia sekundárny účel súdneho prieskumu ktorým je vyjadrenie záveru vo veci zákonnosti zásahu do práv žalobkyne ako predpokladu pre prípadné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej vydaním medzičasom zrušeného rozhodnutia. 24. Za situácie, keď rozhodnutie žalovanej o pozastavení výkonu advokácie sťažovateľky v konkrétnom období malo vo vzťahu k jej právu na výkon povolania reálne účinky a privodilo konkrétne dôsledky, nemožno sa stotožniť s názorom správneho súdu, že sú splnené podmienky na zastavenie správneho súdneho konania podľa § 99 písm. g) SSP, t.j., že odpadol dôvod na pokračovanie konania vo veci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia o pozastavení výkonu advokácie. Z vyššieuvedeného vyplýva, že preskúmavané uznesenie o zastavení konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 25. Nad rámec už uvedeného, neušlo pozornosti kasačného súdu, že na správnom súde trvalo konanie bez meritórneho prejednania veci (od podania správnej žaloby po vydanie napádaného uznesenia) približne 1 rok a 4 mesiace. Nemožno prehliadnuť, že žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia, dôsledkom ktorého bolo pozastavenie činnosti advokáta, teda dočasné znemožnenie výkonu jej povolania. Sťažovateľka sa tak ocitla v situácii, keď viac ako jeden rok nemohla vykonávať svoje povolanie bez toho ,aby sa správny súd zaoberal preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Aj keď si je kasačný súd vedomý neprimeranej zaťaženosti správneho súdu množstvom nerozhodnutých vecí, bolo by dôvodné očakávať od správneho súdu zohľadnenie uvedených skutočností a dôsledkov, v optimálnom prípade urýchleným prejednaním veci.