3Svk/27/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:0823106394.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 15Sa/8/2023
- IČS
- 0823106394
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo bývalých urbaristov mesta Bojnice, so sídlom Hurbanovo námestie 19/41, 972 01 Bojnice, IČO: 17066069, právne zastúpené: OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., advokátska kancelária, so sídlom G. Švéniho 6, 971 01 Prievidza, IČO: 50595652, proti žalovanému: Mesto Bojnice, so sídlom Sládkovičova 176/1, 972 01 Bojnice, právne zastúpené: JUDr. Soňa Gašková, advokátka, so sídlom Astrová 585/6, 900 43 Hamuliakovo, IČO: 42068851, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Sa/8/2023 zo dňa 17.04.2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 15Sa/8/2023 zo dňa 17.04.2024 podľa § 261 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že postup žalovaného, ktorým zákonným spôsobom neprerokoval štyri písomné pripomienky žalobcu podané žalovanému dňa 22.02.2022 k variante AaB konceptu územného plánu Mesta Bojnice, a tým zasiahol do zákonom chránených práv a oprávnených záujmov žalobcu, je nezákonný.
2. Správny súd zároveň konštatoval, že žalobca vymedzil ako iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý napáda, pokračovanie v procese tvorby územného plánu, keď doručil viacerým orgánom varianty územného plánu Mesta Bojnice bez toho, aby takémuto postupu predchádzalo zákonným spôsobom prerokovanie pripomienok žalobcu v zmysle § 20 a § 21 Stavebného zákona. A to malo ísť o postup žalovaného, ktorý zákonným spôsobom neprerokoval štyri písomné pripomienky žalobcu podané žalovanému dňa 22.02.2022 k variante AaB konceptu územného plánu Mesta Bojnice (obsiahnuté na č. l. 19 až 22 spisu). Porušením procesných postupov ustanovených v § 20 a 21 Stavebného zákona došlo podľa žalobcu k zásahu do jeho procesných práv byť účastníkom procesu tvorby územného plánu, a teda k naplneniu dôvodov pre podanie žaloby.
3. Primárnou otázkou, ktorej zodpovedanie správnemu súdu prináležalo, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky stanovené v ust. § 252 ods. 1, resp. aj ods. 2 a nasl. SSP v nadväznosti na citované ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) SSP pre poskytnutie ochrany tvrdených dotknutých práv žalobcu prostredníctvom procesného inštitútu žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. V ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP sa vymedzuje iný zásah orgánu verejnej správy, a to všeobecne a v časti za bodkočiarkou doplnkovo.
Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Doplnková definícia iného zásahu nadväzuje na doterajšiu judikatúru správnych súdov a v záujme jednoznačnosti explicitne stanovuje, že pod iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitého predpisu. Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného zásahu orgánu verejnej správy
je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie (§ 254 SSP). 4. Podľa správneho súdu vyššie citované zákonné ustanovenie teda obsahuje veľmi všeobecné a široko koncipované vymedzenie pojmu „iný zásah orgánu verejnej správy“.
Presná definícia objektívne nie je možná, pretože pod pojem zásah spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým sú oprávnené rôznymi zákonmi. Z ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP je však zrejmé, že ide o úkony neformálne, faktické, pre ktoré môžu, ale nemusia byť stanovené
pravidlá. V zásade ide o úkony, ktoré nie sú učinené formou rozhodnutia alebo opatrenia, ale aj napriek tomu sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť.
Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) SSP obsahuje vymedzenie pojmu opatrenie orgánu verejnej správy, keď ide o správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb dotknuté.
5. V prvom rade správny súd vychádzal z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP nemôže byť považovaná za náhradu správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, t. j. žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
Správny súdny poriadok totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi odlišné procesné prostriedky právnej ochrany (§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden žalobný typ, vymedzený v Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým žalobným typom zodpovedajú v Správnom súdnom poriadku relatívne samostatné procesné úpravy, ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu súd zisťuje skutkový a právny stav.
Zákonodarca pri koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v Správnom súdnom poriadku si bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne zložité viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy. 6. Ďalej správny súd poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 596/2022- 29 zo dňa 07.02.2023 ako aj rozhodnutie veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/1/2022 zo dňa 29.03.2023 s tým, že správny súd nemôže účastníkovi oktrojovať najvhodnejší spôsob právnej ochrany. Na pojednávaní uviedol právny zástupca žalobcu, že sa domáha ochrany prostredníctvom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Vzhľadom na to súd akceptoval túto vôľu a posúdil tvrdený iný zásah z meritórneho hľadiska podľa ustanovení SSP upravujúcich konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
Správny súdny poriadok vymedzuje definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy v § 3 ods. 1 písm.
e/. Na účely prejednávanej veci je relevantná úprava pred bodkočiarkou, v zmysle ktorej sa pod iným zásahom rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
7. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca koncipovanou podať správnu žalobu ako negatórnu zásahovú žalobu podľa § 255 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Žalobca vymedzil ako iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý napáda, pokračovanie v procese tvorby územného plánu, keď doručil viacerým orgánom varianty územného plánu bez toho, aby takémuto postupu predchádzalo zákonným spôsobom prerokovanie pripomienok žalobcu v zmysle § 20 a § 21 stavebného zákona. Porušením procesných postupov ustanovených v § 20 a 21 Stavebného zákona došlo podľa žalobcu k zásahu do procesných práv žalobcu byť účastníkom procesu tvorby územného plánu, a teda k naplneniu dôvodov pre podanie žaloby.
Sekundárnym následkom porušenia procesných práv žalobcu byť účastníkom tvorby nového územného plánu bude zmenený územný plán mesta Bojnice - teda žalovaného - ktorým dôjde k ukráteniu na žalobcových vlastníckych právach a právom chránených záujmov týkajúcich sa pozemkov špecifikovaných v žalobe tým, že žalovaný nezapracoval žalobcom navrhnutý účel využitia jeho pozemkov, bez toho aby procesne umožnil žalobcovi sa proti tomuto brániť - teda bez toho, aby zákonným spôsobom o pripomienkach žalobcu rozhodol, priamo zasiahol do vlastníckych práv žalobcu a spôsobil pre žalobcu značne škodlivé následky vo forme straty možnosti stavať na predmetných pozemkoch.
8. Podľa správneho súdu žalobcom špecifikované iné zásahy orgánu verejnej správy atribúty iného zásahu orgánu verejnej správy nespĺňajú, pretože nemôže ísť o iný zásah, keďže sa jedná o formalizovaný administratívny proces. Správny súdny poriadok jednoznačne vymedzuje, čo možno rozumieť pod pojmom administratívne konanie.
V zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP je ním procesný postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych a normatívnych správnych aktov. Administratívne konanie ako také však nemôže byť samostatným predmetom prieskumu, pokiaľ nedošlo do štádia vydania meritórneho rozhodnutia alebo opatrenia. Až v prípade preskúmavania zákonnosti týchto individuálnych správnych aktov môže správny súd pristúpiť aj k posúdeniu zákonnosti postupu orgánu verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal.
9. Správny súd v tomto smere poukázal na to, že sa jedná o prebiehajúce administratívne konanie, výsledkom ktorého bude schválenie územného plánu uznesením zastupiteľstva mesta Bojnice, v tomto type konanie však má žalobnú legitimáciu len prokurátor (§ 350 SSP). Žalobcovi správny súd nemôže oktrojovať spôsob právnej ochrany a ani ho poučovať o vhodných právnych nástrojoch. Napriek tomu, že žalobca nie je aktívne procesne legitimovaný na podanie žaloby proti uzneseniu mestského zastupiteľstva z ustanovení Stavebného zákona v procese tvorby územného plánu vyplýva, že žalobca ako verejnosť je účastníkom konania v prípade, že ako verejnosť podá pripomienky k návrhu zadania územnoplánovacej dokumentácii, resp. sa vyjadrí k zverejnenému konceptu územnoplánovacej dokumentácie. Ako obiter dictum správny súd uviedol, že v prípade, že žalobca podal pripomienky, začalo sa administratívne konanie, prípadne nekonanie môže predstavovať nečinnosť správneho orgánu. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 261 SSP žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
a) kasačná sťažnosť žalobcu
10. Žalobca v procesnom postavení sťažovateľa napadol predmetné uzneseniu kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, kde namietal, že: - správny súd fakticky vymedzil, že za iný zásah orgánu verejnej správy je možné považovať postupy (resp. činnosť orgánu verejnej správy), ktorými zasahuje do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa. Základným definičným znakom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy oproti žalobe o preskúmanie nezákonnosti správneho rozhodnutia je práve rozdiel v tom, že pri žalobe o konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy výsledkom tohto konania nemusí, resp. nie je nezákonné správne rozhodnutie, ale protiprávnosť spočíva v postupoch, procesných úkonoch orgánu verejnej správy. Jedná sa teda o negatórnu žalobu voči žalobe o konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V tomto prípade orgán verejnej správy naopak koná (spoločným znakom je, že neexistuje jeho rozhodnutie), ale koná tak, že zasahuje do práv dotknutého subjektu a tento zásah, resp. jeho následky trvajú alebo hrozí ich
opakovanie. - za iný zásah v zmysle 252 ods. 1 a 2 SSP je teda nutné považovať v zmysle všetkých možných výkladov právnej normy (rozširujúci, zužujúci, gramatický, logický, významový, doktrinálny, legálny) akýkoľvek úkon orgánu verejnej správy, ktorým zasahuje alebo ohrozuje práva dotknutých osôb, v tomto prípade sťažovateľa. V prípade, že by existovalo rozhodnutie, ktoré by nadväzovalo na tento nezákonný postup, ktorým bol spôsobený zásah do práv sťažovateľa, tak by podal žalobu o preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia. - súd tu fakticky konštatoval, že ak administratívny proces je formálne upravený v ustanoveniach zákona, v tomto prípade Stavebného zákona (§ 19 až 26), a tento postup je porušený, nejde o iný zásah, a preto nespĺňa definíciu a podmienky pre podanie žaloby domáhajúcej sa ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy.
Tento záver správneho súdu je nesprávny. Ust. § 252 SSP vymedzuje iný zásah orgánu verejnej správy ako odkaz na postupy, či už formálne upravené alebo neupravené v právnej norme a na definíciu uvedenú v 3 ods. I písm. e) SSP. Zároveň upravuje tento zásah z hľadiska subjektu, proti ktorému smerujú postupy orgánu verejnej správy. Tento je potom oprávnený domáhať sa ochrany svojich práv proti inému zásahu orgánu verejnej správy. - v § 252 SSP je žalobná legitimácia postavená na tvrdení žalobcu, že formalizovaným procesom spočívajúcim v postupoch, akým je tvorba územno-plánovacej dokumentácie, dochádza k zásahu (inému, pretože neexistuje zatiaľ rozhodnutie) orgánu verejnej správy do jeho práv, ktoré má priznané Ústavou a sústavou právneho poriadku SR.
Z tohto dôvodu je právne posúdenie spočívajúce v určení, že ak je proces tvorby územného plánu formalizovaný, nemôže byť iným zásahom, nesprávne. Ak by sa pripustil opak, každý postup, proces správneho orgánu by až do definitívneho rozhodnutia vo veci nemohol byť preskúmavaný a potom je logicky nadbytočná a nepoužiteľná úprava 252 SSP. - ak by postupy správnych orgánov, resp. orgánu verejnej správy nemohli byť preskúmavané bez meritórneho rozhodnutia, bol by to nielen krok späť oproti správnemu súdnictvu upravenému v OSP (tzv. žaloby proti nezákonným postupom orgánov verejnej správy), ale aj popretie celého inštitútu preskúmavania zásahov orgánov verejnej správy, ak ich výsledkom ešte nie je meritórne rozhodnutie. Nie je teda zákonné tvrdenie správneho súdu, že správny súd má kompetenciu preskúmavať len zákonnosť individuálnych správnych aktov a až potom preskúmavať postupy, ktoré im predchádzali. Toto tvrdil sťažovateľ preto, že by to bolo v
rozpore s § 6 ods. 1 SSP. - zákonodarca v ust. § 6 ods. 1 SSP striktne rozlíšil štyri kategórie správnych deliktov, ktorých sa môžu dopustiť orgány verejnej správy. Sú to ich rozhodnutia (tak ako správne tvrdí správny súd), opatrenia (ktoré na rozdiel od rozhodnutí nie sú meritórnymi rozhodnutiami orgánov verejnej správy, teda môžu niečo zakazovať / prikazovať), iné zásahy orgánov verejnej správy (to sú práve úradné procesy, postupy, konanie správnych orgánov bez toho, že boli dodržané základné princípy správneho konania, teda napr. nedodržanie lehôt, porušenie práv účastníkov) a ďalej nekonanie, resp. nečinnosť orgánov verejnej správy, ktoré sú takisto charakteristické tým, že neexistuje meritórne rozhodnutie vydané v zákonnej lehote, ktoré účastník žiada. - z dôvodu, že správny súd odmietol vykonať dôkazy, ktoré sťažovateľ navrhoval, aj keď žalovaný tieto dôkazy nerozporoval, argumentoval inými právnymi argumentmi.
Dopustil sa správny súd nesprávneho procesného postupu, ktorým mu znemožnil uskutočnenie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je samostatným odvolacím dôvodom podľa 444 ods. 1 písm. f) SSP.
b) vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že: - normatívnymi správnymi aktami, ktoré sú výsledkom administratívneho konania sú z hľadiska správneho súdnictva len všeobecne záväzné nariadenia prijaté zastupiteľstvami miest a obcí, resp. VÚC, pretože len zákonnosť týchto je preskúmavaná správnymi súdmi - § 7 písm. c) SSP. § 357 až 367 SPP. Administratívne konanie, ktoré predchádza ich prijatiu teda NIE je predmetom preskúmavania správnym súdnictvom. Administratívne konanie je chápané ako procesne formalizovaný postup pri vydávaní uvedených správnych aktov.
Pod procesnou formalizáciou je pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať, jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne účastníkov. Z tohto pohľadu preto administratívne konanie nemá povahu faktického výkonu pôsobnosti orgánu verejnej správy na mieste samom, t. j. jeho výsledkom nie je iný zásah orgánu verejnej správy, pre ktorý je typický jeho bezprostredný faktický výkon. Aj preto v legálnej definícii iného zásahu orgánu verejnej moci nie je tento spojený s administratívnym konaním, je daná len podmienka jeho verejnoprávnosti (prostredníctvom odkazu na plnenie úloh v oblasti verejnej správy). - z výkladu pojmu všeobecne záväzného nariadenia je zrejmé, že sa jedná o normatívny správny akt vydávaný vo veciach územnej samosprávy, všeobecne záväzný pre všetky osoby. Prihliadnuc na striktne formalizovaný a zákonom upravený postup je nesporne dané, že sa jedná o administratívne konanie.
Jeho výsledkom je prijatie novej územnoplánovacej dokumentácie, ktorej záväzné časti sú vyhlásené všeobecne záväzným nariadením. A teda predmetné administratívne konanie je ukončené normatívnym správnym aktom - VZN. Preskúmavacej právomoci správneho súdu nepodlieha samotné administratívne konanie, a už vôbec nie v čase, kedy ešte stále prebieha. Čo rovnako správny súd správne konštatoval. Správny súd jednak správne vyhodnotil skutkový stav veci, a jednak správne naň aplikoval príslušnú normu konštatovaním, že žalobou napadnuté postupy mesta Bojnice nie sú iným zásahom orgánu verejnej moci, a z dôvodu, že sa jedná o administratívne konanie, ktoré nie je v čase prejednania veci ukončené žalobu zamietol.
A teda sťažnostný dôvod uplatnený žalobcom s odkazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP nie je naplnený. - k sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) dodal, že úlohou správneho ani kasačného súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, opatrení a postupov, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd dostatočne zdôvodnil skutočnosť, že je oprávnený preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí a opatrení, avšak až po tom, ako je samotné administratívne konanie ukončené. Nie je preto úlohou kasačného súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého administratívneho konania mesta v tomto momente prehodnocovať správnosť záverov správneho súdu na základe nesúhlasu sťažovateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím, opatrením, postupom.
Ak sťažovateľom napadnuté procesné úkony žalovaného v prebiehajúcom administratívnom konaní na základe zistení správneho súdu boli vykonané v prebiehajúcom, ešte neukončenom konaní, a správny súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležite odôvodnil, niet dôvodu, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie správneho súdu zrušil.
III. Vybrané ustanovenia a posúdenie veci kasačným súdom
12. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 13. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 14. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 15. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 17. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté 18. Podľa § 348 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 19. Podľa § 349 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. 20. Podľa § 350 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu. 21. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení správneho súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.
22. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku nevykonania dôkazov, resp. „nepresných“ dôvodov rozhodnutia správneho súdu, ktoré mali vyplývať z nevykonaného dokazovania (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Povinnosti správneho súdu v odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/2, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010), ako aj Európsky súd pre ľudské práva (Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Správny súd v predmetnej veci podrobil riadnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia s tým, že závery uvádzané v napadnutom rozhodnutí
sú plne preskúmateľné a to bez ohľadu na skutočnosť, či krajský súd reagoval na všetky žalovaným uvádzané argumenty. Zároveň treba dodať, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale posudzovacím. Uvedené znamená, že nemá povinnosť vykonávať dôkazy navrhnuté procesnými stranami a z tejto samotnej námietky nie je naplnený kasačný dôvod podľa cit. ustanovenia SSP.
23. V prípade kasačných námietok v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP je potrebné uviesť, že ich obsah bol na mnohých miestach neurčitý. Predovšetkým sem patrí sťažovateľova formulácia nesprávneho výkladu ustanovenia § 6 ods. 1 SSP s tým, že v danom prípade zákonodarca rozlíšil štyri kategórie správnych deliktov, ktorých sa môžu dopustiť orgány verejnej správy. Kasačný súd na tomto mieste nebude poskytovať teoretický výklad pojmu „správny delikt“, ale upriamuje pozornosť na skutočnosť, že cit. ustanovenie § 6 ods. 1 SSP vymedzuje originálnu právomoc správnych súdov, ktoré preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy. Správne súdy ďalej preskúmavajú aj iné zásahy orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou a rozhodujú aj v ďalších veciach ustanovených zákonom. Iný zásah orgánu verejnej správy je vo všeobecnosti definovaný prostredníctvom svojho obsahu a právnych účinkov. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy (napr. v procese kontroly a inšpekcie). Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej
správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Opätovne však musí ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy.
Aj pri inom zásahu orgánu verejnej správy sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Posudzovanie existencie tohto priameho dotyku u takejto osoby, ktorá je logicky v pozícii žalobcu, je prísne individuálne v závislosti od osobitostí konkrétneho prípadu.
24. Správny súd pritom správne uzavrel, že v danom prípade sa jedná o prebiehajúce administratívne konanie, výsledkom, ktorého bude schválenie územného plánu uznesením zastupiteľstva mesta Bojnice, v tomto type konanie však má žalobnú legitimáciu len prokurátor (§ 350 SSP). Podľa kasačného súdu rovnako žalobca nie je aktívne procesne legitimovaný na podanie žaloby proti uzneseniu mestského zastupiteľstva a nedostatok vlastnej aktívnej legitimácie nemôže obchádzať tým, že napadne žalobou podľa § 252 ods. 1 SSP postup žalovaného v procese jeho prijatia, ak tento neprerokoval jeho štyri písomné pripomienky podané dňa 22.02.2022 k variante AaB konceptu územného plánu Mesta Bojnice.
IV. Záver
25. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je s ohľadom na § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP nedôvodná, pretože námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol. 26. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 27. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. januára 2025