3Svk/28/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík 310, 082 13 Tulčík, IČO: 31303862, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/204/2020-186 zo 16. novembra 2022 takto

rozhodol:

Uznesenie

Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/204/2020-186 zo 16. novembra 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho súdu

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

3. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia napadnutého uznesenia podľa § 440 ods. 1 písm. f) a j) SSP a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca sa nestotožnil s názorom správneho súdu o dôvodnosti odmietnutia žaloby, zdôraznil, že správny súd sa nezaoberal postavením žalobcu ako zainteresovanej verejnosti ktorá preukázala, že vydaním napadnutého opatrenia bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, napadnuté opatrenie smerujúce voči neurčitému počtu adresátov - držiteľov poľovných lístkov týmto priznáva oprávnenie usmrcovať vlka dravého, teda vykonávať činnosť ktorá je právnymi predpismi zakázaná. Usmrcovanie vlka dravého je v rozpore so smernicou o biotopoch a z nej vyplývajúcich záväzkov Slovenskej republiky ako aj s Programom starostlivosti o vlka dravého na Slovensku. Argumentoval, že vzhľadom na právnu úpravu Aarhuského dohovoru implementovanú do Správneho súdneho poriadku ako aj príslušnú judikatúru SD EÚ nemôže byť prieskum individuálnych správnych aktov ako aj normatívnych správnych aktov, ako je opatrenie žalovaného určujúce ročnú kvótu (odstrelu) vlka dravého, vylúčené zo súdneho prieskumu. Za nezákonný postup súdu považoval podradenie napadnutého opatrenia pod správne akty uvedené v § 7 písm. b) SSP. Žalovaný na záver zdôraznil, že opatrenie nemôže byť vylúčené zo súdneho prieskumu z dôvodu, že nebolo prijaté vo forme individuálneho správneho aktu, ale bolo určené neurčitému počtu adresátov. Pre prípad pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu navrhol prerušiť konanie v zmysle § 100 ods. 1 písm. c) SSP a podať návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. 4. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s uznesením správneho súdu a navrhol sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP), ako aj predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

Podľa § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak

zainteresovanú verejnosť Podľa § 53 ods. 2 zákona o poľovníctve: „Povolenie na lov zveri je verejnou listinou oprávňujúcou jeho držiteľa spolu s ďalšími dokladmi na lov zveri alebo inú činnosť v poľovnom revíri podľa tohto zákona. Vydáva ho na predpísanom tlačive užívateľ poľovného revíru.

2: „vlk dravý/vlk obyčajný (Canis lupus) - celoročne je zakázané ho chytať, zraňovať, usmrcovať alebo ničiť jeho obydlia, najmä brlohy s mláďatami na území a) Národného parku Slovenský kras vrátane jeho ochranného pásma a katastrálnych území obcí D., R.B_ H. C., M., D., A. H. R., T. B. N., b) Chránenej krajinnej oblasti Kysuce a katastrálnych území Č., D., X., K., R., X., Q., E., K.P_, Č., K. N. X. Č.,

d) Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, Národného parku Poloniny a jeho ochranného pásma, katastrálnych území C., L., U., O., O., D., D., L., E., F., Z., H. S., X., S., Q., K., K. D., K., N., N. S., H. R. B. N. R. N. X. C. a katastrálnych území E., Q., N. Z.Š_ N. X.

7. Správny súd pri svojom rozhodovaní primárne skúmal otázku svojej právomoci a dospel k záveru, že napadnutý akt orgánu verejnej správy ja dôvodné subsumovať pod ustanovenie § 7 písm. b) SSP, vylučujúceho súdny prieskum vnútorných a organizačných správnych aktov. Argumentoval tým, že i.) bez vydania napadnutého opatrenia by bolo možné loviť jedincov vlka dravého neobmedzene od 1. novembra príslušného roka až do 15. januára nasledujúceho roka, ii.) vydaním napadnutého opatrenia nevzniká držiteľovi poľovného lístka oprávnenie na lov vlka dravého, pretože to vzniká v období od 1. novembra do 15. januára za súčasného vydania povolenia na lov zveri v zmysle § 53 zákona o poľovníctve.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vlka dravého bolo na základe v tom čase platnej právnej úpravy celoročne zakázané chytať, zraňovať, usmrcovať alebo ničiť jeho obydlia, najmä brlohy s mláďatami na územiach vymenovaných v písmenách a) až d) a tiež podľa písm. e) na území, pre ktoré ministerstvo pôdohospodárstva neurčilo ročnú kvótu lovu vlka dravého.

Z uvedeného vyplýva, že správny súd nesprávne vyložil predmetné zákonné ustanovenie, keď uviedol, že vlka dravého by bolo možné loviť aj bez napadnutého opatrenia. 9. Pokiaľ sa jedná o druhý vyslovený záver, je z neho možné vyvodiť, že dôvodom pre podradenie preskúmavaného opatrenia pod §7 písm. b) je skutočnosť, že pre vznik oprávnenia konkrétneho poľovníka na odstrel vlka je nevyhnutná existencia povolenia na lov zveri podľa § 53 zákona o poľovníctve.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že podaná žaloba sa týkala preskúmania aktu orgánu verejnej správy, ktorým je určenie ročnej kvóty lovu vlka dravého v poľovníckej sezóne 2020/2021 v Slovenskej republike v celkovom počte 50 jedincov, pre určené poľovné oblasti, vydaného na základe prílohy č. 9 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, kasačný súd nevidí jasne formulovaný súvis medzi obsahom napadnutého správneho aktu a kompetenčnou výlukou, vymedzenou v § 7 písm. b) SSP, vzťahujúcou sa k organizačným a vnútorným správnym

opatrenie vydané. Kasačný sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zdôrazňoval, že opatrenie nemôže byť vylúčené zo súdneho prieskumu z dôvodu, že nebolo prijaté vo forme individuálneho správneho aktu, ale bolo určené neurčitému počtu adresátov.

IV. K návrhu na prerušenie konania podľa §100 ods. 1 písm. c) SSP

14. K návrhu žalobcu na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie kasačný súd uvádza, že naň nie sú splnené podmienky. Žalobca žiadal o prerušenie konania iba v prípade spochybnenia jeho aktívnej legitimácie, ako zainteresovanej verejnosti. Procesnou legitimáciou žalobcu sa však správny súd vôbec nezaoberal, nakoľko žalobu odmietol z dôvodu nemožnosti jej prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 7 písm. b) SSP. Žalobca sa návrhom na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie domáhal výkladu v otázke, či skutočnosť, že prijaté opatrenie nemá povahu individuálneho správnu aktu (a teda jeho prieskum v súdnom konaní nie je možný), je v súlade so smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín a Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006 Z. z.). 15. K predmetnému návrhu treba uviesť, že ak kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie, správny súd bude musieť znova riešiť povahu napadnutého opatrenia ako aj otázku aktívnej legitimácie žalobcu. Zodpovedanie prejudiciálnej otázky položenej kasačným súdom v požadovanom rozsahu by tak malo iba hypotetickú, a nie reálnu hodnotu. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že položená prejudiciálna otázka nesmie byť hypotetická a musí mať spojitosť s predmetom sporu v hlavnom konaní (bližšie pozri aj rozhodnutie Súdny dvor Európskych spoločenstiev Foglia proti Novello z 11. marca 1980, C-104/79, prípadne aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/2/2010). Ak správny súd, ktorému je vec vrátená na ďalšie konanie bude pre svoje rozhodovanie považovať za potrebné obrátiť sa na Súdny dvor EU postupom v zmysle čl. 267 ZFEU, je na takýto postup oprávnený a kompetentný. Z uvedených dôvodov kasačný súd vo svojom výroku nereagoval na návrh podľa § 100 ods. 1 písm. c) na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie.