3Svk/29/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1.) KORPOD, s. r. o., so sídlom Štúrova 2, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36236888, 2.) AGROGARANT, spol. s r. o., so sídlom Štúrova 2, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 35683058, obaja právne zastúpení: JUDr. Daniel Janšo, advokát so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Imre Madácha 2, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti ďalších účastníkov konania: 1./ J.. D. J., bytom S. XXX, XXX XX S., 2./ N. N., bytom M. R. X, XXX XX T. X., 3./ H. O., bytom S. XXX, XXX XX S., 4./ Poľovnícka organizácia Hunter Lesenice, so sídlom Lesenice 184, Lesenice, ďalší účastníci všetci právne zastúpení JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-VK-PLO2-2020/006235-002 zo dňa 20.08.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/21/2020-70 zo dňa 10.11.2021 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/21/2020-70 zo dňa 10.11.2021 a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

II. Konanie na správnom súde

3. Preskúmavané opatrenie napadli žalobcovia z pozície vlastníkov niektorých poľovných pozemkov patriacich do Poľovného revíru Trebušovce správnou žalobou podanou na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“). Postupu žalovaného a preskúmavanému opatreniu vytkli vadu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a vadu nepreskúmateľnosti. Podstata ich námietok smerovala proti priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a konaniu jeho zvolávateľov: - Zvolávatelia odmietli do Listiny prítomných zapísať vlastníkov, ktorých zastupovala spoločnosť AGROGARANT, spol. s r. o.;

Daniel Jančo za svojho klienta R. J.; - Hoci sa na zhromaždení vlastníkov zúčastnili aj zástupcovia niektorých obcí, ani v jednom prípade nepredchádzalo účasti zástupcu obce uznesenie obecného zastupiteľstva schvaľujúce splnomocnenie na takúto účasť a na hlasovanie za príslušnú obec, čím došlo k porušeniu zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

Táto sa stala užívateľom Poľovného revíru Trebušovce za najnižšiu možnú cenu - 0,10 Eur ročne za 1 hektár, čo je hlboko pod cenovým priemerom, za ktorý sa podobné revíry prenajímajú a spôsobuje to finančnú ujmu vlastníkom poľovných pozemkov.

žalovaného. Následne sa správny súd zameral na preskúmanie obsahu administratívneho spisu žalovaného, z ktorého správnemu súdu vyplynulo, že žiadateľmi o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru boli predložené dostatočné podklady na vecné preskúmanie všetkých podmienok pre vykonanie evidencie zmluvy.

Z argumentácie správneho súdu možno príkladmo uviesť nasledovné: - Námietka o prisvojení si hlasovacích práv zvolávateľmi dopisovaním ďalších pozemkov do plných mocí v správnej žalobe vymenovaných vlastníkov je nekonkrétna, ide o ničím nepodložené tvrdenie žalobcov. Námietka je len tvrdením žalobcov, ktoré je založené na domnienkach bez vecného prepojenia k preskúmavanému opatreniu a k výsledkom hlasovania; - Námietka o započítaní výmery poľovných pozemkov troch zomretých vlastníkov do hlasovacích práv na základe splnomocnení, ktoré smrťou týchto osôb zanikli, nebola v správnej žalobe vecne prepojená k zákonnosti napadnutého opatrenia. Žalobcovia neuviedli, akými hlasmi tieto osoby mali disponovať a aký vplyv započítanie týchto hlasov malo mať na výsledky hlasovania na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a následne na uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru a ani to, v čom žalovaný pochybil, keď túto skutočnosť nezisťoval; - Námietka účasti zástupcov obcí na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov bez existencie uznesenia príslušného obecného zastupiteľstva (resp. bez dispozície uznesením)

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného k nej

7. Žalobcovia (ďalej aj ako „sťažovatelia“) podali proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) SSP. Argumentácia správneho súdu, ktorý námietky sťažovateľov paušálne vyhodnotil v podstate iba ako prejavenie nesúhlasu s opatrením žalovaného bez preukázania nezákonnosti konania žalovaného, je podľa sťažovateľov prejavom denegatio iustitiae, nakoľko jej akceptáciou by bola vylúčená možnosť súdnej ochrany vlastníkov poľovných pozemkov pred nezákonným konaním zvolávateľov zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Poľovný revír je spoločnou vecou a porušenie práv niektorých vlastníkov poľovných pozemkov má zásadný vplyv na rozhodovanie o celom poľovnom revíri, t. j. aj pozemkov tých vlastníkov, ktorí sa zhromaždenia vlastníkov buď nezúčastnili, ktorým účasť na zhromaždení bola odopretá alebo ktorí síce boli prítomní, ale sa vo vzťahu k výsledku hlasovania dostali do pozície minoritných (prehlasovaných) vlastníkov. 8. Sťažovatelia zotrvali na názore, že hoci priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bol osvedčený notárskou zápisnicou, notár môže overiť len takú skutočnosť, ktorú je schopný vnímať svojimi zmyslami. Do zápisnice zaznamenáva opis deja, ktorého bol svedkom, avšak neposudzuje a nehodnotí z právneho hľadiska jeho obsah, či tento je v súlade so zákonom. Notárska zápisnica preto nemôže nahrádzať prieskumnú činnosť správneho orgánu v smere, či boli splnené podmienky na platné uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Napadnutý rozsudok sa podľa sťažovateľov snaží konvalidovať a opraviť medzery preskúmavaného opatrenia. 9. Sťažovatelia uviedli, že hoci námietku nepreskúmateľnosti bližšie v správnej žalobe nezdôvodnili, je podľa nich zjavná absencia odôvodnenia preskúmavaného opatrenia, čo je logicky základnou prekážkou, aby sa mohlo skonštatovať, že takéto opatrenie je preskúmateľné. S uvedenou skutočnosťou sa správny súd nevysporiadal. 10. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný nevyjadril. Vyjadrili sa ďalší účastníci prostredníctvom právneho zástupcu, pričom kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú navrhli zamietnuť.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je

14. Kasačný súd v inej veci týkajúcej sa súdneho prieskumu opatrenia o (ne)zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2022 zo dňa 26. septembra 2023, bod 43) pripomenul, že za ustálenú rozhodovaciu činnosť kasačného súdu možno považovať judikatórnu prax založenú, okrem rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky či rozhodnutí publikovaných v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, aj na bežných rozhodnutiach kasačného súdu, pokiaľ názor vyjadrený v týchto rozhodnutiach bol opakovaný a reflektovaný ďalšou rozhodovacou činnosťou.

15. Rozhodovanie vlastníkov o užívaní poľovného revíru má svoj súkromnoprávny ako aj verejnoprávny prvok. Súkromnoprávny prvok predstavuje uskutočnenie zhromaždenia vlastníkov, v rámci ktorého dochádza k rozhodnutiu o postúpení užívania (§ 5 a § 13 zákona o poľovníctve) a verejnoprávny prvok predstavuje evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru (§ 16 zákona o poľovníctve).

16. Hoci (ne)zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru má charakter evidenčného úkonu (predmetná zmluva teda nepodlieha schváleniu správnym orgánom), zákon tento úkon správneho orgánu podmieňuje splnením viacerých podmienok.

Aby správny orgán vykonal evidenčný úkon musí teda spoľahlivo zistiť splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, a súčasne absenciu skutočností podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve. 17.

„26. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

08.03.2017). 27. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, nie je iba automatická, majúca formálno technický charakter.

28. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve.

Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo 06.10.2015, sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z 25.04.2018).“

19. K vyššie uvedenej rozhodovacej činnosti kasačný súd už zhrňujúco dodal (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 27/2021 zo dňa 31. mája 2023, bod 24): „Pokiaľ pri evidenčnom úkone správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru (§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), (ii) či toto zhromaždenie bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve), (iii) či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve) a (iv) či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania (§ 5 ods. 7 zákona o poľovníctve).“

21. K námietke nepreskúmateľnosti preskúmavaného opatrenia, ktorú správny súd dôvodne vyhodnotil ako bližšie nešpecifikovanú, kasačný súd poukazuje na svoj skorší rozsudok vo veci sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19.12.2022, kde deklaroval, že „v zmysle § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve sa na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 13 tohto zákona Správny poriadok nevzťahuje.

opatrenia. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžk/12/ 2019 z 30.6.2021, podľa ktorého: „Žiadny právny predpis neupravuje povinnosť žalovaného pri vykonávaní úkonu evidencie zmluvy podľa § 16 zákona o poľovníctve vydať rozhodnutie obsahujúce konkrétne náležitosti, ako napríklad číslo evidencie.“ Ak teda žalovaný vypravil preskúmavané opatrenie s takým odôvodnením, aké obsahuje, neporušil tým žiadnu právnu normu a nie je možné takéto opatrenie sankcionovať jeho zrušením z dôvodu nepreskúmateľnosti.

Námietky sťažovateľov správny súd vyhodnotil ako nekonkrétne, neumožňujúce posúdiť zákonnosť preskúmavaného opatrenia, resp. vysloviť jeho nezákonnosť. S uvedenou argumentáciou správneho súdu sa kasačný súd nestotožňuje. Poľovný revír je tvorený poľnohospodárskymi alebo lesnými pozemkami do neho začlenenými, ktoré sú vo vlastníctve konkrétnych fyzických alebo právnických osôb.

Ak správny orgán disponoval informáciami o všetkých vlastníkoch poľovných pozemkov tvoriacich Poľovný revír Trebušovce, ak mal z verejných zdrojov aj informácie o výmerách nimi vlastnených pozemkov, ak disponoval príslušnými plnomocenstvami vlastníkov, ktorí sa na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov nechali zastúpiť a ak s tým súvisiaca dokumentácia bola (je) súčasťou administratívneho spisu predloženého správnemu súdu alebo na vyžiadanie správneho súdu môže byť pripojená, nemožno priznať relevanciu konštatácii správneho súdu o nemožnosti vecného posúdenia žalobných námietok.

Správny súd v ďalšom konaní v prípade potreby zabezpečí ďalšie s vecou súvisiace dôkazy v kontexte so žalobnými námietkami, vyjadrením žalovaného a vyjadrením ďalších účastníkov preskúma splnenie podmienok na evidenciu Zmluvy o užívaní Poľovného revíru Trebušovce zo dňa 13.08.2020, t. j. najmä či túto zmluvu podpísali vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Taktiež bude potrebné preskúmať,

24. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a?nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 25. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

V Bratislave dňa 27. októbra 2023