3Svk/29/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:7020200707.3
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-6S/14/2020
- IČS
- 7020200707
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX N., právne zastúpeného: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice, IČO: 50164988, proti žalovanému: Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré mesto, so sídlom Hviezdoslavova č. 7, 040 34 Košice, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka, o kasačnej sťažnosti žalovaného voči uzneseniu Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/14/2020 zo dňa 29.04.2025, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/14/2020 zo dňa 29.04.2025 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. II. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Uznesením sp. zn. KE-6S/14/2020 zo dňa 29.04.2025 Správny súd v Košiciach uložil povinnosť žalovanému Mestu Košice, pracovisko Košice - Staré mesto, so sídlom Hviezdoslavova č. 7, 040 34 Košice doručiť žalobkyni rozhodnutie č. MK/A/2020/05999-21/I/ KRA zo dňa 04.03.2020, a to v lehote 30 dní.
2. Konštatoval, že ako pôvodný správny súd posúdil žalobu ako správnu žalobu opomenutého účastníka v zmysle ustanovenia § 179 v spojení s ustanovením § 177 SSP, prostredníctvom ktorej sa žalobkyňa ako opomenutý účastník domáhala doručenia rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu. Vo vzťahu k vyššie uvedenému správny súd teda posudzoval splnenie dvoch základných podmienok, t. j., či žalobkyni patrí postavenie opomenutého účastníka, a či od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky.
Uvedené dve podmienky úspešnosti žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP musia byť splnené kumulatívne. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 04.03.2020, správna žaloba opomenutého účastníka bola podaná dňa 25.09.2020, na základe čoho mal správny súd splnenie druhej podmienky za nepochybne preukázané, teda že od vydania územného rozhodnutia neuplynuli viac ako tri
roky. 3. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd pristúpil k posúdeniu splnenia prvej podmienky, t. j., či rozhodnutie orgánu verejnej správy žalobkyni nebolo doručené, hoci sa s ňou ako s účastníkom administratívneho konania malo konať, teda či žalobkyni patrí postavenie opomenutého účastníka, resp. či žalobkyni v predmetnom územnom konaní patrí postavenie účastníka konania. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že stavebný úrad so žalobkyňou od začatia územného konania nekonal a nedoručoval jej ani napadnuté rozhodnutie, čo mal správny súd preukázané najmä z obsahu napadnutého rozhodnutia, konkrétne strany č. 22 tohto rozhodnutia, kde sú uvedení účastníci konania a dotknuté orgány, ktorým stavebný úrad napadnuté rozhodnutie doručoval, či oznamoval na
vedomie. 4. S účastníctvom v správnom konaní, v danom prípade územnom konaní o umiestnení stavby je spätý celý rad práv a povinností, a to nielen hmotnoprávneho, ale aj procesného charakteru, ktorých využívanie (v prípade práv) a plnenie (v prípade povinností) musí mať reálny základ a odraz v samotnom konaní. Z úpravy § 34 SZ vyplýva definícia okruhu účastníkov územného konania. Účastníctvo v územnom konaní o umiestnení stavby podľa § 34 ods. 2 SZ je okrem ďalších prípadov viazané na skutočnosť, že fyzická osoba má vlastnícke alebo iné práva (v zmysle ich definície podľa § 139 ods. 1 SZ) k susedným pozemkom a stavbám za predpokladu, že tieto práva môžu byť rozhodnutím v takomto konaní priamo dotknuté. To znamená že na to, aby fyzická osoba mohla byť účastníkom územného konania o umiestnení stavby musí spĺňať dve základné podmienky, t. j. musí mať vlastnícke alebo iné práva k vymedzeným pozemkom alebo stavbám a potenciálna schopnosť územného rozhodnutia o umiestnení stavby porušiť tieto práva fyzickej osoby.
5. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v rámci predmetného územného konania stavebný úrad rozhodoval o umiestnení stavby „Biznis Park Rampová - II. etapa, Rampová ul., Košice“ na pozemkoch s parcelnými číslami vymenovanými v bode č. 6 tohto rozhodnutia, medzi ktorými je aj pozemok s parcelným číslom 2462 v katastrálnom území M. W. (evidovaný v registri „C“), zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, ktorý je podľa situačného výkresu spracovaného na podklade kópie z katastrálnej mapy, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia v spojení s výkresom situácie majetkových pomerov tvoriaceho súčasť dokumentácie pre územné rozhodnutie v predmetnom územnom konaní, s ohľadom na ust. § 139 ods. 2 písm. c) SZ susedným pozemkom k pozemkom s parcelnými číslami 2400/15 a 2400/16 v katastrálnom území M. W. (evidované v registri „C“) zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, ktorých vlastníčkou je podľa výpisu uvedeného listu vlastníctva p.
W. N.. Podľa obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že p. W. N. bola účastníčkou predmetného územného konania, a to s ohľadom na vyššie citované ustanovenie § 34 ods. 2 SZ ako fyzická osoba, ktorej vlastnícke práva k susedným pozemkom mohli byť územným rozhodnutím o umiestnení stavby priamo dotknuté. Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXXX je na tomto liste vlastníctva uvedená obmedzujúca poznámka v znení: „Hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti - parcelám registra C KN č. 2400/15 a 2400/16 je spochybnená. Parcela registra E KN č. 10291, LV č.XXXXX v
k. ú. M. W. je duplicitná s časťou parcely registra C KN č. 2400/1, LV č. XXXXX a s parcelami registra C KN č. 2400/15, č.2400/16, LV č. XXXXX v k. ú. M. W., P-552/2012, GP č.5/2016 (v. z. 311/16)- v.z.387/2012.“ Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXXX (obec Košice - Staré Mesto, k. ú. M. W.) je jedným zo spoluvlastníkov pozemku parc. č. 10291 žalobkyňa, a to so spoluvlastníckym podielom 3/5.
Na základe uvedeného mal pôvodný správny súd preukázanú existenciu duplicity vlastníctva prelínajúcich sa pozemkov parc. č. 10291 s pozemkami parc. č. 2400/15 a č. 2400/16. 6. Duplicita vlastníctva je neželaný stav spôsobený najmä spôsobom evidovania vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v minulosti. Ide o stav, kedy vlastnícke právo k pozemku svedčí súčasne podľa zápisu v katastri nehnuteľností v prospech dvoch alebo viacerých osôb, pričom sa nejedná o žiadnu formu spoluvlastníctva. V danom prípade sa jedná o situáciu, že k vzájomne prekrývajúcim sa parcelám registra „E“ (E KN č. 10291) a registra „C“ (C KN č. 2400/15 a 2400/16) je zavedený list vlastníctva (LV č. XXXXX v k. ú. M. W. a LV č. XXXXX v k. ú. M. W.) a v ňom evidovaný rozdielny vlastník (žalobkyňa a p. W. N.), na základe čoho je vlastníctvo takýchto pozemkov sporné, keďže za daného stavu nie je možné jednoznačne z listov vlastníctva určiť, kto je skutočným vlastníkom pozemku.
Uvedený stav je možné odstrániť dohodou o odstránení (vysporiadaní) duplicitného vlastníctva alebo žalobou o určenie vlastníckeho práva v civilnom spore podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/ 2015 Civilný sporový poriadok, prípadne rozhodnutím katastra o oprave chyby v katastrálnom
operáte. Poznámka na liste vlastníctva, ktorá oznamuje, že hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená, má obmedzujúci charakter a právnym následkom duplicity vlastníctva je tak obmedzenie dispozičného práva osôb, v ktorých prospech svedčí vlastnícky zápis v katastri nehnuteľností (viď § 38 KZ).
7. Vlastnícke právo ako najzákladnejšie a najširšie vecné právo v sebe zahŕňa širokú paletu práv (aj povinností), ktoré sú chránené naprieč celým právnym poriadkom. Jednou z foriem ochrany vlastníckeho práva je aj právo byť účastníkom územného konania a uplatňovať v ňom práva účastníkovi prislúchajúce, či už podľa SZ alebo SP. Správny súd mal za to, že duplicita a z nej vyplývajúca spornosť vlastníckeho práva však nemôže mať za následok stratu týchto práv a správny orgán si v rámci správneho konania (v danom prípade územného konania) nemôže sám utvoriť úsudok o tom, ktorý z duplicitných, či duplicitne evidovaných vlastníkov je skutočným vlastníkom, ktorému právo byť účastníkom územného konania prizná, a ktorému naopak toto právo neprizná. V zmysle uvedeného je tak v rámci územného konania nevyhnutné na duplicitných vlastníkov hľadieť ako na osoby, ktorých rozsah práv je rovnocenný.
8. V predmetnom územnom konaní správne orgány oboch stupňov konali ako s účastníkmi konania okrem iných s vlastníkmi pozemkov, ktoré susedia s pozemkom parc. č. 2462, medzi ktorými bola aj p. N., vlastníčka pozemkov parc. č. 2400/15 a 2400/16.
Z dôvodu, že stavebný úrad konal s vlastníkmi susedných pozemkov ako s účastníkmi územného konania podľa § 34 ods. 2 SZ správny súd v predmetnom súdnom konaní otázku spôsobilosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby zasiahnuť do vlastníckych a iných práv týchto vlastníkov nepovažoval za spornú, na základe čoho považoval aj druhú podmienku účastníctva žalobkyne v predmetnom územnom konaní za splnenú. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel pôvodný správny súd k záveru, že so žalobkyňou sa malo konať ako s účastníčkou územného konania o umiestnení stavby „Biznis Park Rampová - II. etapa, Rampová ul., Košice“, na základe čoho orgán verejnej správy nepostupoval v súlade so zákonom, ak jej nedoručoval rozhodnutie o umiestnení stavby č. MK/A/2020/05999-21/I/KRA zo dňa 04.03.2020.
9. K otázke pasívnej legitimácie správny súd uviedol, že v súlade s § 179 SSP je pasívne legitimovaným subjektom pri osobitnom type žaloby - správnej žalobe opomenutého účastníka konania orgán verejnej správy, ktorý opomenul žalobkyňu poňať do konania, a teda orgán verejnej správy, ktorého rozhodnutie žiadal žalobca na základe podanej správnej žaloby doručiť. Žalovaným, a teda povinným v tomto konaní potom nemal byť ÚÚPaV tak, ako to vo svojej správnej žalobe uviedla žalobkyňa, ale správny orgán prvého stupňa. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobkyne, ale zákonom. Správny súd v súlade so zásadou iura novit curia nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobkyňou.
II. Kasačná sťažnosť žalovaného
10. Žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa napadol predmetné uznesenie kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, kde namietal, že: - ustanovenie § 179 ods. 1 SSP počíta s dvoma možnými situáciami, ktoré môžu nastať.
Prvá situácia predpokladá, že proti rozhodnutiu, ktoré sa má doručiť je prípustný riadny opravný prostriedok. V takomto prípade je opomenutý účastník oprávnený po doručení rozhodnutia podať proti nemu riadny opravný prostriedok a to v lehote a za podmienok, ktoré ustanovuje osobitný predpis (§ 179 ods. 3 SSP). Ide o situáciu, kedy opomenutý účastník konania nemohol v správnom konaní využiť svoje procesné práva, keďže správny orgán s ním nekonal.
T. j. nepodal riadny opravný prostriedok, pretože s ním správny orgán nekonal, teda druhostupňový správny orgán vo veci nerozhodoval, pretože nemal kto podať odvolanie. V tejto situácii je pasívne legitimovaným - žalovaným prvostupňový správny orgán, súd mu ukladá doručiť rozhodnutie opomenutému účastníkovi konania, ktorý má právo podať odvolanie a vo veci bude rozhodovať odvolací správny orgán. Druhá situácia predpokladá, že proti rozhodnutiu, ktoré sa doručí, riadny opravný prostriedok prípustný nie je. V takomto prípade je opomenutý účastník oprávnený podať priamo správnu žalobu, pričom lehota na jej podanie začína plynúť od doručenia rozhodnutia, ktoré opomenutý účastník žiadal doručiť (§ 179 ods. 5 SSP). - v danom prípade voči územnému rozhodnutiu č. MK/A/2020/0599921/I/KRA zo 04.03.2020 bol prípustný, aj podaný, riadny opravný prostriedok - odvolanie, rozhodoval o ňom odvolací orgán - v tom čase Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice.
Okresný úrad Košice rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2020-030736 z 13.07.2020 odvolanie zamietol a rozhodnutie žalovaného potvrdil. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré nadobudlo právoplatnosť až na základe vyčerpania riadneho opravného prostriedku, nemôže byť spôsobilým predmetom správnej žaloby opomenutého účastníka, nakoľko o riadnom opravnom prostriedku, aj keď nepodanom opomenutým účastníkom konania, už bolo rozhodnuté. - ak by bolo vykonané to, čo uložil žalovanému Správny súd v Košiciach, nastala by absurdná situácia, prvostupňové správne rozhodnutie by sa doručilo opomenutému účastníkovi konania a prebiehalo by (druhé) odvolacie konanie (teda by sa prvostupňové rozhodnutie považovalo za neprávoplatné), pričom pôvodné potvrdzujúce druhostupňové správne rozhodnutie by zostalo právoplatné. V situácii, kedy bolo o odvolaní riadneho iného účastníka správneho konania právoplatne rozhodnuté odvolacím správnym orgánom, nemožno dať doručiť opomenutému účastníkovi prvostupňové správne rozhodnutie, keďže existuje právoplatné potvrdzujúce druhostupňové správne rozhodnutie.
Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súd v Trnave sp. zn. 14S/45/2017 z 09.05.2018 v spojení s uznesením NS SR sp. zn. 10Sžk/45/2018 z 10.12.2018. - Správny súd v Košiciach mal preto prípustnosť žaloby posudzovať vo vzťahu k rozhodnutiu, doručenia ktorého sa žalobca domáhal. Správny súd v Košiciach teda mal podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietnuť uznesením ako neprípustnú. Vzhľadom na neprípustnosť žaloby nemal prvostupňový správny súd vôbec posudzovať otázku, či žalobcovi v územnom konaní svedčalo účastníctvo. Táto otázka by bola posudzovaná až následne, po ustálení prípustnosti predmetu konania, čo v danom prípade splnené nebolo.
III. Vybrané ustanovenia a posúdenie veci kasačným súdom
11. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
12. Podľa § 179 ods. 2 SSP, ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. 13. Podľa § 179 ods. 3 SSP, doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.
14. Podľa § 179 ods. 4 SSP, po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.
15. Podľa § 179 ods. 5 SSP, opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia.
16. Podľa § 179 ods. 6 a 7 SSP, ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku. Ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej
koná. 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná. 18.
Kasačný súd už v uznesení č. k. 6Svk/23/2023-65 zo dňa 30.07.2024 konštatoval, že správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje osobitný typ všeobecnej správnej žaloby, ktorej procesná úprava je v podstate plne vymedzená v § 179. Z povahy veci vyplýva, že aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie tejto žaloby má len fyzická alebo právnická osoba tvrdiaca, že jej nebolo doručené rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, pretože len takejto osobe môže svedčať postavenie účastníka administratívneho konania. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobkyne v tomto prípade, ale priamo zákonom. Správny súd v súlade so zásadou iura novit curia nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobkyňou. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je označenie žalovaného [§ 182 ods. 1 písm. b) SSP]. V prípade, pokiaľ by aj žalobkyňa v žalobe nesprávne označila žalovaného, správny súd by ju nevyzýval na odstránenie vád
podania podľa § 59 SSP, ale žalovaného by určil sám a s takto určeným žalovaným by aj konal. Preto nesprávne, respektíve neúplné označenie žalovaného nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie, samozrejme, za predpokladu, že žaloba obsahuje všetky zákonnom predpísané náležitosti.
19. Kasačný súd tiež v uznesení č. k. 6Svk/23/2023-65 zo dňa 30.07.2024 uviedol, že z ustanovenia § 179 ods. 1 SSP pritom vyplýva, že pasívne legitimovaným subjektom pri tomto osobitnom type žaloby je orgán verejnej správy, ktorý opomenul žalobkyňu poňať do konania. Správny súd pritom žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo ako so žalovaným konal práve s odvolacím správnym orgánom, ktorý však napadnuté rozhodnutie nevydal a naopak, ako s účastníkom správneho súdneho konania nekonal so správnym orgánom, ktorého rozhodnutie žiadal žalobca na základe podanej správnej žaloby doručiť. Kasačný súd mal za to, že nebolo pochopiteľné, prečo správny súd uložil druhostupňovému orgánu doručiť žalobkyni prvostupňové rozhodnutie. Potom v tomto konaní ani nemal možnosť kvalifikovane konfrontovať svoje právne názory vo veci s právnymi názormi správneho súdu, keďže v napadnutom uznesení úvahy postupu správneho súdu absentovali.
Otázku procesnej legitimácie bol správny súd povinný skúmať ex offo, pretože v prípade, ak koná so žalovaným, ktorý nie je procesne legitimovaný, existuje dôvod na podanie kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP ako nesprávne právne posúdenie v otázke pasívnej legitimácie s procesným následkom zrušenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP.
20. Je pritom nevyhnuté vychádzať zo skutočnosti, v akom štádiu sa nachádza administratívne konanie, či bol podaný opravný prostriedok, či o tomto opravnom prostriedku rozhodol druhostupňový orgán. Ak prebehlo aj odvolacie konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť - nie je možné navrhovať, aby správny súd uložil prvostupňovému orgánu doručiť žalobkyni prvostupňové rozhodnutie. Preto je nevyhnutné, aby správny súd uložil povinnosť doručiť rozhodnutie tomu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal.
V pôvodnom konaní správny súd uložil druhostupňovému orgánu doručiť prvostupňové rozhodnutie a v následnom konaní neprihliadol na to, že prebehlo aj odvolacie konanie, kedy prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po podaní riadneho opravného prostriedku. Žalovaný preto správne namietal, že „ak by bolo vykonané to, čo uložil žalovanému Správny súd v Košiciach, nastala by absurdná situácia, prvostupňové správne rozhodnutie by sa doručilo opomenutému účastníkovi konania a prebiehalo by (druhé) odvolacie konanie (teda by sa prvostupňové rozhodnutie považovalo za neprávoplatné), pričom pôvodné potvrdzujúce druhostupňové správne rozhodnutie by zostalo právoplatné. V situácii, kedy bolo o odvolaní riadneho iného účastníka správneho konania právoplatne rozhodnuté odvolacím správnym orgánom, nemožno dať doručiť opomenutému účastníkovi prvostupňové správne rozhodnutie, keďže existuje právoplatné potvrdzujúce druhostupňové správne rozhodnutie“.
21. Kasačný súd hneď na úvod poukazuje na to, že vo vzťahu k vyriešeniu nastolenej spornej otázke procesného charakteru existuje konštantná judikatúra tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho správneho súdu. Konkrétne ide o uznesenia vydané sp. zn.10Sžk/ 45/2018 z 10. decembra 2018 a sp. zn. 2Svk/4/2021 z 27. apríla 2022. Kasačný súd v uznesení sp. zn. 10Sžk/45/2018 z 10. decembra 2018 v bodoch 11 a 12 skonštatoval nasledovné : „11.
Kasačný súd uvádza, že prvoinštančné a odvolacie administratívne konanie tvoria jeden celok, pričom z povahy veci je zrejmé, že z neho nemožno prvoinštančné rozhodnutie „vytrhnúť“ a to bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo potvrdené v inštančnom postupe, resp. po podaní riadneho právneho prostriedku. Po preskúmaní veci kasačný súd konštatuje, že prvoinštančné rozhodnutie, ktoré žiadajú sťažovatelia, aby im bolo doručené, bolo preukázateľne napadnuté riadnym opravným prostriedkom, o ktorom rozhodoval nadriadený správny orgán, a to Okresný úrad Senica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii, rozhodnutím č. j. OU-SE-OCDPK-2017/003243-KOA zo dňa 09.05.2017.
Na základe uvedeného kasačný súd uvádza, že sťažovatelia sa domáhajú doručenia rozhodnutia, ktoré nie je spôsobilým predmetom správnej žaloby opomenutého účastníka. 12. S poukazom na § 179 ods. 6 S.s.p. kasačný súd uvádza, že spôsobilým predmetom správnej žaloby opomenutých účastníkov je rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, teda toho, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu prvoinštančného správneho orgánu.“
22. V práve posudzovanej veci je preukázané, že žalobkyňa sa prostredníctvom správnej žaloby opomenutého účastníka (§ 179 SSP) domáhala doručenia prvostupňového rozhodnutia č. MK/A/2020/05999-21/I/KRA zo dňa 04.03.2020, ktoré však bolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom a o ktorom bolo rozhodnuté v druhostupňovom konaní rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2020-030736 zo dňa 13.07.2020. Teda žalobkyňa sa domáhala doručenia rozhodnutia, ktoré, za daných okolností (existencia druhostupňového rozhodnutia), nie je spôsobilým predmetom správnej žaloby opomenutého účastníka. Spôsobilým predmetom tohto druhu správnej žaloby by, v práve posudzovanej veci, bolo druhostupňové rozhodnutie.
Práve doručenia tohto rozhodnutia sa mala žalobkyňa prostredníctvom správnej žaloby opomenutého účastníka domáhať a to voči orgánu, ktorý ho vydal. Preto, pokiaľ sa žalobkyňa napriek existencii druhostupňového rozhodnutia domáhala doručenia prvostupňového rozhodnutia, nemohla byť v danom správnom súdnom konaní úspešná. Uvedený záver má za následok, že zostávajúcimi námietkami týkajúcimi sa samotného účastníctva žalobkyne v konaní o výkon rozhodnutia sa kasačný súd už zaoberať nebude.
23. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku sťažnosti dospel kasačný súd k záveru, že požadované vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je vo svojich následkoch týkajúcich sa „zmrazenia“ právnych účinkov napadnutého rozhodnutia krajského súdu vo svojej podstate konzumované právnymi účinkami rozhodnutia kasačného súdu o?kasačnej sťažnosti s tým, že zrušením rozhodnutia správneho súdu totiž zanikli aj jeho právne účinky namietané sťažovateľom. Preto návrh na priznanie odkladného účinku zamietol.
VI. Záver
24. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je s ohľadom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP dôvodná. Z uvedeného dôvodu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil uznesenie Správneho súdu v Košiciach spis. zn. KE-6S/14/2020 zo dňa 29.04.2025 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 25. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 26. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. februára 2026