3Svk/30/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudcov JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): H. I., W. Š. S. XX, XXX XX A., zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti: Quntar Slovak Logistics II s.r.o. (predtým Prologis Slovak Republic XXXII s.r.o.), so sídlom Cez panské 4007/7, 949 01 Nitra, IČO: 50902296, zast. RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36863360, a ostatných pribratých účastníkov konania: 1/ Quntar Slovak Logistics I s.r.o., so sídlom Cez panské 4006/5, 949 01 Nitra, IČO: 36836494 (predtým Prologis Slovak Republic IV s.r.o.), 2/ Quntar Slovak Logistics III s.r.o. (predtým Prologis Slovak Republic XXXIII s.r.o.), so sídlom Diaľničná cesta 24, 903 01 Senec, IČO: 50906356, spoločne zast. RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36863360, 3/ MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36724530, 4/ Obec Lužianky, so sídlom Rastislavova 266, 951 41 Lužianky, 5/ Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 60, 949 01 Nitra, 6/ Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31820174, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP6-2018/031385-2 zo dňa 27. augusta 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/233/2018-316 zo dňa 7. decembra 2021, takto

1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2018/013574-09/F47 zo dňa 15. mája 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) povolil stavebníkovi ProLogis Slovak Republic XXXII s. r. o. (v súčasnosti Quntar Slovak Logistics II s. r. o.) podľa § 26 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „vodný zákon“), v spojení s § 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) uvedenie vodných stavieb, v rozsahu SO.202 Vonkajšia kanalizácia a SO.203 Vonkajší vodovod, do trvalého užívania. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP6-2018/031385-2 zo dňa 27. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a ďalšieho účastníka v 6. rade a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol: (I) prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pričom prvostupňový orgán postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, pričom účastníci zisťovacieho konania boli účastníkmi aj kolaudačného konania; (II) územné rozhodnutie sa na predmetné vodné stavby nevyžaduje, lebo tieto sú na pozemkoch, ktoré sú uvedené v Osvedčeniach o významnej investícii č. 20801/ 2015-1000-33509 a č. 20801/2015-1000-35613, vydaných Ministerstvom hospodárstva SR podľa zákona č. 175/1999 Z. z.; (III) príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie vo svojom stanovisku č. 2018/014614-002-F21 zo dňa 20. marca 2018 po preskúmaní projektovej dokumentácie stavby „Logistický park Nitra - Hala DC2“ nezistil rozpor navrhovaných stavebných objektov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 8. novembra 2016. Predmetné záväzné stanovisko, spolu s uvedeným rozhodnutím, boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia; (IV) navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“ bola predmetom zisťovacieho konania v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o EIA“) s výsledkom, že sa podľa § 29 nebude ďalej posudzovať. V predmetnom konaní sa príslušné orgány už zaoberali žalobcovými námietkami; (V) nakoľko Krajský súd v Nitre zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe žalobcu v konaní sp. zn. 11S/69/2017, týkajúceho sa preskúmania rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, toto súdne konanie nemohlo byť dôvodom pre prerušenie kolaudačného konania; (VI) námietku týkajúcu sa zaslania fotokópie spisového materiálu považoval za irelevantnú; (VII) rozhodnutia sa týkali aj právnych nástupcov stavebníka; (VIII) za neopodstatnenú námietku považoval aj tvrdenie, podľa ktorého má byť žalovaný povinný podľa § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní oboznámiť účastníka konania v odvolacom konaní so všetkými podkladmi pre rozhodnutie. Žalovaný v odvolacom konaní rozhoduje o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového orgánu, a teda preskúmava výsledok prvostupňového konania.

III. Rozhodnutie správneho súdu

9. Správny súd skúmal námietku týkajúcu sa právomoci prvostupňového orgánu a žalovaného ex offo, pričom dospel k záveru, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti. Poukázal pri tom na § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 525/2003 Z. z.“). Z tohto ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona.

Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že vodné stavby sú súčasťou významnej investície. Čo sa týkalo predčasnosti rozhodovania správneho orgánu, uvedenú námietku správny súd považoval za nedôvodnú aj z toho dôvodu, že ju nebolo možné subsumovať pod § 134 ods. 2 písm. b) SSP, pretože táto námietka sa netýkala namietania príslušnosti orgánu, ale len predčasnosti vydania jeho rozhodnutia, nebola vznesená v zákonnej lehote, preto správny súd z dôvodu koncentrácie konania na ňu nemohol ani prihliadať. Taktiež nebolo možné posudzovať v predmetnej veci otázku zaujatosti bývalého prednostu žalovaného, nakoľko túto námietku žalobca v priebehu správneho konania nevzniesol a jej vznesenie podaním zo dňa 25. novembra 2021, považoval súd za irelevantné. Mal za to, že ide o námietku vznesenú oneskorene (koncentračná zásada) a nestotožnil sa s vyjadrením žalobcu, že ide o rozšírenie žalobného dôvodu.

12. Správny súd s poukazom na svoje rozhodnutia sp. zn. 11S/236/2016, sp. zn. 11S/105/ 2017 a sp. zn. 11S/5/2017 uviedol, že územné rozhodnutie sa v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona, v znení účinnom do 31. decembra 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu

Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 7. júla 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

14. Zo stavebného povolenia pre vodné stavby, ktoré je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že príslušný správny orgán na úseku štátnej vodnej správy, úseku ochrany prírody a krajiny, úseku ochrany ovzdušia, úseku odpadového hospodárstva a úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie vydal stanoviská k výstavbe vodných stavieb a aj na základe týchto stanovísk boli vodné stavby povolené. V prípade, ak by tieto stanoviská boli záporné, nebolo by možné pristúpiť k vydaniu stavebného povolenia, ale k takejto situácii evidentne nedošlo.

Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu, t. j. Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov referátu starostlivosti o životné prostredie vydaného pod č. OU-NR-OOP4-2017/033340-2 zo dňa 13. septembra 2017 a obe rozhodnutia boli predmetom správnej žaloby, o ktorej sa viedlo konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/208/2017, čo znamená, že ich nemožno preskúmavať v tomto konaní. V kolaudačnom konaní bolo stavebnému úradu predložené záväzné stanovisko zo dňa 20. marca 2018, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia z ktorého vyplýva, že po preskúmaní predložených dokumentov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania nezistil žiadny rozpor.

V predmetnej veci nebol vypracovaný územný plán zóny, nebolo vydané ani územné rozhodnutie, z čoho je potrebné vyvodiť záver, že zastavovacie podmienky nemohli byť určené územným plánom zóny a žiadne podmienky neboli určené ani v územnom rozhodnutí, pretože nebolo vydané. Všetky tieto otázky bolo potrebné riešiť v rámci navrhovania predmetnej stavby, teda v stavebnom konaní a nie je možné ich riešiť v rámci kolaudačného konania. Žalobca v tejto časti svojich žalobných námietok tvrdil, že došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení zákona o EIA, ale žiadnym spôsobom tieto ustanovenia nešpecifikoval, ani neuviedol, v čom malo toto porušenie konkrétne spočívať.

17. K námietke týkajúcej sa posudzovania vplyvov na životné prostredie správny súd poukázal na to, že zákon o EIA nepozná pojem strategický park, a preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.

19. Správny súd uzavrel, že ani jedna z námietok žalobcu priamo nesmerovala proti rozhodnutiam vydaným v kolaudačnom konaní. Na základe podanej žaloby nebolo možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konaniach, ktoré predchádzali kolaudačnému konaniu. Účelom kolaudačného konania je zistiť, či dokončená stavba alebo stavebné práce sa vykonali podľa podmienok určených v územnom pláne zóny a iba ak územný plán zóny nie je schválený, tak v územnom rozhodnutí. Zároveň sa zisťuje súlad so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní. Je povinnosťou stavebného úradu v kolaudačnom konaní skúmať, či stavba nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na život a zdravie osôb, bezpečnosť práce a technických zariadení. Žalobca žiadnym spôsobom nevymedzil, v čom bol v dôsledku vydaných kolaudačných rozhodnutí porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Všeobecná správna žaloba zainteresovanej verejnosti

IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

21. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že: (I) konaniu nepredchádzalo územné konanie a nepostačuje poukaz na § 32 ods. 2 stavebného zákona. Vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľ rozlišuje rozdiel medzi pojmami „strategický park“ v zmysle § 1 ods. 11 zákona č. 154/2015 Z. z. a „významná investícia“ v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. Aplikácia § 32 ods. 2 stavebného zákona je možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku; (II) ako novú skutočnosť dal sťažovateľ do pozornosti znenie zásadnej pripomienky Ministerstva životného prostredia SR v medzirezortnom pripomienkovom konaní k Návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na investičný projekt „Strategické územie Valaliky“. V zmysle predmetnej pripomienky má sťažovateľ za to, že aj v tomto prípade mali byť posudzované všetky osvedčenia vydané v súvislosti s touto megavýstavbou, nakoľko sa jedná o strategické dokumenty, ktoré sa v zmysle zákona o EIA posudzujú.

Podľa sťažovateľa vo vzťahu k posudzovanej stavbe neprebehlo zisťovacie konanie a samotný strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie. 22. Mesto Nitra vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedlo, že sa stotožňuje so závermi žalovaného a nemá návrhy na vykonanie dokazovania. 23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje so závermi správneho súdu a navrhol, aby kasačný súd túto kasačnú sťažnosť zamietol.

V. Posúdenie kasačného súdu

26. Kasačný súd tiež skúmal naplnenie podmienky uvedenej v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ výslovne neurobil. Vzhľadom na to, že kasačnou sťažnosťou ale vecne reagoval na dôvody uvedené v rozhodnutí správneho súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť neodmietol podľa § 439 ods. 3 SSP, ale ju vecne preskúmal. V súvislosti s uvedeným však kasačný súd konštatuje, že uvedený postup vzhľadom na poučenie v tomto rozhodnutí, už kasačný súd nemusí zopakovať v ďalších kasačných konaniach.

29. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

Rovnako uvádza, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 stavebného zákona (nevyžadovanie územného rozhodnutia) možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/ zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park umiestnený.

32. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutie sp. zn. 5 Sžk 26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, v zmysle ktorého: „. . .Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorá z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však

33. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok sp. zn. 1 Sžk 44/2020 zo dňa 30. novembra 2022 v obdobnej právnej veci sťažovateľa, v zmysle ktorého: „34. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu rozdielneho predmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok; ďalej len „Správny poriadok“) „správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa § 46 Správneho poriadku „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ V súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne

35. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady. Naopak, vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani sťažovateľ, nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní.

2022.“ 34. Kasačný súd tiež poukazuje aj na svoje ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom. Konkrétne ide o rozsudky najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8 Sžk 30/2019 zo dňa 30. novembra 2022 a sp. zn. 6 Sžk 17/2020 zo dňa 30. novembra 2022.

kasačný súd rozhodoval o rozsiahlejšom návrhu, než o akom mohol rozhodovať krajský súd. . . V kasačnom konaní je prípustné uplatniť len tie skutkové tvrdenia, ktoré preukazujú včasnosť podanej kasačnej sťažnosti, tu zákon pamätá na prípady preukázania skutočnosti, že kasačná sťažnosť bola podaná v zákonnej lehote (pozri komentár k § 443), ak vzniknú pochybnosti. Včasnosť, resp. oneskorenosť podania kasačnej sťažnosti posudzuje správny súd i nad rámec tvrdení sťažovateľa. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.

36. Zo súdneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že sťažovateľ správnemu súdu predložil námietku zaujatosti bývalého prednostu žalovaného podaním zo dňa 25. novembra 2021, čo správny súd vyhodnotil tak, že ide o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok (koncentračná zásada) a nestotožnil sa s vyjadrením sťažovateľa, že ide o rozšírenie žalobného dôvodu v súlade s § 134 ods. 2 písm. b) SSP. Kasačný súd sa v plnej miere stotožňuje s uvedeným záverom správneho súdu, t. j. že v zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Keďže uvedenú námietku správny súd posúdil aj s ohľadom na to, že mohla byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia vydaného nepríslušným orgánom, správnemu súdu nie je čo vytknúť. K rovnakým záverom dospel kasačný súd aj v iných prípadoch, napr. rozsudok sp. zn. 1 Sžk 42/2019 zo dňa 30. septembra 2021, v ktorom

183 SSP, ktoré striktne ustanovujú, že žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby, rozšíriť alebo doplniť ju o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Preto pokiaľ žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby rozšíri alebo doplní žalobu, na obsah takéhoto podania správny súd prihliadať nebude s výnimkou prípadov a konaní vymedzených v § 134 ods. 2 a v prípadoch uvedených v § 195, § 418 SSP.“ (III) K povinnosti, aby k strategickému parku prebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA

In: Průchová, I. a kol. Správní procesy v právu životního prostředí. Brno: Masarykova univerzita, 2010, s. 89). V rámci vybudovania strategického parku „Prologis Park Nitra“ bolo vydaných viacero rozhodnutí, či stanovísk, ktoré boli, resp. mohli byť vzájomne prepojené, resp. vzájomne závislé.

38. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že kolaudačnému konaniu v tejto veci predchádzalo stavebné konanie, ktoré nadviazalo na zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. 2016/029660-040-F21 zo dňa

konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona o EIA okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie konalo bez limitu.

40. Kasačný súd sa tiež stotožnil so záverom správneho súdu, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym súdom. 41. Kasačný súd tiež poukazuje aj na svoje ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom. Konkrétne ide o rozsudky najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1 Sžk 44/2020 zo dňa 30. novembra 2022, sp. zn. 8 Sžk 30/2019 zo dňa 30. novembra 2022 a sp. zn. 6 Sžk 17/2020 zo dňa 30. novembra 2022.

VI. Záver

V Bratislave dňa 26. októbra 2023