3Svk/3/2021

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: I.. P. L., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, Q., právne zastúpeného advokátom: JUDr. Ľubomír Hlbočan, AK Vajnorská č. 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad v Bratislave, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Staromestská 6, Bratislava, za účasti: 1. UBM Koliba, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: Alegal & Partners s. r. o., Galvaniho 17/C, 821 04 Bratislava, 2. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, 3. INEST, s.r.o., Pribylinská 2, 831 04 Bratislava, 4. Wennor, a.s., so sídlom Mraziarenská 6, 821 08 Bratislava, 5. Slovenský pozemkový fond, Trenčianska 55, 821 09 Bratislava, 6. I.. L. B., M. XX, XXX XX Q., 7. L.. T. Y., C. XXXX/X, XXX XX S., 8. R.. T. Y., A. X, XXX XX Q., 9. V. Y., P. Y. XXX, XXX XX Q., 10. L. Y., P. Y. XXX, XXX XX Q., 11. L. P., B. XX, XXX XX W., právni nástupcovia ďalšej účastníčky v 11. rade: 11a) L.. T. Y., C. XXXX/X, XXX XX S., 11b) L.. S. S., U. M. XXXX/XX, XXX XX . G. - U., N. D., 11c) I.. L. P., D. XXXX/XX, H.. Q.; 12. I.. L. B., P. XX, XXX XX . Q., 13. I.. J. B., P. XX, XXX XX Q., 14. I.. L. Q., č. d. XXX, XXX XX C., 15. I.. D. Q., č. d. H., XXX XX C., 16. I.. L. F., D. XXQ., XXX XX Q., 17. L.. R. F., D. XXQ., XXX XX Q., 18. D.. T. U., B. XX, XXX XX Q., 19. T.. A. M., D. XX, S., 20. I.. I. W., J. P. D. X, L. K., 21. Soundtech, s.r.o., Nejedlého 27, 841 02 Bratislava, 22. Weon group, s. r. o., Mraziarenská 6, 821 08 Bratislava, právny nástupca spoločnosti Pod Vachmajstrom, s.r.o., Nevädzová 6/E, 821 01 Bratislava, 23. I.. I. A., U.., P. 2, XXX XX Q., 24. I.. J. A., P. 2, XXX XX Q., 25. L.. D. B., Q. XX, XXX XX Q., 26. T. B., W. X, XXX XX Q., 27. E. B., W. X, XXX XX Q., 28. ENGIE Services a.s., Jarošova 2961/1, 831 03 Bratislava, právny nástupca spoločnosti GEON a.s., Horská 11/C, 831 52 Bratislava, 29. R - PROJECT, s.r.o., Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava; v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B/2012/ 11961/OBO zo dňa 19. novembra 2012, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného a ďalšieho účastníka v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 9/2013-207 zo dňa 11.

septembra 2019, takto rozhodol:

1. Dňa 23. mája 2005 Mestská časť Bratislava - Nové Mesto (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydala stavebné povolenie č. VaI-278/2005-ZDU/SP, ktorým na žiadosť stavebníka GRUNT, s.r.o. povolila stavbu „Technická infraštruktúra zóny Koliba Stráže - II. etapa,“ objekt SO 011

2. Rozhodnutím č. VaI-887/2006-BB/KR zo dňa 9. novembra 2006 prvostupňový orgán povolil predčasné užívanie stavby - účelovej komunikácie zóny Koliba Stráže - II. etapa do dobudovania všetkých rodinných domov pripojených na predmetnú komunikáciu.

povolení. V rozhodnutí a v podmienkach v ňom obsiahnutých sa neuvádza, či ide o verejnú alebo neverejnú účelovú komunikáciu. 3. Prvostupňový orgán vydal dňa 18. februára 2009 č. j. Star - 440/2009 súhlasné stanovisko k zámeru stavby „KOLIBA HILL RESIDENCES“ na uliciach Pod Vachmajstrom a Na rozhliadke v Bratislave, parc. č. XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX k. ú.

4. Hlavné mesto Slovenskej republiky - Bratislava vydalo súhlasné stanovisko k investičnej činnosti č. MAG S ORM - 55482/08/344433 zo dňa 2. februára 2009 pre investičný zámer „KOLIBA HILL RESIDENS, Koliba - Stráže,“ ktorého súčasťou malo byť v rámci dopravného napojenia aj dobudovanie úseku komunikácie medzi ulicami Pod Vachmajstrom a Na rozhliadke, čím bude prepojená Strážna a Jeseniova ulica.

6. Prvostupňový orgán na základe žiadosti ďalšieho účastníka v 1. rade vydal súhlasné stanovisko č. ÚKaSP- 2009-10/299-HAM-vai zo dňa 7. júna 2010 s povolením stavebného objektu SO 04 Komunikácie v rámci súboru stavieb „KOLIBA HILL RESIDENCES“ na ulici Pod Vachmajstrom a Na rozhliadke v Bratislave na pozemkoch parc. č. XXXX/X-X, XXX, XXXX, XXXX a XXXX, s prípojkami inžinierskych sietí aj na pozemkoch par. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XX, XX a XX v katastrálnom území F. podľa

aj ako „povoľovaná stavba“). 8. Dňa 6. marca 2012 boli stavebnému úradu doručené námietky žalobcu, vlastníka susediaceho pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. F., obec Q. - M. L., v ktorom okrem iného namietal, že je jedným z vlastníkov súkromnej účelovej komunikácie vybudovanej na pozemku parc. č. XXXX/X . v k. ú. F., na ktorú sa má napájať povoľovaná stavba.

Poukázal tiež na to, že žalobou napadol vydané rozhodnutie o umiestnení stavby a zastáva názor, že zmena územného plánu zóny Koliba - Stráže, ktorá je podkladom rozhodnutia o umiestnení stavby, je nezákonná. 9. Prvostupňový orgán vydal súhlasné stanovisko č. ÚKaSP-2012/1308-HAM-vai zo dňa 18. mája 2012 pre povoľovanú stavbu, ktorá mala byť umiestená aj na pozemku par. č. 4982/3 v katastrálnom území F.. Stavba mala byť vybudovaná na základe projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, ktorú vypracoval projektant Ing. Richard Urban, R-PROJECT INVEST, s.r.o. z novembra 2008 s úpravou z mája 2012. Projektová dokumentácia je v súlade s rozhodnutím o umiestnení povoľovanej stavby a v súlade s regulatívmi Územného plánu zóny Koliba - Stráže, schváleným VZN MČ Bratislava - Nové Mesto č. 7/1996 zo dňa 26. novembra 1996 s doplnením schváleným VZN MČ Bratislava - Nové Mesto č. 6/2000 zo dňa 13. júna

Toto záväzné stanovisko nahrádza stanovisko č. 2009-10/299-HAM-vai zo dňa 7. júna 2010. 10. Prvostupňový orgán, ako špeciálny stavebný úrad pre mieste komunikácie III. a IV. triedy a účelové komunikácie, rozhodnutím č. VaI-1055/2011-ZS/SP zo dňa 26. júna 2012 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „stavebné povolenie“) povolil povoľovanú stavbu a námietky žalobcu zamietol. K námietkam žalobcu v relevantnej časti uviedol, že tieto nie je oprávnený riešiť v konaní o stavebnom povolení a predmetné námietky mali byť uplatnené v konaní o umiestnení predmetnej stavby.

Vo svojom rozhodnutí žalovaný zdôraznil, že podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o umiestnení povoľovanej stavby automaticky nezakladá nezákonnosť a neplatnosť predmetného právoplatného rozhodnutia, rovnako tak ani podanie protestu prokurátora proti všeobecne záväznému nariadeniu týkajúcemu sa územného plánu zóny.

V tomto smere odkázal žalovaný na súhlasné stanovisko prvostupňového orgánu č. ÚKaSP-2012/1308-HAM-vai zo dňa 18. mája 2012, ktoré bolo podkladom pre stavebné povolenie žalovaného a prvostupňového orgánu. 13.

14. Pokiaľ žalobca namietal, že došlo k opomenutiu spoluvlastníkov už čiastočne vybudovanej komunikácie na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území F. (pozemok vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava), žalovaný uviedol, že vlastníctvo bolo preukázané vo vzťahu k spoločnosti GEON, s.r.o., transformovanej na GEON a.s., ako stavebníka tejto časti komunikácie. Predmetná komunikácia je v režime predčasného užívania.

15. Ak žalobca tvrdil, že účelová komunikácia zóny Koliba Stráže - II. etapa je súkromnou komunikáciou, takýto pojem zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“) podľa žalovaného nepozná. Predmetná komunikácia je účelovou komunikáciou, pričom cestný zákon nerieši pripájanie účelovej komunikácie na účelovú komunikáciu.

II. Konanie pred správnym súdom a jeho rozsudok

17. V správnej žalobe žalobca poukázal na to, že stanovisko prvostupňového orgánu č. ÚKaSP-2012/1308-HAM-vai zo dňa 18. mája 2012 bolo vydané až po tom, ako podal námietky a nemal možnosť sa k tomuto stanovisku vyjadriť a následne ho ani nemohol namietať v odvolacom konaní, keďže z dôvodu, že s ním nebol oboznámený, nemohol voči nemu namietať v prvostupňovom konaní (zásada koncentrácie). V tomto postupe videl porušenie jeho práv. Navyše predmetné stanovisko považuje za nezrozumiteľné a neurčité, absentuje v ňom výrok. Nereflektuje skutočnosť, že rozhodnutie o umiestnení povoľovanej stavby sa netýka pozemku č. XXXX/X a ani skutočnosť, že plánovaná stavba zasahuje do súkromnej komunikácie. Podľa názoru žalobcu bol prvostupňový orgán viazaný obsahom svojho predchádzajúceho stanoviska zo dňa 7. júna 2010 a toto nebol oprávnený nahradiť. 18. Žalobca považuje za neplatný aj územný plán zóny Koliba - Stráže, zmeny a doplnky 2 z dôvodu rozporu so zákonom, čo potvrdzuje aj podanie protestu prokurátora, a preto na jeho podklade nemohlo byť vydané územné rozhodnutie, resp. stavebné povolenie pre povoľovanú stavbu. 19.

Okrem toho v záväznej časti územného plánu zóny Koliba - Stráže nie je uvedené, že rozhodnutie o umiestnení stavby na pozemku parc. č. XXXX/X v k. ú. F. sa nevyžaduje. Preto neboli splnené podmienky na upustenie od rozhodnutia o umiestnení stavby podľa § 39a ods. 3 písm. a) Stavebného zákona. Takéto rozhodnutie vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXX/Xvk. ú.

Povolenie pripojenia povoľovanej stavby s neverejnou účelovou komunikáciou zóny Koliba Stráže - II. etapa podľa názoru žalobcu zmení jej charakter na verejnú bez jeho súhlasu a tak zasiahne do jeho vlastníckeho práva. 21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe v podstatnom zotrval na argumentácií uvedenej v rozhodnutí žalovaného a navrhol správnu žalobu zamietnuť.

23. Správny súd rozsudkom č. k. 1 S 9/2013-59 zo dňa 3. apríla 2014 zamietol správnu žalobu žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6 Sžo 47/2014 zo dňa 26. augusta 2015 zrušil predchádzajúci rozsudok správneho súdu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a vysporiadania sa s námietkami žalobcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

25. Následne v ďalšom konaní vydal správny súd rozsudok č. k. 1 S 9/2013 -207 zo dňa 11. septembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Napriek tomu však prvostupňovým rozhodnutím došlo k povoleniu stavby aj na spornom pozemku. Správny súd dodal, že z územného plánu predmetnej zóny (VZN MČ Bratislava - Nové Mesto č. 7/1996 zo dňa 26.11.1996 doplnený VZN MČ Bratislava - Nové Mesto č. 6/2000 zo dňa 13.06.2000 a VZN č. 1/2008 zo dňa 16.04.2008), resp. z jeho záväzných častí nevyplýva, že by podrobne riešil podmienky na umiestnenie povoľovanej stavby. Nebolo preto možné aplikovať § 39a ods. 3 Stavebného zákona. V tomto kontexte mal podľa názoru správneho súdu prvostupňový orgán identifikovať vadu žiadosti ďalšieho účastníka v 1. rade (nedoloženie rozhodnutia o umiestnení stavby) a vyzvať ho na doplnenie žiadosti pod sankciou zastavenia konania (§ 60 ods. 1 Stavebného zákona). 27.

Z fotodokumentácie doloženej v spise mal správny súd za preukázané, že ide o oplotený a uzavretý areál, v ktorom sa účelovou komunikáciou nedopĺňa sieť miestnych komunikácií. Keďže ide o účelovú komunikáciu vo vlastníctve žalobcu a ďalších subjektov, súhlas vlastníkov na trvalé pripojenie povoľovanej stavby sa vyžadoval. Žalovaný pritom bez presvedčivej argumentácie a v rozpore s dokumentami predloženými žalobcom dospel k názoru, že vlastníkom komunikácie je spoločnosť GEON, s.r.o. Pokiaľ bola v predmetnej veci sporná otázka vlastníctva účelovej komunikácie zóny Koliba Stráže - II. etapa, príslušné orgány mali postupovať podľa § 137 Stavebného zákona. Správny súd dal do pozornosti, že je evidentné, že pozemok, na ktorom je komunikácia postavená, je v podielovom spoluvlastníctve viacerých subjektov, nie obce.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

31. Sťažovateľ 1 dal do pozornosti, že na povoľovanú stavbu bolo podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona vydané v spojenom územnom a stavebnom konaní aj rozhodnutie o umiestnení povoľovanej stavby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorú Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1 S 124/2011-90 zo dňa 12. decembra 2013 zamietol. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 18/2014. Z týchto rozhodnutí podľa sťažovateľa 1 vyplýva, že nebolo zistené ohrozenie vlastníckeho práva žalobcu, keďže stavba je umiestnená len v okolí parciel, ktorých vlastníkom je žalobca, nebola uznaná námietka neplatnosti príslušného územného plánu zóny a rovnako sa príslušné súdy stotožnili s postupom podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona v predmetnej

33. Podkladom pre vydanie sporných rozhodnutí bolo záväzné stanovisko prvostupňového orgánu podľa § 120 Stavebného zákona č. ÚKaSP-2012/1308 HAM zo dňa 18. mája 2012, ktorým boli príslušné orgány viazané a nemôžu ho v stavebnom konaní spochybňovať (§ 140b Stavebného zákona). Dotknutý orgán zasiela stanovisko na vyžiadanie príslušného orgánu, a to v lehote na podanie námietok, a to bez ohľadu na to, či niekto z účastníkov konania podal námietky. Preto v tomto ohľade, keďže ide o zákonný postup, nemohli byť porušené práva žalobcu, ak mu nebolo zaslané na vyjadrenie predmetné záväzné stanovisko tak, aby sa k nemu mohol vyjadriť, resp. zohľadniť ho pri formulovaní svojich námietok.

35. Sťažovateľ 1 tiež tvrdí, že hoci pozemok parc. č. XXXX/Xvk. ú. F. vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava nie je zahrnutý v textovej časti rozhodnutia o umiestnení povoľovanej stavby a na vydanie stavebného povolenia k tejto časti komunikácie sa podľa § 39a ods. 3 písm. a) Stavebného zákona ani osobitné stavebné povolenie nevyžaduje, táto časť dotknutých pozemkov bola zahrnutá vo výkrese, ktorý bol podkladom pre predmetné rozhodnutie. Absencia príslušnej parcely v predmetnom rozhodnutí je preto len zrejmou chybou. 36.

Predloženú fotodokumentáciu nepovažuje sťažovateľ 1 za relevantnú, keďže z nej nie je zrejmý dátum vyhotovenia a ani charakter oplotenia. Predmetné brány boli podľa názoru sťažovateľa povolené len ako dočasné na dobu vybudovania rodinných domov v danej lokalite v súlade s oznámením stavebného úradu k ohláseniu stavby zo dňa 12. januára 2007. Navyše, územný plán zóny predpokladá budúce prepojenie oboch súkromných komunikácii za účelom zabezpečenia plynulého prejazdu a alternatívneho prístupu v zóne Koliba - Stráže.

37. Ostatne sťažovateľ 1 namieta, že z rozsudku správneho súdu nie je zrejmé, prečo došlo aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia a navyše výrok napadnutého rozsudku je nevykonateľný, keďže došlo k zrušeniu rozhodnutia starostu obce, pritom správne mal byť formulovaný tak, že má byť zrušené rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto.

40. Sťažovatelia 1 a 2 vo svojich vyjadreniach vzájomne podporili svoje kasačné sťažnosti a navrhli kasačnému súdu, aby im vyhovel. Ďalší účastník v 5. rade ponechal rozhodnutie o kasačných sťažnostiach na úvahe kasačného súdu.

42. Po predložení veci kasačnému súdu bola táto pridelená do senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Mgr.

IV. Posúdenie kasačného súdu

43. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačné sťažnosti sťažovateľov boli podané včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP) a sú prípustné (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačné sťažnosti nie sú dôvodné. 44. Kľúčovou právnou otázkou, ktorú bolo úlohou kasačného súdu v predmetnej veci posúdiť je, či možno pripojiť a fakticky pristaviť na účelovú komunikáciu v súkromnom vlastníctve fyzických či právnických osôb ďalšiu účelovú komunikáciu bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov tejto účelovej komunikácie.

IV. A K osobitnej povahe účelových komunikácií

46. Podľa § 4b ods. 1 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012 miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. 47.

Podľa § 6 ods. 1 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012 premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

50. Podľa § 22 ods. 3 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012 účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

53. Podľa § 3d ods. 6 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012 vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

Plnenie verejného záujmu prostredníctvom týchto typov pozemných komunikácii je garantované prostredníctvom systému ich vlastníctva a správy, ktoré sú zverené v zásade štátu, prezentovanému či už štátnymi orgánmi, samosprávou alebo štátom poverenými právnickými osobami (§ 3d ods. 1, 2, 3 a 5 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012).

56. S výlučne súkromnými záujmami, ktoré účelové komunikácie plnia, súvisí aj systém ich vlastníctva a správy. Tieto komunikácie sú totiž, na rozdiel od iných komunikácií, aj vo vlastníctve bežných fyzických a právnických osôb (§ 3d ods. 4 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012). Právne pomery účelových komunikácii sú riešené súkromnoprávnymi predpismi (§ 22 ods. 3 vykonávajúcej vyhlášky k cestnému zákonu v spojení so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník či č. 513/1991 Zb.

57. Kasačný súd dáva do pozornosti, že zákonodarca rozlišuje dva typy účelových komunikácií - verejné a neverejné (§ 22 ods. 3 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012). Rozdiel medzi týmito komunikáciami v zásade spočíva v tom, že vlastník verejnej účelovej komunikácie je povinný zniesť/strpieť zásah do jeho vlastníckeho práva k účelovej komunikácii spočívajúci v jej užívaní širokou verejnosťou spôsobom zodpovedajúcim všeobecnému užívaniu pozemnej komunikácie (podobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 59 A 15/2021-58 zo dňa 25. októbra 2022, body 32 až 34). Ďalšie zložky jeho vlastníckeho práva, vrátane jeho oprávnenia rozhodovať o predmetnej veci a jej osude zostávajú nedotknuté. Zmena charakteru verejnej účelovej komunikácie na neverejnú sa pritom deje len na základe súhlasu vlastníka, čím sa opätovne prejavuje jeho panstvo nad vecou (§ 22 ods. 3 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012).

IV. B Dopravno-povoľovacia fáza pripájania sa na účelovú komunikáciu v súkromnom vlastníctve

60. Podľa § 3b ods. 1 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012 o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán.

Na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 62. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012 miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.

64. V rámci dopravno-povoľovacej fázy príslušný orgán, príslušná obec (§ 3b ods. 1 v spojení s § 3a ods. 3 a § 3 ods. 2 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012), rozhoduje o pripojení účelovej komunikácie z hľadiska dopravného. Skúma pritom najmä otázky ochrany pripájaním dotknutých účelových komunikácií a bezpečnosti premávky na nich (§ 3b ods. 1 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012).

V predmetnom prípade kasačný súd konštatuje, že pripojenie povoľovanej stavby na účelovú komunikáciu zóny Koliba Stráže - II. etapa nebolo v rámci dopravno-povoľovacej fázy riešené. Jednak v stavebnom konaní o povoľovanej stavbe nebolo predložené osobitné rozhodnutie o pripojení predmetných účelových komunikácii a na druhej strane ani rozhodnutie o umiestení povoľovanej stavby nerieši pozemok parc. č. XXXX/X k. ú. F., a teda nerieši ani faktické prepojenie oboch komunikácii, preto ho nemožno považovať za konanie podľa § 3b ods. 1 a 3 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012.

68. Z odôvodnenia rozhodnutia o umiestnení povoľovanej stavby nevyplýva, že by sa príslušný orgán akokoľvek predmetnou parcelou (parc. č. XXXX/X k. ú. F.) zaoberal alebo sa zaoberal otázkou existencie účelovej komunikácie na predmetnej parcele.

69. Tomu záveru nasvedčuje aj súhlasné stanovisko č. ÚKaSP-2012/1308-HAM-vai zo dňa 18. mája 2012, na ktoré sa opakovane odvolávajú sťažovatelia. Z predmetného stanoviska totiž jednoznačne vyplýva, že projektová dokumentácia, priložená k žiadosti o vydanie stavebného povolenia, rieši nad rámec rozhodnutia o umiestnení povoľovanej stavby navrhovanú prepojovaciu komunikáciu, ktorá má byť práve umiestnená aj na spornom pozemku.

70. Kasačný súd však konštatuje, že táto zistená a vyššie popísaná nezákonnosť v postupe administratívnych orgánov pri povoľovaní pripojenia na existujúcu účelovú komunikáciu nemohla a ani nemala vplyv na rozhodnutie správneho súdu a ani kasačného súdu, keďže nebola žalobcom náležite uplatnená (§ 134 ods. 1 a § 453 ods. 1 SSP). Kasačný súd sa k nej však vyjadruje v snahe objasniť celkový procesný postup v prípade povoľovania pripojenia účelových komunikácií a jeho nedostatky v predmetnej veci.

71. Podľa § 22 ods. 2 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012 pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie § 16. 72. Podľa § 16 ods. 1 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012 na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak.

74. Podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012 ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

. . 76. Podľa § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012 v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.

78. Druhou fázou pripájania účelových komunikácií, pokiaľ si toto vyžaduje výstavbu alebo stavebné úpravy, je stavebno-povoľovacia fáza (§ 16 ods. 1 v spojení s § 22 ods. 2 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012). V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že príslušný orgán z dopravného hľadiska rozhodol o možnosti pripojenia (prepojenia) účelových komunikácii alebo takéto riešenie bolo prijaté v územnom konaní ešte neznamená, že faktická stavebná činnosť s takýmto pripojením/prepojením bude v stavebnom konaní aj povolená. Práve naopak (§ 16 ods. 1 v spojení s § 22 ods. 2 cestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012), v stavebnom konaní potom príslušný stavebný úrad skúma splnenie podmienok pre vydanie stavebného povolenia a určuje podmienky realizácie stavby.

účelovej komunikácie. V súlade s čl. 20 ods. 1, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky možno konštatovať, že vlastníctvo účelovej komunikácie požíva ústavnú ochranu pred zákonom neupravenými zásahmi. 80. Kasačný súd zdôrazňuje, vychádzajúc tak z cestného zákona ako aj zo Stavebného zákona, že nenašiel právnu úpravu, ktorá by ukladala vlastníkovi účelovej komunikácie, či už verejnej alebo neverejnej, slúžiacej výlučne na súkromné účely, povinnosť zniesť/akceptovať pripojenie inej účelovej komunikácie na svoju komunikáciu.

Umožnenie pripojenia inej účelovej komunikácie na už existujúcu verejnú účelovú komunikáciu vo vlastníctve fyzickej alebo právnickej osoby je preto potrebné považovať za nakladanie s vecou nad rámec bežného všeobecného užívania verejnej účelovej komunikácie, ktoré je vlastník verejnej účelovej komunikácie povinný strpieť.

82. Z vyššie uvedeného, z absencie povinnosti strpieť pripojenie inej účelovej komunikácie na existujúcu účelovú komunikáciu a z povahy vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 a 5 Ústavy, vyplýva, že bez súhlasu vlastníka účelovej komunikácie nie je možné povoliť výstavbu/ pripojenie inej účelovej komunikácie, i keby to z dopravného hľadiska nebolo problematické. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že vynútiť pripojenie a prístup na účelovú komunikáciu v súkromnom vlastníctve bez súhlasu vlastníka možno inými právnymi prostriedkami za splnenia zákonných podmienok (napr. zriadením vecného bremena, vyvlastnením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a pod.).

Musí pritom postupovať per analogiam podľa § 58 ods. 2 a 3 Stavebného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012. 84. Aplikujúc vyššie uvedené na posudzovaný prípad kasačný súd konštatuje, že faktickým prepojením dvoch účelových komunikácií - povoľovanej stavby a účelovej komunikácie zóny Koliba Stráže - II. etapa v predmetnej veci nepochybne dôjde k zásahu do vlastníckeho práva vlastníkov účelovej komunikácie zóny Koliba Stráže - II. etapa, keďže sa z predmetnej komunikácie stane prechodová prepojovacia komunikácia medzi dvoma hlavnými ťahmi, resp. miestnymi cestami. Z administratívneho spisu je zrejmé, že v stavebnom konaní k povoľovanej stavbe nebol predložený súhlas vlastníka/vlastníkov s pripojením povoľovanej stavby na účelovú komunikáciu zóny Koliba Stráže - II. etapa, ani iný akt (nájomná zmluva k stavbe účelovej komunikácie zóny Koliba Stráže - II. etapa s písomnou dohodou nájomcu s vlastníkom podľa § 58 ods. 3 Stavebného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012 per analogiam), ktorý by na takéto pripojenie stavebníka oprávňoval. Z administratívneho spisu je

súdom. 85. Keďže, ako vyplýva aj zo súhlasného stanoviska č. ÚKaSP-2012/1308-HAM-vai zo dňa 18. mája 2012, sa s odkazom na § 39a ods. 2 písm. a) Stavebného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012 nerobilo osobitné územné konanie k umiestneniu povoľovanej stavby na pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. F., na ktorej sa nachádza účelová komunikácia zóny Koliba Stráže - II. etapa, je zrejmé, že takýto súhlas nebol vydokladovaný ani v konaní o umiestnení stavby a bolo potrebné ho zdokladovať v stavebnom konaní (§ 58 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012 per analogiam).

87. Kasačný súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s názorom správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ príslušné orgány povolili povoľovanú stavbu bez súhlasu vlastníka/ vlastníkov účelovej komunikácie zóny Koliba Stráže - II. etapa.

etapa. Polemika o skutočnom vlastníkovi predmetnej stavby je tak bezpredmetná. Irelevantná je aj otázka, či ide o verejnú alebo neverejnú účelovú komunikáciu, keďže kľúčová je skutočnosť, že účelová komunikácia (či už verejná alebo neverejná) je v súkromnom vlastníctve. 89.

Takýmto núteným obmedzením by mohlo byť až prípadné rozhodnutie vydané podľa § 1 a nasl. zákona č. 282/ 2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré však v predmetnej veci nebolo vydané.

91. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že nedôvodné bolo aj odvolávanie sa sťažovateľov na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 18/2014. Kasačný súd zastáva názor, že ide o nesúvisiace rozhodnutie. Predmetom prieskumu totiž bolo rozhodnutie o umiestnení povoľovanej stavby, avšak nie na pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. F. a nebola v ňom riešená ani otázka pripojenia povoľovanej stavby na stavbu účelovej komunikácie zóny Koliba Stráže - II. etapa, či potreba súhlasu vlastníkov na povolenie povoľovanej stavby.

V. Záver

92. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa 1 a 2. Rozsudok správneho súdu považuje za vo výroku vecne správny, vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou a v postačujúcej miere odôvodnený. Preto kasačné sťažnosti sťažovateľov 1 a 2 podľa § 461 SSP ako nedôvodné zamietol. 93. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 2 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči procesne neúspešnému sťažovateľovi/žalovanému. Ďalším účastníkom v 2. až 29. rade kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže im nevznikli žiadne trovy s plnením ich povinností a ďalší účastník v 1. rade bol súčasne aj neúspešným sťažovateľom (§ 467 ods. 1 v spojení s § 169 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 94. Návrhy žalovaného a ďalšieho účastníka v 1. rade podľa § 447 ods. 1 SSP na priznanie odkladného účinku podaným kasačným sťažnostiam kasačný súd osobitným výrokom zamietol. Urobil tak z dôvodu, že neidentifikoval závažnú ujmu, ktorá by súvisela s právnymi následkami napadnutého rozhodnutia (zrušenie rozhodnutia o prepojení dotknutých účelových komunikácií navzájom neohrozí dopravnú obsluhu v súvisiacich stavebných projektoch, keďže tieto sú napojené aj na iné miestne komunikácie, každý z inej strany), a súčasne takýto postup ani nebol dôvodný s ohľadom na meritórne rozhodnutie o kasačných sťažnostiach. 95. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.