3Svk/3/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: M. O., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. X. XXXX/XX, XXX XX Q. J. Q. T., právne zastúpený: Mgr. Juliana Sumková, advokátka, so sídlom Weisseho 16A, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 423 76971, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, IČO: 001 51866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN- OOP2-2022/025423-002 zo dňa 12. augusta 2022, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-11S/100/2022 - 65 zo dňa 28. septembra 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

II. Konanie na správnom súde

4. Správny súd mal za preukázané, že orgán štátneho odborného dozoru (ďalej aj ,,ŠOD“) listom zo dňa 17. decembra 2021 zaslal v zmysle § 16 ods. 17 zákona č. 93/2005 Z. z. prvostupňovému správnemu orgánu podnet na začatie konania spolu s Protokolom č. 102/ 2021/PV zo dňa 22. novembra 2021, č. k. 48505/2021OKŠDD/123525, zápis z ŠOD (príloha č.1), fotografie motocykla odstaveného pred garážou (príloha č. 2), elektronický výkaz jazdy (príloha č. 3), fotografie autocvičiska a motocykla (príloha č. 4), výpis z histórie pozícii motocykla Q. (príloha č.5), výpis z histórie pozícii motocykla Q. (príloha č.6).

Dňa 26. apríla 2022 však bolo prvostupňovému správnemu orgánu z autoškoly žalobcu doručené „Vyjadrenie k Oznámeniu o začatí konania vo veci uloženia pokuty“ zo dňa 14. apríla 2022, ktoré bolo kópiou, a v ktorom boli obsahovo uvedené totožné skutočnosti ako v liste „Vyjadrenie k Protokolu z vykonania hlavného štátneho odborného dozoru na mieste a k odstráneniu zistených nedostatkov“ zaslané orgánu štátneho odborného dozoru od autoškoly zo dňa 7. decembra 2021. Prvostupňový správny orgán sa s obsahom vyjadrenia žalobcu nestotožnil a dňa 13. mája 2022 vydal rozhodnutie, ktorým rozhodol o odňatí inštruktorského oprávnenia podľa ustanovenia § 10 ods. 6 písm. h) zákona č. 93/ 2005 Z. z. na tom skutkovom základe ako je opísaný vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 6. júna 2022, pričom žalobca proti nemu včas podal odvolanie, o ktorom rozhodol správny orgán II. stupňa tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa.

5. V súvislosti s námietkou žalobcu, že skutkový stav nebol správnymi orgánmi náležite zistený, správny súd uviedol, že z administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že kontrolná skupina pri výkone ŠOD dňa 28. júla 2021 v čase od 11:45 hod. do 11:55 hod. zistila, že inštruktor autoškoly, t. j. žalobca, nebol prítomný v rozhodnom čase na výcvikovom vozidle, ani nikde inde v priestore autocvičiska. Vozidlo, na ktorom bol vykazovaný výcvik stálo odstavené na autocvičisku za vozidlom EČV: Q. (poškodeným po nehode) pred garážou s vypnutým motorom a bez kľúčov na štartovanie (Príloha č. 2). V rozhodnom čase podľa

do systému. Neboli prítomný ani v čase o 12:18 hod (pri opakovanom návrate zamestnancov vykonávajúcich ŠOD na miesto kontroly), kde mal výcvikový kurz prebiehať (Príloha č. 5) a fotografie odstavného opusteného motocykla EČV: Q. (Príloha č.2). O tom, že bol výcvik len vykazovaný svedčí aj výpis z histórie pozícií motocykla EČV: Q. počas vykazovaného výcviku (Príloha č. 5).

Tvrdenie žalobcu, že došlo k poruche, ktorá sa prejaví tým, že do systému sa neprenášajú dáta, čo sa malo stať aj v čase naplánovaného výcviku s G. U., považoval správny súd za nelogické. Žalobca uvedené bez väzby na zistený skutkový stav podporil aj vyjadrením J. X., s ktorým komunikoval ohľadom vzniknutej poruchy v systéme.

7. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal správny súd preukázané, že inštruktor autoškoly svojím konaním porušil povinnosť uvedenú v ustanovení § 10a ods. 1 písm. l) zákona č. 93/2005 Z. z. tým, že zabezpečil zaznamenanie začiatku a konca výcviku účastníka v kurze podľa § 2 ods. 1 písm. a) b) zákona č. 93/2005 Z. z. na identifikačnom zariadení výcvikového vozidla bez fyzickej prítomnosti účastníka kurzu, ktorý je povinný zúčastniť sa celého zaznamenaného výcviku a bez jeho fyzickej prítomnosti nie je možné zaznamenať ani časť výcviku a to tak, že v čase výkonu hlavného štátneho odborného dozoru dňa 28. júla 2021 od 11:45 hod do 11:55 hod zaznamenával na identifikačnom zariadení výcvikového vozidla

Za dôvodnú však považoval správny súd námietku žalobcu uplatnenú v správnej žalobe, aj keď len vo všeobecnej rovine, v súvislosti s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia, nakoľko v prejednávanej veci ide o správnu žalobu žalobcu v oblasti správneho trestania.

9. Z odôvodnenia žalovaného vôbec nevyplýva akými úvahami sa spravoval pri uložení sankcie žalobcovi za spáchaný správny delikt. Predmetná úvaha absentuje. Žalovaný (a tiež prvostupňový správny orgán) sa vo svojom rozhodnutí obmedzili len na strohé konštatovanie, že sankciu považujú za zákonnú. Pričom žalovaný v tejto súvislosti poukázal vo všeobecnej rovine na to, že autoškoly vykonávajú dôležitú vzdelávaciu činnosť v oblasti výučby a výcviku budúcich vodičov, ktorí absolvovaním kurzu a úspešným zložením skúšky odbornej spôsobilosti získavajú oprávnenie viesť motorové vozidlá. Autoškoly sú teda povinné riadiť sa zákonom č. 93/2005 Z. z. vyhláškou č. 45/2016 Z. z. a učebnými osnovami vodičských kurzov, ktoré komplexne riešia problematiku podmienok pre prevádzkovanie autoškoly a ktorých vykonávanie v praxi má mať dopad na zvýšenie bezpečnosti premávky na pozemných komunikáciách.

Z celkového počtu smrteľných nehôd Slovenská republika vykazuje spomedzi všetkých štátov Európskej únie síce priemerné hodnoty, avšak veľmi vážne alarmujúce informácie poskytuje štatistika počtu smrteľných nehôd pri dopravných nehodách spôsobených v Slovenskej republike vodičmi s krátkou vodičskou praxou, teda absolventmi autoškôl. Z uvedeného vyplýva, že výcvik v autoškolách má veľké rezervy a situáciu je nutné zlepšiť kombináciou systematických preventívnych a represívnych opatrení.

zmysel. V zákone všeobecne formulované kritéria musia byť rozvinuté do konkrétnych skutočností a to s vyhodnotením dopadu na zvolený druh sankcie. Správny súd teda vyhodnotil námietku žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné ako dôvodnú, nakoľko je zrejmé že napádané rozhodnutie je nepreskúmateľné v časti odôvodnenia sankcie.

11. Voči rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

absentuje. Podľa správneho súdu sťažovateľ (a tiež prvostupňový správny orgán) sa vo svojom rozhodnutí obmedzili len na strohé konštatovanie, že sankciu považujú za zákonnú. 13. V merite veci Správny súd v Banskej Bystrici po preskúmaní veci rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie sťažovateľa, nakoľko vzhľadom na zistený skutkový stav mal správny súd za preukázané, že inštruktor autoškoly svojím konaním porušil povinnosť uvedenú v ustanovení § 10a ods. 1 písm. l) zákona č. 93/2005 Z. z. tým, že zabezpečil zaznamenanie začiatku a konca výcviku účastníka v kurze podľa § 2 ods. 1 písm. a) b) zákona č. 93/2005 Z. z. na identifikačnom zariadení výcvikového vozidla bez fyzickej prítomnosti účastníka kurzu, ktorý je povinný zúčastniť sa celého zaznamenaného výcviku a bez jeho fyzickej prítomnosti nie je možné zaznamenať ani časť výcviku a to tak, že v čase výkonu hlavného štátneho odborného dozoru dňa 28. júla 2021 od 11:45 hod do 11:55 hod zaznamenával na identifikačnom zariadení výcvikového vozidla EČV: Q. praktický výcvik na autocvičisku

poriadku. 14. Sťažovateľ má za to, že odôvodnenie uloženej sankcie žalobcovi za spáchaný správny delikt bol dostatočný, jasný a zrozumiteľný. V žalobou napadnutom rozhodnutí sa v odôvodnení prvostupňového správneho orgánu i sťažovateľa dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých dospeli k záveru o spáchaní správneho deliktu žalobcom a o opodstatnenosti uloženia sankcie za spáchaný správny delikt porušením svojej povinnosti, kde mu jednoznačne boli preukázané zistené skutočnosti a získané dôkazy, z ktorých sťažovateľ i prvostupňový správny orgán vychádzali pri uložení sankcie žalobcovi za spáchaný správny

15. Vzhľadom na uvedené má sťažovateľ má za to, že prvostupňový správny orgán vykonal v predmetnej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vo veci si zadovážil dostatok relevantných skutkových zistení na vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne posúdil, z ktorých dôvodov sťažovateľ ako príslušný odvolací správny orgán postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, keď v rámci svojej právomoci potvrdil prvostupňové rozhodnutie, vychádzajúc z rovnakého skutkového stavu i dôkazov. Podľa názoru sťažovateľa záver odvolacieho správneho orgánu vyslovený v odôvodnení jeho rozhodnutia zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 93/2005 Z. z. Žalobca konaním kladeným mu za vinu porušil povinnosti inštruktora autoškoly ustanovené v § 10a ods. 1 písm. l) zákona č. 93/2005 Z. z. tým, že zabezpečil zaznamenanie začiatku a konca výcviku účastníka v kurze podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 93/2005 Z. z. na identifikačnom zariadení výcvikového vozidla bez

16. Záverom sťažovateľ môže dôvodne konštatoval, že rozhodnutia oboch správnych orgánov v súvislosti s výškou uloženia sankcie a jej odôvodnenia nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a sťažovateľ ich považuje za súladné so zákonom.

jeho fyzickej prítomnosti a na druhej strane sťažovateľ je povinný žalobcovi zaplatiť úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto

IV. Právne posúdenie kasačného súdu

17. Senát Najvyššieho správneho súdu SR konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 18. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. januára 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

V. Právny názor kasačného súdu

25. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako správny súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti. S prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku správneho súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie uloženej sankcie.

rovine. 27. V predmetnej veci ide o prípad vo veciach tzv. správneho trestania, pričom jednou zo skutočností, na ktoré musí správny súd v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania prihliadať z úradnej povinnosti (teda bez ohľadu na to, či je to namietané v správnej žalobe) je, či pri rozhodovaní boli dodržané zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (§ 195 písm. d/ SSP). Ďalšou skutočnosťou, na ktorú správny súd v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania prihliada z úradnej povinnosti, je skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy (§ 195 písm. e/ SSP).

S uvedeným bezprostredne súvisí riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania, čo je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu.

danom prípade. Vo vzťahu k odôvodneniu výšky sankcie (pokuty) sa kasačný súd stotožňuje s názorom správneho súdu, že v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov absentuje akákoľvek úvaha ohľadom uloženia sankcie žalobcovi za správny delikt, v tomto prípade odňatie inštruktorského oprávnenia. Zákon č. 93/2005 Z. z. v § 10 ods. 6 písm. h/ uvádza, že Okresný úrad v sídle kraja, ktorý vydal inštruktorské oprávnenie, rozhodne o odňatí alebo o obmedzení rozsahu inštruktorského oprávnenia, ak zistí, že jeho držiteľ poruší niektorú z povinností ustanovenú v § 10 ods. 1 písm. i/ až m/ za čelom klamlivej identifikácie účastníka kurzu alebo inštruktora podľa § 5 ods. 6. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový správny orgán mal pri predmetnom porušení zákona č. 93/2005 Z. z. na výber z dvoch možností uloženia sankcie, pričom si vybral tú najprísnejšiu, na čo má právo, ak ju považuje za najvhodnejšiu, avšak uvedené úvahy musia byť riadne zdôvodnené, inak nie je možné preskúmať ich zákonnosť. Uvedené ustanovenie umožňuje správnemu orgánu aplikovať správnu úvahu a

30. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 31. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. januára 2025