3Svk/3/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: ENERGO SOLUTIONS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 9, 811 02 Bratislava, IČO: 35780304, právne zastúpený: 1/ LAWCORP, s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36847437, 2/ doc. JUDr. Lila Bronislava Pavelková, PhD., advokátka, so sídlom Jesenského 12, 811 02 Bratislava, IČO: 30852064, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11909/2019-2061-11756 zo dňa 21. februára 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/93/2019-171 zo dňa 24. septembra 2024, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/93/2019-171 zo dňa 24. septembra 2024 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania

ukrajinskú časť tranzitného plynovodu sa uvažovalo na pripravovanej odbočke na výstupe z kompresorovej stanice Užhorod pri slovenskej hranici. Trasa prepravného VTL plynovodu by viedla súbežne severne od existujúcich tranzitných plynovodov a medzištátneho plynovodu s ukončením pred regulačnou stanicou vo Vojanoch. Sieť by mala byť samostatná, bez vplyvu na existujúce siete na vymedzenom území. Podľa investičného zámeru navrhované zariadenie nemalo byť prepojené so žiadnou prepravnou ani distribučnou sieťou na vymedzenom území.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad. Minister hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 54/2014 (č. 29360/2014-1000-54179) zo dňa 12. januára 2015 zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 12965/2014-4100-28275 zo dňa 24. septembra 2014.

zamietnuť. 3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/62/2015-28 zo dňa 12. mája 2016 zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 54/2014 (č. 29360/2014-1000-54179) zo dňa 12. januára 2015 stotožniac sa s právnymi závermi žalovaného uvedenými v preskúmavanom

Z výroku prvostupňového rozhodnutia zo dňa 24. septembra 2014 bolo podľa názoru krajského súdu dostatočne zrejmé, že žiadosť žalobcu bola zamietnutá podľa § 11 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z. platného a účinného do 31. marca 2008. Stotožnil sa s námietkou žalobcu ohľadom nedôvodných opakovaných prerušovaní správneho konania. Napriek tejto skutočnosti krajský súd skonštatoval, že ide o pochybenia procesného charakteru, ktoré nemali vplyv na výsledok prvostupňového konania. Žiadosť žalobcu bola zamietnutá podľa § 11 ods. 4 zákona č. 656/ 2004 Z. z. z dôvodu nepreukázania efektívnosti a účelovosti zamýšľaného energetického zariadenia. V danom prípade by sa jednalo o vybudovanie paralelného plynovodu už existujúcej siete, čo nie je v súlade s požiadavkou efektívnosti a účelnosti a ani v súlade s cieľmi platnej energetickej politiky SR. Krajský súd mal za to, že obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného nie sú nezákonné, vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a v postupe správnych orgánov nedošlo k takým vadám, ktoré by mohli mať vplyv

Investičný zámer žalobcu by mal správny orgán posudzovať jedine z pohľadu jeho súladu/nesúladu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. V prípade zamietavého stanoviska bolo úlohou a povinnosťou správneho orgánu preukázať, že investičný zámer žalobcu nie je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky a ten riadne odôvodniť.

Taktiež nebolo zrejmé, z akého dôvodu bola trasa energetického zariadenia žalobcu vyhodnotená ako neistá. Odôvodnenie rozhodnutí tak považoval najvyšší súd z tohto pohľadu za čisto formálne a riadne nepodložené. Najvyšší súd vyhodnotil postup krajského súdu ako rozporný so zákonom, keď na uvedené nedostatky rozhodnutí neprihliadol a žalobu ako nedôvodnú zamietol bez toho, aby sa v odôvodnení rozhodnutia, čo i len s touto námietkou žalobcu zaoberal a vysporiadal.

Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uvedeného rozhodnutia uviedol, že v konaní o vydanie osvedčenia postupoval v zmysle príslušných právnych predpisov s cieľom vyhovieť žiadateľovi tak, aby mu poskytol dostatočnú súčinnosť. Žalovaný potrebuje exaktnú konkretizáciu charakteristiky technického zariadenia nevyhnutnú pri vydávaní osvedčení. Žalobca napriek viacnásobným písomným výzvam na doplnenie žiadosti zo strany správneho orgánu vrátane oznámenia nedostatkov žiadosti na ústnom pojednávaní dňa 27. februára 2007 svoju žiadosť nedoplnil.

Zákon č. 656/2004 Z. z. v § 11 ods. 3 (v znení účinnom do 31. marca 2008) ustanovuje, aké náležitosti musí žiadosť o vydanie osvedčenia obsahovať. Z popisu energetického zariadenia, ktorý uviedol žalobca, vyplýva, že plánované plynárenské zariadenie má byť určené na prepravu plynu, pričom zo zákonnej definície prepravnej siete vyplýva, že v takom prípade musí ísť o „sieť kompresorových staníc a sieť vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom prepojené, s výnimkou ťažobnej siete“.

Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí taktiež upozornil na návrh energetickej politiky SR, ktorý je strategickým dokumentom určujúcim základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom časovom výhľade. Energetická politika SR má za cieľ „vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie dostatočného množstva energie, jej efektívne využívanie, bezpečnú a plynulú dodávku a maximalizáciu úspor na strane spotreby.“ Na bezpečnosť dodávok vo významnej miere vplýva dostatočná kapacita podzemných zásobníkov, ako aj „prepojenosť jednotlivých prepravných sietí navzájom“. Žiadateľom predložený investičný zámer má za cieľ dodávať plyn z toho istého zdroja, ktorým je zabezpečovaná dodávka plynu na územie SR, pričom z hľadiska bezpečnej dodávky je táto trasa neistá.

Monitorovanie bezpečnosti dodávok plynu je potrebné vykonávať včas, aby mohli byť podniknuté vhodné opatrenia, ak dôjde k ohrozeniu bezpečnosti dodávky“. 7. Navrhovaný investičný zámer je v rozpore s cieľom energetickej politiky SR v dlhodobom horizonte, bod. 2 „zabezpečiť s maximálnou efektívnosťou bezpečnú a spoľahlivú dodávku všetkých foriem energie v požadovanom množstve a kvalite“. V doručenom investičnom zámere nie je podľa názoru prvostupňového správneho orgánu presne definovaný druh plynárenského energetického zariadenia, chýbajú relevantné podklady, ktoré by preukázali pôvod primárneho zdroja energie, ktorý mal byť dopravovaný v plánovanom plynárenskom energetickom zariadení, ako aj údaje o predpokladanom množstve (ročnom), vrátane opodstatnenosti plánovaného objemu plynu na strane odberu. Investičný zámer je podľa jeho názoru tiež v rozpore s nasledovnými prioritami stanovenými pre dosiahnutie cieľov energetickej politiky SR: 3.

9. Dobudovať sústavu a siete tak, aby boli schopné zabezpečiť bezpečný a spoľahlivý prenos, prepravu a distribúciu elektriny a plynu. 10. Vybudovať nové spojovacie vedenia s cieľom zlepšiť prepojenie na vnútorný trh EÚ ako aj trh tretích krajín.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že je zrejmé, že počas celého konania poskytoval žalobcovi potrebnú súčinnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), pričom v zmysle uvedeného ustanovenia správneho poriadku povinnosť správneho orgánu nezahŕňa postup, v ktorom by mal byť účastník oboznamovaný o tom, aké dôvody a aké skutočnosti má uvádzať, aby sa v správnom konaní jeho žiadosti vyhovelo. Žalobca predloženým investičným zámerom v prvom rade nepreukázal zásadný predpoklad, ktorým je zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok zemného plynu, čo je v nesúlade s cieľom Energetickej politiky SR „zabezpečiť s maximálnou efektívnosťou bezpečnú a spoľahlivú dodávku všetkých foriem energie v požadovanom množstve a kvalite“ a s prioritami uvedenými v bode 3, 4, 8, 9 a 10 Energetickej politiky SR. Správny orgán preskúmava súlad investičného zámeru s ustanoveniami platných právnych predpisov, ktoré upravujú bezpečnosť dodávky plynu ako aj technickú bezpečnosť energetických zariadení.

Z posúdenia predloženej žiadosti vyplýva, že navrhnuté zariadenie na „prepravu plynu“ nie je prepojené so žiadnou kompresorovou stanicou, ani sieťou vysokotlakových plynovodov. 9. V danom prípade by sa podľa žalovaného jednalo o vybudovanie paralelného plynovodu k už existujúcej sieti, čo nie je v súlade s požiadavkou efektívnosti a účelnosti ani v súlade s cieľmi platnej Energetickej politiky SR. V rámci predmetného správneho konania bolo taktiež opakovane potvrdené, že v uvažovanej lokalite je dostatok voľných distribučných kapacít pre pokrytie požiadaviek dotknutého koncového odberateľa. Žalobca dostatočne jasne nešpecifikoval primárne zdroje plynu, v dôsledku čoho sa jeho tvrdenie, že bude dopravovať pre koncového odberateľa plyn, ktorý bude minimálne o 5 % lacnejší ako plyn ponúkaný spoločnosťou SPP, javí ako nepodložené. Žalobca taktiež nepreukázal žiadnu dohodu s elektrárňou Vojany II, pričom je potrebné zdôrazniť, že elektráreň Vojany II je v súčasnosti odstavená. Na základe uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že v prípade investičného zámeru žalobcu nebola náležite preukázaná bezpečnosť, spoľahlivosť a

10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Avšak, úplne opomenuli vysporiadať sa s ďalšími dvoma skutočnosťami, ktoré im v predmetnom rozsudku vytkol najvyšší súd, a to: Bod 1/ či kontrola nad tlakom a potrubím v žiadosti špecifikovaného zariadenia by mala vplyv, a aký na bezpečnosť a spoľahlivosť siete a dodávok plynu na vymedzenom území a Bod 2/ z akého dôvodu bola trasa energetického zariadenia žalobcu ako žiadateľa vyhodnotená ako neistá. 12.

. .v prípade výstavby plynárenského zariadenia v zmysle popisu žiadateľa (t. j. bez kompresorových staníc na území SR počítajúc len s kompresorovou stanicou na Ukrajine) by SR nemala žiadnu kontrolu nad tlakom a potrubím, čo by bolo bezpochyby v rozpore s požiadavkou bezpečnosti a spoľahlivosti sietí a dodávok plynu na vymedzenom území, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že na dotknutom území sa nachádzajú najdôležitejšie energetické vstupy do SR.

najvyššieho súdu potrebné bližšie objasniť, prečo správne orgány považujú uvedenú trasu za neistú a na základe akých skutočností. To, že investičný zámer žalobcu má za cieľ dodávať plyn z toho istého zdroja, v žiadnom prípade bez ďalšieho nezakladá dôvod na to, aby správne orgány dospeli k záveru, že táto trasa je neistá. Takýto záver je bezpochyby arbitrárny.

Skutočnosť, že je rozhodnutie zrozumiteľné len pre správny orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. 15. Na záver správny súd konštatoval, že pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom diskriminačného konania žalovaného, žalobca takúto námietku v žalobe síce vzniesol, ale bez vymedzenia konkrétnych úvah, postupov či úkonov, na základe ktorých sa mal žalovaný v procese vydania napadnutého rozhodnutia dopustiť voči nemu diskriminačného konania. Žalobca až na pojednávaní dňa 24. septembra 2024 predložil dôkazy, ktoré túto skutočnosť podľa neho preukazujú tvrdiac, že ich nemal k dispozícii už v čase podania žaloby, čo však správny súd nevie overiť. Ide totiž o Zoznam vydaných osvedčení na výstavbu energetických zariadení v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky od roku 2012, pričom z tohto zoznamu nie je zrejmé, kedy bol zverejnený a či o ňom mal žalobca v čase podania žaloby vedomosť alebo nie. Správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby).

To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/34/ 2010 zo dňa 25. novembra 2010).

Správne orgány sú viazané vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a budú povinné vo veci na základe indícií správneho súdu opätovne konať a rozhodnúť. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žiadal zmeniť rozsudok správneho súdu tak, že kasačný súd žalobu zamietne, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie

Správny orgán opätovne preskúmal žiadosť žiadateľa v zmysle § 11 ods. 4 zákona o energetike (účinného v čase podania žiadosti) a uvádza, že dôvody na zamietnutie žiadosti boli objektívne, nediskriminačné a riadne podložené. Energetická politika je strategický dokument, ktorý určuje základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom časovom výhľade. Energetická politika je súčasťou národohospodárskej stratégie Slovenskej republiky, keďže zabezpečenie maximálneho ekonomického rastu v podmienkach trvalo udržateľného rozvoja je podmienené spoľahlivosťou dodávky energie pri optimálnych nákladoch a primeranej ochrane životného prostredia. Cieľom energetickej politiky je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie dostatočného množstva energie, jej efektívne využívanie, bezpečnú a plynulú dodávku a maximalizáciu úspor na strane spotreby. Z energetickej politiky SR (EP SR) z roku 2006 ďalej vyplýva, že „Z hľadiska zníženia jednostrannej dovoznej závislosti zemného plynu, je potrebné podporovať možnosti zvýšenia bezpečnosti zásobovania zemným plynom zabezpečením časti dodávok z iných zdrojov alebo inými dopravnými cestami. Pri rozhodovaní o zabezpečení

Slovenská republika má záujem participovať na projektoch, ktoré riešia alternatívne možnosti dodávok plynu pre krajiny Európy, vrátane Slovenskej republiky.“ 20. Sťažovateľ ďalej uviedol, že cieľom žiadosti plánovaného investičného zámeru bolo zásobovať lokalitu Vojany zemným plynom. Plynovod mal byť pripojený na ukrajinský tranzitný plynovod, ktorý slúži aj ako tranzitný plynovod pre SR. Plynovod je podľa investičného zámeru navrhnutý ako samostatné energetické zariadenie, ktoré nebude prepojené so žiadnou prepravnou ani distribučnou sieťou a nebude mať vplyv na siete, ktoré sa nachádzajú na vymedzenom území.

Správny orgán vo svojom rozhodnutí preskúmal požiadavky navrhovaného zariadenia na prepravu plynu v súlade s požiadavkami samotnej energetickej politiky, ako aj požiadavkami zákona o energetike, a to vrátane technického prevedenia (vrátane oboch bodov uvedených v bode 54 rozhodnutia SS BA). Z predloženého popisu energetického zariadenia, ktorý uviedol žiadateľ v žiadosti však len vyplýva, že plánované plynárenské zariadenie má byť určené na prepravu plynu.

Existencia kompresorových staníc a vysokotlakových plynovodov na území SR je podmienkou vymedzenou zákonom. V kontexte vyššie uvedeného správny orgán vyzýval žiadateľa (konkrétne 8.9.2011, 13.01.2014 a 2.4.2014), aby doplnil a spresnil popis energetického zriadenia, čo však žiadateľ neurobil. Sporná charakteristika zariadenia vyplývajúca zo žiadosti žiadateľa je zrejmá okrem iného tiež zo samotnej žiadosti: V bode č. 4 predloženej žiadosti žiadateľ uvádza, že „plánované zariadenie bude dopravovať pre jeho koncového odberateľa plyn, ktorý bude minimálne o 5 % lacnejší ako plyn ponúkaný spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s.“ Úplne absentujú údaje o primárnych zdrojoch energie podľa § 11 ods. 3 písm. b) bod 4 zákona o energetike. Žiadateľ nič neuviedol o pôvode (zdroji) takéhoto plynu a jeho cena nie je nijako podložená/preukázaná.

23. Uvedené informácie považuje sťažovateľ za irelevantné, nakoľko by sa jednalo o dodávku plynu, ktorá bola uvažovaná z toho istého bodu kde je pripojený aj plynovod zabezpečujúci plyn pre celé územie SR. Takýmto spôsobom by nedochádzalo k diverzifikácii zdrojov, ale k budovaniu paralelných sietí, čím sa nezvyšuje energetická bezpečnosť, v oblasti dodávky iného ako ruského alebo kaspického plynu neprináša žiaden benefit a navyše by sa výrazne znížila efektívnosť využitia jestvujúceho plynovodu. Takéto nepodložené konštatovanie žiadateľa nie je v súlade s ustanovením § 11 ods. 3 písm. b) bod 8 zákona o energetike „vplyv na bezpečnosť dodávok elektriny alebo plynu na vymedzenom území.“ Napriek viacerým zmenám a doplneniam zo strany žiadateľa, nedošlo k dostatočnému preukázaniu, že navrhované zariadenie popísané v investičnom zámere je spôsobilé splniť kritéria energetického zariadenia, a tým nemôže ani splniť kritéria dlhodobej koncepcie energetickej politiky.

24. Pre dosiahnutie cieľov energetickej politiky bolo stanovených jedenásť základných priorít, pričom investičný zámer je v rozpore s nasledovnými prioritami: 3. znižovanie závislosti dodávok energie z rizikových oblastí - diverzifikácia získavania zdrojov energií ako aj dopravných ciest. Dodávka plynu z Ukrajiny sa v celej miere preukázala ako riziková už v roku 2009. V tom čase išlo o najväčší výpadok dodávok zemného plynu z Ruska do Európy, ktorá bola známa ako „Plynová kríza.“ Na základe toho Slovenská republika zrealizovala a naďalej realizuje prepojenia s inými prepravnými uzlami, ktoré zabezpečujú diverzifikáciu dodávok plynu na Slovensko. Dovtedy vybudované siete dnes umožňujú aj reverzný chod, ktorý umožňuje dodávať plyn na Ukrajinu v prípade potreby.

4. využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe. Plánované energetické zariadenie malo za cieľ dodávať plyn pre energetické zariadenie, ktoré nie je v súlade s uvedenou prioritou EP SR z dôvodu využívania primárneho energetického zdroja, ktorý nepochádza z domácich energetických

Z dôvodu zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla by tento plánovaný investičný zámer nijakým spôsobom neprispel k dosiahnutiu tohto cieľa, keďže primárny zdroj je plyn, ktorý je fosílnym

Ako už bolo preukázané, plánovaný investičný zámer je v celej miere v rozpore s týmto bodom EP SR, a to z nasledovných dôvodov, „plynovod je podľa investičného zámeru navrhnutý ako samostatné energetické zariadenie, ktoré nebude prepojené so žiadnou prepravnou ani distribučnou sieťou a nebude mať vplyv na siete, ktoré sa nachádzajú na vymedzenom území“ a „nepreukázaním tvrdení uvádzaných v investičnom zámere formou odborného technického nákresu, zmluvy, prípadne memoranda pre objektívne preukázanie dodávok plynu pre plánovaný investičný zámer.“ 10. vybudovať nové spojovacie vedenia s cieľom zlepšiť prepojenie na vnútorný trh EÚ ako aj trh tretích krajín.

S poukazom na uvedené skutočnosti a dôvody, žiadateľ nepreukázal, že jeho investičný zámer je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky Slovenskej republiky (s jej základnými prioritami), a teda nepreukázal súlad s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, a preto správny orgán v zmysle § 11 ods. 4 zákona 656/2004 Z .z. rozhodol o zamietnutí žiadosti

Plnohodnotná prevádzka kompresorových staníc s využitím akumulácie je jednoznačným dôvodom a zároveň odpoveďou na otázku „Prečo je kontrola nad tlakom a potrubím aj na území Slovenskej republiky nevyhnutná (pozitívne vymedzenie) a tiež aké nevýhody a riziko s ohľadom na bezpečnosť a spoľahlivosť sietí a dodávok plynu na našom území by so sebou priniesla situácia, keď by sa kompresorová stanica nachádzala len na Ukrajine a Slovenská republika by nad tlakom a potrubím nemala žiadnu kontrolu (negatívne vymedzenie)“. Uvedený dôvod je obsahom ako pre negatívne, tak aj pozitívne vymedzenie, navyše je zrejmé, že ak by došlo v určitom čase k odstaveniu dodávky plynu na strane Ukrajiny bez možnosti dosahu na jej prevádzku, žiadateľ by nemal dosah na možnosť využiť akumuláciu, čím by zároveň ohrozil dodávku plynu pre odberateľa resp. ním uvádzanú prevádzku elektrárne Vojany.

Je všeobecným a nespochybniteľným faktom, že zahrnutie zariadení na území mimo SR je z hľadiska bezpečnosti jednoznačne vnímané ako rozpor v spoľahlivosti dodávok, čo sa napríklad prakticky ukázalo aj v dnešnej dobe vojnového konfliktu na Ukrajine. K bodu 2 „neistého trasovania“ V kontexte záverov k predchádzajúcemu bodu k predmetnej veci správny orgán uvádza, že neistá trasa, spočíva najmä, ako už bolo v rozhodnutí uvedené „v opatreniach, ktoré majú za cieľ eliminovať hrozby budúcich prerušení dodávok“.

27. Takéto odôvodnenie nie je možné považovať za vôbec za arbitrárne, ale treba ho dávať do súvislosti so samotným trasovaním pôvodného plynovodu, čo bolo riešené v samotnom konaní, na základe čoho sám žiadateľ zmenil trasovanie v investičnom zámere.

Sťažovateľovi však nie je zrejmé, z čoho správny súd vychádzal a prečo považuje odôvodnenie v tejto časti za nedostatočné. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza, že už pri zistení čo i len jedného rozporu investičného zámeru s dlhodobou koncepciou EP SR nie je možné vydať osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou EP SR. Správny súd v podstate nepreskúmal a nevyhodnotil všetky argumenty a zdôvodnenia správneho orgánu uvedené v rozhodnutí správneho orgánu, ale sa zameral skôr na formalistické „hľadanie“ osobitného rozpísania 2 špecifických bodov vyplývajúcich z rozhodnutia kasačného súdu.

v Bratislave. Na podanie Kasačnej sťažnosti nie sú splnené procesné dôvody podľa § 440 ods. 1 SSP. Uviedol, že žalovaný tendenčne a veľmi skreslene opisuje svoje konanie ako snahu postupovať podľa zákona, lenže celé konanie žalovaného je vedené diskriminačne a šikanózne pričom priamo poškodzuje práva a právom chránené záujmy žalobcu.

29. Diskrimináciu ostatných subjektov vrátane diskriminácie žalobcu vidí žalobca práve v spôsobe, akým žalovaný pristupuje k interpretácii Energetickej koncepcie Slovenskej republiky. Osvedčenia o súlade investičných zámerov s Energetickou koncepciou môžu obdržať prednostne subjekty, v ktorých má štát priamu alebo nepriamu majetkovú účasť. Pri iných súkromných subjektoch, ktoré by vedeli zefektívniť dodávky plynu, je pozornosť žalovaného dlhodobo zameraná na hľadanie dôvodov pre zamietnutie žiadostí alebo zastavenie konania pre formálne a neexistujúce nedostatky podaní.

III. Posúdenie kasačného súdu

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 31. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo primárne posúdiť, či správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP], keď zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, nepostupovali v intenciách právneho názoru najvyššieho súdu. 32. Podľa § 2 písm. c) bod 7 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 656/2004 Z. z.“), v znení platnom v čase podania žiadosti, prepravnou sieťou je sieť kompresorových staníc a sieť vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom prepojené, s výnimkou ťažobnej siete. 33. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z., stavať energetické zariadenie možno iba na základe osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. To neplatí, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na a) výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 0,5 MW s výnimkou energetických zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, b) výrobu plynu z biologicky odbúrateľných látok, c) distribúciu elektriny a plynu, ktoré prevádzkuje prevádzkovateľ sústavy alebo siete v rámci časti vymedzeného územia. 34. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z., osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky vydáva ministerstvo na základe písomnej žiadosti žiadateľa, ktorá obsahuje a) obchodné meno fyzickej osoby alebo právnickej osoby, identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, pri fyzickej osobe meno a priezvisko, dátum narodenia, pobyt na vymedzenom území, pri právnickej osobe právnu formu, sídlo a meno a priezvisko, dátum narodenia členov štatutárneho orgánu, b) investičný zámer, ktorý obsahuje

35. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z., ak investičný zámer žiadateľa je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, ministerstvo osvedčenie vydá v lehote do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti; táto lehota môže byť predĺžená o 30 dní.

37. Správny súd vo svojom rozhodnutí stručne uviedol, že správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach úplne opomenuli vysporiadať s dvoma skutočnosťami, ktoré im v rozsudku vytkol najvyšší súd, a to, či kontrola nad tlakom a potrubím v žiadosti špecifikovaného zariadenia by mala vplyv a aký na bezpečnosť a spoľahlivosť siete a dodávok plynu na vymedzenom území, a z akého dôvodu bola trasa energetického zariadenia žalobcu ako žiadateľa vyhodnotená ako neistá. Vo vzťahu k posúdeniu súladu/nesúladu investičného zámeru žalobcu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, správny súd konštatoval, že správne orgány uviedli body, ktoré považovali za rozporné s predmetnou koncepciou.

V rozhodnutiach správnych orgánov je vyjadrený fakt, že neistota trasy vyplýva z premisy, že Slovenská republika ako aj členské štáty EÚ vykonávajú opatrenia, ktoré majú za cieľ eliminovať hrozby budúcich prerušení dodávok. Z hľadiska zníženia jednostrannej dovoznej závislosti od zemného plynu prechádzajúceho cez územie Ukrajiny, je preto potrebné podporovať možnosti zvýšenia bezpečnosti zásobovania zemným plynom. Dodávka plynu z Ukrajiny sa v celej miere preukázala ako riziková už v roku 2009, čím sa predpoklad zo strany ministerstva reálne potvrdil. V tom čase išlo o najväčší výpadok dodávok zemného plynu z Ruska do Európy, ktorá bola známa ako Plynová kríza. Zároveň na rovnakej strane prvostupňový správny orgán zrozumiteľne konštatoval, s akými cieľmi Energetickej politiky je navrhovaný investičný zámer v rozpore. Prvostupňový orgán poukázal aj na to, že žiadateľ definoval plánované plynárenské zariadenia ako prepravnú plynárenskú sieť, pričom však v zmysle údajov poskytnutých žiadateľom, toto zariadenie nespĺňa definíciu prepravnej siete v zmysle § 2 písm. c) bodu 7 zákona č. 656/2004 Z. z. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že nemá

žalovaný uviedol, že v prípade výstavby plynárenského zariadenia v zmysle popisu žiadateľa by SR nemala žiadnu kontrolu nad tlakom a potrubím, čo by bolo bezpochyby v rozpore s požiadavkou bezpečnosti a spoľahlivosti sietí a dodávok plynu na vymedzenom území. Rovnako bol zdôraznený medzinárodný aspekt investície vo vzťahu k Ukrajine a tomu, že navrhovaný investičný zámer je vystavený riziku obmedzenia alebo prerušenia dodávok a nepredstavuje tak nijaký prínos k zvýšeniu spoľahlivosti dodávok a energetickej bezpečnosti.

Podľa názoru kasačného súdu, je podstata otázok, pre ktorých nezodpovedanie správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov, plne pokrytá v jednotlivých častiach odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov. Nie je možné spochybniť fakt, že zahrnutie zariadení na území mimo SR, je z hľadiska bezpečnosti jednoznačne vnímané ako rozpor v spoľahlivosti dodávok, čoho dôkazom je aj vojnový konflikt na Ukrajine.

IV. Záver

41. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnutým rozsudkom správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 42. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP). 43. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 17. júla 2025