← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·17. 7. 2025

3Svk/3/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:1019200589.1

ZamietaZrušujePotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
BA-6S/93/2019
IČS
1019200589
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: ENERGO SOLUTIONS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 9, 811 02 Bratislava, IČO: 35780304, právne zastúpený: 1/ LAWCORP, s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36847437, 2/ doc. JUDr. Lila Bronislava Pavelková, PhD., advokátka, so sídlom Jesenského 12, 811 02 Bratislava, IČO: 30852064, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11909/2019-2061-11756 zo dňa 21. februára 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/93/2019-171 zo dňa 24. septembra 2024, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/93/2019-171 zo dňa 24. septembra 2024 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania

1. Žalobca listom zo dňa 03. augusta 2006 požiadal žalovaného o vydanie osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky na vybudovanie prepravnej siete plynu pre lokalitu Vojany s priamym pripojením na ukrajinskú časť tranzitného plynovodu. Išlo o výstavbu prepravného VTL plynovodu DN 400 PN 64 v dĺžke asi 14 km pre zásobovanie elektrárne Vojany, prípadne pre nový zdroj pre výrobu elektriny. S pripojením na

ukrajinskú časť tranzitného plynovodu sa uvažovalo na pripravovanej odbočke na výstupe z kompresorovej stanice Užhorod pri slovenskej hranici. Trasa prepravného VTL plynovodu by viedla súbežne severne od existujúcich tranzitných plynovodov a medzištátneho plynovodu s ukončením pred regulačnou stanicou vo Vojanoch. Sieť by mala byť samostatná, bez vplyvu na existujúce siete na vymedzenom území. Podľa investičného zámeru navrhované zariadenie nemalo byť prepojené so žiadnou prepravnou ani distribučnou sieťou na vymedzenom území.

2. Dňa 24. septembra 2014 vydalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, sekcia energetiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutie č. 12965/2014-4100-28275, ktorým žiadosť žalobcu o vydanie osvedčenia na výstavbu prepravnej siete plynu pre lokalitu Vojany priamo z ukrajinskej časti tranzitného plynovodu zamietlo.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad. Minister hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 54/2014 (č. 29360/2014-1000-54179) zo dňa 12. januára 2015 zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 12965/2014-4100-28275 zo dňa 24. septembra 2014.

Z rozhodnutia žalovaného vyplynul právny názor, že investičný zámer žalobcu je v rozpore so zákonom a pre nepreukázanie bezpečnosti, spoľahlivosti a efektívnosti nie je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, a preto je potrebné žiadosť podľa § 11 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z.

zamietnuť. 3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/62/2015-28 zo dňa 12. mája 2016 zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 54/2014 (č. 29360/2014-1000-54179) zo dňa 12. januára 2015 stotožniac sa s právnymi závermi žalovaného uvedenými v preskúmavanom

rozhodnutí. Skonštatoval, že z odôvodnenia preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. 54/2014 zo dňa 12. januára 2015 bolo zrejmé, že žalovaný sa pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia dostatočným spôsobom zaoberal skutočnosťou, akým právnym predpisom sa prvostupňový správny orgán riadil pri vydávaní svojho rozhodnutia.

Z výroku prvostupňového rozhodnutia zo dňa 24. septembra 2014 bolo podľa názoru krajského súdu dostatočne zrejmé, že žiadosť žalobcu bola zamietnutá podľa § 11 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z. platného a účinného do 31. marca 2008. Stotožnil sa s námietkou žalobcu ohľadom nedôvodných opakovaných prerušovaní správneho konania. Napriek tejto skutočnosti krajský súd skonštatoval, že ide o pochybenia procesného charakteru, ktoré nemali vplyv na výsledok prvostupňového konania. Žiadosť žalobcu bola zamietnutá podľa § 11 ods. 4 zákona č. 656/ 2004 Z. z. z dôvodu nepreukázania efektívnosti a účelovosti zamýšľaného energetického zariadenia. V danom prípade by sa jednalo o vybudovanie paralelného plynovodu už existujúcej siete, čo nie je v súlade s požiadavkou efektívnosti a účelnosti a ani v súlade s cieľmi platnej energetickej politiky SR. Krajský súd mal za to, že obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného nie sú nezákonné, vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a v postupe správnych orgánov nedošlo k takým vadám, ktoré by mohli mať vplyv

na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, a preto rozhodol s poukazom na § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25. januára 2018 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/62/2015-28 zo dňa 12. mája 2016 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 54/2014 zo dňa 12. januára 2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 12965/2014-4100-28275 zo dňa 24. septembra 2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Konštatoval, že správne orgány oboch stupňov v konaní o žiadosti žalobcu nepostupovali v intenciách príslušnej právnej úpravy.

Investičný zámer žalobcu by mal správny orgán posudzovať jedine z pohľadu jeho súladu/nesúladu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. V prípade zamietavého stanoviska bolo úlohou a povinnosťou správneho orgánu preukázať, že investičný zámer žalobcu nie je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky a ten riadne odôvodniť.

V predmetnej veci sa žalovaný obmedzil iba na konštatovanie o nesúlade investičného zámeru bez bližšieho zdôvodnenia. V odôvodnení absentuje konkretizácia, z akého dôvodu, ktorý je v rozpore s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, nebola preukázaná bezpečnosť, spoľahlivosť a efektívnosť zamýšľaného energetického zariadenia. Taktiež z rozhodnutia nevyplýva, či kontrola nad tlakom a potrubím v žiadosti špecifikovaného zariadenia by mala vplyv, a aký na bezpečnosť a spoľahlivosť sieti a dodávok plynu na vymedzenom území.

Taktiež nebolo zrejmé, z akého dôvodu bola trasa energetického zariadenia žalobcu vyhodnotená ako neistá. Odôvodnenie rozhodnutí tak považoval najvyšší súd z tohto pohľadu za čisto formálne a riadne nepodložené. Najvyšší súd vyhodnotil postup krajského súdu ako rozporný so zákonom, keď na uvedené nedostatky rozhodnutí neprihliadol a žalobu ako nedôvodnú zamietol bez toho, aby sa v odôvodnení rozhodnutia, čo i len s touto námietkou žalobcu zaoberal a vysporiadal.

5. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 21870/2018-4110-67765 zo dňa 13. decembra 2018 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol žiadosť žalobcu ako žiadateľa o vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia pod názvom „vybudovanie plynovodu s priamym pripojením na ukrajinskú časť tranzitného plynovodu DN 400 PN 64, v dĺžke približne 14 km, pre zásobovanie EVO II“ podľa ustanovenia § 11 ods. 4 druhej vety zákona č. 656/2004 Z. z. platného a účinného do 31. marca 2008.

Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uvedeného rozhodnutia uviedol, že v konaní o vydanie osvedčenia postupoval v zmysle príslušných právnych predpisov s cieľom vyhovieť žiadateľovi tak, aby mu poskytol dostatočnú súčinnosť. Žalovaný potrebuje exaktnú konkretizáciu charakteristiky technického zariadenia nevyhnutnú pri vydávaní osvedčení. Žalobca napriek viacnásobným písomným výzvam na doplnenie žiadosti zo strany správneho orgánu vrátane oznámenia nedostatkov žiadosti na ústnom pojednávaní dňa 27. februára 2007 svoju žiadosť nedoplnil.

Ide najmä o potvrdenie súladu v žiadosti uvedenej charakteristiky energetického zariadenia so zákonom č. 656/2004 Z. z., vyjasnenie účelnosti a efektívnosti zamýšľaného energetického zariadenia, vyjasnenie predpokladaného vplyvu energetického zariadenia na bezpečnosť sietí v časti vymedzeného územia, okrem iného aj vzhľadom na to, že v tomto území sa nachádzajú dôležité energetické prepravné trasy a vyjasnenie vplyvu na bezpečnosť dodávok plynu na vymedzenom území.

Zákon č. 656/2004 Z. z. v § 11 ods. 3 (v znení účinnom do 31. marca 2008) ustanovuje, aké náležitosti musí žiadosť o vydanie osvedčenia obsahovať. Z popisu energetického zariadenia, ktorý uviedol žalobca, vyplýva, že plánované plynárenské zariadenie má byť určené na prepravu plynu, pričom zo zákonnej definície prepravnej siete vyplýva, že v takom prípade musí ísť o „sieť kompresorových staníc a sieť vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom prepojené, s výnimkou ťažobnej siete“.

Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu plánované plynárenské zariadenie nespĺňa zákonné kritériá pre prepravnú sieť, nakoľko tu absentuje existencia kompresorových staníc a vysokotlakových plynovodov na území SR. Pre vydanie osvedčenia je potrebné presne a nezameniteľne charakterizovať energetické zariadenie. 6.

Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí taktiež upozornil na návrh energetickej politiky SR, ktorý je strategickým dokumentom určujúcim základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom časovom výhľade. Energetická politika SR má za cieľ „vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie dostatočného množstva energie, jej efektívne využívanie, bezpečnú a plynulú dodávku a maximalizáciu úspor na strane spotreby.“ Na bezpečnosť dodávok vo významnej miere vplýva dostatočná kapacita podzemných zásobníkov, ako aj „prepojenosť jednotlivých prepravných sietí navzájom“. Žiadateľom predložený investičný zámer má za cieľ dodávať plyn z toho istého zdroja, ktorým je zabezpečovaná dodávka plynu na územie SR, pričom z hľadiska bezpečnej dodávky je táto trasa neistá.

Z hľadiska zníženia jednostrannej dovoznej závislosti od zemného plynu prechádzajúceho cez územie Ukrajiny je preto potrebné podporovať možnosti zvýšenia bezpečnosti zásobovania zemným plynom „zabezpečením časti dodávok z iných zdrojov alebo inými dopravnými cestami.

Monitorovanie bezpečnosti dodávok plynu je potrebné vykonávať včas, aby mohli byť podniknuté vhodné opatrenia, ak dôjde k ohrozeniu bezpečnosti dodávky“. 7. Navrhovaný investičný zámer je v rozpore s cieľom energetickej politiky SR v dlhodobom horizonte, bod. 2 „zabezpečiť s maximálnou efektívnosťou bezpečnú a spoľahlivú dodávku všetkých foriem energie v požadovanom množstve a kvalite“. V doručenom investičnom zámere nie je podľa názoru prvostupňového správneho orgánu presne definovaný druh plynárenského energetického zariadenia, chýbajú relevantné podklady, ktoré by preukázali pôvod primárneho zdroja energie, ktorý mal byť dopravovaný v plánovanom plynárenskom energetickom zariadení, ako aj údaje o predpokladanom množstve (ročnom), vrátane opodstatnenosti plánovaného objemu plynu na strane odberu. Investičný zámer je podľa jeho názoru tiež v rozpore s nasledovnými prioritami stanovenými pre dosiahnutie cieľov energetickej politiky SR: 3.

Znižovanie závislosti dodávok energie z rizikových oblastí - diverzifikácia získavania zdrojov energií ako aj dopravných ciest. 4. Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe. 8. Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla s cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu.

9. Dobudovať sústavu a siete tak, aby boli schopné zabezpečiť bezpečný a spoľahlivý prenos, prepravu a distribúciu elektriny a plynu. 10. Vybudovať nové spojovacie vedenia s cieľom zlepšiť prepojenie na vnútorný trh EÚ ako aj trh tretích krajín.

8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad. Žalovaný rozhodnutím č. 11909/2019/2061-11756 zo dňa 21. februára 2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že je zrejmé, že počas celého konania poskytoval žalobcovi potrebnú súčinnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), pričom v zmysle uvedeného ustanovenia správneho poriadku povinnosť správneho orgánu nezahŕňa postup, v ktorom by mal byť účastník oboznamovaný o tom, aké dôvody a aké skutočnosti má uvádzať, aby sa v správnom konaní jeho žiadosti vyhovelo. Žalobca predloženým investičným zámerom v prvom rade nepreukázal zásadný predpoklad, ktorým je zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok zemného plynu, čo je v nesúlade s cieľom Energetickej politiky SR „zabezpečiť s maximálnou efektívnosťou bezpečnú a spoľahlivú dodávku všetkých foriem energie v požadovanom množstve a kvalite“ a s prioritami uvedenými v bode 3, 4, 8, 9 a 10 Energetickej politiky SR. Správny orgán preskúmava súlad investičného zámeru s ustanoveniami platných právnych predpisov, ktoré upravujú bezpečnosť dodávky plynu ako aj technickú bezpečnosť energetických zariadení.

Z doposiaľ predložených podkladov k investičnému zámeru nemožno vyhodnotiť, že žalobca bude schopný zabezpečiť bezpečnú a spoľahlivú prepravu a distribúciu plynu a riešenie stavov núdze. Z predložených podkladov taktiež nemožno vyhodnotiť, že žalobca bude prostredníctvom plynárenského dispečingu prepojených sietí na vymedzenom území alebo vlastného plynárenského dispečingu schopný riešiť stavy núdze, ako aj vykonávať činnosti, ktoré bezprostredne zamedzujú jeho vzniku. Žalobca predloženým investičným zámerom nepreukázal žiadne prepojenie s prvkami dispečerského riadenia s potrebnými informačnými a riadiacimi systémami.

Z posúdenia predloženej žiadosti vyplýva, že navrhnuté zariadenie na „prepravu plynu“ nie je prepojené so žiadnou kompresorovou stanicou, ani sieťou vysokotlakových plynovodov. 9. V danom prípade by sa podľa žalovaného jednalo o vybudovanie paralelného plynovodu k už existujúcej sieti, čo nie je v súlade s požiadavkou efektívnosti a účelnosti ani v súlade s cieľmi platnej Energetickej politiky SR. V rámci predmetného správneho konania bolo taktiež opakovane potvrdené, že v uvažovanej lokalite je dostatok voľných distribučných kapacít pre pokrytie požiadaviek dotknutého koncového odberateľa. Žalobca dostatočne jasne nešpecifikoval primárne zdroje plynu, v dôsledku čoho sa jeho tvrdenie, že bude dopravovať pre koncového odberateľa plyn, ktorý bude minimálne o 5 % lacnejší ako plyn ponúkaný spoločnosťou SPP, javí ako nepodložené. Žalobca taktiež nepreukázal žiadnu dohodu s elektrárňou Vojany II, pričom je potrebné zdôrazniť, že elektráreň Vojany II je v súčasnosti odstavená. Na základe uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že v prípade investičného zámeru žalobcu nebola náležite preukázaná bezpečnosť, spoľahlivosť a

efektívnosť jeho zamýšľaného energetického zariadenia a taktiež, že charakteristika zamýšľaného plynárenského zariadenia ako prepravnej plynárenskej siete je v rozpore s § 2 písm. c) bod 7 zákona č. 656/2004 Z. z. Investičný zámer žalobcu nie je v súlade s dlhodobou koncepciou Energetickej politiky SR, v dôsledku čoho je nutné jeho žiadosť o vydanie osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky zamietnuť. Žalovaný mal za to, že prvostupňové rozhodnutie nie je nezákonné, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, obsahuje predpísané náležitosti a je riadne odôvodnené, rešpektujúc právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/ 90/2016 zo dňa 25. januára 2018.

10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

11. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí oboch stupňov dospel k záveru, že správne orgány nepostupovali dôsledne v intenciách citovaného právneho názoru najvyššieho súdu. Čo sa týka posúdenia súladu/nesúladu investičného zámeru žalobcu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, uviedli body, ktoré považovali za rozporné s predmetnou koncepciou.

Avšak, úplne opomenuli vysporiadať sa s ďalšími dvoma skutočnosťami, ktoré im v predmetnom rozsudku vytkol najvyšší súd, a to: Bod 1/ či kontrola nad tlakom a potrubím v žiadosti špecifikovaného zariadenia by mala vplyv, a aký na bezpečnosť a spoľahlivosť siete a dodávok plynu na vymedzenom území a Bod 2/ z akého dôvodu bola trasa energetického zariadenia žalobcu ako žiadateľa vyhodnotená ako neistá. 12.

Správny súd uviedol, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doslova skopíroval znenie odsekov týkajúcich sa kontroly nad tlakom a potrubím ako aj argumentáciu ohľadom trasy energetického zariadenia, ktorú vyhodnotil ako neistú, z predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č. 54/2014 zo dňa 12. januára 2015. To znamená, že žalovaný úplne odignoroval právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25. januára 2018 a nedostatky spočívajúce v absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti vôbec nekonvalidoval. Neuviedol žiadnu ďalšiu správnu úvahu, ktorá ho viedla k prijatiu uvedených záverov. Zároveň konštatoval, že z napadnutého rozhodnutia aj naďalej nevyplýva, či kontrola nad tlakom a potrubím v žiadosti špecifikovaného zariadenia by mala vplyv, a aký na bezpečnosť a spoľahlivosť sieti a dodávok plynu na vymedzenom území. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí opätovne skonštatoval že „.

. .v prípade výstavby plynárenského zariadenia v zmysle popisu žiadateľa (t. j. bez kompresorových staníc na území SR počítajúc len s kompresorovou stanicou na Ukrajine) by SR nemala žiadnu kontrolu nad tlakom a potrubím, čo by bolo bezpochyby v rozpore s požiadavkou bezpečnosti a spoľahlivosti sietí a dodávok plynu na vymedzenom území, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že na dotknutom území sa nachádzajú najdôležitejšie energetické vstupy do SR.

. .“. Takéto odôvodnenie neobstojí, nakoľko je čisto formalistické a nie je založené na konkrétnych argumentoch. Žalovaný mal pozitívne a negatívne vymedziť problematiku kontroly nad tlakom a potrubím, t. j. mal špecifikovať, prečo je kontrola nad tlakom a potrubím aj na území Slovenskej republiky nevyhnutná (pozitívne vymedzenie) a tiež mal uviesť, aké nevýhody a riziko s ohľadom na bezpečnosť a spoľahlivosť sietí a dodávok plynu na našom území by so sebou priniesla situácia, keď by sa kompresorová stanica nachádzala len na Ukrajine a Slovenská republika by nad tlakom a potrubím nemala žiadnu kontrolu (negatívne vymedzenie). 13. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal ani odôvodnením ďalšieho argumentu, na ktorom založil nesúlad investičného zámeru žalobcu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky SR uvedenom v bode 2/. Prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný poukázal na to, že žalobcom predložený investičný zámer má za cieľ dodávať plyn z toho istého zdroja, ktorým je zabezpečovaná dodávka plynu na územie SR, pričom zdôraznil, že táto trasa je neistá z hľadiska bezpečnej a stabilnej dodávky. Na tomto mieste bolo s poukazom na právny názor

najvyššieho súdu potrebné bližšie objasniť, prečo správne orgány považujú uvedenú trasu za neistú a na základe akých skutočností. To, že investičný zámer žalobcu má za cieľ dodávať plyn z toho istého zdroja, v žiadnom prípade bez ďalšieho nezakladá dôvod na to, aby správne orgány dospeli k záveru, že táto trasa je neistá. Takýto záver je bezpochyby arbitrárny.

14. Ako už najvyšší súd konštatoval v predmetnom rozsudku sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25. januára 2018, správne orgány by mali investičný zámer žalobcu posudzovať jedine z pohľadu súladu/nesúladu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. V prípade zamietavého stanoviska bolo ich úlohou a povinnosťou preukázať, že investičný zámer žalobcu nie je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Na to, aby bolo možné konštatovať nesúlad investičného zámeru, bolo potrebné podrobnejšie objasniť argumentáciu ohľadom kontroly tlaku nad potrubím a tiež neistej trasy. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia je naďalej v tejto časti formálne a nedostatočné.

Skutočnosť, že je rozhodnutie zrozumiteľné len pre správny orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. 15. Na záver správny súd konštatoval, že pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom diskriminačného konania žalovaného, žalobca takúto námietku v žalobe síce vzniesol, ale bez vymedzenia konkrétnych úvah, postupov či úkonov, na základe ktorých sa mal žalovaný v procese vydania napadnutého rozhodnutia dopustiť voči nemu diskriminačného konania. Žalobca až na pojednávaní dňa 24. septembra 2024 predložil dôkazy, ktoré túto skutočnosť podľa neho preukazujú tvrdiac, že ich nemal k dispozícii už v čase podania žaloby, čo však správny súd nevie overiť. Ide totiž o Zoznam vydaných osvedčení na výstavbu energetických zariadení v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky od roku 2012, pričom z tohto zoznamu nie je zrejmé, kedy bol zverejnený a či o ňom mal žalobca v čase podania žaloby vedomosť alebo nie. Správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby).

Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. V správnom súdnictve platí koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní.

To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/34/ 2010 zo dňa 25. novembra 2010).

16. Po preskúmaní veci v medziach žalobných námietok a v intenciách rozsudku najvyššieho súdu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

Správne orgány sú viazané vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a budú povinné vo veci na základe indícií správneho súdu opätovne konať a rozhodnúť. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žiadal zmeniť rozsudok správneho súdu tak, že kasačný súd žalobu zamietne, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie

konanie. 18. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ detailne zrekapituloval administratívne konanie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia žalovaného, ako aj súdne konanie pred Správnym súdom v Bratislave, pričom vo vzťahu k rozsudku Správneho súdu v Bratislave uviedol, že tento vo svojom rozhodnutí uvádza v bode 54, že správny orgán nepostupoval v intenciách citovaného rozhodnutia NS SR, a to konkrétne v bodoch „kontroly nad tlakom a potrubím“ a „neistej trasy energetického zariadenia“. 19. Žalovaný nesúhlasí s týmto tvrdením a má za to, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný má za to, že správny orgán postupoval v súlade so zásadami Správneho poriadku a vydal rozhodnutie, v súlade s ustanoveniami § 46 a nasl. Správneho poriadku, pričom vychádzal zo spoľahlivého zisteného stavu veci, a vo svojom odôvodní podrobne uvádza, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami žiadateľa, vrátane aplikácie právneho názoru vyslovenom kasačným súdom sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25. januára 2018.

Správny orgán opätovne preskúmal žiadosť žiadateľa v zmysle § 11 ods. 4 zákona o energetike (účinného v čase podania žiadosti) a uvádza, že dôvody na zamietnutie žiadosti boli objektívne, nediskriminačné a riadne podložené. Energetická politika je strategický dokument, ktorý určuje základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom časovom výhľade. Energetická politika je súčasťou národohospodárskej stratégie Slovenskej republiky, keďže zabezpečenie maximálneho ekonomického rastu v podmienkach trvalo udržateľného rozvoja je podmienené spoľahlivosťou dodávky energie pri optimálnych nákladoch a primeranej ochrane životného prostredia. Cieľom energetickej politiky je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie dostatočného množstva energie, jej efektívne využívanie, bezpečnú a plynulú dodávku a maximalizáciu úspor na strane spotreby. Z energetickej politiky SR (EP SR) z roku 2006 ďalej vyplýva, že „Z hľadiska zníženia jednostrannej dovoznej závislosti zemného plynu, je potrebné podporovať možnosti zvýšenia bezpečnosti zásobovania zemným plynom zabezpečením časti dodávok z iných zdrojov alebo inými dopravnými cestami. Pri rozhodovaní o zabezpečení

dodávok plynu z iných zdrojov alebo novými dopravnými cestami bude významným faktorom cena zemného plynu t. j. ekonomická výhodnosť dodávok plynu z diverzifikovaného zdroja. Riešenie diverzifikácie dodávok plynu sa bude posudzovať v dvoch rovinách a to v technickej a komerčnej.

Slovenská republika má záujem participovať na projektoch, ktoré riešia alternatívne možnosti dodávok plynu pre krajiny Európy, vrátane Slovenskej republiky.“ 20. Sťažovateľ ďalej uviedol, že cieľom žiadosti plánovaného investičného zámeru bolo zásobovať lokalitu Vojany zemným plynom. Plynovod mal byť pripojený na ukrajinský tranzitný plynovod, ktorý slúži aj ako tranzitný plynovod pre SR. Plynovod je podľa investičného zámeru navrhnutý ako samostatné energetické zariadenie, ktoré nebude prepojené so žiadnou prepravnou ani distribučnou sieťou a nebude mať vplyv na siete, ktoré sa nachádzajú na vymedzenom území.

Z pohľadu bezpečnosti dodávok plynu a zásobovania kladie dlhodobá koncepcia energetickej politiky dôraz aj na technickú bezpečnosť plynárenských zariadení. Práve preto je celkové posúdenie žiadosti investičného zámeru nutné posudzovať jednak splnením zákonných predpokladov a jednak posudzovaním na základe technického návrhu riešenia popísaného žiadateľom.

Správny orgán vo svojom rozhodnutí preskúmal požiadavky navrhovaného zariadenia na prepravu plynu v súlade s požiadavkami samotnej energetickej politiky, ako aj požiadavkami zákona o energetike, a to vrátane technického prevedenia (vrátane oboch bodov uvedených v bode 54 rozhodnutia SS BA). Z predloženého popisu energetického zariadenia, ktorý uviedol žiadateľ v žiadosti však len vyplýva, že plánované plynárenské zariadenie má byť určené na prepravu plynu.

Pre vydanie osvedčenia je potrebné presne a nezameniteľne charakterizovať energetické zariadenie. Definícia prepravnej siete podľa § 2 písm. c) bod 7. zákona o energetike, v znení účinnom do 31. augusta 2012, je „prepravnou sieťou sieť kompresorových staníc a sieť vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom prepojené, s výnimkou ťažobnej siete“. 21. Žalovaný poukázal na to, že ak by sa žiadosť týkala prepravnej siete, tak v zmysle zákonnej definície musí mať správny orgán vedomosť o kompresorových staniciach, resp. vysokotlakových plynovodoch a ich vzájomnom prepojení, čo však žiadateľ neuviedol. Plánované plynárenské zariadenie nespĺňa zákonné kritériá pre prepravnú sieť.

Existencia kompresorových staníc a vysokotlakových plynovodov na území SR je podmienkou vymedzenou zákonom. V kontexte vyššie uvedeného správny orgán vyzýval žiadateľa (konkrétne 8.9.2011, 13.01.2014 a 2.4.2014), aby doplnil a spresnil popis energetického zriadenia, čo však žiadateľ neurobil. Sporná charakteristika zariadenia vyplývajúca zo žiadosti žiadateľa je zrejmá okrem iného tiež zo samotnej žiadosti: V bode č. 4 predloženej žiadosti žiadateľ uvádza, že „plánované zariadenie bude dopravovať pre jeho koncového odberateľa plyn, ktorý bude minimálne o 5 % lacnejší ako plyn ponúkaný spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s.“ Úplne absentujú údaje o primárnych zdrojoch energie podľa § 11 ods. 3 písm. b) bod 4 zákona o energetike. Žiadateľ nič neuviedol o pôvode (zdroji) takéhoto plynu a jeho cena nie je nijako podložená/preukázaná.

22. Z dôvodu absentujúcich údajov o primárnych zdrojoch energie, ktoré žiadateľ nepredložil, pričom mal za to, že všetky zákonom stanovené náležitosti už predložil, zo strany žiadateľa nebol preukázaný súlad investičného zámeru s EP SR, bod 2.1. „Ciele a priority energetickej politiky Slovenskej republiky na obdobie do roku 2020 a s výhľadom do roku 2030“ „Cieľom energetickej politiky SR v dlhodobom horizonte“, bod 2. „zabezpečiť s maximálnou efektívnosťou bezpečnú a spoľahlivú dodávku všetkých foriem energie v požadovanom množstve a kvalite.“ V bode č. 8 žiadosti žiadateľ v časti „Vplyv na bezpečnosť dodávok elektriny a plynu na vymedzenom území“ uviedol, že „Výstavbou tohto plynovodu sa zabezpečí zvýšenie bezpečnosti dodávok plynu v danej lokalite, diverzifikuje sa zdroj dodávky plynu a jeho doprava. Zámer počíta s dodávkami ako ruského plynu, tak aj dodávkami kaspického plynu.“

23. Uvedené informácie považuje sťažovateľ za irelevantné, nakoľko by sa jednalo o dodávku plynu, ktorá bola uvažovaná z toho istého bodu kde je pripojený aj plynovod zabezpečujúci plyn pre celé územie SR. Takýmto spôsobom by nedochádzalo k diverzifikácii zdrojov, ale k budovaniu paralelných sietí, čím sa nezvyšuje energetická bezpečnosť, v oblasti dodávky iného ako ruského alebo kaspického plynu neprináša žiaden benefit a navyše by sa výrazne znížila efektívnosť využitia jestvujúceho plynovodu. Takéto nepodložené konštatovanie žiadateľa nie je v súlade s ustanovením § 11 ods. 3 písm. b) bod 8 zákona o energetike „vplyv na bezpečnosť dodávok elektriny alebo plynu na vymedzenom území.“ Napriek viacerým zmenám a doplneniam zo strany žiadateľa, nedošlo k dostatočnému preukázaniu, že navrhované zariadenie popísané v investičnom zámere je spôsobilé splniť kritéria energetického zariadenia, a tým nemôže ani splniť kritéria dlhodobej koncepcie energetickej politiky.

Investičný zámer rovnako nespĺňa ani predpoklady stanovené v § 13 zákona o energetike (v znení účinnom do 31.08.2012) týkajúceho sa „Výstavby priameho plynovodu“ kde podľa ods. 1 „Výrobca plynu a oprávnený odberateľ plynu majú právo na prepravu plynu určeného pre vlastnú spotrebu priamym plynovodom“. Žiadateľ nie je výrobcom plynu a podľa § 2 písm. c) bodu 28. je „oprávneným odberateľom plynu fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu“ a podľa bodu 18. je „dodávateľom plynu plynárenský podnik oprávnený na dodávku plynu podľa tohto zákona“.

24. Pre dosiahnutie cieľov energetickej politiky bolo stanovených jedenásť základných priorít, pričom investičný zámer je v rozpore s nasledovnými prioritami: 3. znižovanie závislosti dodávok energie z rizikových oblastí - diverzifikácia získavania zdrojov energií ako aj dopravných ciest. Dodávka plynu z Ukrajiny sa v celej miere preukázala ako riziková už v roku 2009. V tom čase išlo o najväčší výpadok dodávok zemného plynu z Ruska do Európy, ktorá bola známa ako „Plynová kríza.“ Na základe toho Slovenská republika zrealizovala a naďalej realizuje prepojenia s inými prepravnými uzlami, ktoré zabezpečujú diverzifikáciu dodávok plynu na Slovensko. Dovtedy vybudované siete dnes umožňujú aj reverzný chod, ktorý umožňuje dodávať plyn na Ukrajinu v prípade potreby.

Plánované energetické zariadenie nemalo byť podľa vyjadrení žiadateľa prepojené so žiadnou prepravnou ani distribučnou sieťou a nemalo mať vplyv na siete, ktoré sa nachádzajú na vymedzenom území. Takto paralelne vybudované energetické zariadenie, ktoré nie je zabezpečené z hľadiska dodávok žiadnym iným variantom dodávok v prípade potreby nijakým spôsobom neznižuje rizikovosť získavania zdrojov. Plánovaný investičný zámer by rovnako prispel aj k neefektívnemu využívaniu už vybudovaných sietí na dodávky plynu do SR, ktorých kapacita nie je dostatočne využitá. Cieľ EP SR je formulovaný tak, aby sa jej realizáciou zabezpečila dostupnosť energie pre všetkých konečných spotrebiteľov v reálnom čase a na ekonomicky efektívnom princípe.

4. využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe. Plánované energetické zariadenie malo za cieľ dodávať plyn pre energetické zariadenie, ktoré nie je v súlade s uvedenou prioritou EP SR z dôvodu využívania primárneho energetického zdroja, ktorý nepochádza z domácich energetických

zdrojov. 8. zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla s cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu. Dovoz fosílneho paliva z miesta, ako aj bodu ktorý je už vybudovaný, by nebol zo strany SR nijakým prínosom. Vzniklo by tým neefektívne využívanie už vybudovaných sietí na dodávky plynu do SR, ktorých kapacita nie je dostatočne využitá.

Z dôvodu zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla by tento plánovaný investičný zámer nijakým spôsobom neprispel k dosiahnutiu tohto cieľa, keďže primárny zdroj je plyn, ktorý je fosílnym

palivom. V investičnom zámere bol tento primárny zdroj uvažovaný ako zdroj pre elektráreň EVO II, prípadne nový zdroj na výrobu elektriny a tepla. Predpokladaný mierny nárast spotreby zemného plynu v EP SR v dôsledku rastu spotreby pri výrobe elektriny a tepla nebol koncipovaný formou budovania duplicitných plynovodov, ale na princípe efektívneho využívania exitujúcich sietí na vymedzenom území. 9. dobudovať sústavu a siete tak, aby boli schopné zabezpečiť bezpečný a spoľahlivý prenos, prepravu a distribúciu elektriny a plynu.

Ako už bolo preukázané, plánovaný investičný zámer je v celej miere v rozpore s týmto bodom EP SR, a to z nasledovných dôvodov, „plynovod je podľa investičného zámeru navrhnutý ako samostatné energetické zariadenie, ktoré nebude prepojené so žiadnou prepravnou ani distribučnou sieťou a nebude mať vplyv na siete, ktoré sa nachádzajú na vymedzenom území“ a „nepreukázaním tvrdení uvádzaných v investičnom zámere formou odborného technického nákresu, zmluvy, prípadne memoranda pre objektívne preukázanie dodávok plynu pre plánovaný investičný zámer.“ 10. vybudovať nové spojovacie vedenia s cieľom zlepšiť prepojenie na vnútorný trh EÚ ako aj trh tretích krajín.

Plánovaný investičný zámer nepreukázal zlepšenie prepojenia vnútorného trhu EÚ ako aj trhu tretích krajín, keďže jeho cieľom bolo vybudovať energetické zariadenie bez akéhokoľvek prepojenia s inou sieťou, ktorá by zlepšila prepojenie s vnútorným trhom.

S poukazom na uvedené skutočnosti a dôvody, žiadateľ nepreukázal, že jeho investičný zámer je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky Slovenskej republiky (s jej základnými prioritami), a teda nepreukázal súlad s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, a preto správny orgán v zmysle § 11 ods. 4 zákona 656/2004 Z .z. rozhodol o zamietnutí žiadosti

žiadateľa. 25. Zásadnou informáciou v rámci posudzovania investičného zámeru podľa zákona o energetike je, že predmetný plynovod ústí na výstupe z kompresorovej stanice Užhorod pri slovenskej hranici, avšak je navrhnutý s ukončením pred regulačnou stanicou vo Vojanoch. Podľa už vyššie uvedeného § 2 písm. c) bod 7 zákona o energetike je zrejmé, že v zmysle platnej definície ustanovenej v osobitnom predpise zákona o energetike „prepravnou sieťou je sieť kompresorových staníc a sieť vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom prepojené, s výnimkou ťažobnej siete.“ Z uvedeného je tak zrejmé, že pokiaľ žiadateľ zahrnul v rámci zariadenia len jednu kompresorovú stanicu, dokonca mimo územia SR (na Ukrajine), takéto zaradenie nemôže spĺňať požiadavky a kritéria zákona o energetike, a tým ani technického návrhu riešenia popísaného žiadateľom, čo je rovnako v rozpore s EP SR.

Plnohodnotná prevádzka kompresorových staníc s využitím akumulácie je jednoznačným dôvodom a zároveň odpoveďou na otázku „Prečo je kontrola nad tlakom a potrubím aj na území Slovenskej republiky nevyhnutná (pozitívne vymedzenie) a tiež aké nevýhody a riziko s ohľadom na bezpečnosť a spoľahlivosť sietí a dodávok plynu na našom území by so sebou priniesla situácia, keď by sa kompresorová stanica nachádzala len na Ukrajine a Slovenská republika by nad tlakom a potrubím nemala žiadnu kontrolu (negatívne vymedzenie)“. Uvedený dôvod je obsahom ako pre negatívne, tak aj pozitívne vymedzenie, navyše je zrejmé, že ak by došlo v určitom čase k odstaveniu dodávky plynu na strane Ukrajiny bez možnosti dosahu na jej prevádzku, žiadateľ by nemal dosah na možnosť využiť akumuláciu, čím by zároveň ohrozil dodávku plynu pre odberateľa resp. ním uvádzanú prevádzku elektrárne Vojany.

26. Sťažovateľ má za to, že správny orgán sa riadne a dostatočne zaoberal požiadavkami kasačného súdu. Stanovisko správneho súdu uvedené v bode 56 rozhodnutia tak sťažovateľ považuje za zjednodušené a príliš formalistické, nakoľko podstata citovaného bodu je plne pokrytá v jednotlivých častiach odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu.

Je všeobecným a nespochybniteľným faktom, že zahrnutie zariadení na území mimo SR je z hľadiska bezpečnosti jednoznačne vnímané ako rozpor v spoľahlivosti dodávok, čo sa napríklad prakticky ukázalo aj v dnešnej dobe vojnového konfliktu na Ukrajine. K bodu 2 „neistého trasovania“ V kontexte záverov k predchádzajúcemu bodu k predmetnej veci správny orgán uvádza, že neistá trasa, spočíva najmä, ako už bolo v rozhodnutí uvedené „v opatreniach, ktoré majú za cieľ eliminovať hrozby budúcich prerušení dodávok“.

Z hľadiska zníženia jednostrannej dovoznej závislosti zemného plynu, je potrebné podporovať možnosti zvýšenia bezpečnosti zásobovania zemným plynom zabezpečením časti dodávok z iných zdrojov alebo inými dopravnými cestami. Monitorovanie bezpečnosti dodávok plynu je potrebné vykonávať včas, aby mohli byť podniknuté vhodné opatrenia, ak dôjde k ohrozeniu bezpečnosti dodávky.

27. Takéto odôvodnenie nie je možné považovať za vôbec za arbitrárne, ale treba ho dávať do súvislosti so samotným trasovaním pôvodného plynovodu, čo bolo riešené v samotnom konaní, na základe čoho sám žiadateľ zmenil trasovanie v investičnom zámere.

V tomto smere dal sťažovateľ do pozornosti súdu, že predmetné body nepredstavovali jediné dôvody ktoré mali vplyv na samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žiadateľa. Správny súd tak nedostatočne vyhodnotil právny názor, resp. závery kasačného súdu v kontexte vydaného napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. V bode 64 rozsudku správny súd uviedol, že na to, aby bolo možné konštatovať nesúlad investičného zámeru, bolo potrebné podrobnejšie objasniť argumentáciu ohľadom kontroly tlaku nad potrubím a tiež neistej trasy.

Sťažovateľovi však nie je zrejmé, z čoho správny súd vychádzal a prečo považuje odôvodnenie v tejto časti za nedostatočné. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza, že už pri zistení čo i len jedného rozporu investičného zámeru s dlhodobou koncepciou EP SR nie je možné vydať osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou EP SR. Správny súd v podstate nepreskúmal a nevyhodnotil všetky argumenty a zdôvodnenia správneho orgánu uvedené v rozhodnutí správneho orgánu, ale sa zameral skôr na formalistické „hľadanie“ osobitného rozpísania 2 špecifických bodov vyplývajúcich z rozhodnutia kasačného súdu.

28. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca, pričom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný. Výroky rozsudku vychádzajú zo správne a úplne zisteného skutkového stavu a sú založené na správnom právnom posúdení Správneho súdu

v Bratislave. Na podanie Kasačnej sťažnosti nie sú splnené procesné dôvody podľa § 440 ods. 1 SSP. Uviedol, že žalovaný tendenčne a veľmi skreslene opisuje svoje konanie ako snahu postupovať podľa zákona, lenže celé konanie žalovaného je vedené diskriminačne a šikanózne pričom priamo poškodzuje práva a právom chránené záujmy žalobcu.

Poukázal na to, že právny názor NS SR vyjadrený v odôvodnení Rozsudku zo dňa 25. januára 2018 sp. zn. 7Sžo/90/2016 jasne konštatuje, že Ministerstvo je povinné rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu a postupovať podľa právnych predpisov účinných v čase podania Žiadosti. Ministerstvo má investičný zámer posudzovať jedine z pohľadu jeho súladu/nesúladu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. V prípade zamietavého stanoviska je povinnosťou Ministerstva preukázať, že investičný zámer žiadateľa nie je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky a ten riadne odôvodniť.

29. Diskrimináciu ostatných subjektov vrátane diskriminácie žalobcu vidí žalobca práve v spôsobe, akým žalovaný pristupuje k interpretácii Energetickej koncepcie Slovenskej republiky. Osvedčenia o súlade investičných zámerov s Energetickou koncepciou môžu obdržať prednostne subjekty, v ktorých má štát priamu alebo nepriamu majetkovú účasť. Pri iných súkromných subjektoch, ktoré by vedeli zefektívniť dodávky plynu, je pozornosť žalovaného dlhodobo zameraná na hľadanie dôvodov pre zamietnutie žiadostí alebo zastavenie konania pre formálne a neexistujúce nedostatky podaní.

Dôkazom toho je skutočnosť, že konanie, ktorého sa táto správna žaloba týka, prebieha už od roku 2006. Kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú a navrhuje, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

III. Posúdenie kasačného súdu

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 31. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo primárne posúdiť, či správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP], keď zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, nepostupovali v intenciách právneho názoru najvyššieho súdu. 32. Podľa § 2 písm. c) bod 7 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 656/2004 Z. z.“), v znení platnom v čase podania žiadosti, prepravnou sieťou je sieť kompresorových staníc a sieť vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom prepojené, s výnimkou ťažobnej siete. 33. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z., stavať energetické zariadenie možno iba na základe osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. To neplatí, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na a) výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 0,5 MW s výnimkou energetických zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, b) výrobu plynu z biologicky odbúrateľných látok, c) distribúciu elektriny a plynu, ktoré prevádzkuje prevádzkovateľ sústavy alebo siete v rámci časti vymedzeného územia. 34. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z., osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky vydáva ministerstvo na základe písomnej žiadosti žiadateľa, ktorá obsahuje a) obchodné meno fyzickej osoby alebo právnickej osoby, identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, pri fyzickej osobe meno a priezvisko, dátum narodenia, pobyt na vymedzenom území, pri právnickej osobe právnu formu, sídlo a meno a priezvisko, dátum narodenia členov štatutárneho orgánu, b) investičný zámer, ktorý obsahuje

1. charakteristiku energetického zariadenia, 2. údaje o umiestnení energetického zariadenia, 3. predpokladaný vplyv energetického zariadenia na sústavu alebo na sieť na vymedzenom území z hľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti, 4. údaje o primárnych zdrojoch energie, 5. ekonomickú a energetickú efektívnosť energetického zariadenia, 6. predpokladaný vplyv energetického zariadenia na životné prostredie, 7. finančné zabezpečenie investičného zámeru, 8. vplyv na bezpečnosť dodávok elektriny alebo plynu na vymedzenom území, 9. súlad investičného zámeru s územným plánom.

35. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z., ak investičný zámer žiadateľa je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, ministerstvo osvedčenie vydá v lehote do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti; táto lehota môže byť predĺžená o 30 dní.

Ak investičný zámer žiadateľa nie je v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, ministerstvo žiadosť zamietne. Dôvody na zamietnutie žiadosti musia byť objektívne, nediskriminačné a riadne podložené. 36. Kľúčovou otázkou pri posudzovaní uvedenej veci bolo posúdenie, či správny súd vyhodnotil správne, že správne orgány oboch stupňov po zrušení predošlých rozhodnutí nepostupovali v intenciách právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25. januára 2018.

37. Správny súd vo svojom rozhodnutí stručne uviedol, že správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach úplne opomenuli vysporiadať s dvoma skutočnosťami, ktoré im v rozsudku vytkol najvyšší súd, a to, či kontrola nad tlakom a potrubím v žiadosti špecifikovaného zariadenia by mala vplyv a aký na bezpečnosť a spoľahlivosť siete a dodávok plynu na vymedzenom území, a z akého dôvodu bola trasa energetického zariadenia žalobcu ako žiadateľa vyhodnotená ako neistá. Vo vzťahu k posúdeniu súladu/nesúladu investičného zámeru žalobcu s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, správny súd konštatoval, že správne orgány uviedli body, ktoré považovali za rozporné s predmetnou koncepciou.

38. Kasačný súd sa oboznámil s rozhodnutiami správnych orgánov po zrušení Najvyšším súdom a konštatuje, že tieto boli odôvodnené v intenciách jeho právneho názoru a teda záver správneho súdu o absencii dôvodov v dotknutej časti nebol správny.

V rozhodnutiach správnych orgánov je vyjadrený fakt, že neistota trasy vyplýva z premisy, že Slovenská republika ako aj členské štáty EÚ vykonávajú opatrenia, ktoré majú za cieľ eliminovať hrozby budúcich prerušení dodávok. Z hľadiska zníženia jednostrannej dovoznej závislosti od zemného plynu prechádzajúceho cez územie Ukrajiny, je preto potrebné podporovať možnosti zvýšenia bezpečnosti zásobovania zemným plynom. Dodávka plynu z Ukrajiny sa v celej miere preukázala ako riziková už v roku 2009, čím sa predpoklad zo strany ministerstva reálne potvrdil. V tom čase išlo o najväčší výpadok dodávok zemného plynu z Ruska do Európy, ktorá bola známa ako Plynová kríza. Zároveň na rovnakej strane prvostupňový správny orgán zrozumiteľne konštatoval, s akými cieľmi Energetickej politiky je navrhovaný investičný zámer v rozpore. Prvostupňový orgán poukázal aj na to, že žiadateľ definoval plánované plynárenské zariadenia ako prepravnú plynárenskú sieť, pričom však v zmysle údajov poskytnutých žiadateľom, toto zariadenie nespĺňa definíciu prepravnej siete v zmysle § 2 písm. c) bodu 7 zákona č. 656/2004 Z. z. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že nemá

v danom prípade vedomosť o kompresorových staniciach, pričom zdôraznil, že existencia kompresorových staníc a vysokotlakových plynovodov na území SR je pre prepravnú sieť podmienkou stanovenou zákonom, ktorú však žiadateľ nespĺňa. V napadnutom rozhodnutí

žalovaný uviedol, že v prípade výstavby plynárenského zariadenia v zmysle popisu žiadateľa by SR nemala žiadnu kontrolu nad tlakom a potrubím, čo by bolo bezpochyby v rozpore s požiadavkou bezpečnosti a spoľahlivosti sietí a dodávok plynu na vymedzenom území. Rovnako bol zdôraznený medzinárodný aspekt investície vo vzťahu k Ukrajine a tomu, že navrhovaný investičný zámer je vystavený riziku obmedzenia alebo prerušenia dodávok a nepredstavuje tak nijaký prínos k zvýšeniu spoľahlivosti dodávok a energetickej bezpečnosti.

39. Uvedenú argumentáciu v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov považuje kasačný súd za dostačujúcu v intenciách právneho názoru Najvyššieho súdu. Preto aj považoval túto námietku sťažovateľa za relevantnú. Otázka požiadavky na plnohodnotnú prevádzku kompresorových staníc s využitím akumulácie, je jednoznačným dôvodom a zároveň odpoveďou na otázku „Prečo je kontrola nad tlakom a potrubím aj na území Slovenskej republiky nevyhnutná (pozitívne vymedzenie) a tiež aké nevýhody a riziko s ohľadom na bezpečnosť a spoľahlivosť sietí a dodávok plynu na našom území by so sebou priniesla situácia, keď by sa kompresorová stanica nachádzala len na Ukrajine a Slovenská republika by nad tlakom a potrubím nemala žiadnu kontrolu (negatívne vymedzenie)“. Uvedený dôvod je obsahom ako pre negatívne, tak aj pozitívne vymedzenie, navyše je zrejmé, že ak by došlo v určitom čase k odstaveniu dodávky plynu na strane Ukrajiny bez možnosti dosahu na jej prevádzku, žiadateľ by nemal dosah na možnosť využiť akumuláciu, čím by zároveň ohrozil dodávku plynu pre odberateľa resp. ním uvádzanú prevádzku elektrárne Vojany.

Podľa názoru kasačného súdu, je podstata otázok, pre ktorých nezodpovedanie správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov, plne pokrytá v jednotlivých častiach odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov. Nie je možné spochybniť fakt, že zahrnutie zariadení na území mimo SR, je z hľadiska bezpečnosti jednoznačne vnímané ako rozpor v spoľahlivosti dodávok, čoho dôkazom je aj vojnový konflikt na Ukrajine.

40. Námietku sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, že právny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, považoval z uvedených dôvodov kasačný súd za dôvodnú. Správny súd zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, odôvodnil nedostatočným vyhodnotením všetkých skutočností, relevantných v uvedenej veci.

IV. Záver

41. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnutým rozsudkom správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 42. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP). 43. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 17. júla 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 3Svk/3/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik