3Svk/33/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200305.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/99/2020
- IČS
- 4020200305
- Citované
- 3× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobkyne: Krajská prokuratúra Nitra, so sídlom Damborského 1, Nitra, proti žalovanej: Obec Iža, so sídlom Ďatelinová 315, Iža, IČO: 00306487, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M. - advokátska kancelária, s.r.o., skrátene IKAK, s.r.o., so sídlom G. Czuczora 4, 940 01 Nové Zámky, IČO: 51816865, za účasti ďalšieho účastníka: T.. Z. Z., nar. XX. A. XXXX, T. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 280/2019/908 zo dňa 11. marca 2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 99/2020-131 zo dňa 18. januára 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 28. februára 2019 bola žalovanej doručená žiadosť ďalšieho účastníka, ktorou žiadal o sprístupnenie informácií: · rozpis pracovného času náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019, · rozpis vykonanej práce náčelníka obecnej polície vo februári roku 2019. 2. Žalovaná rozhodnutím č. 280/2019/908 zo dňa 11. marca 2019 (ďalej len „žalované rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovanej“) v časti vyžiadaného rozpisu pracovného času náčelníka obecnej polície žiadosti ďalšieho účastníka podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 9 ods.
2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom do 31. októbra 2020 (ďalej len „zákon o slobode informácií“) v spojení s § 13 ods. 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovela a v tejto časti žiadosť podľa § 3 v spojení s § 15 zákona o slobode informácií odmietla. 3. Žalovaná zastávala názor, že rozpis pracovného času náčelníka obecnej polície je informáciou spracovávanou v rámci mzdovej evidencie fyzickej osoby a má priamy súvis s ekonomickou identitou konkrétnej osoby. Ide preto o osobný údaj, ktorý nemožno sprístupniť. Zároveň podľa názoru žalovanej nejde o informácie, ktoré by napĺňali zákonom stanovený účel a rozsah podľa ustanovenia § 9 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií a náčelník obecnej polície ani nespadá do okruhu v predmetnom ustanovení vymenovaných osôb. 4. Žiadosť v časti vyžiadaného rozpisu vykonanej práce žalovaná rovnakým rozhodnutím odmietla, keďže predmetnými informáciami nedisponuje a ani nie je povinná takýmito informáciami disponovať. 5. Proti rozhodnutiu žalovanej podal prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno protest č. Pd 27/20/4401-6 zo dňa 20. marca 2020, ktorým požadoval zrušenie rozhodnutia žalovanej. Podľa názoru príslušnej prokuratúry je v prípade žalovanej bezpredmetné, či má obecná polícia len jedného alebo viacerých členov, osoba vo funkcii náčelníka obecnej polície je osobou, na ktorú sa vzťahuje § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Podľa názoru žalobkyne pojem osobný údaj nezahŕňa informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti fyzickou osobou. Sprístupnenie sporných informácií týkajúcich sa výkonu takejto činnosti preto nie je porušením ochrany osobných údajov alebo súkromia. Ide o vyjadrenie princípu prevažujúceho verejného záujmu. Rozhodnutie žalovanej preto považovala žalobkyňa za nezákonné. 6. Žalovaná rozhodnutím č. 303/2020/1244 zo dňa 29. apríla 2020 nevyhovela protestu prokurátora.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
7. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. 8. Žalobkyňa s odkazom na § 2 ods. 3 v spojení s § 6 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení účinnom do 31. marca 2019 (ďalej len „zákon o obecnej polícii“) vyvodila, že je povinnosťou starostu zabezpečiť riadenie obecnej polície náčelníkom. Ten je navrhovaný
starostom a menovaný obecným zastupiteľstvom. Je pritom irelevantné, koľko má obecná polícia príslušníkov, obec môže kedykoľvek prijať ďalších. Ak však je obecná polícia zriadená, musí mať obsadenú pozíciu náčelníka obecnej polície, pričom táto osoba je osobou podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií.
9. Podľa názoru žalobkyne je pojem osobný údaj podľa § 2 zákona o ochrane osobných údajov potrebné vykladať ústavne-konformne tak, že nezahŕňa informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti fyzickou osobou. Preto aj iné informácie týkajúce sa výkonu verejnej funkcie, ako informácie uvedené v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, môžu byť vo vzťahu k osobám podľa predmetného ustanovenia sprístupnené, ak nenapĺňajú definíciu osobného údaju a netýkajú sa súkromia predmetných osôb. Verejne činné osoby zapojené do záležitostí verejného záujmu majú totiž zúženú ochranu súkromia. Porušením ochrany osobných údajov alebo ochrany osobnosti a súkromia nebude sprístupnenie informácie konkrétne identifikovateľného zamestnanca obecného úradu o jeho povinnostiach.
Dostupnosť takejto informácie má význam pre možnosť verejnej kontroly (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19. januára 2011). 10. Správny súd rozsudkom č. k. 11 S 99/2020 - 131 zo dňa 18. januára 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) rozhodnutie žalovanej v časti nesprístupnenia informácie o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V časti výroku o nesprístupnení informácie o rozpise vykonanej práce náčelníka obecnej polície správny súd konanie zastavil.
11. V časti zastavenia konania správny súd uviedol, že správna žaloba žalobkyne smerovala proti celému rozhodnutiu žalovanej, avšak argumentácia a samotný protest smerovali len proti I. výroku rozhodnutia žalovanej. Vo vzťahu k II. výroku rozhodnutia žalovanej tak neboli splnené procesné podmienky pre podanie správnej žaloby podľa § 45 ods. 1 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), a preto správny súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 99 písm. f) SSP.
12. V časti týkajúcej sa nesprístupnenia informácie o pracovnom čase náčelníka dal správny súd do pozornosti ustanovenia § 2, § 4 a § 5 zákona o obecnej polícii a konštatoval, že obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obecné zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením, rovnako náčelníka obecnej polície vymenúva a odvoláva na návrh starostu obecné zastupiteľstvo, ktoré určuje aj organizáciu obecnej polície, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície. Podľa § 5 ods. 1 zákona o obecnej polícii túto tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce a pri plnení úloh majú postavenie verejného
činiteľa. Podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnej polícii činnosť obecnej polície riadi jej náčelník. Z takéhoto poňatia a vymedzenia kompetencií náčelníka obecnej polície zastával správny súd názor, že náčelník obecnej polície je vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je obec ako orgán verejnej moci (§ 9 ods. 3 zákona o slobode informácií).
Toto postavenie má pritom náčelník obecnej polície priamo zo zákona, bez ohľadu na to, či a koľkých ďalších príslušníkov obecná polícia má. Je pritom pochopiteľné, že početnosť obecnej polície sa môže v budúcnosti meniť. 13.
Náčelník obecnej polície je podľa názoru správneho súdu vedúcim zamestnancom aj podľa § 9 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Vzťah nadriadenosti a podriadenosti zamestnanca totiž nie je otázkou aktuálneho faktického stavu, ale otázkou právnou, pre ktorej posúdenie je určujúce, či nadriadenosť funkcie vykonávanej zamestnancom voči iným zamestnancom vyplýva z právneho predpisu alebo z vnútorného organizačného predpisu upravujúceho štruktúru
zamestnávateľa. V predmetnom prípade takéto postavenie vyplýva zo zákona o obecnej polícii. 14. Podľa názoru správneho súdu nemožno vyžiadanú informáciu - rozpis pracovného času náčelníka obecnej polície subsumovať pod žiadnu z povinne sprístupňovaných informácií o vedúcom zamestnancovi orgánu verejnej moci podľa § 9 ods. 3 písm. a) až g) zákona o slobode
informácií. Správny súd ale zastáva názor, že rozpis pracovného času nemá povahu osobného údaja, neumožňuje identifikovať konkrétnu osobu. Údaj o rozpise pracovného času je pritom spracovávaný tak v rámci mzdovej ako aj v rámci dochádzkovej evidencie, a ak sa sprístupňuje v prípade vedúceho zamestnanca orgánu verejnej moci informácia o jeho platových pomeroch (§ 9 ods. 3 písm. g) zákona o slobode informácií), správny súd nevidí žiadny dôvod, prečo by nemal byť sprístupnený údaj o rozpise pracovného času (ktorý nemá charakter osobného údaju).
15. Na záver správny súd dodal, že príslušníci obecnej polície majú pri plnení pracovných úloh postavenie verejných činiteľov (§ 5 ods. 1 zákona o obecnej polície). Niet preto pochýb, že tieto osoby musia strpieť určitý zásah i do svojej súkromnej sféry, keďže zastávajú verejné funkcie, resp. pri výkone svojej činnosti konajú vo verejnom záujme. Ich postavenie vytvára tlak na ich súkromie a musia zniesť tiež zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou. Plnenie služobných úloh a vykonávanie právomoci upravenej zákonom nemožno považovať zasúčasť práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy. Výkon právomoci policajta, aj obecného policajta, pritom zasahuje priamo do základných práv a slobôd fyzických osôb. Identita takejto osoby musí byť z povahy veci podrobená vyššej miere verejnej kontroly. 16. Podľa názoru správneho súdu preto v časti sporného výroku I. rozhodnutia žalovanej toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
17. Proti rozsudku správneho súdu podala v zákonnej lehote žalovaná - sťažovateľka kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhla, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu v časti výroku I. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 18. Sťažovateľka vníma nesprávne právne posúdenie správneho súdu v troch smeroch. Sťažovateľka v prvom rade považuje za nesprávny právny názor, že náčelník obecnej polície, ktorý nemá podriadeného žiadneho ďalšieho zamestnanca, je vedúcim zamestnancom orgánu verejnej správy podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Správny súd podľa názoru sťažovateľky neprihliadol na skutočnosť, že náčelník obecnej polície sťažovateľky nemá žiadnych podriadených a obecná polícia bola zriadená tak, že má len jedno miesto obecného policajta a ten je zároveň náčelníkom. Nejde preto o dočasne neobsadené miesta poriadených zamestnancov. Podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce v spojení so stanoviskom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 28. apríla 2020 preto náčelník obecnej polície sťažovateľky, ktorý nemá ďalších podriadených, nemôže byť vedúcim zamestnancom podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. 19. V druhom rade bol, podľa názoru sťažovateľky, nesprávny právny názor správneho súdu, že o osobách podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií je možné sprístupniť aj iné informácie, ako tie, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Rozsah tohto ustanovenia správny súd nie je oprávnený nad rámec zákona rozširovať. Keďže informácia o rozpise pracovného času nie je uvedená v § 9 ods. 3 písm. a) až g) zákona o slobode informácií, sťažovateľka nebola povinná vyžiadanú informáciu o náčelníkovi obecnej polície sprístupniť. 20. V treťom rade namieta sťažovateľka právny názor správneho súdu, že údaj o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície nie je osobným údajom. Osobným údajom je podľa názoru sťažovateľky každý údaj týkajúci sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby. Pri posudzovaní charakteru údaja je pritom potrebné prihliadať na všetky dostupné údaje o dotknutej osobe. Podľa názoru sťažovateľky vyžiadané údaje sú schopné v rámci skupiny osôb odlíšiť náčelníka obecnej polície a tým prispieť k jednoznačnému určeniu jeho identity. 21. Žalobkyňa zotrvala na svojej argumentácii prezentovanej počas správneho súdneho konania a navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Ďalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 22. Po predložení veci bola táto pridelená do senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
IV. Posúdenie kasačného súdu
23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 24.
Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci bol sťažovateľkou vyzvaný zodpovedať právne otázky (i) či je náčelník obecnej polície, pokiaľ nemá podriadených zamestnancov, vedúcim zamestnancom podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, (ii) či o osobách uvedených v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií možno zverejniť aj iné informácie, ako tie, ktoré sú uvedené v písm. a) až g) predmetného ustanovenia a (iii) či je alebo nie je údaj o rozpise pracovného času náčelníka obecnej polície osobným údajom a či takýto údaj možno sprístupniť.
25. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií v znení účinnom do 31. októbra 2020 každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 26. V súvislosti s nastolenými právnymi otázkami dáva kasačný súd do pozornosti, že slobodný prístup k informáciám upravený zákonom o slobode informácií, ako realizácia ústavného práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1, 4 a 5 Ústavy, je postavený na základnom princípe - „čo nie je tajné, je verejné.“ Tento princíp je podľa názoru kasačného súdu už notorietou slobodného prístupu k informáciám, avšak má aj svoj konkrétny interpretačný význam a obsah, ktorý sa prejavuje v požiadavkách na výklad jednotlivých ustanovení zákona o slobode informácií. Je zakotvený priamo v § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, podľa ktorého má každý prístup k informáciám, ktoré má povinná osoba k dispozícií. Nesprístupňujú sa preto len také informácie, pre ktoré bol identifikovaný niektorý z dôvodov nesprístupnenia informácie podľa § 8 až § 11 zákona o slobode informácií alebo osobitného zákona.
27. Podľa § 9 ods. 1 až 3 zákona o slobode informácií v znení účinnom do 31. októbra 2020 1) Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.
Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 2) Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.
Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 3) Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,
f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. 28.
V ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám upravuje zákonodarca osobitné obmedzenie v prípade sprístupňovania informácií týkajúcich sa práva na súkromie fyzickej osoby a jej osobných údajov. V prípade týchto údajov v zásade platí, že tieto sa nesprístupňujú, pokiaľ nie je dané splnenie jednej zo zákonodarcom daných podmienok (slovné vyjadrenie zákonodarcu „sprístupní len vtedy, ak“) - (i) požiadavku sprístupnenia informácie týkajúcej sa súkromia alebo osobného údaju upravuje osobitný zákon alebo (ii) so sprístupnením súhlasí fyzická osoba, ktorej sa vyžiadaná informácia týka.
Vyššie uvedené zásady sprístupňovania osobných údajov fyzických osôb sú konfrontované s princípom prevažujúceho verejného záujmu vyjadreným v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Sám zákonodarca vymedzuje skupinu osôb, kde verejný záujem na kontrole ich činnosti prevyšuje záujem na ochrane taxatívne vymedzených osobných údajov (§ 9 ods. 3 písm. a) až g) zákona o slobode informácií).
29. Je potrebné uviesť, že aj ustanovenia § 3 ods. 1 a § 9 ods. 1 až 3 zákona o slobode informácií podliehajú ústavne konformnému výkladu a pomeriavaniu konfliktu súkromného záujmu na ochrane súkromia fyzickej osoby (vrátane ochrany jej osobných údajov) podľa čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy a verejného záujmu na kontrole vykonávania verejnej moci a dispozície s majetkom štátu vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 26 ods. 4 a 5 Ústavy.
Inými slovami, obmedzenie práva na prístup k informáciám z dôvodu ochrany osobných údajov možno uplatniť len v súlade s jeho cieľom a tak, aby nedošlo k odňatiu podstaty a zmyslu práva na prístup k informáciám o činnosti orgánov verejnej moci (čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy).
30. Požiadavke na sprístupnenie informácií podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 26 ods. 4 a 5 v spojení s čl. a čl. 13 ods. 4 Ústavy tak môžu podliehať aj iné osobné údaje (ako údaje uvedené v § 9 ods. 3 písm. a) až g) zákona o slobode informácií) alebo údaje o iných osobách ako osobách uvedených v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak bude daný ich priamy súvis s výkonom verejnej moci a identifikovaný prevažujúci verejný záujem na ich sprístupnení (pozri tiež PAGÁČ, M.: Sprístupňovanie a ochrana osobných údajov v procese publicity verejnej správy, dostupné dňa 4. októbra 2023 [online] na <https://www.epi.sk/odborny-clanok/spristupnovanie-a-ochrana-osobnych-udajov- v-procese-publicity-verejnej-spravy.htm>). V opačnom prípade by totiž absolutizácia ochrany súkromia a osobných údajov mohla viesť k odňatiu možnosti kontroly výkonu verejnej moci a hospodárenia s verejnými prostriedkami verejnosťou, čo by bolo v priamom rozpore s podstatou a zmyslom obmedzovaného práva verejnosti na informácie o činnosti orgánov
verejnej moci (čl. 1 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 13 ods. 4 a čl. 26 ods. 3 a 5 Ústavy). 31. Vyššie uvedené možno zhrnúť vo vzťahu k druhej nastolenej otázke kasačnej sťažovateľky tak, že táto sa mýli, pokiaľ tvrdí, že o osobách uvedených v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií možno sprístupniť len informácie uvedené v písm. a) až g) predmetného ustanovenia. Vo vzťahu k týmto osobám možno sprístupniť aj iné informácie, na ktoré neexistuje zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie podľa § 8 až § 11 zákona o slobode informácií, prípadne aj iné osobné údaje v nevyhnutnom rozsahu, ak je to ústavne konformné (najmä ak je to v spojitosti výkonom verejnej moci a v súlade s princípom prevažujúceho verejného záujmu). 32.
Uvedený výklad pritom nie je v rozpore s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov; ďalej len „Nariadenie GDPR“). Toto nariadenie totiž počíta s tým, že osobné údaje možno spracúvať aj ich sprístupnením (čl. 4 ods. 2 Nariadenia), a to za podmienky, ak je daný niektorý z dôvodov spracovania podľa čl. 6 Nariadenia. Podľa kasačného súdu tak na sprístupnenie informácie z dôvodu plnenia povinnosti podľa zákona o slobode informácií alebo z dôvodu ústavne zakotveného prevažujúceho verejného záujmu je povinná osoba oprávnená podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) (spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti) a e) (spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi) Nariadenia GDPR.
33. Podľa § 12 zákona o slobode informácií v znení účinnom do 31. októbra 2020 všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
34. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií v znení účinnom do 31. októbra 2020 ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
35. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že povinná osoba podľa zákona o slobode informácií musí dôsledne vyhodnocovať celú žiadosť o informácie a pri jej vybavovaní negatívnym spôsobom aplikovať princíp nevyhnutnosti. Inými slovami, povinná osoba je oprávnená nesprístupniť vyžiadané informácie len v rozsahu, v ktorom sa ich týka dôvod nesprístupnenia. Informácie, ktoré boli žiadateľom vyžiadané, ale nebol vo vzťahu k nim identifikovaný dôvod nesprístupnenia, musia byť žiadateľovi (hoci len z časti) sprístupnené (§ 12 zákona o slobode informácií). 36.
Podľa § 14 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií v znení účinnom do 31. októbra 2020 2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. 3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.
37. Aby mohla byť žiadosť o sprístupnenie informácií riadne posúdená a aby mohol byť riadne posúdený aj jej rozsah, prípadne rozsah a existencia prekážok/obmedzení prístupu k informáciám, zákonodarca vymedzuje základné náležitosti žiadosti o informácie.
Jednou z týchto náležitostí je aj zrozumiteľné vymedzenie informácie, ktorú žiadateľ požaduje (§ 14 ods. 2 zákona o slobode informácií). Pokiaľ zo žiadosti nie je jasne zrejmé, akú informáciu žiadateľ požaduje, zákonodarca neumožňuje povinnej osobe žiadosť odmietnuť, ale ukladá jej povinnosť vyzvať žiadateľa na doplnenie žiadosti (§ 14 ods. 3 zákona o slobode informácií). Až po takomto doplnení potom môže byť neúplná, neurčitá či nezrozumiteľná žiadosť meritórne preskúmaná a vybavená.
38. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na predmetný prípad kasačný súd konštatuje, že ďalší účastník od sťažovateľky svojou žiadosťou požadoval „rozpis pracovného času náčelníka obecnej polície v februári 2019.“ Sťažovateľka odmietla ďalšiemu účastníkovi vyžiadané informácie sprístupniť z dôvodu ochrany osobných údajov náčelníka obecnej polície, ktorého zároveň nepovažovala za vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií.
Zásadným argumentom sťažovateľky v tomto smere, ktorý prezentuje aj v kasačnom konaní, je, že náčelník obecnej polície sťažovateľky nemá a nebude mať podriadených. Je teda jediným členom obecnej polície, nikoho neriadi a nemôže byť preto vedúci zamestnanec.
39. Podľa § 2 ods. 1 a 3 zákona o obecnej polícii v znení účinnom do 31. marca 2019 1) Obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce. 3) Náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo.
40. Podľa § 5 ods. 1 zákona o obecnej polícii v znení účinnom do 31. marca 2019 obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa. 41.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) až g) zákona o obecnej polícii v znení účinnom do 31. marca 2019 Činnosť obecnej polície riadi jej náčelník. Za týmto účelom najmä a) organizuje prácu príslušníkov obecnej polície, b) podáva starostovi obce správy o situácii na úseku obecných vecí verejného poriadku a o výsledkoch činnosti obecnej polície; o závažných udalostiach ho vyrozumie okamžite, c) spolupracuje s veliteľom príslušného útvaru Policajného zboru, orgánmi štátnej zdravotníckej správy, orgánmi ochrany životného prostredia a inými orgánmi, d) predkladá starostovi požiadavky na zabezpečenie činnosti obecnej polície a zodpovedá za hospodárne využívanie zverených prostriedkov, e) zabezpečuje odborný výcvik a školenie príslušníkov obecnej polície, f) podáva starostovi návrhy súvisiace s pracovnoprávnymi vzťahmi príslušníkov obecnej polície, g) plní ďalšie úlohy podľa organizačného poriadku a pokynov starostu.
42. Kasačný súd sa pri vyhodnotení tejto námietky v plnom rozsahu stotožňuje s názorom správneho súdu. Osobitne dáva do pozornosti skutočnosť, že postavenie náčelníka obecnej polície ako vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci - obec (§ 9 ods. 3 zákona o slobode informácií) vyplýva priamo z § 6 ods. 1 zákona o obecnej
polícii. Zákonodarca v predmetnom ustanovení kreuje náčelníka obecnej polície ako vedúceho zamestnanca obecnej polície, poveruje ho riadením obecnej polície a zveruje mu právomoci a kompetencie vedúceho zamestnanca obecnej polície (§ 6 ods. 1 písm. a/ až g/ zákona o obecnej polícii). Toto postavenie a právomoci náčelníkovi obecnej polície patria bez ohľadu na to, či má ďalších podriadených zamestnancov alebo nie. Zákon o obecnej polícii v tomto smere nepozná žiadnu výnimku. Obmedziť kompetencie a právomoci náčelníka obecnej polície ako vedúceho zamestnanca podľa § 6 ods. 1 písm. a) až f) zákona o obecnej polícii nemôže ani organizačný poriadok či pokyny starostu obce. Organizačný poriadok a pokyny starostu obce môžu len rozširovať rozsah úloh náčelníka obecnej polície, nie ich zužovať (§ 6 ods. 1 písm. g/ zákona o obecnej polícii).
43. Keďže kompetencie náčelníka obecnej polície ako vedúceho zamestnanca sú dané v minimálnom rozsahu priamo zákonom o obecnej polícii, je jasné, že hoci ide v predmetnej veci len o jediného predstaviteľa a člena obecnej polície, stále bude vedúcim zamestnancom podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Na tomto názore kasačného súdu nič nemení ani nezáväzné všeobecné stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, na ktoré sa sťažovateľka odvoláva.
44. V ďalšej časti argumentácie sa musel kasačný súd vysporiadať s tým, či vyžiadaná informácia - rozpis pracovného času náčelníka obecnej polície v februári roku 2019 má charakter informácie podľa § 9 ods. 3 písm. a) až g) zákona o slobode informácií - osobného údaju, ktorého sprístupnenie nie je možné podľa § 9 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií alebo inej informácie, ktorej sprístupnenie nie je obmedzené.
45. Pri posudzovaní tejto otázky dáva kasačný súd do pozornosti, čo prehliadol aj správny súd, že žiadosť ďalšieho účastníka nebola vymedzená všeobecne zaužívaným pojmom a tak nebola úplne určitá. Pokiaľ žiadateľ požadoval „rozpis pracovného času“, takýto pojem Zákonník práce nepozná a tento nie je ani všeobecne ustáleným pojmom v oblasti pracovného práva.
Zo žiadosti ďalšieho účastníka tak nie je zrejmé, či požadoval informáciu o rozvrhnutí pracovného času náčelníka obecnej polície (§ 86, § 87 či § 87a Zákonníka práce), pracovný čas vo všeobecnosti, týždenný pracovný čas, počet odpracovaných hodín za mesiac, evidenciu pracovného času (§ 99 Zákonníka práce) alebo evidenciu dochádzky (evidovanie časového úseku, v ktorom sa zamestnanec zdržiava na pracovisku). Bolo oprávnením sťažovateľky postupovať podľa § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií a žiadať o spresnenie žiadosti. Keďže tak nepostupovala, mala zohľadniť žiadosť ďalšieho účastníka v celom vyššie naznačenom širokom rozsahu a v časti, ktorej tejto žiadosti bolo možné vyhovieť, mala vyžiadané informácie sprístupniť (§ 12 zákona o slobode informácií).
46. Kasačný súd musí v tomto smere korigovať názor správneho súdu, že „rozpis pracovného času náčelníka obecnej polície“ nie je informáciou podľa § 9 ods. 3 písm. a) až g) zákona o slobode informácií. Podľa § 9 ods. 3 písm. g) zákona o slobode informácií sa o vedúcom zamestnancovi zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej moci (vrátane obce), sprístupňujú informácie o mzde, plate alebo platových pomeroch a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Predmetné ustanovenie je podľa názoru kasačného súdu potrebné vykladať tak, že sprístupneniu nepodlieha len údaj o konečnej sume mzdy, ale podliehajú mu aj informácie o odpracovanom pracovnom čase v rozsahu, v ktorom sú určujúce pre určenie, výpočet a výplatu mzdy. Ide totiž o údaje, ktoré súvisia s platovými pomermi vedúceho zamestnanca. V tomto zmysle však ide „len“ o požiadavku na sprístupnenie súhrnných údajov vo vzťahu k pracovnému času za sledované obdobie (napr. počet odpracovaných hodín za mesiac), nie však o požiadavku na sprístupnenie podrobnej dennej evidencie pracovného
času či dochádzky vedúceho zamestnanca s konkrétnymi časovými údajmi o prítomnosti zamestnanca na pracovisku. Informáciu o celkovom pracovnom čase za požadované obdobie (počet odpracovaných hodín) tak podľa názoru kasačného súdu mohla sťažovateľka sprístupniť.
47. Ako už kasačný súd uviedol vyššie, aj v prípade iných variantov významu pojmu „rozpis pracovného času“ (napr. týždenný pracovný čas či evidencia dochádzky), bolo povinnosťou povinnej osoby pomeriavať otázku ochrany súkromia a osobných údajov náčelníka obecnej polície s verejným záujmom na kontrole výkonu verejnej moci touto osobou.
V prípade identifikovania prevažujúceho verejného záujmu je pritom potrebné vyžiadané informácie sprístupniť. 48. Kasačný súd dáva opätovne do pozornosti, že v prípade náčelníka obecnej polície ide o jedného z najvýznamnejších funkcionárov v obci s priamymi kompetenciami voči fyzickým osobám, ktorý podlieha kontrole a vyvodzovaniu zodpovednosti zo strany orgánov územnej
samosprávy. Tieto skutočnosti a postavenie náčelníka obecnej polície vedú kasačný súd k názoru, že čiastkové informácie o výkone verejnej moci, resp. týkajúce sa výkonu verejnej moci a činnosti náčelníkom obecnej polície, a to aj v prípade prípadných časových údajov o výkone verejnej moci náčelníkom obecnej polície, musia podliehať sprístupneniu z dôvodu prevažujúceho verejného záujmu na kontrole verejnej moci vykonávanej náčelníkom obecnej polície.
Nevzťahuje sa na nich obmedzenie podľa § 9 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií (s ohľadom na jeho účel). Pôjde najmä o informácie, či sa náčelník obecnej polície zúčastnil konkrétneho výkonu verejnej moci, či pri výkone verejnej moci bol v práci či v teréne a pod.
49. Kasačný súd však musí korigovať názor správneho súdu v časti, v ktorej bez ďalšieho konštatoval, že (úplná) evidencia pracovného času a dochádzky náčelníka obecnej polície nie je osobným údajom a podlieha sprístupneniu. V tomto smere je potrebné dať do pozornosti, že náčelník obecnej polície je len jeden a v rámci menšieho územného celku (obce) je jednoducho
určiteľný. Osobitne tak v prípade obce, akou je sťažovateľka, kde je zároveň aj jediným príslušníkom obecnej polície. Údaje v rozsahu úplnej evidencie pracovného času a dochádzky náčelníka obecnej polície tak podľa kasačného súdu predstavujú údaje o určenej osobe, ktoré ju identifikujú (kde a kedy sa nachádza/nachádzala). Ide preto o osobné údaje podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, resp. podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené ale neznamená, že tieto s ohľadom na závery podľa bodov 29 - 32 tohto rozsudku nemožno za žiadnych okolností sprístupniť.
50. Povinná osoba je preto aj v súvislosti s informáciami, ktoré možno zahrnúť medzi osobné údaje, povinná posudzovať konflikt práva na ochranu súkromia a osobných údajov a práva (verejného záujmu) na sprístupnenie informácií a kontrolu verejnej moci pre každý jednotlivý prípad osobitne. V súvislosti s tu posudzovanou žiadosťou dáva kasačný súd do pozornosti, že napr. informácia o evidencii dennej dochádzky či rozvrhnutia denného pracovného času náčelníka obecnej polície výrazne zasahuje aj do súkromného času osoby vykonávajúcej túto pozíciu, keďže obsahuje údaj aj o mimopracovných návykoch náčelníka obecnej polície (čas, kedy prichádza do práce, odchádza z nej, kedy ide na obednú prestávku). Jej sprístupnenie tak môže hypoteticky napr. vystaviť náčelníka obecnej polície, resp. jeho bezpečnosť ohrozeniu s ohľadom na povahu úloh vykonávaných obecnou políciou a zasiahnuť do jeho súkromia. V prípade požadovania dennej dochádzky náčelníka obecnej polície preto podľa vyššie uvedeného neprevažuje verejný záujem nad ochranou osobných údajov tejto osoby a je daný dôvod na jej nesprístupnenie (bez súhlasu dotknutej osoby) podľa § 9 ods. 2 a 3 zákona o
slobode informácií. 51. Zhrňujúc vyššie uvedené sa kasačný súd stotožnil so správnym súdom v tom, že náčelník obecnej polície je vedúci zamestnanec obce podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, a časť informácií, ktoré mohli byť predmetom žiadosti ďalšieho účastníka, nepodlieha obmedzeniam podľa § 9 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií (body 49 a 51 tohto rozsudku). Nebol preto dôvod na to, aby sťažovateľka v celku v rozpore s § 12 zákona o slobode informácií nevyhovela žiadosti ďalšieho účastníka, a to osobitne v situácii, ak si jednoznačne neustálila (v rozpore s § 14 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií) o sprístupnenie akých informácií vlastne ďalší účastník žiada. Z tohto dôvodu preto napadnuté rozhodnutie žalovanej/ sťažovateľky v časti výroku I. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bol daný aj dôvod na zamietnutie kasačnej sťažnosti sťažovateľky. Kasačný súd však na druhej strane korigoval názor správneho súdu, že údaj o dennom rozvrhnutí pracovného času a dennej
dochádzke náčelníka obecnej polície nepredstavuje osobný údaj (body 52 a 53 tohto rozsudku). S ohľadom na už uvedené však táto skutočnosť nemala dopad na zákonnosť výroku napadnutého rozsudku správneho súdu a nosného dôvodu zrušenia žalovaného rozhodnutia.
52. V ďalšom konaní bude sťažovateľka postupovať tak, že v súlade s § 14 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií vyzve ďalšieho účastníka, aby upresnil, aké informácie žiada, keďže z pojmu „rozpis pracovného času“ nie je zrejmé, čo je predmetom jeho žiadosti.
Následne s ohľadom na doplnenie ďalšieho účastníka bude postupovať v súlade s právnymi názormi kasačného súdu vyjadrenými vyššie.
V. Záver
53. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za vo výroku vecne správny a v podstatnej časti vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 54. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora (§ 467 ods. 1 v spojení s § 170 SSP). 55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. októbra 2023