3Svk/33/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v právnej veci žalobcu: U. I., I. Z. E.. XX, Z., zast.: Mgr. Marek Tauber, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Okresný súd Prešov, so sídlom Gešova 3, Prešov, v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 6Sa/24/2022-96 zo dňa 25. apríla 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

5. Vzhľadom na uvedené je podľa správneho súdu zrejmé, že vo vzťahu k rozvrhu práce súdu nemožno v žiadnom prípade hovoriť ako o akte orgánu verejnej správy, predovšetkým aj preto, že súd nie je orgánom štátnej správy. Tvorba a aplikácia rozvrhu práce súdu tak nie je žiadnym faktickým postupom v oblasti verejnej správy, ale ide len o organizačné riadenie činnosti a fungovania súdu dovnútra. Správny súd zdôraznil, že samotný rozvrh práce, ako aj súvisiace pridelenie podanej žaloby konkrétnemu sudcovi na základe prijatého rozvrhu práce, preto nemôžu byť posúdené ako činnosť v oblasti verejnej správy, a teda ani ako iný zásah orgánu verejnej správy smerujúci proti účastníkovi súdneho konania, ktorý by podliehal súdnemu prieskumu správnym súdom. Konštatoval, že preskúmanie zákonnosti rozvrhu práce a s tým súvisiaca otázka zákonnosti pridelenia veci konkrétnemu sudcovi, nespadá do právomoci správneho súdu. 6. S odkazom na § 34 ods. 1 zákona o súdoch správny súd poukázal na postavenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ako ústredného orgánu štátnej správy vykonávajúceho správu všeobecných súdov, vrátane dohľadu nad riadením súdov. Správny súd preto podľa § 18 ods. 1 SSP po zastavení konania postúpil vec Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, a to v záujme zabezpečenia práva žalobcu na vecné preskúmanie jeho námietok, aby bola zabezpečená ochrana jeho práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. 7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože konanie bolo zastavené.

8. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ a j/ a žiadal, aby kasačný súd uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. Úvodom poukázal na definíciu iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP a vymedzenie definičných znakov iného zásahu orgánu verejnej správy v rozhodovaní Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. 10. Tvrdenie správneho súdu o povahe rozvrhu práce ako vnútorného aktu riadenia súdu žalobca považoval za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko podľa § 50 ods. 4 zákona o súdoch je rozvrh práce verejne prístupný, čo znamená, že jeho adresátom sú aj fyzické osoby, právnické osoby a verejnosť. Rozvrh práce žalobca považoval za výsledok delegovanej legislatívy, ktorým nemožno ukladať povinnosti a z hľadiska jeho rozsahu ním nemožno dopĺňať právnu úpravu nad rámec zákona a ani upravovať také spoločenské vzťahy, ktoré nie sú upravené v zákone. S poukazom na § 51 ods. 1 a 2 zákona o súdoch dôvodil, že v rozvrhu práce Okresného súdu Prešov na rok 2021 absentuje tabuľka obsahujúca údaje potrebné na riadne prideľovanie vecí náhodným výberom. 11. Ďalej rozporoval tvrdenie správneho súdu o tom, že Okresný súd Prešov v danej veci nevystupoval ako orgán verejnej správy. Mal za to, že Okresný súd Prešov je orgánom ústrednej štátnej správy a tým napĺňa ustanovenie § 4 písm. a/ SSP. 12. Podľa žalobcu, s prihliadnutím na definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy vymedzené v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/31/ 2020 zo dňa 27. októbra 2021, ide v danom prípade o okamžité uplatnenie oprávnenia orgánu verejnej správy, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Žalobca mal za to, že Okresný súd Prešov porušil jeho právo na zákonného sudcu vo veci sp. zn. 20C/52/2021, keďže orgán riadenia a správy súdu konal na základe nezákonného rozvrhu práce pre rok 2021 a nevykonal zákonný náhodný výber sudcu. V tejto súvislosti namietal časové okolnosti vyplývajúce z potvrdenia o pridelení veci sudcovi, podľa ktorého bolo pridelenie veci uskutočnené skôr ako bol vykonaný náhodný výber. 13. Záverom namietal postúpenie veci Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky s tým, že ministerstvo nie je orgánom ochrany práva a týmto postupom správny súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a navrhoval ju zamietnuť.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

.Rozvrh práce zostavuje predseda súdu tak, aby bol zabezpečený výkon súdnictva. . .“ (Cepek, B. a kol. Správne právo hmotné. Osobitná časť. Bratislava. Wolters Kluwer. 2017. 233 s.) 18. Výkonom súdnictva sa v zmysle § 2 zákona o súdoch rozumie predovšetkým prejednávanie a rozhodovanie civilných, trestných a správnych vecí. Zároveň sa výkonom súdnictva rozumie aj rozhodovanie v ďalších veciach ustanovených zákonom, atď.

19. Vo vzťahu k povahe rozvrhu práce kasačný súd poukazuje aj na dôvodovú správu k § 50 zákona o súdoch, v zmysle ktorej rozvrh práce sa definuje ako jeden z nástrojov riadenia súdov, prostredníctvom ktorého sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. V odseku 2 sa stanovujú obsahové náležitosti rozvrhu práce. Zároveň sa upravuje zásada publicity rozvrhu práce.

21. Pokiaľ žalobca ďalej tvrdil, že Okresný súd Prešov je orgánom ústrednej štátnej správy, je v tomto prípade potrebné rozlišovať organizačné a funkčné rozdelenie činností súdu ako takého. Kým výkon súdnictva je zverený sudcom (§ 11 ods. 1 zákona o súdoch), úlohou riadenia a správy súdov je vytvárať sudcom podmienky na riadny výkon súdnictva, najmä v oblasti personálnej, organizačnej, ekonomickej, finančnej, odbornej a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom a v medziach ustanovených zákonom (§ 32 ods. 1 zákona o súdoch). Zároveň riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov (§ 32 ods. 2 zákona o súdoch). V tejto súvislosti dáva kasačný súd opätovne do pozornosti odbornú spisbu, v zmysle ktorej: „Základným hľadiskom pri vymedzení verejnej správy v negatívnom zmysle je právny charakter orgánu, jeho pôsobnosť, právomoc a metódy jeho činnosti.

22. Z vyššie uvedených dôvodov rozvrh práce, ako akt riadenia organizácie práce súdu, vydávaný predsedom súdu, nie je možné stotožňovať s výkonom verejnej moci, a teda v danom prípade nemožno hovoriť o postavení okresného súdu ako o orgáne štátnej správy v zmysle § 4 písm. a/ SSP.

zákonom. Pokiaľ teda okresný súd nemá vo vzťahu k rozvrhu práce postavenie orgánu verejnej správy, určením sudcu v zmysle rozvrhu práce automaticky nemohlo dôjsť k inému zásahu do práv žalobcu. Z uvedeného plynie záver, že ani ustálená rozhodovacia činnosť, na ktorú žalobca poukázal, nie je na predmetnú vec aplikovateľná.

Práve Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle § 34 ods. 1 zákona o súdoch vykonáva správu súdov ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy. Správny súd teda postupoval správne, keď v záujme zabezpečenia práv žalobcu na posúdenie jeho námietok vznesených proti rozvrhu práce vec postúpil práve ministerstvu.