3Svk/33/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200625.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-8S/114/2022
- IČS
- 7022200625
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: mal. L. Q., nar.: XX.XX.XXXX, bytom R. X, XXX XX L., zastúpenej zákonným zástupcom: D.. Q. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Helena Knopová, advokátka, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Košický samosprávny kraj, Námestie Mieru 1, 042 66 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 5106/2022/OSK-36397 zo dňa 30.08.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8S/114/2022-99 zo dňa 17.07.2024, takto
rozhodol:
Uznesenie
Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8S/114/2022-99 zo dňa 17.07.2024 sa zrušuje a vec sa mu vracia vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
1. Správnou žalobou zo dňa 04.11.2022 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia Košického samosprávneho kraja č. 5106/2022/OSK-36397 zo dňa 30.08.2022 (ďalej rozhodnutie „žalovaného“) spolu s rozhodnutím riaditeľa Gymnázia Alejová č. GA 43-071/ 2022 zo dňa 12.05.2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie zákonného zástupcu žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobkyňa prijatá na osemročné denné štúdium do prvého ročníka Gymnázia, Alejová 1, Košice. Žalobu podala maloletá žalobkyňa zastúpená jedným zo zákonných zástupcov - otcom, D.. Q. D.. 2. Správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP odmietol. 3. Poukázal na § 178 ods. 1 SSP, z ktorého o. i. vyplýva obmedzenie aktívnej legitimácie na osoby, ktoré boli rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátené na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté v prospech žalobkyne. Správnu žalobu podal otec žalobkyne - zákonný zástupca, ktorý namietal rozhodnutie žalovaného, ale podal ju v mene svojej dcéry, ktorú označil ako žalobkyňu, hoci ona nebola ukrátená na svojich právach. 4. Správny súd dodal, že žalobu mal podať zákonný zástupca a označiť sa ako žalobca, keďže sa on domnieva, že ako účastník administratívneho konania bol ukrátený na svojich subjektívnych právach rozhodnutím žalovaného. Zákonný zástupca nesprávne označil za žalobkyňu svoju dcéru, ktorá v administratívnom konaní nebola ukrátená na svojich subjektívnych právach.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia
5. Uznesenie správneho súdu napadla žalobkyňa, zastúpená zákonným zástupcom (otcom) kasačnou sťažnosťou z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP a žiadala rozhodnutie správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tvrdila, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a nie je v súlade s § 139 ods. 2 SSP. A. Všeobecne k odôvodneniu rozhodnutia
6. Poukázala na to, že súd vykonal od 07.11.2022 do 09.10.2023 vo veci samej písomné štádium konania podľa § 103-§ 106 SSP, ale nasledujúcich 9 mesiacov nevykonal nijaký úkon až do 17.07.2024, kedy vydal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie. Podľa nej mal súd mal najneskôr k 09.10.2023 dostatočne zistený skutkový a právny základ pre rozhodnutie vo veci samej a mal rozhodnúť alebo ďalej konať. To znamená, že aj poznatok, že žalobkyňa je zjavne neoprávnená osoba na podanie žaloby mal najneskôr dňa 09.10.2023 a nič mu nebránilo
rozhodnúť. Súd nekonal a náhle rozhodol, čo sa prejavilo v nedostatočne odôvodnenom rozhodnutí. 7. Súd neuviedol, ktoré ustanovenie SSP alebo hmotnoprávneho predpisu určuje, že ak správny orgán rozhodne v prospech účastníka konania, tak nemôže dôjsť k ujme na jeho
subjektívnych právach. Nezohľadnil ďalšie subjektívne práva účastníka konania vyplývajúce mu z hmotnoprávnych a procesnoprávneho predpisu napriek tomu, že samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že v prijímacom konaní žalobkyne sú také vady, ktoré sú neodstrániteľné. Súd primerane neodôvodni prijaté závery, obmedzil sa iba na konštatovanie, že maloletej nevznikla ujma na právach, čo bez ďalšieho odôvodnil tým, že bola na štúdium prijatá. 8.
O zákonnom zástupcovi maloletej súd bez ďalšieho tvrdí, že je účastníkom konania a potom už len konštatuje, že mal podať žalobu v svojom mene, lebo podľa názoru súdu sa domnieval, že bol poškodený na svojich právach, k čomu súd neuviedol ani jediný príklad kedy, kto a ako ho poškodil, na akých právach a v ktorom podaní v administratívnom alebo doterajšom súdnom konaní argumentoval zákonný zástupca maloletej porušením svojich práv ako účastníka konania. Otec maloletej nebol účastníkom konania a už len preto nemohlo dôjsť k ujme na jeho právach v danom administratívnom konaní. B. Konkrétne k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
9. Sťažovateľka napadla záver súdu, že bolo rozhodnuté v jej prospech s tým, že podľa platnej legislatívny jej nepatrí právo na prijatie na štúdium na 8-ročnom gymnáziu, ale patrí jej právo na rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu (§ 140 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2015 Z. z. školský zákon (ďalej „školský zákon“).
10. Skutočnosť, že bolo rozhodnuté v prospech sťažovateľky, t. j. že bola prijatá na štúdium, neznamená, že nedošlo k porušeniu jej práv, najmä ak samotný žalovaný konštatoval, že právo maloletej na zákonné konanie a zákonné rozhodnutie o prijatí na štúdium postupom prvostupňového správneho orgánu porušené bolo a to v takom rozsahu, že nie je možné túto vadu v konaní zhojiť. Správnoprávna terminológia nepoužíva termín „bolo rozhodnuté v prospech/neprospech“ v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou na podanie správnej žaloby. Pod ukrátením na právach sa rozumie ohrozenie alebo porušenie subjektívnych práv účastníka administratívneho konania, ktoré mu vyplývajú z procesnoprávneho alebo hmotnoprávneho predpisu.
11. V administratívnom (prijímacom) konaní bolo porušené právo sťažovateľky nezákonným konaním a nezákonným rozhodnutím 1.stupňového aj odvolacieho správneho orgánu a to v takom rozsahu, že rozhodnutie o jej prijatí na štúdium je nezákonné a teda neplatné z dôvodu, že prvostupňový orgán viackrát hrubým spôsobom porušil hmotnoprávny a procesnoprávny predpis a žalovaný konštatuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ktorá sa nedá odstrániť a napriek tomu toto rozhodnutie potvrdil. Maloletá teda má právo, aby súd preskúmal, či ako účastník administratívneho konania bola ukrátená na svojich právach alebo nie a ak áno, aby rozhodol o zrušení napadnutých nezákonných rozhodnutí a dal možnosť správnemu orgánu rozhodnúť o prijatí maloletej na štúdium zákonne. C. K názoru súdu, že správnu žalobu mal podať otec maloletej vo vlastnom mene
12. Sťažovateľka poukazuje na § 178 ods. 1 SSP, §§ 14, 15 a 16 ods. 1 zákona č. 67/1971 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), § 2 písm. d) a § 67 ods. 1 školského zákona a § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Z týchto ustanovení vo vzájomnej súvislosti vyplýva, že účastníkom konania je uchádzač o štúdium - sťažovateľka. Zákonný zástupca maloletého nie je účastníkom konania, ale je zákonným zástupcom účastníka.
13. Názor súdu, že otec žalobkyne mal ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich subjektívnych právach rozhodnutím žalovaného podať správnu žalobu v svojom mene, je zjavne nesprávny. Súd neuviedol, ktoré práva otca ako zákonného zástupcu maloletej, kedy a ktorým správnym orgánom boli porušené, nevysvetlil, ktoré ustanovenie platného právneho predpisu ustanovuje zákonného zástupcu maloletého účastníka správneho konania ako účastníka správneho konania. Sťažovateľka poukazuje napr. na konanie a rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/328/2021 zo dňa 16.01.2024, kde žalobu vo veci prijatia na štúdium podal zákonný zástupca maloletého dieťaťa v mene maloletého dieťa ako uchádzača.
Ak Správny súd v Košiciach rozhodol opačne, Najvyšší správny súd by mal zjednotiť rozhodovaciu činnosť správnych súdov. 14. Napokon tvrdenie súdu, že otec maloletej uvádza, že bol ukrátený na svojich právach v dôsledku konania správnych orgánov, z ničoho nevyplýva. Otec maloletej nikdy v nijakom podaní (ani v administratívnom konaní a ani v súdnom konaní) netvrdil, že boli porušené jeho práva, vždy tvrdil, že porušené boli práva maloletej. 15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Závery kasačného súdu
16. Kasačný súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
17. V prvej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľka namietala nedostatok odôvodnenia rozhodnutia ako dôsledok nesprávneho postupu súdu - súd vykonal v konaní úkony, následne dlhší čas nekonal a potom náhle vydal rozhodnutie o absencii aktívnej vecnej legitimácii, hoci túto okolnosť mal zistenú už po ukončení písomného štádia konania.
18. K tejto námietke kasačný súd uvádza, že hoci sa postup súdu nemusí javiť ako najefektívnejší, nespôsobuje to samo o sebe nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Ide o dve samostatné otázky. Na naplnenie požiadavky aktívnej žalobnej legitimácie je súd povinný prihliadať počas celého konania, ako uvádza aj odborná spisba cit: „I keď aktívna žalobná legitimácia nemá formálne povahu procesnej podmienky konania, je povinný ju správny súd skúmať počas celého konania. Nepreukázanie aktívnej žalobnej legitimácie má za následok rozhodnutie správneho súdu o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e).“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 531-545). Túto námietku preto považoval kasačný súd za nedôvodnú.
19. Iná je otázka súladu výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu. Dôvody odmietnutia žaloby podľa § 98 ods. 1 sa týkajú predovšetkým procesných podmienok konania, ktoré je správny súd povinný skúmať počas celého konania z úradnej povinnosti.
Pri odmietnutí žaloby správny súd túto vecne neposudzuje. Ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP však pokrýva len situácie, keď ide o „zjavne“ neoprávnenú osobu. Ako uvádza odborná spisba cit: „Neoprávnenou osobou na podanie žaloby je ten, komu absentuje aktívna žalobná legitimácia.
. . . Slovo „zjavne“ treba vykladať tak, že neoprávnenosť bude zrejmá okamžite, nesporne, bez ďalšieho, resp. nutnosti meritórne vec skúmať. Za zjavne neoprávnenú osobu možno preto považovať prvostupňový orgán verejnej správy, dotknutý orgán v konaniach upravených StavZ, niekoho, kto nebol účastníkom administratívneho konania s normatívne ustanoveným účastníctvom a pritom sa nejedná o žalobu opomenutého účastníka konania, toho, kto podal žalobu za aktívne žalobne legitimovanú osobu, no bez príslušného hmotnoprávneho alebo procesného oprávnenia atď. Ak však žalobca bude spĺňať, čo sa týka subjektu, podmienku aktívnej žalobnej legitimácie, bude namieste zo strany správneho súdu s ním ďalej konať. Pokiaľ sa však následne pri oboznamovaní sa s administratívnym spisom alebo napr. v rámci dokazovania preukáže, že u žalobcu chýba niektorá z ďalších podmienok na preukázanie aktívnej žalobnej legitimácie (napr. dotyk na subjektívnych právach u správnej žaloby fyzickej alebo právnickej osoby), nebude už správny súd žalobu odmietať v zmysle § 98 ods. 1 písm.
e), ale žalobu zamietne.“ ).“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s.531-545). 20. V prejednávanej veci nastala situácia, keď podľa kasačného súdu nebola splnená požiadavka na podanie „zjavne“ neoprávnenou osobou, čo napokon vyplýva aj z dôvodov, ktoré uvádza správny súd v napadnutom rozhodnutí. Správny súd svoje rozhodnutie oprel o ust. § 178 ods. 1 SSP tvrdiac, že vzhľadom na to, že žalovaný rozhodol o prijatí na štúdium v prospech sťažovateľky, sťažovateľka nebola ukrátená na svojich právach. Správny súd teda skúmal naplnenie požiadavky dotyku na subjektívnych právach podľa § 178 ods. 1 SSP, čo už je hmotnoprávna otázka, ktorá vyplynie z oboznámenia sa s administratívnym spisom, resp. z dokazovania. Ak sa dotyk na subjektívnych právach osoby podávajúcej žalobu nepreukáže, predstavuje to meritórny záver súdu, ktorému zodpovedá zamietnutie žaloby ako nedôvodnej podľa § 190 SSP.
21. Pokiaľ ide o kvalitu odôvodnenia, kasačný súd považoval námietky sťažovateľky za dôvodné. Sťažovateľka v žalobe opierala svoju aktívnu žalobnú legitimáciu o porušenie konkrétnych procesných a hmotnoprávnych ustanovení v konaní pred prvostupňovým orgánom a žalovaným. S týmto jej tvrdením sa správny súd vôbec nezaoberal a nevysvetlil, prečo tvrdené porušenie procesných a hmotnoprávnych predpisov nemôže viesť k dotyku na subjektívnych právach sťažovateľky.
22. Odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu vzhľadom na uvedené nepovažuje kasačný súd za dostatočné. Povinnosti správneho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/2, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010, ako aj Európsky súd pre ľudské práva (Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. V danej veci išlo práve o argument o porušení hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení v konaní pred prvostupňovým orgánom a žalovaným, na ktorý je potrebné dať
odpoveď. 23. Za nepreskúmateľný považuje kasačný súd aj záver súdu o tom, že žalobu mal podať otec sťažovateľky, ktorý tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach. Tento záver správny súd nijako nekonkretizoval, ani nepodložil, preto ho kasačný súd nemohol preskúmať.
24. Pokiaľ však ide o otázku zákonného zástupcu maloletej sťažovateľky, kasačný súd poukazuje na to, že zákonnými zástupcami maloletej sú obaja rodičia. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Podľa § 31 ods. 2 tohto zákona žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). Podľa § 35 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
25. Za právny úkon na účely § 31 ods. 1 zákona o rodine je nepochybne potrebné považovať aj podanie žaloby voči rozhodnutiu žalovaného. Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou správneho súdu skúmať aj otázku zastúpenia maloletej sťažovateľky zákonnými zástupcami a v prípade zistenia rozporu ich záujmov so záujmami maloletej sťažovateľky ustanoviť kolízneho opatrovníka.
IV. Záver
26. Z dôvodu vyššie uvedených pochybení správneho súdu kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci skúmania základných procesných podmienok konania aj v správnom súdnictve je správny súd s odkazom na primeranú aplikáciu zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „CSP“) podľa § 25 SSP povinný skúmať aj procesnú subjektivitu (§ 61 CSP) a procesnú spôsobilosť (§ 67 CSP). S procesnou spôsobilosťou súvisí skutočnosť, že maloleté dieťa zastupujú obaja rodičia, preto je potrebné skúmať a zohľadniť aj stanovisko druhého rodiča, vyhodnotiť eventuálny rozpor záujmov zákonných zástupcov so záujmom dieťaťa a na to procesne reagovať, vrátane možnosti ustanovenia kolízneho opatrovníka. Bez vyriešenia hrozby kolízie záujmov a potreby zastúpenia nie je možné pokračovať v skúmaní základných procesnoprávnych podmienok konania a eventuálne aj hmotnoprávnych podmienok pre záver o dôvodnosti žaloby. 27. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu ustáliť zastúpenie maloletej sťažovateľky a rozhodnúť o žalobe, rešpektujúc vyššie naznačené východiská, vrátane požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia v súlade s § 139 SSP, resp. 149 SSP. 28. Povinnosťou správneho súdu v ďalšom konaní bude aj rozhodnúť aj o trovách konania, vrátane nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. februára 2025