3Svk/33/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0725100059.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 7S/4/2025
- IČS
- 0725100059
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcov: 1/ C. W., B.: XX.XX.XXXX, bytom: T. XXX, XXX XX N. a 2/ N. W.Á., B.: XX.XX.XXXX, bytom: T. XXX, XXX XX N., obaja zastúpení: JUDr. Ľubica Baková, advokátka so sídlom: Železničná 11, Sučany, proti žalovanému: obec Imeľ, so sídlom: Námestie J. Blaskovicsa č. 507/11, 946 52 Imeľ, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. 128/22/2024, l. č. 364/ 2024-2 zo dňa 18. novembra 2024, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 7S/4/2025- 81 zo dňa 30. apríla 2025 takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. 7S/4/2025-81 zo dňa 30. apríla 2025 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania
1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 12. januára 2025 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j.: 128/22/2024, l. č.: 364/2024-2 zo dňa 18. novembra 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako stavebný úrad príslušný v zmysle § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a podľa § 88a ods. 3 a § 137 ods. 2 stavebného zákona, ako aj podľa § 135c zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) odkázal žalobcov ako vlastníkov pozemku vo veci neoprávnenej stavby „Letná kuchyňa s prístavbou“ nachádzajúcej sa v obci N.Ľ., B. D.. T., na pozemku registra „C“, parc. č. 374/8, v katastrálnom území N., na súd s tým, že začaté správne konanie č. 128/2022-2, 53/20252 zo dňa 22. februára 2022 vo veci neoprávnenej stavby špecifikovanej vyššie, prerušené rozhodnutím obce Imeľ č. 128/2022-3, 53/2022 zo dňa 22. februára 2022, ostáva prerušené do novourčenej lehoty, t. j. do doby, kým rozhodnutie súdu vo veci nadobudne právoplatnosť. 2. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti súdneho prieskumu zákonom vylúčené (či už výslovne v texte konkrétnej právnej normy alebo na základe splnenia podmienok podľa § 7 SSP).
3. Na základe uvedeného uviedol, že napadnuté rozhodnutie možno považovať za rozhodnutie procesnej povahy, ktoré však žiadnym spôsobom nezasahuje do práv žalobcov. Napadnutým rozhodnutím boli žalobcovia ako účastníci konania vo veci neoprávnenej stavby „Letná kuchyňa s prístavbou“ odkázaní na súd, nakoľko v tejto veci prináleží rozhodnúť súdu a nie obci ako stavebnému úradu. Postup, ktorý v tejto súvislosti žalovaný zvolil, vyplýva z § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje prípad, ak je osoba vlastníka pozemku odlišná od osoby vlastníka nehnuteľnosti na ňom postavenej. Tento postup nie je možné obísť iným postupom, a taktiež nie je žalovaný ako stavebný úrad aktívne legitimovaný vo veci sám rozhodnúť, keďže táto právomoc je daná výlučne súdu. Napadnuté rozhodnutie, ktorým boli žalobcovia odkázaní na súd, sa nemôže žiadnym spôsobom dotknúť právneho postavenia žalobcov a spôsobiť im ujmu na ich právach, pretože v danom prípade k ujme na právach nedošlo. Nejedná sa tak o individuálny správny akt, ktorý by mohol byť samostatným predmetom správneho súdneho prieskumu, pretože s konečnou platnosťou nezakladá, nemení a ani nezrušuje oprávnenia alebo povinnosti žalobcov a ani ním nemôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcov priamo dotknuté. O ich právach, resp. v tomto prípade o vlastníckom práve je oprávnený rozhodnúť len civilný súd v samostatnom konaní. Správny súd zároveň v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že nakoľko napadnuté rozhodnutie upravuje len procesný postup v konaní, v rámci jeho odôvodnenia nebol žalovaný oprávnený zaoberať sa a vyhodnotiť predložené doklady alebo dôkazy a ani vecne riešiť skutkový stav, keďže danú vec je oprávnený posúdiť a rozhodnúť len súd v civilnom sporovom konaní. 4. Správny súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, nakoľko žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy, ktorý nemohol mať v tomto štádiu konania za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože ide o procesné rozhodnutie, a preto správny súd s poukazom na § 97 SSP a podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) žalobu odmietol ako neprípustnú.
II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
5. Žalobcovia (sťažovatelia) podali proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietali, že správny súd nesprávne právne posúdil vec a nezákonne odmietol správnu žalobu žalobcov (§ 440 ods. 1 písm. g/ a j/ SSP). Domáhali sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie. 6. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím žalovaného podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona, v konaní č. j. 128/2022, o odstránení stavby, resp. o dodatočnom povolení stavby, postavenej bez stavebného povolenia na cudzom pozemku, ktorým žalovaný, bez reálneho skutkového a právneho stavu, potvrdil, že vlastník stavby, na ktorom je dôkazné bremeno, dokladmi preukázal, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, chráneným zákonom, že stavebník predložil projektovú dokumentáciu stavby, rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy, súhlas obce Imeľ podľa zákona číslo 137/2010 o ovzduší, záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Nitra, záväzné stanovisko Okresného úradu Komárno, pozemkového a lesného odboru, k dodatočnému povoleniu stavby na poľnohospodárskom pozemku, stanovisko Okresného úradu Komárno z hľadiska ochrany prírody a krajiny, doklad o odbornej spôsobilosti projektanta, geometrický plán skutočného zamerania stavby overený Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, všetky doklady o vykonaní predpísaných skúšok. 7. Sťažovatelia poukázali na ustanovenie § 88a odsek 2 stavebného zákona, podľa ktorého ak v konaní o dodatočnom povolení stavby vlastník stavby stavebnému úradu požadované doklady nepredloží, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Žalovaný napriek naplneniu zákonných podmienok pre tento postup odstránenie stavby nenariadil. Rozhodnutie, či stavba je alebo nie je v súlade s verejnými záujmami chránenými zákonom, je vo výlučnej právomoci žalovaného ako stavebného úradu. 8. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III. Posúdenie kasačného súdu
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 10. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 13. Kasačný súd sa s ohľadom na kasačné body kasačnej sťažnosti obmedzil na to, či „Rozhodnutie o odkázaní účastníka konania na súd“ podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. 14. Súdny prieskum rozhodnutia je prípustný za predpokladu, že v ňom boli subjektu uložené konkrétne povinnosti. V prípade, že orgán verejnej správy nezasiahne do právneho postavenia subjektu autoritatívnym príkazom, spravidla niečo konať alebo niečoho sa zdržať, možno takéto opatrenie považovať za opatrenie orgánu verejnej správy predbežnej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania a ktoré sa preto s poukazom na § 7 písm. e/ SSP v správnom súdnictve nepreskúmava. 15. V uvedenej veci však o takéto rozhodnutie nejde. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že vlastníkmi stavby sú I. L. H. T. L.. Spoluvlastnícky podiel v rozsahu 7/18 pre každého vlastníka stavby nadobudli podľa tvrdenia žalobcov darovacou zmluvou, v roku 2021 letnú kuchyňu zrekonštruovali a k jej zadnej časti pristavali jednu miestnosť bez stavebného povolenia. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením vlastníkov stavby, že pôvodná časť stavby slúžiaca ako letná kuchyňa bola užívaná viac ako 70 rokov, bola užívaná aj na bývanie, pozemky boli užívané tak, ako je vytýčená hranica oplotenia a vlastníci pozemku túto skutočnosť rešpektovali skoro 20 rokov.
16. Žalobcovia listom zo dňa 14. novembra 2021 ohlásili stavebnému úradu- obci Imeľ, stavbu vo vlastníctve T. L. H. I. L., postavenú bez stavebného povolenia, na cudzom pozemku a ako vlastníci pozemku dali podnet na odstránenie stavby. Obec Imeľ ako stavebný úrad listom zo dňa 22. februára 2022 č. j. 128/2022-2, l. č. 53/2022, oznámila vlastníkom stavby začatie konania o odstránení stavby, resp. o dodatočnom povolení stavby „Letná kuchyňa s prístavbou“, v obci N., D. T., na pozemku parc. Č. 474/8, v kat. území N..
Zároveň vyzvala vlastníkov stavby, aby v lehote 60 dní od doručenia tejto výzvy predložili stavebnému úradu doklady preukazujúce, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom, doklady, ktorými stavebník preukáže, že má k pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť predmetnú stavbu, doklad o zaplatení správneho poplatku, projektovú dokumentáciu stavby, rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy, súhlas obce Imeľ podľa zákona číslo 137/2010 o ovzduší, záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Nitra, záväzné stanovisko Okresného úradu Komárno, pozemkového a lesného odboru, k dodatočnému povoleniu stavby na poľnohospodárskom pozemku, stanovisko Okresného úradu Komárno z hľadiska ochrany prírody a krajiny, doklad o odbornej spôsobilosti projektanta, geometrický plán skutočného zamerania stavby overený Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, všetky doklady o vykonaní predpísaných skúšok.
17. Vlastníci stavby predložili stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie stavby a doklad o zaplatení správneho poplatku spolu so žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Stavebný úrad prerušil konanie vo veci dodatočného povolenia stavby do právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia vlastníckeho práva. Súdne konanie vo veci určenia vlastníckeho práva sp. zn. 17C/30/2022 vedenej na Okresnom súde Komárno bolo zastavené z dôvodu, že po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o prerušení konania na návrh jednej zo strán konania, ani jedna zo strán nenavrhla, aby súd v konaní pokračoval.
Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Nitre, sp. zn. 12Co/6/2024 zo dňa 27. februára 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. marca 2024. 18. Sťažovatelia požiadali stavebný úrad o pokračovanie v konaní, pričom mu doručili právoplatné rozhodnutie súdu a zároveň poukázali na ďalšie nezákonne vykonávané stavebné práce stavebníkmi na stavbe postavenej bez stavebného povolenia na cudzom pozemku, ktorá je predmetom konania č. 128/2022 o odstránení stavby postavenej bez stavebného povolenia na cudzom pozemku. 19.
Nakoľko sa jedná o osobitný prípad zásahu do vlastníckeho práva, ktorým je neoprávnená stavba na cudzom pozemku, stavebný úrad odkázal vlastníkov pozemku na súd podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona. 20. Správny súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie možno považovať za rozhodnutie procesnej povahy, ktoré však žiadnym spôsobom nezasahuje do práv žalobcov. Postup, ktorý žalovaný zvolil, vyplýva z ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje prípad, ak je osoba vlastníka pozemku odlišná od osoby vlastníka nehnuteľnosti na ňom postavenej.
21. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. Správny súd neprípustnosť vzhliadol v nedostatku predmetu súdneho prieskumu, nakoľko uvedeným rozhodnutím sa nezrušujú oprávnenia alebo povinnosti žalobcov a ani ním nemôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcov priamo dotknuté.
22. Kasačný súd súhlasí s tým, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy, avšak na to, aby bolo nespôsobilé súdneho prieskumu, musia byť splnené podmienky aj podľa § 7 písm. b/ SSP a teda, že uvedené rozhodnutie nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby.
Správny súd vo svojom odmietajúcom uznesení uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za rozhodnutie procesnej povahy, ktoré samo osebe nevyvoláva ujmu na právach účastníka a preskúmava sa až v spojení s konečným administratívnym rozhodnutím.
23. Napadnuté rozhodnutie žalovaného priamo odkazuje na §88a odsek 2 stavebného zákona, podľa ktorého ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§137).
Z uvedeného teda jasne vyplýva, že stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd až po splnení zákonných podmienok. Je teda zrejmé, že ak by tieto podmienky splnené neboli a stavebný úrad by aj napriek tomu odkázal vlastníka pozemku na súd, značne by mu takým rozhodnutím zasiahol do jeho práv a chránených záujmov. V zmysle uvedeného je teda možné konštatovať, že podmienka podľa ustanovenia § 7 písm. b/ SSP splnená nebola.
24. Vo svetle uvedeného sa kasačný súd nemohol stotožniť s právnym názorom správneho súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia. Povinnosťou správneho súdu bolo vec meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, teda či postup žalovaného bol v súlade so zákonom. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy nemá v predmetnom prípade žiadnu právnu relevanciu na posúdenie jeho zákonnosti.
25. Podľa názoru kasačného súdu konajúci správny súd vo veci postupoval v rozpore so zákonom, keď odmietol správnu žalobu ako neprípustnú z dôvodu, že neexistuje spôsobilý predmet prieskumu bez toho, aby venoval náležitú pozornosť súdnemu prieskumu skutočností, ktoré boli predmetom správnej žaloby.
26. Na základe uvedených právnych skutočností rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že uznesenie správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude podľa § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu vo vyššie načrtnutom smere.
IV. Záver
27. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnuté uznesenie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bude jeho úlohou posúdiť skutkový stav tak, ako je obsiahnutý v administratívnom spise. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 28. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 17. decembra 2025