3Svk/35/2023

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 31S/170/2021 - 253 zo dňa 04.04.2023 Krajský súd v Žiline postupom podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Xo-13/2021-Ko zo dňa 11.08.2021.

2. Krajský súd konštatoval, že žalobca sa v návrhu na prešetrenie údajov katastra a opravu chyby zo dňa 26.03.2020 domáhal vykonania opravy chyby podľa § 59 ods. 1, 2 písm. d) katastrálneho zákona. Uvádzal, že prebiehajúce konanie o ROEP vykazuje vady, a preto nedáva jasné odpovede práve na otázky, ktoré sú jeho účelom, a tiež poškodzuje právo pôvodných vlastníkov. Navrhol, aby v prípade, ak ROEP bude zapísaný v navrhovanom znení a neodstráni sa nesprávny zápis v prospech Žiarec, poľnohospodárske družstvo, bolo na základe prešetrenia údajov katastra začaté konanie o oprave chyby v zmysle § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona a na jeho základe bol zrušený v k. ú. B. LV XXX a v ostatných LV XXXX a XXX ako jediní vlastníci vystupovali vo vzťahu k zápisu v katastri nehnuteľností členovia urbáru tak, ako boli pôvodne evidovaní so zmenami, ktoré priniesli dedičské rozhodnutia, prípadne ich prevody majetku. Žalobca tiež navrhol, aby oprava chyby spočívala v jednoduchom prevedení, a to aby ku LV č. XXXX k. ú. U., na ktorom sú evidovaní všetci členovia urbáru s prislúchajúcim podielom, aby časť A Majetkové podstaty

3. Podľa správneho súdu koncepcia správneho súdnictva má svoj ústavnoprávny základ v článku 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona okresný úrad opraví údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je osobitným druhom správneho konania a má nesporový charakter. Okresný úrad, katastrálny odbor nemôže teda v rámci konania o oprave chyby rozhodovať spor o existenciu určitého práva k nehnuteľnosti. Ak sa vyskytne spor týkajúci sa existencie práva zapísaného v katastri nehnuteľností, tento spor sa môže vyriešiť len cestou súdu, pretože len súd má právomoc rozhodovať spory o existenciu či neexistenciu určitého práva. Vzhľadom na túto skutočnosť je často v aplikačnej praxi pomerne náročné určiť, či je ešte okresný úrad, katastrálny odbor oprávnený vykonať opravu chyby, alebo už takéto oprávnenie nemá. Aby okresný úrad, katastrálny odbor nemal právomoc opraviť chybu v katastrálnom operáte, spor o existenciu či neexistenciu určitého práva musí objektívne existovať - samotné nepodložené namietanie spornosti (ne)existencie určitého práva k nehnuteľnosti zo strany jedného z dotknutých

katastrálneho zákona v účinnom znení (Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 816, 817.). 5. Uvedeným výkladom reagoval správny súd na argumentáciu žalobcu poukazujúcu na nové znenie § 59 katastrálneho zákona, ktoré podľa jeho názoru umožňuje vykonať opravu aj v prípade spornosti vlastníctva. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe správne akcentoval skutočnosť, že v danom prípade sa nejedná o jednoduchý nesúhlas osoby, ktorej svedčí vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, ale o prebiehajúce spory o vecné práva, ktorých základ tkvie v spore o výklad hmotnoprávnych ustanovení (viď žalobcom prezentované nálezy Ústavného súdu SR, najmä II. ÚS 348/2008, III. ÚS 194/2012, ktorých rozpornosť bola napríklad riešená v odvolacom konaní na Krajskom súde v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 6Co/778/ 2014 zo dňa 30.04.2015). Na nesporovom charaktere konania o oprave chyby v katastrálnom operáte zotrváva aj aktuálna teória, na čo poukázal správny súd. Pokiaľ súčasne prebiehajú civilné sporové konania, o čom svedčia zápisy poznámok na dotknutých listoch vlastníctva, ako to uvádzal žalovaný, a žalobca to nepopieral, potom niet dôvodu zasahovať do priebehu týchto konaní formou nesporového riešenia chybného zápisu. 6. Naopak správny súd dal za pravdu žalobcovi, že doslovný výklad znenia § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona tým spôsobom, že nemožno dané ustanovenie aplikovať, pokiaľ konkrétny zápis bol vykonaný za účinnosti skoršej právnej úpravy, nie je náležitý. Uvedenou otázkou sa však správny súd nemienil v podrobnostiach zaoberať, keďže sporová povaha vzťahu žalobcu k osobe zapísanej v katastri nehnuteľností, bránila vyhoveniu návrhu na vykonanie opravy. Pre úplnosť správny súd dodal, že na nariadenom pojednávaní dňa 28.03.2023 zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania v zmysle podanej žaloby. Pre správny súd je podľa § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým skutkovým stavom je správny súd viazaný. V prejednávanej veci naviac neboli ani splnené podmienky, ktoré má na mysli ust. § 120 SSP, pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie, t. j. dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 SSP a nešlo o rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) SSP. Preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. 8.

Dodatočne vyznačená právoplatnosť nebola akceptovateľná, nakoľko ju vyznačil orgán, ktorý na to nemal právomoc a z pozemkov, ku ktorým bola na základe listiny vyznačená zmena vlastníka nebol v listine vyznačený údajmi katastra žiaden. Posúdenie spôsobilosti listiny na zápis nemožno stotožňovať s určením vlastníckeho práva tak, ako to vo svojej podstate urobil správny súd a preto nemožno hodnotiť navrhovanú opravu chyby za také sporové konanie, ktoré bráni oprave chyby v katastri nehnuteľností. Pred novelou katastrálneho zákona neexistovala možnosť opravy chyby v prípade, ak došlo k zápisu v katastri na základe chyby orgánu katastra a nespôsobilej listiny na zápis. Okrem toho nie všetci dotknutí vlastníci sa domáhajú určenia vlastníckeho práva samostatnými žalobami a mnohí sa spoliehajú na to, že sťažovateľ ich zastreší v boji o ich vlastnícke práva, takže neprebiehajú konania vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam, ktorých sa oprava chyby má týkať. Vzhľadom na následné prevody vlastníctva a vykonané vklady práva, k časti nehnuteľností nie je možné vzhľadom na znenie zákona opravu chyby vykonať a budú musieť prebehnúť civilné konania, pretože opravu chyby

proces. Nesporový charakter nie je dôvodený ani zákonnou úpravou, ani adekvátnou judikatúrou v prípade absencie zákonnej úpravy. Súd vychádzal len z komentára katastrálneho zákona z ktorého však nevyplýva, že jednoznačne možno daný prípad z opravy chyby vylúčiť. Sťažovateľ spochybnil záver súdu, že pokiaľ existujú konania o určenie práva niet dôvodu zasahovať do priebehu konaní formou nesporového riešenia chybného zápisu. Tým súd popiera právo na odstránenie chyby nielen u tých zápisov, voči ktorým boli žaloby o určenie práva podané, ale aj voči tým vlastníkom, ktorí tak neurobili, z rôznych dôvodov. Sťažovateľ sa zaoberal vyhodnotením možnosti posúdenia spôsobilosti listiny na zápis a odstránenie chyby v konflikte s tvrdenou spornosťou a mal za to, že nemožno zamieňať spornosť určenia vlastníckeho práva so spornosťou v rámci námietky opravy chyby. Podľa sťažovateľa mal súd vyhodnotiť administratívny spis v celom rozsahu aj s posúdením listiny, ktorá bola podkladom pre chybné zápisy.

11. Zápisy podielov na úkor vlastníkov boli vykonávané od roku 1994 na základe Rozhodnutia ONV v Trstíne, č. Pôd.520/1958 z 10.marca 1958. V tej súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že orgán, ktorý ho vydal, nikdy jeho právoplatnosť ani vykonateľnosť nevyznačil.

vykonávacej vyhlášky 594/1992 Zb. Ani v tom čase však nespĺňali predpoklady na zápis, najmä z hľadiska obsahu (§ 58 vyhl. 594/1992 Zb.), pretože absentovali v listine parcelné čísla, druh a výmera jednotlivých pozemkov podľa katastra a hlavne boli zápisy v rozpore s § 59 vyhl. č. 594/1992 Zb.

Podľa sťažovateľa túto podmienku možno považovať za splnenú tak v prípade zápisov podľa súčasného znenia katastrálneho zákona aj v prípade konaní, ktoré začali alebo aj skončili za účinnosti predchádzajúceho zákona, pretože: a) prechodné ustanovenia katastrálneho zákona nemajú zmienku o tom, že by sa záznamové konania začaté podľa zákona 265/1992 Zb. mali dokončiť podľa zrušeného predpisu.

13. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, na všetky konania podľa predchádzajúceho zákona 265/1992 Zb. sa Správny poriadok vzťahoval v plnej miere. Dokazovanie a zisťovanie materiálnej pravdy tak predpokladal aj pri záznamovom konaní. Napriek vylúčeniu použitia Správneho poriadku v súčasne platnom katastrálnom zákone pri zápise záznamom a pri úplnej absencii pozitívnej právnej úpravy právna teória aj prax dospela k záverom, že je nevyhnutné využiť primerane pre postupy konanie podobného charakteru riadne upravené a zachovávať aspoň základné zásady správneho konania. V prípade druhej podmienky pre opravu chyby, pre ktorý podľa orgánov katastra nie je možné opravu chyby vykonať, a to, že musí ísť o nesporové konanie, tak túto podmienku ako všeobecne platnú podmienku pre všetky typy katastrálnych konaní a špeciálne pre opravu chyby podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona namieta sťažovateľ z dôvodu, že nie je zákonne upravená, takže ju nemožno za zákonnú podmienku označiť a rovnako orgány katastra pri výklade zákona vychádzajú z rozhodnutia, ktoré sa opieralo o staré, už neaktuálne znenie katastrálneho zákona, ešte z doby pred prijatím novely v

súd. Rovnako tak si sám správny orgán nemôže urobiť úsudok o neplatnosti rozhodnutia štátneho orgánu. Avšak môže akceptovať výklad zákonov socializmu a stanovisko o zachovaní vlastníckeho práva pôvodných urbárnikov urobený v súdnom konaní, ktoré sa týka pri spoločnej nehnuteľnosti čo i len jedného zo spoluvlastníkov a vzťahuje sa na posúdenie aj pre iných spoluvlastníkov pri dodržaní zásady legitímneho očakávania a tiež je povinný akceptovať právnu úpravu, ktorá aj keď nie súčasným právnym jazykom, ale fakticky vrátila ešte za čias hlbokého socializmu družstevníkom vlastnícke práva k nehnuteľnostiam po tom, čo im boli zákonom a prípadne aj na základe zákona, rozhodnutím odňaté.

právo. Sťažovateľ má právo domáhať sa všetkými dostupnými spôsobmi zvrátenia stavu, ktorý nastal chybou katastra, najmä pokiaľ zákon túto možnosť v roku 2018 priamo zakotvil do § 59 katastrálneho zákona. V tom spočíva vada v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

Absencia tohto skúmania a aj absencia odôvodnenia tejto základnej požiadavky správnej žaloby a ostatné procesné nedostatky rozsudku majú za následok arbitrárnosť rozhodnutia a vadu zmätočnosti, ktorá zakladá dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.

18. Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona, Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. 19. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby. 20. Podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, okresný úrad opraví údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva. 21. Podľa § 78 ods. 2 katastrálneho zákona, zápisy práv k nehnuteľnostiam vykonané podľa zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z. sa považujú za zápisy práv k nehnuteľnostiam vykonané podľa tohto zákona.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.

Zároveň podrobil interpretácii relevantné ustanovenie § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona s dôrazom na podmienku o nesporovom charaktere konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Krajský súd pritom poukázal na konkrétne sporové konanie na civilnom súde s tým, že v danom prípade nejde iba o jednoduchý nesúhlas osoby, ktorej svedčí vlastnícke právo.

24. Na vyššie uvedené konštatácie nadväzuje aj námietka sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP o tom, že krajský súd prijal nesprávny právny záver, keď stotožnil spornosť vlastníckeho práva so spornosťou vyhodnotenia spôsobilosti listiny na záznam v katastri nehnuteľností. Sťažovateľ argumentoval, že ide o dva samostatné nároky, ktoré síce môžu byť prepojené, avšak domáhanie sa jednej z nich, v tomto prípade opravy chyby pre nespôsobilosť listiny v správnom konaní, nemožno a priori viazať na civilný spor o vlastnícke právo.

U. a LV č. XXX [(P-147/2011-630 (totožný vlastník ako na LV č. XXXX)], LV č. XXX v k. ú. B.. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že aj kasačný súd prijal záver, že novela katastrálneho zákona, ktorá bola vykonaná zákonom č. 212/2018 Z. z. a účinná od 01.10.2018, umožňuje doplneným ustanovením § 59 ods. 2 písm. d) zákona nový dôvod opravy chyby v katastrálnom operáte a pri splnení zákonom stanovených podmienok má orgán katastra právomoc v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte napraviť vlastné pochybenie spočívajúce v nezákonne vykonanom zázname alebo v nezákonne vykonanej poznámke, prípadne v nezákonne vymazanej poznámke; a to pre už konštatovanú objektívnu existenciu spornosti vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam.