3Svk/36/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): W. P., D. Š.R. T. XX, R., zast. JUDr. Viktor Mlynek, advokát so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra so sídlom Štefánikova tr. 69, 949 01 Nitra, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36724530, zast. JUDr. Allan Böhm, advokátska kancelária Böhm & Partners so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, 2/ X.. S. K., D. N. A. X, XXX XX R., 3/ N. C., D. S. X, XXX XX R., 4/ N. P., D. N. A. XX, XXX XX R., 5/ Roman Cerulík K CERO s miestom podnikania Štefánikova 59, 949 01 Nitra, IČO: 11726938, 6/ S.. N. Z., D. F.Á. XX, XXX XX R., 7/ Združenie domových samospráv, o.z. so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, korešpondenčná adresa: P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31820174, 8/ Obec Lužianky so sídlom Rastislavova 266, 951 41 Lužianky, 9/ Nitra Invest, s.r.o. so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, 10/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, 11/ Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, 12/ Mesto Nitra so sídlom Štefánikova tr. 60, 949 01 Nitra, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2018/021327 zo dňa 27. apríla 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/153/2018-307 zo dňa 13. októbra 2021, v spojení s opravným uznesením č. k. 11S/153/2018-434 zo dňa 25. apríla 2022, takto

1. Mesto Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) vydal v zmysle § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov stavebné povolenie č. UHA-DUaI-5540/2017-017-Ing.Dá zo dňa 15. januára 2018 (ďalej len „stavebné povolenie“), ktorým povolil stavbu „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu (I) sadovníckych úprav na parkovisku NV a (II) parkovisko a komunikácie pre nákladné autá. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2018/021327 zo dňa 27. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a účastníkov v 7/ a 9/ rade a stavebné povolenie potvrdil. K jednotlivým námietkam žalobcu žalovaný uviedol: (I) námietku týkajúcu sa príslušnosti prvostupňového orgánu v danej veci považoval za nedôvodnú, pričom sa stotožnil s vyhodnotením námietky prvostupňovým orgánom; (II) poukázal na to, že právo na prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia nebol žalobcovi odopretý; (III) žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie bola predmetom iného stavebného konania; (IV) stavebný úrad bol viazaný Osvedčením MH SR a nebol oprávnený skúmať správnosť záverov v ňom uvedených, ani správnosť zaradenia pozemkov žalobcu do tohto osvedčenia; (V) stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, na základe čoho je nepochybné, že bola daná dôvodnosť na postup podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, a teda stavebný úrad nijak nepochybil; (VI) už v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“ podľa zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem strategický park je použitý v osvedčeniach o významnej investícii, ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby je vo verejnom záujme; (VII) podanie správnej žaloby vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia nepredstavuje dôvod prerušenia stavebného konania; (VIII) žiadosť žalobcu o preskúmanie námietok, ktoré uviedol v zisťovacom konaní boli predmetom iného konania, v ktorom príslušný orgán rozhodol, pričom týmto rozhodnutím bol stavebný úrad viazaný; (IX) ustanovenie § 61 ods. 2 stavebného zákona neukladá stavebnému úradu, aby splnenie podmienok pre rozhodnutie o upustení od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania osobitne preukazoval; (X) námietka nedostatočnej dokumentácie, týkajúcej sa dopravného napojenia je irelevantná, keďže dopravné napojenie sa v tomto stavebnom konaní neriešilo; (XI) stavba sa má realizovať na pozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve žalobcu, pričom jeho pozemky nebudú stavbou dotknuté, ani spolu nesusedia; (XII) stanovisko a žiadosť vlastníkov pozemkov v k. ú. U. nemá relevanciu k predmetnému konaniu; (XIII) lehota na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania začína plynúť od momentu kompletizácie žiadosti o vydanie stavebného povolenia a nie od momentu podania tejto žiadosti. Lehoty pre vydanie oznámenia o začatí stavebného konania majú len poriadkový charakter a ich nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania.

3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 4. Žalobca namietal, že (I) prvostupňový orgán nie je vecne príslušný správny orgán vo veciach tohto stavebného konania, (II) mu neboli sprístupnené informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, (III) na danú vec nebolo možné aplikovať § 32 ods. 2 stavebného zákona, (IV) realizácia predmetnej stavby nebola posudzovaná v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o EIA“), (V) stanovisko Ministerstva životného prostredia SR bolo udelené na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - fáza 2“ pre užívateľa Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. a nie pre spoločnosť MH Invest s.r.o. a tým pádom sa jedná o menší priestor ako je predmetný strategický park, (VI) stavebný úrad nebol oprávnený upustiť od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, (VII) úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú cestu R1A nebol dopravne a kapacitne vyriešený, aby vyhovoval plynulosti cestnej premávky pre celý strategický park, (VIII) obmedzenie jeho podnikateľských zámerov na pozemkoch v jeho vlastníctve, (IX) nevysporiadanie sa so stanoviskom a žiadosťou vlastníkov v k. ú. U. a (X) nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku a lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania. 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zopakoval právnu argumentáciu, ktorú uviedol v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. 6. Účastník konania v 1. rade sa podaním zo dňa 4. marca 2019 vyjadril k žalobe. Uviedol, že žalobca je oprávnený podať žalobu iba ako zainteresovaná verejnosť, a teda môže namietať iba porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Vo vzťahu k jednotlivým námietkam žalobcu sa účastník stotožnil s ich vyhodnotením uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 7. Uznesením zo dňa 31. júla 2019 správny súd pribral za účastníkov konania účastníkov administratívneho konania. 8. K podanej žalobe sa vyjadril účastník konania v 11. rade, ktorý uviedol, že so žalobnými dôvodmi nesúhlasí a žalobu navrhuje zamietnuť. 9. Na pojednávaní pred správnym súdom právny zástupca žalobcu predložil vyjadrenie žalobcu, označené ako rozšírenie žalobného dôvodu v zmysle § 134 ods. 2 písm. b) SSP, v ktorom poukázal na to, že v konaní rozhodol neoprávnený správny orgán.

10. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/153/2018-307 zo dňa 13. októbra 2021 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu zamietol.

Z administratívneho spisu zistil, že nebolo sporné, že v danej veci išlo o tzv. cestnú stavbu. Správny súd poukázal na to, že vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci je cestný zákon, ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej správy tak, že § 1 určuje orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie, a v § 3a špecifikuje pôsobnosť týchto špeciálnych orgánov, pričom v odseku 4 uvádza, že pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Mesto Nitra, v záhlaví svojho rozhodnutia uviedlo, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 3a ods. 4 zák. č. 135/1961 Zb., v nadväznosti na § 120 stavebného zákona.

Vo veci následne konalo Mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad, určený v zmysle § 3a ods. 4 a 5 cestného zákona. S poukazom na vyššie uvedené bol správny súd toho názoru, že Mesto Nitra v predmetnej veci rozhodlo ako príslušný správny orgán prvého stupňa.

Uvedené zákonné ustanovenie je uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu špecializovaného stavebného úradu Mesta Nitra. S poukazom na uvedené mal správny súd za preukázané, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu posúdil ako nedôvodnú.

Druhou podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby vypracovania územného plánu zóny. Umiestnenie strategického parku, resp. navrhovanej činnosti v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i predmetný zámer. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 7. júla 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z.

15. K námietke žalobcu, že navrhované dopravné riešenie nie je dostatočné (dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A), správny súd poukázal na § 66 ods. 4 písm. d) stavebného poriadku, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby, okrem iného, určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. Správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, sa v súvislosti s požadovanou výstavbou otázkou dopravného napojenia a vyústenia ciest nezaoberali, pretože to nebolo predmetom tohto stavebného konania, pričom svoj postup v oboch žalobou napadnutých rozhodnutiach riadne odôvodnili.

zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Súčasťou investície je aj vybudovanie potrebného množstva parkovacích miest a dopravných prípojok do výrobného areálu. Toto rozhodnutie je právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd konajúci o predmetnej správnej žalobe.

Pre konanie v predmetnej veci bola podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní, ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom, pričom ďalej existovalo záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, v ktorom ministerstvo vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou činnosťou a existovalo i rozhodnutie ministra životného prostredia SR pod č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017, ktorým toto záverečné stanovisko potvrdil.

Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú. 19. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehôt správny súd uviedol, že lehota na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona, t. j. lehota do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná, je procesnou lehotou, ktorá má poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Rovnako tak lehoty pre vydanie rozhodnutia v zmysle § 49 správneho poriadku majú poriadkový charakter. I keď zákonom stanovené poriadkové lehoty dodržané neboli, táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na právnu pozíciu žalobcu ako účastníka konania, ani na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí.

Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom.

V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby.

IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

23. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti najmä namietal, že: (I) v danej veci rozhodovali orgány, ktoré na to neboli vecne príslušné, t. j. na rozhodovanie o odvolaní bolo príslušné ministerstvo. Ide tu o konkurenciu špeciálnych právnych úprav, keď v tomto prípade je naplnená aj hypotéza právnej normy obsiahnutej v § 117b (stavba, ktorá je významnou investíciou), ako aj právnej normy obsiahnutej v § 120 stavebného zákona (stavbou je cestná stavba s osobitnou právnou úpravou podľa zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)); (II) hoci vo vzťahu k žalobnej námietke, týkajúcej sa možnej zaujatosti bývalého prednostu žalovaného, ide o novoty, je zrejmé, že túto námietku nemohol uplatniť v čase podania správnej žaloby, keďže o nej nevedel. Tieto skutočnosti vyšli najavo až neskôr, a teda vychádzajúc zo znenia § 439 ods. 3 SSP a § 441 sú plne relevantné; (III) posúdenie aktívnej legitimácie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti je nesprávne, keďže povoľovanie predmetných stavieb sa priamo dotýka pozemkov, ku ktorým je vlastnícke právo sťažovateľa priamo dotknuté;

spracovaná nebola. V aktuálne platnom ÚPNO mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku. Rovnako pre navrhovanú činnosť „STRATEGICKÝ PARK NITRA“ nebolo vydané ani osobitné osvedčenie o významnej investícii.

Predmetný úsek cesty nebol do dnešného dňa dopravne a kapacitne riešený, aby vyhovoval pre celý areál strategického parku a taktiež nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie; (VI) predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle § 18 ods. 1 písm. a) zákona o EIA, čo predložením nového zámeru (fáza 2) uznal stavebník stavebnej činnosti „Automotive Nitra Project“, v rámci ktorej sa má realizovať aj predmetná stavba; (VII) nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., keďže je evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom zo strany stavebníka nebol doložený zastavovací plán celého súboru

24. Mesto Nitra, ako účastník v 12/ rade, vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedlo, že sa stotožňuje so závermi žalovaného a nemá návrhy na vykonanie dokazovania. 25. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi správneho súdu a navrhol, aby ju kasačný súd zamietol. 26. Účastník konania v 1/ rade ku kasačnej sťažnosti uviedol, že je zmätočná a nie je riadne a dostatočne odôvodnená. Sťažovateľ uviedol iba formálne dôvody kasačnej sťažnosti, z ktorých nie je možné ustáliť, v čom spočívajú vady konania pred správnym súdom.

Jednotlivé sťažnostné námietky považoval účastník za nedôvodné, pričom do veľkej miery zopakoval argumenty, ktoré uviedol už v konaní pred správnym súdom. Záverom navrhol, aby kasačný súd alternatívne odmietol kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, alebo aby ju ako nedôvodnú zamietol a účastníkovi priznal náhradu trov konania.

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

29. Kasačný súd k jednotlivým sťažnostným bodom uvádza: (I) K príslušnosti 30. Ohľadom namietanej vecnej nepríslušnosti správneho orgánu prvého stupňa kasačný súd uvádza, že túto námietku sťažovateľa nepovažoval za opodstatnenú.

33. Následne § 120 stavebného zákona upravuje tzv. špeciálne stavebné úrady, ktoré okrem iných rozhodujú aj o stavbách pozemných komunikácií, ktoré sú predmetom konania v prejednávanom prípade. 34. Ustanovenie § 117 a nasl. stavebného zákona (aj ustanovenie § 117b) upravujú všeobecnú vecnú príslušnosť úradov na rozhodovanie v stavebnom konaní, pričom ustanovenie § 117b stavebného zákona je potrebné považovať za špeciálnu úpravu k všeobecnému ustanoveniu § 117 stavebného zákona z dôvodu verejného významu takéhoto druhu stavieb.

36. V súlade so záverom krajského súdu potom kasačný súd dopĺňa, že v zmysle § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Ďalej ustanovenie § 3a ods. 4 cestného zákona taxatívne upravuje pôsobnosť obce ako špeciálneho stavebného úradu. V prejednávanom prípade nebolo preukázané a také dôkazy nepredložil ani sťažovateľ, že by šlo o iný druh stavby.

Vzhľadom na znenie § 9 ods. 14 zákona č. 180/2013 Z. z. kasačný súd uzatvára, že nakoľko krajské stavebné úrady boli zrušené, ich právomoc prešla na okresné úrady v sídle kraja, t. j. v predmetnej veci na žalovaného, a teda uvedená námietka je nedôvodná.

39. Zo súdneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že sťažovateľ správnemu súdu predložil námietku zaujatosti bývalého prednostu žalovaného na pojednávaní, čo správny súd vyhodnotil tak, že ide o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok (koncentračná zásada) a nestotožnil sa s vyjadrením sťažovateľa, že ide o rozšírenie žalobného dôvodu v súlade s § 134 ods. 2 písm. b) SSP. Kasačný súd sa v plnej miere stotožňuje s uvedeným záverom správneho súdu, t. j. že v zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Keďže uvedenú námietku správny súd posúdil aj s ohľadom na to, že mohla byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia vydaného nepríslušným orgánom, správnemu súdu nie je čo vytknúť. K rovnakým záverom dospel kasačný súd aj v iných prípadoch, napr. rozsudok sp. zn. 1Sžk/42/2019 zo dňa 30. septembra 2021, v ktorom uviedol: „V správnom

Preto pokiaľ žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby rozšíri alebo doplní žalobu, na obsah takéhoto podania správny súd prihliadať nebude s výnimkou prípadov a konaní vymedzených v § 134 ods. 2 a v prípadoch uvedených v § 195, § 418 SSP.“ (III) K posúdeniu postavenia sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti

Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. V nej sťažovateľ iba stroho konštatuje, že sa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc svoje postavenie údajným vlastníctvom priamo susediacich pozemkov.

Kasačný súd len okrajovo dodáva, že si je vedomý predchádzajúcej rozhodovacej praxe, kedy správne súdy výnimočne priznávali aktívnu žalobnú legitimáciu aj účastníkom administratívneho konania, ktorí neboli vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy ukrátení na svojich subjektívnych právach (napríklad v súvislosti s rozhodnutiami o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom), no išlo o špecifické prípady týkajúce sa výlučne priestupkových konaní, čo nie je predmetný prípad a takýto prístup k aplikácii § 178 ods. 1 SSP teda neprichádza do úvahy.“ (IV) K aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona

Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny.

. .Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.

parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“

Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 35. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady.

36. Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné. 37. Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktorá je identická s vyššie uvedenou argumentáciou a túto aj za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra 2022.“ 44.

(V) K povinnosti, aby k strategickému parku prebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA 45. Na úvod tejto časti kasačný súd poukazuje na to, že právna teória v prípadoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia v procese stavebného práva pozná tzv. reťazenie správnych aktov, kedy každý akt vystupuje navonok samostatne a vydanie jedného aktu je predpokladom vydania následného aktu. O každom jednotlivom akte sa následne vedie samostatné správne konanie s výsledkom, ktorý bezprostredne pôsobí navonok (Kocourek, T. Poláčková, M. Závazná stanoviska a jiné úkony dle části čtvrté správního řádu.

závislé. V dôsledku reťazenia jednotlivých správnych aktov nastala situácia, že sťažovateľ spochybňuje zákonnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bolo/malo byť podkladom pre vydanie stavebného povolenia v predmetnom konaní. Uvedené spôsobuje hromadenie správnych žalôb a následne kasačných sťažností smerujúcich voči rozhodnutiam, ktoré sú na

V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona o EIA okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie konalo bez limitu.

Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 4. novembra 2016 potvrdil. V predmetnom konaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., pričom predmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 zákona o EIA pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s tepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel, Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy, Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy.

49. Kasačný súd sa tiež stotožnil so záverom správneho súdu, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym súdom. Uvedené platí aj o námietkach sťažovateľa, týkajúcich sa posúdenia parametrov cesty I/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka a osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“.

51. V zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska. 52.

53. Kasačný súd tiež poukazuje aj na svoje ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom. Konkrétne ide o rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžk/44/2020 zo dňa 30. novembra 2022 a sp. zn. 6Sžk/17/2020 zo dňa 30.

54. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v zásade namietal rovnaké skutočnosti, ako v správnej žalobe, a síce nevysporiadanie sa správneho súdu s potrebou aplikácie Aarhurského dohovoru, porušenie práv účastníka konania v rámci práva na nahliadnutie do spisu, odmietnutia zaslania fotokópie spisu a nezákonného upustenie od ústneho pojednávania. Námietku, týkajúcu sa nevysporiadania správneho súdu s potrebou aplikácie Aarhurského dohovoru sťažovateľ nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnil a ani nešpecifikoval, v čom spočíva. Vzhľadom na to, že ide len o formálnu konštatáciu, kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť tejto námietky a rovnako nevidel dôvod na to, aby sa ňou ďalej zaoberal. Čo sa týka námietok sťažovateľa, na tieto dal podrobnú odpoveď správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom s jeho závermi sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje.

VI. Záver

V Bratislave dňa 31. mája 2023