3Svk/36/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: P. Č., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. Ž. XXX/XX, XXX XX X., proti žalovanému: Obec Bobrovník, so sídlom obecného úradu Bobrovník 37, 032 23 Liptovská Sielnica, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Jankoviechová, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 157/45, 017 01 Považská Bystrica, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu v časti trov voči uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 16Sa/22/2021 zo dňa 30.11.2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 16Sa/22/2021 zo dňa 30.11.2022 v časti trov a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Krajský súd v Žiline uznesením spis. zn. 16Sa/22/2021 zo dňa 30.11.2022 zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že skutkový stav danej veci si v intenciách ochrany poskytovanej SSP vyžadoval už v čase podania žaloby ochranu tvrdených dotknutých práv všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 SSP (resp. čiastočne aj žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy).

SSP. Len v tomto konaní je možné preskúmať zákonnosť tohto neformalizovaného opatrenia, vrátane splnenia podmienok pre jeho vydanie, podkladov, na základe ktorých bol vydaný, resp. postupu, ktorý mu predchádzal. Procesný inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemôže byť vykladaný ako náhrada všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 SSP a nie je ani v dispozícii účastníka, aby si volil, ktorú z týchto žalôb použije, a ktoré konanie bude iniciovať. Určujúcim kritériom pre podanie žaloby vždy musí byť povaha napadnutého

doručením poštou. Uvedená územnoplánovacia informácia, s ktorej obsahom sa žalobca nestotožňuje, predstavuje v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrenie orgánu verejnej správy, na ktoré nedopadá procesný inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Ak nebolo opatrenie žalovaného zrušené v rámci konania, ktoré začalo na základe včas podanej správnej žaloby podľa § 177 SSP, nie je možné jeho účinky prelomiť v rámci jeho posudzovania v intenciách žaloby proti inému zásahu.

Aj v prípade, že by bolo potrebné žalovaného posudzovať v predmetnej veci ako orgán štátnej správy (stavebný úrad), bola podľa súdu daná výnimočnosť priznania náhrady trov z rovnakých dôvodov.

a) kasačná sťažnosť žalobcu 4. Žalobca v procesnom postavení sťažovateľa napadol predmetné uznesenie v časti výroku o trovách konania kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, kde namietal, že: - odôvodnenie priznania náhrady trov konania žalovanému nie je dostatočne odôvodnené. Nie je možné zistiť, z akých dôvodov možno spravodlivo od žalobcu vôbec požadovať, aby znášal úplnú náhradu trov konania žalovaného. Skutočnosť, že obec je malá a bez právnického aparátu nemôže byť na škodu žalobcu. Orgán verejnej správy je povinný na zabezpečenie svojich zákonných úloh zabezpečiť dostatočný podiel zamestnancov, ktorých kvalifikácia musí nielen postačovať na plnenie úloh obce, ale zároveň v prípade ich rozhodnutí a opatrení aj na ubránenie vydaných opatrení v prípade súdneho prieskumu. Šikanovaný je naopak sťažovateľ. - pri posudzovaní, či priznanie trov žalovanému bude spĺňať zákonnú podmienku „ak to možno spravodlivo požadovať", má súd zohľadňovať jednak okolnosti prípadu vrátane zložitosti, náročnosti prípadu a sociálne a majetkové pomery žalobcu. Tieto skutočnosti však správny súd

Len samotné rozdelenie vyššie uvedených pozemkov spolu so žiadosťou o územnoplánovaciu informáciu o novovzniknutých pozemkoch a získanie dôkazu, že obec iným osobám vydáva územnoplánovacie informácie bez problémov, si vyžiadalo celkovo 14 podnetov a žiadostí. - prejednávaná vec nepredstavovala natoľko skutkovo a právne náročný prípad, aby si objektívne vyžadovala zastupovanie žalovaného pred súdom advokátom, zvlášť keď bola žaloba zamietnutá len z dôvodu, že súd bol toho názoru, že danú vec bolo možné prejednať len v rámci všeobecnej správnej žaloby. Nadbytočnosť zvolenia advokáta žalovaným vyplynula aj zo samotného konania na správnom súde, keď žalovaným zvolený advokát skutočnosť nesprávneho typu žaloby ani nikdy nenamietal, argumentoval len, že žaloba bola podaná po lehote a žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, keďže nebol vlastníkom pozemkov, čo súd vyvrátil. Záverom sa sťažovateľ odvolal na rozhodnutia NSS SR sp. zn. 6Svk/10/2021 zo dňa 21.09.2022 a sp. zn. 8Sžrk/13/2020 zo dňa 28.04.2021.

Taktiež podľa názoru žalovaného ide jednoznačne o šikanóznu žalobu, keďže sťažovateľovi bola územnoplánovacia informácia poskytnutá.

6. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len

Kasačný súd uvádza, že pri aplikácii a interpretácii ust. §168 SSP, teda pri posudzovaní, či priznanie trov konania žalovanému bude spĺňať zákonnú podmienku „ak to možno spravodlivo požadovať“, musí správny súd zohľadňovať jednak okolnosti prípadu vrátane jeho zložitosti resp. náročnosti a rovnako musí prihliadnuť aj na pomery žalobcu, najmä sociálne a majetkové. V prípade náhrady trov konania orgánu štátnej správy musí správny súd naďalej navyše starostlivo zvažovať, či možno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté žalovanému orgánu štátnej správy tým, že udelil plnú moc advokátovi, keďže obhajovať na správnom súde nimi vydané rozhodnutia predstavuje samozrejmú súčasť povinností vyplývajúcich z bežnej správnej agendy, ku ktorej je orgán štátnej správy personálne aj finančne zo štátneho rozpočtu vybavený. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Samotná skutočnosť, že orgán verejnej správy nedisponuje adekvátnym aparátom nemôže byť v prípade neúspechu v konaní pripísaná v neprospech sťažovateľa (žalobcu). 9. Odôvodnenie kasačnou sťažnosťou napadnutého uznesenia krajského súdu v časti trov vyššie uvedené postuláty nereflektuje. V namietanej časti nesprávneho právneho posúdenia sťažovateľ dôvodne namietal, že nemôže znášať ujmu iba z dôvodu, že obec je malá a bez

10. Najvyšší správny súd pri posudzovaní týchto situácií vyslovil opakovanie názor, že priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému, ktorý je orgán verejnej správy by sa malo udiať iba vo výnimočných prípadoch - spravidla pri šikanóznych žalobách. Ďalej vo veci vedenej pod sp. zn. 6Svk/14/2021 už konštatoval, že špecifický prípad zneužitia práva predstavuje šikana - šikanózne konanie (a tiež obchádzanie zákona a?podvod), pričom v?tomto smere šikanózny výkon práva spočíva v?tom, že niekto vykonáva svoje právo so zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z?31. októbra 2007, sp. zn. III. ÚS 374/06), prípadne jeho jediným cieľom je poškodiť iného (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo 07. septembra 2004, sp. zn. 22Cdo/1567/ 2004). Šikanózne konanie predstavuje svojvoľné uplatňovanie práva (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a?kol. Správny súdny poriadok. Komentár.

Cieľom takéhoto konania je dosiahnuť maliciózny výsledok v?podobe ujmy spočívajúcej v?poškodení, sťažení postupu správneho orgánu / súdu, v?jeho zahltení veľkým počtom podaní a?pod. V?prípade, ak je však motívom konania osoby získať neodôvodnenú výhodu, pôjde skôr o obchádzanie zákona, alebo o?podvod. Odlišnosť medzi obchádzaním zákona a šikanóznym využívaním verejného subjektívneho práva, alebo slobody spočíva teda v tom, že kým pri obchádzaní verejné subjektívne právo neexistuje, v prípade šikanózneho správania verejné subjektívne právo existuje a je vykonávané nad rámec svojho obsahu (Košičiarová, S., Zákaz zneužitia verejných subjektívnych práv a?slobôd.

zn. 2As/82/2012, prípadne uznesenie z?28. februára 2013, sp. zn. 8As/130/2012). Podstatná je zároveň tá skutočnosť, že takéto zneužitie je možné konštatovať výlučne v?konkrétnej prejednávanej veci, a?teda takéto rozhodnutie nevedie k paušálnemu odmietaniu akýchkoľvek podaní toho istého účastníka čo do budúcna. Jedná sa iba o materiálny korektív formálneho ponímania práva na súdnu ochranu v súlade s princípom ekvity (spravodlivosti) a bude vyhradený celkom výnimočným prípadom, u ktorých sa bežný procesný postup bude javiť ako neefektívny a súčasne bude zjavné, že podanie vo veci samej (správna žaloba, prípadne kasačná sťažnosť) nemôže byť úspešné (napríklad uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z?19. septembra 2013, sp. zn. 8Ans/7/2013, bod 10). Predmetná žaloba pritom nemá žiaden z atribútov šikanózneho výkonu práv zo strany sťažovateľa (v administratívnych konaniach bol sťažovateľ úspešný až po ingerencii zo stany prokurátora, čo naopak svedčí v jeho prospech). Neexistuje ani poznatok čo do kvantity súdnych konaní iniciovaných sťažovateľom, resp. ani dôvody napadnutého rozhodnutia sa o takýto poznatok neopierajú, preto je nutné prijať záver, že krajský súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval nadmieru prísne.

IV. Záver

11. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je s ohľadom na § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP dôvodná. Z uvedeného dôvodu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 16Sa/22/2021 zo dňa 30.11.2022 v napadnutej časti a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. 12. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 13. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.