3Svk/37/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200324.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30S/70/2019
- IČS
- 5019200324
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcov (sťažovatelia): 1.) B.. N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, XXX XX Q., 2.) B.. G.. C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. R. XX, XXX XX Q., obaja právne zastúpení: JUDr. Ľudovít Surma, advokát so sídlom Pavlice 183, 919 42 Pavlice, IČO: 50120671, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, sídlom Vysokoškolákov 8556-33B, 010 08 Žilina, ďalší účastníci: 1) B.. N. Q., trvale bytom Q. XX, XXX XX Q., 2) G.. D. Q., trvale bytom L. XX, XXX XX Q., ďalší účastníci 1) a 2) právne zastúpení Advokátskou kanceláriou AŠTARY, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53588452, 3) Y. H., trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX. Q., 4) R. R., trvale bytom Q. XXX/X, XXX XX Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2019/005699/KRA zo dňa 18.03.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/70/2019-158 zo dňa 13.04.2021, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Manželia B.. N. Q. a G.. D. Q. (ďalej aj ako „navrhovatelia“ alebo „ďalší účastníci v 1. a 2. rade“) podali dňa 13.03.2017 na Mestský úrad Žilina (ďalej aj ako „stavebný úrad“)
návrh na vydanie územného rozhodnutia pre novostavbu ich rodinného domu a prípojky inžinierskych sietí na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX v katastrálnom území Q.. Na pozemku parc. č. XXX/X sa navrhovala novostavba rodinného domu, na pozemku parc. č. XXX vsakovacia jama.
2. Mesto Žilina dňa 18.05.2017 vydalo oznámenie o začatí územného konania, pričom účastníkom územného konania určilo lehotu na uplatnenie pripomienok a námietok na príslušnom správnom orgáne do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. 3. Účastníkmi územného konania sa z titulu vlastníctva susediacich nehnuteľností - pozemku parc. č. XXX/X . a rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/X so súp. č. XXXX - stali aj žalobcovia B.. N. I. a G.. B..
C. I., ktorí si oznámenie o začatí územného konania prevzali dňa 02.06.2017 (G.. I.) a dňa 08.06.2017 (B.. I.). Do administratívneho spisu žalobcovia nahliadli dňa 05.06.2017. 4. Žalobcovia vo vyjadreniach zo dňa 09.06.2017 (G.. I.) a zo dňa 15.06.2017 (B.. I.) k začatiu
územného konania namietli - nedodržanie odstupových vzdialeností medzi ich rodinným domom a navrhovanou novostavbou podľa § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“), t. j. vzdialenosti aspoň 7 metrov; - nemožnosť uplatniť v prípade navrhovanej novostavby ustanovenie § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. upravujúce umiestňovanie stavieb v tzv. stiesnených podmienkach, pretože rodinný dom žalobcov aj zo strany susediacej s navrhovaným rodinným domom má umiestnené okná obytných miestností (na prízemí obývačku spojenú s kuchyňou a na poschodí izbu);
- sklon strechy navrhovanej novostavby, ktorý je navrhnutý nepriaznivo voči obytným oknám umiestneným na rodinnom dome žalobcov. 5. Žalobcovia ako riešenie navrhovaného stavu projektu, s ktorým nesúhlasili, požadovali jednak iný tvar strechy alebo opačný sklon strechy navrhovanej novostavby a súčasne posunutie novostavby v rámci pozemku stavebníkov ďalej od ich rodinného domu alebo zmenšenie navrhovanej novostavby tak, aby bolo dodržaný odstup navrhovanej novostavby aspoň 7 metrov od ich rodinného domu.
6. Navrhovatelia dňa 28.06.2017 do územného konania doplnili - Svetlotechnický posudok autorizovaného stavebného inžiniera B.. G. Q., D.. zameraného na posúdenie vplyvu navrhovanej novostavby na preslnenie susediaceho rodinného domu žalobcov na pozemku parc. č. XXX/X, . súp. č. XXXX (ďalej len „Svetlotechnický posudok“), z ktorého vyplýva, že novostavba na navrhovanom mieste v rámci pozemku nie je v rozpore s požiadavkami STN 73 4301 na preslnenie okolitých objektov a nie je v rozpore s kritériami STN 73 0580-1 Zmena 2 na dostupnosť denného svetla v okolitých vnútorných priestoroch s dlhodobým pobytom ľudí; - Požiarnobezpečnostné riešenie novostavby vypracované špecialistom požiarnej ochrany B.. D. N. (ďalej len „Požiarnobezpečnostné riešenie“), z ktorého vyplýva, že posudzovaná novostavba nezasahuje do susedných objektov svojím požiarne nebezpečným priestorom ani susedné objekty nezasahujú do posudzovaného objektu. Odstupové vzdialenosti medzi susediacimi objektmi z požiarnobezpečnostného hľadiska vyhovujú.
7. Stavebný úrad účastníkom konania podaním zo dňa 17.07.2017 oznámil možnosť nazrieť do podkladov rozhodnutia v lehote 5 dní a oznámil im aj možnosť vyjadriť sa k nim alebo navrhnúť ich doplnenie. Žalobcovia dňa 26.07.2017 (B.. I.) a dňa 09.08.2017 (G.. I.) nazreli do administratívneho spisu. 8. Žalobcovia na výzvu stavebného úradu následne reagovali pripomienkami a námietkami doručenými stavebnému úradu dňa 28.07.2017 (B.. I.) a dňa 15.08.2017 (G.. I.).
Z ich obsahu vyplýva, že žalobcovia: - zotrvali na pôvodných námietkach, t. j. na nesúhlase s umiestnením navrhovanej novostavby vo vzdialenosti menšej ako 7 metrov od ich už existujúceho rodinného domu; - dali do pozornosti, že ich rodinný dom má okná obytných miestností na strane susediacej s navrhovanou novostavbou, pričom umiestnením navrhovanej novostavby podľa projektu by sa výrazným spôsobom narušilo denné osvetlenie a preslnenie ich rodinného domu, čím by došlo k narušeniu pohody ich bývania. Za hlavný tieniaci prvok považovali žalobcovia tvar strechy navrhovanej novostavby; - namietli, že dva zo štyroch referenčných bodov (P2 a P3), ktoré pre spracovanie Svetlotechnického posudku boli použité, sa podľa nich nachádzajú mimo ich pozemku.
Táto chyba podľa nich spochybňuje korektnosť záverov Svetlotechnického posudku; - namietli, že spracovateľ Požiarnobezpečnostného riešenia nezohľadnil strešné presahy a pri určení odstupov nebral do úvahy pôdorysný priemet striech; - navrhli zmenu umiestnenia navrhovanej novostavby v rámci pozemku stavebníkov, napr. posunutie novostavby cca 3 metre severným smerom, resp. zmenšenie novostavby.
9. Dokumentácia bola navrhovateľmi doplnená o opravu chýb v písaní pri Svetlotechnickom posudku (odseky týkajúce sa referenčných bodov č. P2 a č. P3), stanovisko spracovateľa Svetlotechnického posudku a stanovisko špecialistu požiarnej ochrany k Požiarnobezpečnostnému riešeniu novostavby.
10. Spracovateľ Svetlotechnického posudku vo svojom stanovisku uviedol, že posudok spracoval na základe ohliadky objektu, fotodokumentácie a podkladov z katastra nehnuteľností. Požiadavky na preslnenie budov stanovujú čl. 3.1.6 a 4.2.1 normy STN 73 4301 - Budovy na bývanie. Čas preslnenia bytu je vyhovujúci vtedy, ak je od 1. marca do 13. októbra preslnená aspoň 1,5 hodiny denne najmenej tretina súčtu plôch všetkých jeho obytných miestností (pri rešpektovaní podmienok ďalších článkov STN 73 4301). Čl. 4.2.1.2 odsek d) stanovuje, že v bytoch, ktoré majú dve a viac obytných miestností, má byť 3-hodinové preslnenie aspoň jednej obytnej miestnosti. Posudzovaný bod P1 osvetľovacieho otvoru na západnom priečelí objektu (izolovaného rodinného domu na parc. č. XXX/X v k. ú.
Q.) je súčasťou obytnej kuchyne spojenej s južne orientovanými obytnými miestnosťami 1. NP (posudzovaný bod P2, P3) a považujú sa za jednu obytnú miestnosť. Zo schém stanovenia času preslnenia južne orientovaných osvetľovacích otvorov je zrejmé, že čas preslnenia tejto miestnosti je minimálne 7 hodín, zároveň je splnená podmienka preslnenia aspoň jednej obytnej miestnosti minimálne 3 hodiny v bytoch s väčším počtom obytných miestností, pričom preslnenie jednotlivých miestností objektu na parc. č. XXX/X je ovplyvnené vyložením vlastnej strešnej konštrukcie. Reagujúc na pripomienku žalobcov spracovateľ Svetlotechnického posudku uviedol, že vyloženie strešnej konštrukcie navrhovanej novostavby neovplyvňuje požiadavku čl. 4.2.1.2 ods. d) normy STN 73 4301. Plánovaná novostavba rodinného domu na parc. č. XXX/Xvk. ú. Q. vyhovuje požiadavkám STN 73 4301 na preslnenie okolitých objektov a požiadavkám STN 73 0580-1 Zmena 2 na denné osvetlenie okolitých vnútorných priestorov.
11. Spracovateľ Požiarnobezpečnostného riešenia, reagujúc na pripomienky žalobcov doplnil, že pôdorys strešného plášťa nad dvojpodlažnou časťou novostavby je 128 m2 a pôdorys strešného plášťa nad jednopodlažnou časťou novostavby je 116 m2, čo je v oboch prípadoch menej ako 200 m2, pričom na jednopodlažnú časť je možnosť prístupu z vnútorného priestoru. Odstupové vzdialenosti sú posúdené pod požiarne otvorenými plochami, a to sú okenné otvory v obvodovej konštrukcii stavby.
12. Stavebný úrad opätovne oznámil účastníkom možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. 13. Žalobcovia svojimi podaniami zo dňa 29.12.2017 (G.. I.) a dňa 03.01.2018 (B.. I.) zotrvali na svojich námietkach, pričom zdôraznili, že za hlavný tieniaci prvok ich rodinného domu považujú strechu navrhovanej novostavby relevantne presahujúcu cez obvodové múry novostavby.
Spochybnili, či v prípade požiaru nedôjde k pádu horiacich prvkov strešnej konštrukcie na ich pozemok, čo podľa nich nebolo dostatočne zohľadnené. Zopakovali, že veľkosť pozemkov vo vlastníctve budúcich stavebníkov umožňuje umiestnenie stavby aj iným spôsobom a inak ako bolo navrhnuté, pri dodržaní odstupových vzdialeností od rodinného domu žalobcov v zmysle § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.
14. Stavebný úrad rozhodnutím č. s.: 711/2018-8496/2018-OSP-BO zo dňa 22.02.2018 prerušil konanie o umiestnení stavby a súčasne vyzval žalobcov na predloženie dôkazu na podporu ich tvrdení, najmä na predloženie ich vlastného svetlotechnického posudku v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy z dôvodu spochybňovania posudku, ktorý bol predložený v
konaní. 15. Na výzvu stavebného úradu reagoval žalobca podaním zo dňa 29.03.2018. Spochybnil autenticitu doplnenia Svetlotechnického posudku, nakoľko nebolo označené stavebným úradom (absencia podacej pečiatky správneho orgánu). Uviedol, že správny orgán má z jemu dostupných informácií možnosť získať dostatok dôkazov o nepravdivých údajoch uvedených v Svetlotechnickom posudku. Zrekapituloval základný motív námietok a pripomienok svojich a jeho manželky, spočívajúci v absencii dodržania odstupovej vzdialenosti medzi navrhovanou nehnuteľnosťou a rodinným domom žalobcov, ktorá je podľa predloženej dokumentácie v skutočnosti v rozmedzí od 4,3 do 5,6 metra. Nemožnosť aplikácie ustanovenia § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. na prípad navrhovateľov vyplýva podľa žalobcu zo skutočnosti, že v stene ich rodinného domu, protiľahlej k navrhovanej novostavbe, sa nachádzajú okná obytných
miestností. Nemožno aplikovať ani režim podľa § 6 ods. 5, keďže tu nie je splnená podmienka, že stavba sa navrhuje v stiesnených územných podmienkach. Pozemky stavebníkov svojou rozlohou, veľkosťou, šírkou a konfiguráciou terénu nevytvárajú pre stavbu rodinného domu stiesnené územné podmienky a tieto nevznikajú ani vo vzťahu k susedným pozemkom.
16. Mesto Žilina ako stavebný úrad vydalo rozhodnutie o umiestnení stavby - novostavby rodinného domu a prípojky inžinierskych sietí dňa 12.07.2018 pod č. s.: 711/2018-39581/ 2018-OSP-BO (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Navrhovateľom určilo konkrétne podmienky a rozhodlo o námietkach žalobcov. Niektoré stavebný úrad zamietol, niektorým vyhovel čiastočne. Poukázal na to, že ak nemožno dodržať odstupové vzdialenosti podľa vyhlášky, musí sa splnenie požiadaviek vyhlášky preukázať na podklade výpočtov a meraní. Takýmito bol Svetlotechnický posudok a Požiarnobezpečnostné riešenie novostavby.
Návrh vyhovuje záväznej časti ÚPN-M Žilina. Stavebný úrad odmietnutie námietok žalobcov založil v podstate na tom, že napriek výzve nepredložili v určenej lehote vlastný relevantný dôkaz, ktorý by spochybňoval závery posudku a správy predlžených navrhovateľmi.
17. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, v ktorom namietli: - Pozemky vo vlastníctve stavebníkov umožňujú umiestnenie nimi navrhovanej novostavby tak, aby bol dodržaný odstup 7 metrov od rodinného domu žalobcov; - Od západnej strany navrhovanej novostavby po západnú stenu rodinného domu žalobcov je vzdialenosť 14,9 m, čiže pri dodržaní odstupovej vzdialenosti 7 m od rodinného domu žalobcov zostáva pre navrhovaný objekt k dispozícii šírka 7,9 m, čo je podľa žalobcov dostatočný priestor; - Navrhovaným umiestnením novostavby bude narušené presvetlenie rodinného domu žalobcov a pohoda ich bývania; - Strecha navrhovanej novostavby je navrhnutá nepriaznivo voči oknu rodinného domu žalobcov na poschodí, pričom v prípade realizácie bude strecha navrhovateľov len cca 4 metre vzdialená od okna žalobcov, strecha bude pritom len 1 m od spoločnej hranice pozemkov; - Pozemky vo vlastníctve navrhovateľov neumožňujú konštatáciu, že novostavba sa bude budovať v stiesnených územných podmienkach, preto nie je možné zníženie odstupu vo vzťahu k rodinnému domu žalobcov na 4 metre v zmysle § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a nie je
tu možné ani subsidiárne použitie § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; - Nie je jasné, ako sa stavebný úrad s niektorými námietkami žalobcov vysporiadal. 18. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila navrhovateľka. Poukázala na to, že ich pozemok je v najširšej časti široký cca 14 m, pričom z oboch susedných strán (západnej aj východnej) sa už nachádzajú postavené rodinné domy. Najnižšia odstupová vzdialenosť od domu zo západnej strany je 5,7 m, od spoločnej hranice pozemkov iba 2,4 metra, pričom na tejto strane sa budú nachádzať aj okná obytných miestností navrhovanej novostavby. Na východnej strane, t. j. strane hraničiacej so žalobcami, novostavba nemá navrhované okná obytných miestností. Odstupová vzdialenosť od rodinného domu žalobcov je na rôznych miestach od 6,6 m po 4,1 m, t. j. nikde nie menej ako 4 m. Ak by navrhovatelia mali splniť podmienku, že na západnej a súčasnej aj východnej strane bude zachovaná vzdialenosť 7 metrov od susediaceho rodinného domu, musel by ich navrhovaný rodinný dom byť užší cca o 5 metrov, čo je nemysliteľné. Na podporu svojej argumentácie poukázala navrhovateľka na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) vo veci sp. zn. 3Sžo/5/2014 zo dňa 28.01.2015. Z neho vyplýva, že ak je odstupová vzdialenosť medzi rodinnými domami aspoň 4 metre, je možné také usporiadanie pomerov, že okná obytných miestností na jednom zo susediacich rodinných domov nebudú na stene protiľahlej k existujúcemu rodinnému domu umiestnené.
Tu by rodinným domom bez okien obytných miestností v susediacej stene bola práve navrhovaná novostavba. Pri takom riešení v zmysle judikatúry NS SR nedochádza k nežiaducej interakcii, ktorej sa pri zachovaní zmyslu a účelu ustanovenia § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. má
predísť. Navrhovateľka pripomenula, že v stiesnených podmienkach je potrebné postupovať striktne podľa výpočtov a meraní, čo podľa nej vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/89/2014 zo dňa 16.04.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom NS SR vo veci sp. zn. 8Sžo/114/2015 zo dňa 23.06.2016.
19. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. OU-ZA- OVBP2-2019/005699/KRA zo dňa 18.03.2019 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 20. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na to, že odstup navrhovanej novostavby od spoločnej hranice s pozemkom vo vlastníctve žalobcov na východnej strane je 2,0 m a od spoločnej hranice s pozemkom na západnej strane je 2,4 metra. Odstup novostavby na východnej strane od rodinného domu žalobcov v najužšom bode je 4,3 metra, na západnej strane od už existujúceho rodinného domu je odstup 5,74 metra. Vzhľadom na druh a účel navrhovanej stavby a skutočnosť, že pozemky z oboch strán sú už zastavané existujúcimi rodinnými domami, je podľa žalovaného potrebné pri navrhovaných riešeniach posudzovať splnenie požiadaviek podľa § 6 ods. 1 v spojení s ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., t. j. striktne na podklade potrebných výpočtov a meraní. Pri splnení týchto podmienok je v odôvodnených prípadoch možné pripustiť aj umiestnenie okien obytných miestností v jednej z protiľahlých
stien rozdielne ako ustanovuje § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., a to najmä vtedy, keď sa tieto nachádzajú už v jestvujúcej novostavbe, pričom v plánovanej novostavbe v protiľahlej stene k susediacemu rodinnému domu žalobcov sa okná z obytných miestností nenavrhujú. 21. Žalovaný poukázal na rozsudky NS SR vo veciach sp. zn. 3Sžo/5/2014 a sp. zn. 4Sžk/10/ 2016. „Zachovanie pohody bývania v stiesnených územných podmienkach vylučuje vzájomné umiestnenie okien v protiľahlých častiach stien tak, aby sa susedia navzájom nerušili pohľadom do svojich obytných miestností, ak je vzdialenosť medzi RD menej ako 7 a súčasne viac ako 4 metre. Umiestnenie okien obytných miestností iba zo strany jedného rodinného domu nevedie k tejto zákonom vylučujúcej interakcii.“ Žalovaný zdôraznil, že možnosti zastavania pozemku rodinným domom vo vzťahu k susedným pozemkom, na ktorých už rodinné domy postavené sú, je potrebné vyhodnocovať so zreteľom na požiadavku rovnocennosti podmienok pre možnosť umiestnenia stavby na pozemku.
Posudzovanie splnenia požiadaviek na vzájomné odstupy stavieb striktne na podklade výpočtov a meraní je podľa žalovaného výnimočné, najmä ak ide o stavebné medzery v rámci už existujúcej zástavby, ak umiestnením okien v protiľahlej stene už jestvujúceho rodinného domu blízko hranice pozemkov sú vytvorené nerovnocenné podmienky pre umiestnenie stavby na susednom pozemku.
Zo zmyslu ustanovení § 6 ods. 5 v spojení s odsekom 1 vyhlášky č. 532/ 2002 Z. z. možno usúdiť, že výpočty a merania sa týkajú spravidla požiarnej bezpečnosti a preslnenia stavieb, čo sú faktory, ktoré môžu byť vzájomnou vzdialenosťou rodinných domov najčastejšie podstatne ovplyvnené. Existenciu stiesnených pomerov je potrebné zisťovať v závislosti od daností konkrétnej lokality a vlastností pozemku určeného na zastavanie. Stiesnenosť pomerov môže vyplývať napr. z nevhodnej polohy pozemku, jeho veľkosti a tvaru, sklonu, orientácie vzhľadom k svetovým stranám, z negatívneho vplyvu už existujúcej okolitej zástavby, prípadne existencie ochranných pásiem alebo iných obmedzení vo verejnom
záujme. Podľa žalovaného stiesnenosť pomerov na mieste vyplýva aj zo snímku z katastrálnej mapy. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v stiesnených územných podmienkach je možné znížiť vzdialenosť protiľahlých stien rodinných domov až na 4,0 metre s vylúčením umiestnenia okien obytných miestností v častiach týchto stien. Vzhľadom na právne závery uvedené v citovaných rozhodnutiach NS SR postačí, ak sú okná obytných miestností vylúčené iba na jednej z protiľahlých stien.
22. K námietkam ohľadne plochy strechy žalovaný uviedol, že severná polovica navrhovaného rodinného domu je prízemná s plytkou pultovou strechou so sklonom 7° a plochou 116 m2, druhá časť, orientovaná južne smerom do záhrady, je dvojpodlažná a tiež s rovnakou strechou s plochou 128 m2. Táto časť stavby už nie je protiľahlou k rodinnému domu
žalobcov. V tejto časti má strecha navrhovaný presah ponad obvodové murivo stavby cca 0,8 metra, čo však pri spracovaní diagramu preslnenia nemá vplyv na jeho výsledok, pretože pri výpočtoch v zmysle čl. 4.2.1 STN 73 4301 o preslnení budov sa berie do úvahy výška tieniacej prekážky, t. j. výška obvodového muriva stavby.
II. Konanie na správnom súde
23. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podali žalobcovia správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej aj „správny súd“). Rozhodnutiu žalovaného sťažovatelia vytkli, že mnohé tvrdenia v odôvodnení nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v obsahu spisu a že správne orgány uprednostnili záujmy navrhovateľov pred oprávnenými záujmami žalobcov, keď napr.
povolili lokalizáciu navrhovanej novostavby na pozemku navrhovateľov v polohe pre nich najvýhodnejšej, avšak na úkor práv žalobcov. Návrhy žalobcov zmierňujúce negatívne dopady na ich práva neboli správnymi orgánmi akceptované. V konkrétnostiach žalobcovia dôvodili: - Preskúmavané rozhodnutie chybne konštatuje, že pozemok navrhovateľov v najširšej časti má cca 14 m, v skutočnosti má šírku 15,4 m. - Nie je pravdivé tvrdenie, že ani zo západnej strany nemohla byť zachovaná od susediaceho rodinného domu odstupová vzdialenosť 7 m. V mieste, kde budú na západnej stene okná obytných miestností navrhovanej novostavby, bude vzdialenosť navrhovanej novostavby od susediaceho domu na parc. č. XXX/X cca 8 m. - Ku konštatácii nemožnosti zachovať odstupové vzdialenosti od rodinných domov na oboch stranách a ku konštatácii, že odstupová vzdialenosť navrhovanej novostavby od rodinného domu žalobcov v najužšom mieste je len 4,3 m, žalobcovia uviedli, že skutočnosť je iná. Schválená odstupová vzdialenosť medzi oknami ich obytných miestností a navrhovanou novostavbou je 5,2 m. Bez zmeny polohy navrhovanej novostavby, je možné pri zachovaní
šírky na južnom konci, ktorá je navrhnutá na 7,9 m, a zredukovaní šírky na severnom konci z navrhovaných 10,347 m na 8,1 m dosiahnuť odstup od okien obytných miestností 7 m. Rešpektovanie jestvujúcej šírky na južnom konci stavby bez zmeny a redukcia šírky navrhovanej stavby na severnom konci o 2,25 m by zmenšilo zastavanú plochu novostavby o 23 m2, teda približne o 12 % zastavanej plochy a v prípade podlahovej plochy novostavby by to bolo podstatne menej ako 10 %. Pri dodržaní odstupovej vzdialenosti aj v najužšom mieste dochádza k zmenšeniu o 2,7 m. Tvrdenie žalovaného, že by došlo k zmenšeniu o 5 m, nie je podľa žalobcov správne. - Konštatovanie žalovaného, že situovanie rodinného domu žalobcov na ich pozemku v blízkosti hranice so susedným pozemkom a priori znevýhodňuje budúcich stavebníkov na pozemku parc. č. XXX/X. a že umiestnením okien v protiľahlej stene jestvujúceho rodinného domu blízko hranice pozemkov sú vytvorené nerovnocenné podmienky pre umiestnenie stavby na susednom pozemku, nemá podľa žalobcov oporu v obsahu spisu a je voči žalobcom osočujúce. Umiestnenie rodinného domu žalobcov nebráni postaviť na pozemkoch
navrhovateľov rodinný dom o rozmeroch napr. 7,9 m x 20,4 m pri zachovaní polohy severnej, západnej a južnej steny. Rodinný dom žalobcov má na západnej strane priemernú odstupovú vzdialenosť od hranice s pozemkom navrhovateľov 3 m. - Žalovaný sa nedostatočne vyporiadal s námietkami Svetlotechnického posudku, ktoré podľa žalobcov nie je možné zhojiť len poukazom na chyby v písaní, ktoré mali byť odstránené doplnením Svetlotechnického posudku. - Preskúmavané rozhodnutie je založené na chybnom Požiarnobezpečnostnom riešení, nakoľko v ňom nie je správny údaj o ploche strechy. Ak zastavaná plocha bez strešných presahov má byť 186 m2, potom plocha strechy pri jej tvare a spáde presahuje 200 m2.
V prípade požiaru novostavby bude dochádzať k prenosu požiaru pádom horiacich častí strešnej konštrukcie na rodinný dom žalobcov. - Navrhovaná novostavba, najmä jej strecha, výrazne ovplyvňuje denné presvetlenie obytných miestností v dome žalobcov, znižuje celkovú pohodu bývania. K eliminácii tohto efektu by došlo odsunom novostavby na sever cca o 3 m alebo voľbou iného tvaru a sklonu strechy.
24. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 30S/70/2019 zo dňa 13.04.2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol, účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Postup správnych orgánov a ich rozhodnutia vyhodnotil ako nezaťažené vadami vytýkanými správnou žalobou.
V odôvodnení okrem iného uviedol: - Požiadavka na zmenšenie zastavanej plochy novostavby jej zúžením tak, aby boli zabezpečené odstupy od rodinného domu sťažovateľov v rozsahu 7 metrov, je podľa správneho súdu neopodstatnená. Sami žalobcovia postavili svoj rodinný dom v najužšom mieste cca 2 metre od hranice s pozemkom navrhovateľov, čím navrhovateľom sťažili zastavanie ich pozemku.
Bolo by potom nespravodlivé žiadať od navrhovateľov, aby zredukovali podlahovú a obytnú plochu svojho rodinného domu. Podľa správneho súdu aplikovali správne orgány primerane ustanovenie § 6 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. na prípad navrhovateľov, keďže u nich vzhľadom na miestne pomery ide o budovanie rodinného domu v stiesnených pomeroch. Tieto špecifikovali v závislosti na vyhodnotení daností konkrétnej lokality, vlastností pozemku. Stiesnené pomery vyplývali z nevhodnej polohy pozemku, jeho tvaru a už existujúcej okolitej zástavby. - Správny súd poukázal na ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a požíva rovnakú ochranu.
Proti právu žalobcov na nerušený výkon ich vlastníckeho práva je postavené právo navrhovateľov realizovať svoje vlastnícke právo k stavebnému pozemku jeho primeraným a efektívnym využitím na stavbu rodinného domu. Zabezpečenie primeranej rovnováhy medzi konkurujúcimi si vlastníckymi právami spočíva práve na stavebnom úrade.
Postup správnych orgánov v prejednávanej veci týmto požiadavkám zodpovedal. - Správny súd ako neopodstatnené odmietol námietky týkajúce sa nedostatočnosti opravy Svetlotechnického posudku. Keďže nejde o rozhodnutie vydané v správnom konaní, autorizovaný stavebný inžinier mohol pristúpiť k oprave posudku bez toho, aby bolo potrebné vyhotoviť nový Svetlotechnický posudok. Z posudku jednoznačne vyplýva, akej nehnuteľnosti sa týka a že z hľadiska požiadavky preslnenia plánovaná novostavba nespôsobí zníženie času preslnenia rodinného domu žalobcov nad mieru presahujúcu limitné hodnoty stanovené
normou. - K námietkam týkajúcim sa Požiarnobezpečnostného riešenia stavby správny súd uviedol, že pre susediace rodinné domy bola stanovená z požiarnobezpečnostného hľadiska odstupová vzdialenosť 2,7 metra. Novostavba nezasahuje svojím požiarne nebezpečným priestorom do rodinného domu žalobcov. Požiarny technik zohľadnil nielen tvar strechy novostavby, ale aj použitú strešnú krytinu.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie k nej
25. Proti rozsudku správneho súdu podali žalobcovia (ďalej aj ako „sťažovatelia“) kasačnú sťažnosť. Namietli nesprávne právne posúdenie veci a nesprávny procesný postup správneho súdu, znemožňujúci im uskutočniť ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sťažovatelia uviedli: - Správny súd sa nevyporiadal s niektorými žalobnými námietkami, najmä tými, ktorými sťažovatelia namietali rozpor medzi konštatáciami správnych orgánov a obsahom spisu, týkajúcimi sa skutočného rozmeru pozemku navrhovateľov, skutočných odstupových vzdialeností od susediacich rodinných domov. Tým správny súd zaťažil napadnutý rozsudok vadou nepreskúmateľnosti. - Vyhodnotením námietky o neexistencii podmienok pre aplikáciu ustanovení § 6 ods. 4 a ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. ako nedôvodnej sa správny súd dopustil vady nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa sťažovateľov neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k naplneniu podmienok pre možnosť aplikácie inštitútu „stiesnených územných podmienok“ v prípade navrhovateľov. - Rozsudok správneho súdu je nepreskúmateľný, pretože rovnako ako správne orgány sa nezaoberal výkladom neurčitého právneho pojmu „pohoda bývania“ a tento bez iného stotožnil s parametrami denného osvetlenia.
- Správny súd vec nesprávne právne posúdil aj v tej časti, keď aproboval procesný postup správnych orgánov vo vzťahu k vytýkaným nedostatkom Požiarnobezpečnostného riešenia novostavby. Podľa sťažovateľov s poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1 a § 140b ods. 6 stavebného zákona ak sťažovatelia v odvolacom konaní namietali nedostatky požiarnobezpečnostného riešenia navrhovanej novostavby, bol žalovaný povinný prerušiť odvolacie konanie a vyžiadať si stanovisko k obsahu odvolania od hasičov. 26. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 27. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili ďalší účastníci 1) a 2). Zotrvali na argumentačnej pozícii (viď bod 18. tohto rozsudku) ďalšej účastníčky 2). Pripomenuli, že navrhovaná novostavba je v súlade so záväznou časťou Územného plánu mesta Žilina v účinnom znení. Táto má byť postavená v stiesnených územných podmienkach a nemá mať na spornom východnom priečelí (strana novostavby susediaca s rodinným domom sťažovateľov) žiadne okná obytných miestností, čo podľa judikatúry, na ktorú už skôr poukazovala ďalšia účastníčka 2), vylučuje rozpor s ustanovením § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Ďalší účastníci zdôraznili, že ako navrhovatelia v územnom konaní predložili výpočty z hľadiska požiarnej bezpečnosti, denného osvetlenia a presvetlenia, ktoré preukazujú splnenie podmienok podľa § 6 ods. 5 v spojení s § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Ich závery sa sťažovateľom nepodarilo vyvrátiť, hoci na to mali stavebným úradom vytvorenú možnosť. Podľa ďalších účastníkov 1) a 2) boli rozhodnutia správnych orgánov vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi normami, čo platí aj pre napadnutý rozsudok správneho súdu, ktorý žalobu sťažovateľov zamietol.
IV. Právne názory kasačného súdu
28. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 23. júna 2022. Vec bola náhodným výberom pridelená tretiemu senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudkyni
spravodajkyni Mgr. Kristíne Babiakovej. Na základe § 27c ods. B rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
29. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
30. S kasačnou námietkou, že správny súd sa nevyporiadal s niektorými žalobnými námietkami, sa síce kasačný súd stotožňuje, avšak zároveň zastáva názor, že správny súd dal odpoveď na všetky pre právne posúdenie veci relevantné sporné otázky. Kasačný súd pripomína, že hoci neodmysliteľnou súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu, napriek tomu súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (m. m. I. ÚS 167/2020).
Odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 57/2019). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997). S poukazom na názory Ústavného súdu SR kasačný súd dopĺňa, že k identifikovaným relevantným sporným otázkam zaujal správny súd primerane odôvodnené a zrozumiteľne vyjadrené stanovisko. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, že celým konaním nielen pred správnymi orgánmi, ale aj v konaní pred správnym súdom a kasačným súdom sa ako kruciálna sporná otázka vinie odvolacia a neskôr aj žalobná námietka, ktorej podstatou je, že navrhované riešenie novostavby nedostatočne garantuje práva sťažovateľov vyplývajúce im zo stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z. z., keď nezabezpečuje dodržanie minimálnych odstupových vzdialeností medzi navrhovanou
novostavbou a rodinným domom sťažovateľov podľa § 6 ods. 1 až 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pričom súčasne sťažovatelia konštantne zotrvávajú na právnom názore, že v prejednávanej veci nie je možné pristúpiť k aplikácii ustanovenia § 6 ods. 4 ani ustanovenia § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.
31. Kasačný súd tu dáva do pozornosti, že sťažovatelia vo svojich žalobných bodoch argumentujú vo vzťahu k zisteniam správnych orgánov čiastočne mätúco, keď pri spore o tom, aké sú reálne odstupové vzdialenosti, používajú termín „vzdialenosť okien obytných miestností“ ich rodinného domu od navrhovanej novostavby, hoci správne orgány korektne s textom vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vychádzali zo vzdialeností medzi rodinnými domami ako stavebnými celkami. Je potom logické, že ak správne orgány merajú vzdialenosť medzi navrhovanou novostavbou a rodinným domom sťažovateľov v bode, kde sú tieto nehnuteľnosti k sebe najbližšie, dospejú k inej hodnote ako sťažovatelia, ktorí si svoju argumentáciu založili na meraní tejto vzdialenosti od bodu, kde sa nachádzajú okná na ich rodinnom dome.
Rovnako tak kasačný súd poukazuje na sťažovateľmi použitý termín „priemerná vzdialenosť“ ich rodinného domu od hranice s pozemkom navrhovateľov, ktorú vypočítali na 3 metre a následne správnym orgánom vytýkali chybný údaj, ak správne orgány vychádzali zo vzdialenosti v najužšom (konkrétnom) bode, resp. v bode najbližšie sa nachádzajúcom k pozemku navrhovateľov, ktorú vzdialenosť v tomto bode stanovili (odmerali) na 2 metre.
Preto za situácie, keď sťažovatelia uplatňujú rozdielnu metodológiu k stanoveniu skutočných odstupov existujúcej stavby od navrhovanej novostavby, nie je podľa kasačného súdu korektné vytýkať správnemu súdu, že sa s niektorými žalobnými námietkami nevysporiadal.
32. Kasačný súd nesúhlasí s názorom sťažovateľov, že by v prejednávanom prípade neboli dané stiesnené územné podmienky. Správne orgány, vychádzajúc zo znalosti miestnych pomerov a z projektovej dokumentácie, správne skonštatovali, že existenciu stiesnených územných podmienok (stiesnených pomerov) je potrebné zisťovať v závislosti od daností konkrétnej lokality a vlastností pozemku určeného na zastavanie. Stiesnenosť pomerov môže vyplývať napr. z nevhodnej polohy pozemku, jeho veľkosti a tvaru, sklonu, orientácie vzhľadom k svetovým stranám, z negatívneho vplyvu už existujúcej okolitej zástavby, prípadne existencie ochranných pásiem alebo iných obmedzení vo verejnom záujme.
Z projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, jednoznačne vyplýva, že je to najmä tvar pozemku, jeho rozmery a už existujúca okolitá zástavba vrátane vzdialeností susedných rodinných domov od hraníc s pozemkom navrhovateľov, ktoré konštatáciu stiesnenosti územných podmienok vecne odôvodňujú. Kasačný súd tu dopĺňa, že stiesnené územné podmienky budú všade tam, kde pre konkrétny stavebný projekt rodinného domu v navrhovanom variante nie je možné zabezpečiť „základnú“ odstupovú vzdialenosť od všetkých už existujúcich susediacich rodinných domov aspoň na úrovni 7 metrov.
33. Kasačný súd nezaznamenal, že by či už správne orgány alebo správny súd stotožnili neurčitý právny pojem „pohoda bývania“ s kategóriu denného osvetlenia. Správne orgány v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. zisťovali, či navrhované riešenie novostavby spĺňa jednotlivé požiadavky v tomto ustanovení vymenované, pričom vzhľadom na miestne podmienky, t. j. že ide o plánovanú novostavbu v oblasti už zastavanej inými rodinnými domami v podstate z každej strany (s výnimkou severnej strany, na ktorej sa nachádza miestna komunikácia), dospeli k záveru, že nebude potrebné klásť dôraz na požiadavky napr. veterinárne, ochrany pamiatok alebo civilnej ochrany, ale že pre posúdenie návrhu bude relevantné zamerať sa na splnenie požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie, požiadavku požiarnej bezpečnosti a tiež aj požiadavku zachovania pohody bývania. Stotožnenie pohody bývania s kategóriou preslnenia obytných miestností ich rodinného domu priniesli do diskurzu sťažovatelia, ako vyplýva z ich námietok, keď namietali, že realizáciou projektu by sa „výrazným spôsobom narušilo denné osvetlenie a preslnenie ich rodinného domu, čím by došlo k narušeniu pohody ich bývania“.
Samotní sťažovatelia teda priamo svojimi námietkami vyzvali správne orgány, aby ich pohodu bývania vnímali a posudzovali cez parametre denného osvetlenia a preslnenia priestorov ich rodinného domu. Ak správne orgány k tomu v zhode s obsahom námietok pridali aj kategóriu požiarnej bezpečnosti, naplnili svojím postupom zmysel právnej úpravy ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Svetlotechnický posudok a Požiarnobezpečnostné riešenie stavby je podľa názoru kasačného súdu možné podradiť pod „výpočty a merania“ predvídané ustanovením § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pomocou ktorých sa preukazuje splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti medzi rodinnými domami v prípadoch, keď nie je možná aplikácia ustanovení § 6 ods. 3 a ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Je potrebné pripomenúť, že v priebehu celého administratívneho konania sťažovatelia nepožadovali skúmanie iných požiadaviek a parametrov predvídaných ustanovením § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., keď gro ich argumentácie sa v podstate zredukovalo iba na všeobecné spochybňovanie odbornej a vecnej relevancie Svetlotechnického posudku a Požiarnobezpečnostného riešenia stavby bez poskytnutia relevantných vecných
protiargumentov. S týmito spochybneniami, ktorým chýbali konkrétne parametre, sa správne orgány aj správny súd právne korektným spôsobom vysporiadali. Argumentácia použitá správnymi orgánmi ako aj správnym súdom k relevantným námietkam sťažovateľov nevykazuje prvky arbitrárnosti. Kasačný súd pripomína, že úlohou subjektov domáhajúcich sa súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je ponúknuť správnemu súdu také fakty a argumenty, ktorými relevantne spochybnia či už skutkový stav zistený správnymi orgánmi alebo naň nadväzujúce právne posúdenie, ako vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžo/60/2014 z 22. októbra 2015 (publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. R/39/2016), podľa ktorého „ak žalobkyňa nevyvrátila hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, za takýchto skutkových okolností nie je dôvod, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu.“
34. Pokiaľ ide o kasačnú námietku, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď aproboval procesný postup správnych orgánov vo vzťahu k vytýkaným nedostatkom Požiarnobezpečnostného riešenia novostavby, s ktorými sa žalovaný mal vysporiadať tak, že mal prerušiť odvolacie konanie a vyžiadať si stanovisko k obsahu odvolania od hasičov, k tomu kasačný súd uvádza, že ide o tzv. novotu, ktorá nebola uplatnená v správnej žalobe ani v inom podaní doručenom správnemu súdu v lehote na podanie správnej žaloby.
Kasačný súd eviduje, že táto námietka bola súčasťou neskorších podaní adresovaných sťažovateľmi správnemu súdu, avšak keďže nebola predložená v lehote na podanie správnej žaloby, nemal správny súd dôvod sa s ňou vecne vysporiadavať a rovnako tak ani kasačný súd s poukazom na ustanovenie § 441 SSP.
35. Z vyššie prezentovaných dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 461 SSP zamietol. 36. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.
Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdneho spisu nenastali.
37. Pre možnosť priznať ďalším účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 169 SSP, nakoľko im kasačný súd neuložil žiadnu z povinností predvídaných týmto ustanovením, v súvislosti s plnením ktorej by
im vznikli trovy. 38. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 21. novembra 2023