3Svk/37/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:0724100523.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/40/2024
- IČS
- 0724100523
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): R.. K. W.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX U., proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, so sídlom Junácka č. 1, 832 91 Bratislava, IČO: 00603317, o podaní žalobkyne zo dňa 02.04.2024, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 5S/40/2024-46 zo dňa 30.07.2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne odmieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) napadnutým uznesením č. k. 5S/40/ 2024-46 zo dňa 30.07.2024 odmietol podanie žalobkyne podľa § 59 ods. 3 SSP, pretože ho v lehote stanovenej súdom neopravila tak, aby bolo možné v konaní pokračovať.
2. Konštatoval pritom, že žalobkyňa namietala viaceré skutočnosti. Prvou z nich bola námietka o nedostatku súčinnosti žalovanej podľa § 20 katastrálneho zákona, kedy žalovaná podľa tvrdení žalobkyne nedoručila listinu o neexistencii, resp. zbúraní stavieb príslušnému okresnému úradu. Ďalšou námietkou žalobkyne bol poukaz na skutočnosť, že žalovaná nedisponuje listinami, ktoré by oprávňovali vlastníkov špecifikovaných stavieb k ich zbúraniu. Tretou námietkou bolo tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaná poskytuje nepravdivé informácie štátnym orgánom. Žalobkyňa súčasne k svojmu podaniu vo veci pripojila rozhodnutia žalovanej o nesprístupnení informácií a žiadala rozsudkom uložiť žalovanej povinnosť na doručenie rozhodnutia o zrušení súpisných čísiel zbúraných stavieb, pričom bližšie neuviedla samotnú existenciu takého rozhodnutia, príp. jeho bližšiu špecifikáciu.
3. Z takto nastoleného skutkového stavu, kedy žalobkyňa síce pripojila rozhodnutia orgánov verejnej správy, ale dôvody žaloby voči nim nesmerujú, opisuje viacero druhov namietaných postupov žalovanej a žiada súd uložiť povinnosť žalovanej na doručenie bližšie nešpecifikovaného rozhodnutia, o ktorého samotnej existencii sa ďalej nezmieňuje, bolo potrebné zo strany správneho súdu pristúpiť k výzve podľa § 59 ods. 1 SSP.
Z opravného podania pre súd vyplynulo, že žalobkyňa voči rozhodnutiam žalovanej o nesprístupnení informácií nenamietala. Tieto rozhodnutia považovala za podklad svojej argumentácie, kedy konštatovala, že vlastníci špecifikovaných stavieb nesplnili elementárne podmienky na začatie rekonštrukcie a dostavby uvádzaných fiktívnych stavieb. Následne žalobkyňa poukazovala na vydanie a zrušenie povolenia na zbúranie predmetných stavieb a opätovne tak, ako v podaní vo veci, poukazovala na neposkytnutie súčinnosti zo strany orgánov žalovanej podľa § 20 katastrálneho zákona, na nepravdivé informovanie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo strany žalovanej o tom, že nedošlo k zbúraniu stavieb a o priebehu stavebného konania na dostavbu a rekonštrukciu týchto nezbúraných stavieb.
Nová argumentácia žalobkyne v opravnom podaní spočívala v poukaze na zneužitie právomoci verejného činitelia spolu s jeho legalizáciou zo strany prokuratúry, na existenciu ďalších rozsudkov v civilnom konaní, ktoré podľa trudení žalobkyne boli vydané na základe zasahovania do nezávislosti súdu a marenia spravodlivosti, keďže súd bol podľa žalobkyne podvedený falošnými listinami, znaleckými posudkami, nepravdivými údajmi a krivými výpoveďami. 4.
Výzvou na odstránenie vád podania vo veci sa nepodarilo bližšie objasniť úmysel žalobkyne, akého prieskumu sa v rámci správneho súdnictva domáha. Žalobkyňa vo svojom podaní nastolila viacero námietok, opisovala viaceré tvrdené porušenia zákona žalovanej a iných štátnych orgánov, ktoré netvorili spoločne jeden súvisiaci celok a z ktorých nebolo zrejmé, čoho sa žalobkyňa voči súdu domáhala. Žalobkyňou uvedený návrh na rozhodnutie (tzv. petit) bolo preto nutné označiť za nezrozumiteľný, keďže nebolo zrejmé, či sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej doručiť už vydané (žalobkyni známe) rozhodnutie o zrušení súpisných čísiel alebo či žalobkyňa požadovala najskôr vydanie takéhoto rozhodnutia žalovanou a jeho následné doručenie príslušnému okresnému úradu.
Pri takto nastolenom skutkovom stave, kedy podanie vo veci obsahovalo viacero sporných a nezrozumiteľných bodov, a to napriek predchádzajúcemu pokusu súdu o ich odstránenie, bol následne prijatý záver, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní. Žalobkyňa nevyužila súdom poskytnutý priestor na odstránenie rozporných skutočnosti, pričom bola poučená o možnosti zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ďalšie odstraňovanie vád podania vo veci prostredníctvom opätovnej výzvy alebo navrhnutého výsluchu už súd nepoväzoval za
účelné. kasačná sťažnosť sťažovateľky 5. Proti uzneseniu správneho súdu podala sťažovateľka včas kasačnú sťažnosť a uviedla, že nie je zastúpená advokátom, nemá finančné prostriedky, ktoré minula na rekonštrukciu zrúcaniny jej domu. Táto mala byť v štádiu dokončenej prípravy jej fyzickej likvidácie, ako trest za odhaľovanie trestných činov. V súvislosti s fiktívnymi stavbami vznikol predstieraný vlastnícky prevod na inú osobu (H. K.). Žalovaný účelovo porušil právne predpisy, nevydal potvrdenie o odstránení stavieb a zrušenia súpisného čísla č. XXXX a č. XXXXX s odoslaním katastrálnemu odboru.
J. K., H. N. G. H. K. museli priznaním fiktívnych stavieb podvádzať aj daňový úrad. Trestné zlegalizovala prokuratúra. List vlastníctva č. XXXX k. ú. T., Q. J. je od založenia po posledný údaj v rozpore so zákonom a relevantnými listinami.
Konkrétni pracovníci štátneho evidenčného orgánu - katastrálneho odboru OÚ Bratislava zneužívajú svoju právomoc a ožobračujú legitímnych vlastníkov a to v spolupráci s Mestskou časťou Bratislava Nové Mesto. Napriek týmto skutočnostiam súdy a ostatné štátne inštitúcie rešpektujú pri konaní a rozhodované listy vlastníctva.
6. Podľa sťažovateľky má existencia fiktívnych stavieb na LV č. XXXX svoje dôvody a to: zbúrať jej dom a s ním ju fyzicky zlikvidovať ďalším búracím povolením na fiktívne stavby (najmä na jej dom); dňa 09.05.2024 sa uskutočnil ďalší stavebný dohľad pracovníčkami a tie sa presvedčili, že stavby na susednom pozemku neexistujú. Katastrálny odbor v súvislosti s vlastnými podvodmi a nezákonnými zmenami v geodetickom informačnom systéme potrebujú evidenciu stavieb so súpisným č. XXXX a č. XXXXX a ich zákrese na katastrálnej mape. Pokiaľ ich evidencia nebude zrušená, nemôže sťažovateľka získať geometrický plán skutočného zamerania jej domu č. XX/A v kontexte právnej hranice. Mestská časť odcudzila oporný múr a závislý nosný múr jej domu, nespĺňa podmienky evidencie na liste vlastníctva. T. č. je na podnet prokurátora evidovaná len časť nepravdivo ako budova pre šport a rekreačné účely, Požiadala preto katastrálny odbor o jej výmaz dňa 01.07.2024. Napriek urgencii sa
výmaz neuskutočnil v rozpore s ust. § 46 ods. 2 katastrálneho zákona. 7. Podľa § 449 ods. 1 a ods. 2 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci. 8. Podľa § 450 ods. 1 SSP, Ak má kasačná sťažnosť vady podľa § 449 a sťažovateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 449 poučený, správny súd vyzve sťažovateľa na odstránenie vád a poučí ho o následku ich neodstránenia. To platí primerane aj na opomenutého sťažovateľa.
9. Podľa § 459 písm. e) SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť, ak nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c).
10. V zmysle citovaných ustanovení SSP sa vyžaduje, aby sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ bol v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a rovnako, aby kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa boli spísané advokátom.
11. Zo spisu správneho súdu kasačný súd zistil, že napadnuté uznesenie č. k. 5S/40/2024 -46 zo dňa 30.07.2024 bolo sťažovateľke doručené listinne dňa 15.08.2024 a obsahovalo riadne poučenie o tom, že sťažovateľka musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpená advokátom a kasačná sťažnosť musí byť spísaná advokátom. Z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva, že bola spísaná žalobkyňou ako sťažovateľom bez zastúpenia advokátom.
Správny súd v Bratislave výzvou zo dňa 26.09.2024 vyzval sťažovateľku na odstránenie vád podanej kasačnej sťažnosti a poučil ju podľa § 449 ods. 1, ods. 2 SSP a možných následkoch podľa § 459 písm. d) SSP. Na túto výzvu reagovala sťažovateľka podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.11.2024. Obsah predmetného podania nebol spôsobilý konvalidovať procesné nedostatky kasačnej sťažnosti. Z obsahu súdneho spisu zároveň nevyplýva, že by sťažovateľka preukázala jednu z výnimiek povinného právneho zastúpenia podľa § 449 ods. 2 písm. a) SSP. V prejednávanom prípade sa rovnako nejedná o prípad konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP (výnimka podľa § 449 ods. 2 písm. b) SSP) a ani o prípad, v ktorom na strane žalovaného vystupuje Centrum právnej pomoci (výnimka podľa § 449 ods. 2 písm. c) SSP). V tejto súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžrk/16/2018 zo dňa 30. júna 2021, z ktorého okrem
iného vyplýva, že požiadavka povinného právneho zastúpenia sa vzťahuje už na fázu podania kasačnej sťažnosti. Ak bola sťažovateľka o povinnosti spísania kasačnej sťažnosti advokátom riadne poučená a túto povinnosť nesplnila, kasačný súd môže kasačnú sťažnosť odmietnuť podľa § 459 písm. d) SSP bez toho, aby sťažovateľa na túto zásadnú vadu vyzýval podľa § 450 ods. 1 SSP. Spísanie kasačnej sťažnosti advokátom má svoj význam, pretože sa tým obmedzuje prípadné nebezpečenstvo ujmy, ktorá by mohla sťažovateľke eventuálne vzniknúť v dôsledku nekvalifikovanosti jej podania. Je potrebné si uvedomiť, že kasačná sťažnosť bude slúžiť predovšetkým na prieskum právnych otázok, kde sa pre zložitosť veci vyžaduje oprávnene nielen povinné právne zastúpenie sťažovateľky advokátom, ale aj spísanie kasačnej sťažnosti advokátom.
12. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v ďalších svojich rozhodnutiach, napríklad uznesenie sp. zn. 6Sžk/27/2017 zo 17. apríla 2019, uznesenie sp. zn. 10Asan/13/2017 zo dňa 9. augusta 2017, ktoré bolo podrobené aj kontrolou ústavnosti, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 271/2018 zo dňa 12. júna 2018 sťažnosť odmietol. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí skonštatoval: „Pretože v prípade sťažovateľa je zrejmé, že sťažovateľ napriek riadnemu poučeniu nesplnil podmienku prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa § 449 SSP, nemožno dospieť k záveru o tom, že jej odmietnutie najvyšším súdom z tohto dôvodu by mohlo zakladať porušenie sťažovateľom označených práv. Najvyšší súd v napadnutom uznesení ústavne akceptovateľným spôsobom posúdil splnenie podmienok, za ktorých môže o kasačnej sťažnosti konať. Podľa názoru ústavného súdu nemožno napadnuté uznesenie najvyššieho súdu považovať za neodôvodnené. Ústavný súd nezistil ani žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto súdu, t. j. taký, ktorý by nemal oporu v zákone.“. Ústavný súd Slovenskej republiky navyše v uznesení zo dňa 13. apríla 2021 sp. zn. I. ÚS 152/2021 konštatoval, že podľa § 450 SSP je krajský súd oprávnený sťažovateľa vyzvať na odstránenie vád len v prípade kumulatívneho splnenia podmienok, a to ak sťažovateľ nie je v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a o povinnosti zastúpenia nebol riadne poučený. 13. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa § 459 písm. d) SSP ako neprípustnú odmietnuť, a to z dôvodu nesplnenia podmienok zakotvených v § 449 SSP. Kasačný súd sa potom nemohol zaoberať dôvodmi kasačnej sťažnosti, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu, a preto nebolo možné kasačnú sťažnosť vecne prejednať a rozhodnúť o nej. 14. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 4 SSP a analogicky podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. septembra 2025