3Svk/38/2022

1. Žalobca v emailovej komunikácii s referentom špecialistom - dopravným inžinierom OBCP KDI KR PZ v Prešove (ďalej referent) uvádzal nasledovné: - v emaile žalobcu zo dňa 9. júna 2020 odoslaného o 7.56 hod. - „Vazim si podrobne vysvetlenie, co je potrebne k presunutiu TDZ obce a komu tato kompetencia patri. Opytam sa inak - z akeho dovodu KDI podal podnet na OU Prešov OCDPK, aby uskutočnil presun TDZ v obci Pušovce ? Touto cestou sa znovu pytam na nezodpovedanu otazku, ci trva (referent) na tom, že KDI nema nic spolocne s presunom TDZ v obci Pusovce.“

komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, príslušnému na vybavovanie agendy - Informácie poskytované v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. 2. Nasledovala emailová komunikácia medzi vedúcim Oddelenia komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva PZ v Prešove a Tlačovým odborom Kancelárie Ministra vnútra SR zo

obratom. Na základe uvedeného referent dňa 15. júna 2020 zaslal žalobcovi emailom odpoveď v režime bežnej korešpondencie. 3. Ako vyplýva z písomného stanoviska Oddelenia komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 23. novembra 2020, č. KRPZ-PO-OKAP-81-003/2020, Oddelenie vo veci ďalej nekonalo z dôvodu, že nie je vecne príslušné konať s odvolaním sa na vyhodnotenie predmetnej žiadosti žalobcu hlavným gestorom Tlačovým odborom Ministerstva vnútra SR a na jeho odporúčanie vybaviť podanie v rámci bežnej korešpondencie.

Krajský dopravný inšpektorát KR PZ v Prešove vo vyjadrení zo dňa 20. novembra 2020, č. KRPZ-PO.KDI-50-178/2020 oznámil Vnútornému odboru KR PZ v reakcii na žiadosť o vyjadrenie k správnej žalobe, že nespracoval a nevydával rozhodnutie a nerozhodol ani o tzv. nesprístupnení informácie v zmysle infozákona. Proces prebiehal podľa pokynov Oddelenia komunikácie KR PZ Prešov na základe stanoviska Tlačového odboru kancelárie Ministra vnútra SR a žalobca bol vybavený v zmysle bežnej korešpondencie.

požadovaných informácií s poukazom na princíp „čo nie je tajné, je verejné“ a na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Sži/1/2011 zo dňa 15. decembra 2011 a čl. 26 ods. 5 Ústavy SR. 7. Prípisom KDI KR PZ v Prešove zo dňa 5. augusta 2020 bolo Oddeleniu komunikácie a prevencie KR PZ v Prešove postúpené odvolanie žalobcu zo dňa 27. júla 2020 proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií, podané na doručenie dňa 28. júla 2020 a doručené KR PZ v Prešove dňa 3. augusta 2020 (podľa odtlačku podacej pečiatky KR PZ v Prešove).

II. Konanie pred správnym súdom

rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa - Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, Krajského dopravného inšpektorátu, doručené žalobcovi 5. augusta 2020, o odmietnutí poskytnutia informácie s tým, že vec nebola posúdená v zmysle zákona č. 211/20000 Z. z. a bola vybavená bežnou korešpondenciou.

Uviedol, že: · podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu, Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako hlavný gestor a subjekt príslušný na evidovanie žiadostí o informácie v zmysle nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 10/2015 o sprístupňovaní informácií fyzickým osobám a právnickým osobám posudzoval podania žalobcu so záverom, že nejde o žiadosti o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko žiadosti, ktorých obsahom je poskytnutie výkladu právneho predpisu, stanoviska, prognózy, subjektívneho názoru a pohnútok predstaviteľa povinnej osoby a ktoré majú charakter právnej rady, sa nevybavujú podľa tohto zákona, s odporúčaním vybaviť ich v rámci bežnej komunikácie; · podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ako aj judikatúry aplikovanej súdmi, informáciou je len exaktný údaj alebo súbor údajov, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a to buď v listinnej podobe alebo na inom nosiči dát, alebo by takéto informácie v uvedenej forme zo

najneskôr dňa 22. júna 2020. Keďže v danom prípade žalovaný v lehote na vybavenie žiadosti neposkytol informácie, či nevydal rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnil, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informáciu. V takomto prípade by sa za deň doručenia rozhodnutia považoval tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, t. j. v danom prípade 25. jún 2020. Žalobca by bol oprávnený podať proti takémuto tzv. fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie v lehote podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., t. j. v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17 a posledný deň na podanie odvolania zo strany žalobcu by bol považovaný deň 10. júl 2020. Žalobca odvolanie zo dňa 27. júla 2020 zaslal na poštovú prepravu dňa 3. augusta 2020 a doručené KR PZ v Prešove bolo dňa 5. augusta 2020. Žalobca pri tom argumentoval § 54 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., čo podľa žalovaného nie je možné aplikovať, keďže ustanovenie

13. Správny súd sa nestotožnil s postupom správneho orgánu, ktorý vyhodnotil emailové podanie žalobcu zo dňa 10. júna 2020 podľa obsahu nie ako žiadosť o sprístupnenie informácie, ale ako bežné podanie mimo režimu infozákona. Podľa správneho súdu:

forme bežného elektronického podania dňa 10. júna 2020, pričom okrem položenej otázky označil režim, ktorým si nárokuje jej vybavenie so všetkými dôsledkami takéhoto postupu. V zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., keďže žalovaný, resp. správny orgán nižšieho stupňa ako povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti zo dňa 10. júna 2020 informáciu žalobcovi nesprístupnil a ani nevydal rozhodnutie o nesprístupnení, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informáciu a toto rozhodnutie je považované za doručené žalobcovi tretím dňom od uplynutia pätnásťdňovej lehoty na vybavenie infožiadosti, t.j. dňa 25. júna 2020;

Toto odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 3. augusta 2020; · fiktívne rozhodnutie je vzhľadom na svoju fiktívnu povahu a s tým spojenú absenciu základných formálnych a materiálnych náležitostí nepreskúmateľné, a preto nezákonné; · v prípade rozhodnutia, vydaného žalovaným v druhom stupni administratívneho konania, v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 cit. zákona, keďže žalovaný ako povinná osoba v lehote na vybavenie odvolania o tomto nerozhodol, opätovne nepovažujúc podanie žalobcu za vybaviteľné v režime infozákona, ale len ako bežnú korešpondenciu, predpokladá sa, že vydal

nespĺňa náležitosti ani po formálne a ani obsahovej stránke. Takéto rozhodnutie nie je možné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov možné správnym súdom preskúmať z hľadiska jeho zákonnosti; · k námietke žalovaného o oneskorenom podaní žaloby, správny súd odôvodnil prijatie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a správnosti postupu žalovaného v intenciách § 181 ods. 1 SSP, podľa ktorého fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Začiatok plynutia tejto lehoty odvodzuje od oznámenia, t.j. doručenia tzv. fiktívneho rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa dňa 20. augusta 2020. Žalobca podal žalobu dňa 20. októbra 2020, a teda v zákonnej lehote. Vzhľadom na to, žalobcovi nemohol a nemusel byť známy presný dátum doručenia jeho podania odvolania správnemu orgánu v prípade fiktívneho rozhodnutia, ktoré nemá potrebné zákonné náležitosti a od ktorého plynú lehoty majúce vplyv na podanie správnej žaloby súdu, je namieste v takom prípade

III. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

15. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie) a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol nasledovné: · Podľa § 19 ods. 2 prvá veta správneho poriadku sa podanie posudzuje podľa obsahu; · Podľa § 3 ods. 1 infozákona a judikatúry je informáciou len exaktný údaj, ktorý má povinná osoba k dispozícii, pokiaľ tieto kritériá požadovaná informácia nespĺňa, nie je možné procesne postupovať podľa infozákona; · K informáciám, na ktoré sa režim infozákona nevzťahuje, patria predovšetkým informácie, ktoré by sa museli vytvárať na základe požiadavky žiadateľa; · Keďže podanie nebolo posúdené ako žiadosť o informácie podľa infozákona, nemohlo dôjsť k vydaniu fiktívneho rozhodnutia; · Žiadosť bola vybavená v režime bežnej korešpondencie, nakoľko išlo o vydanie stanoviska; · Žiadosti, ktorých obsahom je poskytnutie výkladu, stanoviska, prognózy, subjektívneho názoru a pohnútok predstaviteľa povinnej osoby a ktoré majú charakter právnej rady, sa nevybavujú podľa infozákona. 16. Žalobca s rozsudkom správneho súdu súhlasil.

IV. Posúdenie kasačného súdu

18. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi správneho súdu a považuje ich za riadne a správne odôvodnené. Kasačný súd v súvislosti s posudzovanou vecou poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďže vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít sa považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu

Treba zdôrazniť, že najširší a najvšeobecnejší spôsob prístupu informáciám umožňuje zákon o slobode informácií, čo vyplýva zo zakotvenia práva na sprístupnenie informácie pre každého (§ 3 ods. 1 tohto zákona), bez ohľadu na preukazovanie právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 3 tohto zákona), dokonca ak to neznemožňuje sprístupnenie informácie, aj bez uvedenia všetkých zákonom stanovených náležitostí, vrátane identity žiadateľa (§ 14 ods. 3 tohto zákona), a bezplatne (§ 21 ods. 1 tohto zákona). 18.

19. V takýchto prípadoch je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to, že sa jedná o návrhové konania, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas celého procesu vybavovania žiadosti o informácie.

20. Ako uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku č.k.: 3Sžo/106/2015 z 27. apríla 2016, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí slovenských súdov 4/2017 pod č. 26, nie je prípustné, aby orgán verejnej moci žiadosť o poskytnutie informácie podľa určitého predpisu sám prekvalifikoval podľa svojej vôle bez toho, aby s tým žiadateľ súhlasil. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3 Sži 3/2012 z 1. augusta 2012, ak žiadateľ jednoznačne uvedie právny režim svojej žiadosti podľa zákona o slobode informácií, povinné osoby musia odôvodniť, či mu môžu vyhovieť, alebo nie. Upriamovanie pozornosti žiadateľa na iné právne možnosti je nadbytočné a vedie k nepreskúmateľnosti právneho režimu, v ktorom povinné osoby o žiadosti rozhodli. Kasačný súd na základe uvedeného uzatvára, že pokiaľ žiadateľ podá žiadosť podľa zákona o slobode informácií, odpoveďou orgánu verejnej moci ako povinnej osoby nemôže byť „poučenie“ žiadateľa, že si má informáciu žiadať podľa iného predpisu.“

Vzhľadom k tomu, že správny orgán v danom prípade takto nepostupoval, odňal žiadateľovi - žalobcovi, právo sa domáhať zákonom ustanoveným postupom ochrany svojho práva na orgáne Slovenskej republiky zaručený mu v Ústave Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1. Účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný 1 preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Žiadateľ podľa zákona č. 211/2000 Z.z., aj pokiaľ správny orgán jeho žiadosti nemienil vyhovieť z akéhokoľvek dôvodu (aj v prípade, že nie je povinnou osobou), mal právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené a súčasne mal právo podať proti nemu opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne napadnúť dôvody,

V. Záver

21. Kasačný súd konštatuje, že správny súd svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Rozsudok správneho súdu rešpektuje doterajšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Kasačný súd preto dospel preto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť. 22. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. júna 2023