3Svk/38/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200034.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- TN-14Sa/2/2023
- IČS
- 3023200034
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: I. G., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX/X, H., právne zastúpený: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát, so sídlom A. Žarnova 11C, Trnava, IČO: 53711343, proti žalovanému: Mesto Trenčín, so sídlom Mierové nám. 1/ 2, Trenčín, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči uzneseniu Správneho súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/2/2023-48 zo dňa 15.05.2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Trenčíne uznesením spis. zn. 14Sa/2/2023-48 zo dňa 15.05.2024 podľa § 261 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že napomenutie podľa ustanovenia § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch, týkajúce sa skutku, ktorý sa mal stať v Trenčíne dňa 02.06.2021 v čase od 19:14 hod., a ktorý je evidovaný ako dopravný priestupok podľa § 22 zákona o priestupkoch, je nezákonné.
2. Správny súd zdôraznil, že aj pri tomto type konania je viazaný predmetom konania tak, ako ho vymedzil žalobca v podanej správnej žalobe. Takto je predmetom súdneho prieskumu uloženie napomenutia žalobcovi za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) priestupkového zákona za konanie, ktoré je zachytené vo fotodokumentácii zo dňa 02.06.2021.
Konkrétne vozidlo žalobcu stálo svojou pravou polovicou na vyšrafovanej časti vozovky. Vo veci nebol vzhľadom na spôsob vybavenia veci vedený formalizovaný administratívny spis a skutok sa stal 1,5 roka pred podaním správnej žaloby. Naopak, predmetom tohto konania nie je preskúmanie postupu iného subjektu ako žalovaného, ktorý vedie register priestupkov.
Takto sa správny súd nebude a ani nemôže vyjadrovať k tomu, či je v súlade so zákonom postup - evidovanie aj takého priestupku, ktorý nebol vybavený uložením sankcie. Správny súd je oprávnený sa zaoberať v intenciách žalobných bodov len posúdením zákonnosti zásahu, ktorý má predstavovať napomenutie za spáchanie priestupku, a to aj za situácie, keď tieto dve skutočnosti spolu nepriamo súvisia. 3. Žalobca podľa súdu nenapáda zákonnosť evidencie priestupku v registri priestupkov.
Tvrdí, že mu nebolo konajúcimi mestskými policajtmi dňa 02.06.2021 uložené žiadne napomenutie vyjadrené slovne a ani iným pre neho rozpoznateľným spôsobom a s vybavením veci v skrátenom konaní uložením napomenutia ani nedal súhlas. Inými slovami žalobca na jednej strane tvrdí, že mu dňa 02.06.2021 nebolo uložené žiadne napomenutie, teda napomenutie neexistuje (uvedeným odôvodňuje, prečo podáva správnu žalobu s takým časovým odstupom). Na druhej strane však žiada, aby toto neudelené, neexistujúce napomenutie bolo správnym súdom vyhlásené za nezákonné, čo vykazuje určitú vnútornú rozporuplnosť. Žalobca súčasne tvrdí, že s postupom, ktorý by umožňoval jeho vec skončiť napomenutím, nedal súhlas. Napriek vyššie uvedeným rozporom a nemožnosti objektívne zistiť začiatok plynutia lehoty na podanie zásahovej správnej žaloby, správny súd žalobu prejednal ako riadne a včas podanú, aby nedošlo k stavu denegatio iustitae.
4. Správny súd zároveň konštatoval, že blokové konanie je v zákone o priestupkoch upravené v ust. § 84, ktorý stanovuje dve podmienky, za ktorých je možné v tomto konaní uložiť pokutu, a to spoľahlivé zistenie priestupku a ochotu obvineného z priestupku túto pokutu zaplatiť. Úmyslom zákonodarcu pri nastavovaní mechanizmu riešenia priestupku prostredníctvom blokového konania bolo uprednostnenie dohody o zodpovednosti za spáchanie priestupku a akceptácie pokuty medzi orgánom verejnej správy a domnelým páchateľom pred zdĺhavejším procesom s nutnosťou vykonania dokazovania, vypracovaním rozhodnutia s odôvodnením a s pripustením práva na podanie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
Blokové konanie je v takomto prípade založené na ústnej dohode, ktorá predstavuje aj dohodu o riadne zistenom skutkovom stave. Súhlas páchateľa prelamuje zásady správneho konania, a to najmä zásadu materiálnej pravdy, a to v prospech dohodnutého a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty priestupku (subjekt, objekt, subjektívna a objektívna stránka), vrátane posúdenia charakteru skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby obvinenej z priestupku a riadnosti uloženej sankcie.
5. Zákon o priestupkoch v odstavci 2 ust. § 84 pripúšťa, aby bol priestupok vybavený aj neformálne, a to napomenutím. Zákon pritom explicitne stanovuje, že napomenutie nie je sankciou. Na druhej strane zákonná úprava obsiahnutá v § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch nestanovuje, s výnimkou stanovenia priestupkov, ktoré je možné takýmto spôsobom vybaviť, žiadne iné podmienky pre použitie takéhoto postupu. Naopak, zákon výslovne stanovuje, že súhlas priestupcu je podmienkou pre vyriešenie veci uložením sankcie - pokuty v blokovom
konaní. Na základe vyššie uvedeného znenia zákona je možné uzavrieť, že pri postupe podľa § 84 ods. 2 priestupkového zákona ide o neformálny spôsob vybavenia menej závažného priestupku bez uloženia sankcie. Zákon pre takýto postup explicitne neurčuje podmienku súhlasu priestupcu. Takýto súhlas je zo zákona potrebný len v prípade vybavenia veci v blokovom konaním uložením pokuty, teda, ak vec končí uložením sankcie.
Je tomu tak práve preto, lebo len takáto sankcia predstavuje zásah do práv a právneho postavenia priestupcu. V prípade uloženia sankcie - pokuty v blokovom konaní potom môže dôjsť k dvom situáciám. Buď je pokuta uhradená na mieste alebo je vydané skrátené rozhodnutie (blok na pokutu nezaplatenú na mieste), na ktorom je takáto dohoda s uložením pokuty podpisom priestupcu potvrdená.
Aj z uvedeného je podľa názoru správneho súdu možné (podporne) dôvodiť, že pre vybavenie priestupku bez uloženia sankcie nie je potrebný súhlas osoby, ktorá sa mala priestupku dopustiť. V opačnom prípade by totiž zákon (resp. zákonodarca) aj pre takýto prípad vyžadoval písomné potvrdenie takéhoto súhlasu.
6. Správny súd mal tiež za to, že samotná skutočnosť, že vybavenie priestupku bez sankcie je upravené v zákone hneď za stanovením podmienky súhlasu s uložením pokuty (sankcie) bez ďalšieho neznamená, že je takýto súhlas vyžadovaný na akýkoľvek spôsob vybavenia priestupku mimo formálneho administratívneho konania. Z dikcie ust. § 84 je zrejmé, že napomenutím je možné vybaviť len menej závažné priestupky, pričom nejde o uloženie
sankcie. Ide teda o neformálny postup, ktorý nie je viazaný na vôľu osoby, ktorá sa mala priestupku dopustiť. Ak teda žalobca tvrdí, že dôvodom nezákonnosti uloženia napomenutia je absencia jeho súhlasu, tak správny súd uvádza, že zákon pre takýto postup takýto súhlas nevyžaduje a žalovaný ho ani nemusí preukazovať. Napomenutie nie je sankciou, a teda ním nedochádza k žiadnemu priamemu zásahu do chránených práv a právom chránených záujmov v zmysle legálnej definície stanovenej v ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Iná je otázka zákonnosti evidencie napomenutia, ktoré nie je sankciou v registri priestupkov, resp. interná evidencia napomenutia Mestskou políciou. Ide však o samostatné otázky, ktoré nie sú riešené v tomto konaní a prípadnú nápravu nezákonnosti v takomto postupe je možné dosiahnuť len žalobou, ktorou by žalobca brojil práve proti takejto nezákonnej, resp. nesprávnej evidencii.
7. Samotné napomenutie, ktoré podľa žalobcu vlastne ani neexistuje a je výsledkom chybného a nesprávneho zápisu v internej evidencii konajúcich policajtov, ktorá sa následne premietla do registra priestupkov, nespĺňa pojmové znaky priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP (cit. formulácia z rozsudku správneho súdu - pozn. kasačného súdu). Podstatné je, že vo všeobecnosti napomenutie nie je sankciou, a preto priamo nezasahuje do práv žalobcu. Vzhľadom na svoju povahu teda nemôže predstavovať priamy zásah do práv žalobcu. Sekundárny následok, že dochádza k evidencii tohto napomenutia, a to, či už v internej evidencii vedenej mestskými policajtmi a neskôr aj v registri priestupkov, nie je priamym a primárnym dopadom do práv žalobcu. Ide o nepriamy, pridružený následok, eventuálne samostatný zásah orgánov verejnej správy, proti ktorému sa musí žalobca brániť samostatnou správnou žalobou.
8. Záverom správny súd dodal, že zákonná úprava upravujúca vybavenie priestupkovej veci napomenutím je postavená na tak neformálnom postupe, pri ktorom nie je možné spätne objektivizovať mnohé podstatné skutočnosti. Ak by aj napomenutie predstavovalo zásah do práv žalobcu (čo nie je názor správneho súdu), tak by nebolo možné spätne zistiť, ako konkrétne malo byť napomenutie uložené, aký bol postoj priestupcu a podobne.
Uvedené by (aj vzhľadom na odstup času) nebolo možné zistiť ani výsluchom žalobcu a konajúcich mestských policajtov. Vzhľadom na existenciu fotografií dokumentujúcich priestupok je však možné objektivizovať umiestnenie automobilu žalobcu na vyšrafovanom priestore vozovky ako podklad pre záver, že došlo k spáchaniu priestupku, ako aj prítomnosť žalobcu na danom mieste (keďže mestskí policajti mali osobné údaje žalobcu). Následne by bolo možné dovodiť, že vzhľadom na to, že konanie žalobcu nebolo sankcionované pokutou a nedošlo ani k formalizovanému administratívnemu konaniu, skutočne došlo k jeho vybaveniu bez uloženia sankcie - napomenutím tak, ako to konajúci mestskí policajti zaznamenali vo svojej evidencii. Ak žalobca tvrdil, že má žalovaný predložiť dôkazy, že došlo k jeho napomenutiu objektívnymi dôkazmi (čo by bola len audiovizuálna alebo hlasová nahrávka), tak uvedené nie je možné od žalobcu požadovať.
II. kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie žalovaného
a) kasačná sťažnosť žalobcu 9. Žalobca v procesnom postavení sťažovateľa napadol predmetné uzneseniu kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, kde namietal, že: - priestupok nespáchal, a aj keby sú príslušníci MsP presvedčení o tom, že tento priestupok bol spáchaný, potom ho nemohli vôbec riešiť v blokovom konaní, lebo žalobca jeho spáchanie popieral (čo samo o sebe vylučuje možnosť riešenia veci v blokovom konaní). Napriek uvedenému sa záznam o spáchaný priestupok a spôsob jeho vybavenia (napomenutie) nachádzalo v evidencii priestupkov, ktorú si žalobca vyžiadal od príslušného orgánu.
- ustanovenia §§ 84 až 86 zákona o priestupkoch sú spoločne nazvané ako „blokové konanie“. Aj samotná systematika ustanovenia § 84 naznačuje, že napomenutie možno uložiť iba v blokovom konaní, pretože odsek 2 nadväzuje na odsek 1. V odseku 1 sú upravené podmienky
blokového konania. Po ich splnení môže byť vec vybavená touto formou. V odseku 2 sa následne rozširuje možnosť príslušníka MsP o spôsob vybavenia blokového konania, kedy od uloženia sankcie upustí, avšak priestupcu uzná za vinného s tým, že za svoje konanie bude
napomenutý. Bolo by len ťažko predstaviteľné, aby ustanovenie § 84 až § 86 upravovalo inštitút blokového konania, ale ustanovenie § 84 ods. 2 by sa blokového konania netýkalo a jednalo by sa o akési voľné rozhodovanie príslušníkov PZ alebo MsP o tom, koho uznajú za vinného bez akéhokoľvek procesu. Ako poukázal v žalobe, aj akademická obec potvrdzuje, že napomenutie je formou vybavenia blokového konania. Samotná skutočnosť, že napomenutie sa nepovažuje za sankciu, neznamená, že nejde o výsledok blokového konania. - priestupky sú konania s trestným charakterom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Každý, kto je obvinený z priestupku, má právo na spravodlivý proces a má garantované práva podľa čl. 6 ods. 2 a ods. 3 Dohovoru. Týchto práva sa fyzická alebo právnická osoba, ktorá je obvinená z konania, ktoré má trestný charakter, môže vzdať. Aj judikatúra ESĽP pripúšťa, aby sa obvinené osoby vzdali práv, ktoré im priznáva dohovor. Vzdanie sa práva zaručeného Dohovorom - v rozsahu, v akom je to prípustné - nesmie odporovať žiadnemu dôležitému verejnému záujmu, musí byť zistené nepochybným spôsobom a musí byť sprevádzané minimálnymi zárukami zodpovedajúcimi významu vzdania sa tohto práva. Okrem toho, aby bolo možné obvineného pokladať za implicitne, svojim správaním, vzdajúceho sa významného práva podľa článku 6 Dohovoru, musí byť preukázané, že mohol odôvodnene predpokladať dôsledky svojho správania (napríklad Aleksandr Zaichenko proti Rusku, č. 39660/02, ods. 40, 18. február 2010, s ďalšími odkazmi). - sťažovateľ sa nestotožnil ani s právnym záverom správneho súdu v tom, že napomenutie nespĺňa znaky podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP, pretože priamo nezasahuje do jeho
práv. Nie je rozhodujúca tá skutočnosť, že napomenutie sa ex lege nepovažuje za sankciu, ale podstatné je to, že napomenutím sa uzatvára vec a domnelý páchateľa sa považuje za vinného. Uznanie sťažovateľa za vinného tak malo priamo a bezprostredný dopad na jeho práva ako je napríklad česť, dobrá povesť a súkromie, pretože žalobca je bez svojho súhlas a riadneho procesu považovaný za páchateľa priestupku, teda osoby, ktorá sa previnila proti pravidlám
spoločnosti. Súčasne má táto skutočnosť za následok, že sťažovateľ sa nebude považovať za spoľahlivého na účely niektorých zákonov. b) vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení stotožnil so závermi správneho súdu a uviedol, že - sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil akýkoľvek dôkaz o tom, že by si žalovaný nesplnil svoje zákonné povinnosti a voči nemu postupoval pri riešení priestupku
nezákonne. Pri vybavovaní veci v blokovom konaní postupoval v súlade so zákonom a vec vybavil zákonným spôsobom, t. j. napomenutím. K napomenutiu v zmysle § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch pristúpila hliadka Mestskej polície po tom, čo v rámci správnej úvahy vyhodnotila závažnosť protiprávneho konania priestupcu a na mieste identifikovala páchateľa
priestupku. Dopustenia sa priestupku dňa 02.06.2021 na ulici Partizánska v Trenčíne, si musel byť sťažovateľ vedomý, nakoľko sa hliadke Mestskej polície v čase umiestnenia jeho motorového vozidla na vyšrafovanom priestore, ktorým nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia (o čom svedčí fotodokumentácia predložená žalovaným z udalosti 2021/008767 v čase 19:13:32) legitimoval ako sťažovateľ (žalobca). Páchateľ priestupku tak bol nepochybne identifikovaný, rovnako ako priestupok, ktorý bol spoľahlivo zistený. „O napomenutí neprebieha žiadne správne konanie, ani sa nevydáva žiadne rozhodnutie a nie je potrebný ani súhlas osoby podozrivej zo spáchania priestupku.“
[SPIŠIAKOVÁ, Helena. Zákon o priestupkoch - komentár [Systém ASPI] Wolters Kluwer [cit. 2023-9-18]. ASPI_ID KO372_1990SK. Dostupné v Systéme ASPI. ISSN: 1339-133X]. - napomenutie ako spôsob vybavenia priestupku v blokovom konaní bez sankčného charakteru nemá zákonom stanovenú formu. Vzhľadom na ústnu povahu napomenutia žalovaný o takomto vybavení priestupku sťažovateľa upovedomil na mieste, t. j. dňa 02.06.2021. Nemožno tak od
žalovaného vzhľadom na povahu napomenutia v rámci menej formálneho administratívneho konania očakávať, že predloží dôkaz o presnom znení ústneho napomenutia, ktoré príslušníci Mestskej polície Trenčín využili pri vybavení priestupku dňa 02.06.2021. Žalovaný nie je povinný v zmysle zákona o priestupkoch napomenutie v blokovom konaní písomne zaznamenávať, príp. zaznamenávať prostredníctvom kamerového záznamu.
Vyplýva mu „len“ povinnosť viesť evidenciu v súlade s § 89a Zákona o priestupkoch, kde má povinnosť uvádzať spôsob riešenia toho - ktorého priestupku. - podľa žalovaného napomenutie v blokovom konaní nepredstavuje iný zásah orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP . Z podstaty napomenutia ako výsledku skráteného, menej formálneho administratívneho konania je zrejmé, že sa nejedná o prostriedok, ktorému by nepredchádzal zákonný procesný postup. Nenapĺňa tak fakticitu v ponímaní ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP.
Voči vybaveniu veci napomenutím v blokovom konaní sa sťažovateľ nemôže brániť žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa SSP, keďže napomenutie je svojou podstatou opatrením orgánu verejnej správy. - záverom žalovaný dodal, že voči napomenutiu podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch sa sťažovateľ nedokáže brániť podaním žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, nakoľko nespĺňa základnú definíciu iného zásahu orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm.
e) SSP. Napomenutie predstavuje výchovný nástroj, ktorým príslušný orgán na základe voľnej správnej úvahy pôsobí na páchateľa priestupku z dôvodu zanedbateľného stupňa spoločenskej škodlivosti preventívne, teda napomenutie neplní sankčnú funkciu, čím nemôže bezprostredne
zasahovať do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa. Nepredstavuje inštitút, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy sťažovateľa priamo dotknuté.
III. Vybrané ustanovenia a posúdenie veci kasačným súdom
11. Podľa § 252 ods. 1 a 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
13. Podľa § 254, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 14.
Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
15. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/20210501.html>) zaplatiť.
16. Podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch, priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) druhého bodu. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu.
17. Nie je možné súhlasiť podľa kasačného súdu s námietkou sťažovateľa o nespáchaní predmetného priestupku z hľadiska jeho preukázania. Sám síce v kasačnej sťažnosti jeho spáchanie poprel, no nebol schopný produkovať žiaden dôkaz na podporu tohto tvrdenia.
Na druhej strane žalovaný predložil súdu výpis zo systému tzv. CVSReport priestupku zo dňa 02.06.2021, fotodokumentáciu ku skutku zo dňa 02.06.2021 s vyznačeným časom 19:13:32, ako aj výpis zo systému MsP Trenčín. Zároveň predložil aj vyjadrenie administrátora k systému IS MP Manager zo dňa 20.02.2023 z ktorého vyplýva, že tento policajný systém je zabezpečený tak, že loguje prístupy a modifikácie, resp. editácie informácií oprávnenými užívateľmi systému z dôvodu predchádzania prepisovaniu evidovaných údajov.
18. Ani sťažovateľova námietka o nesprávnom právnom posúdení zo strany správneho súdu s tým, že aj samotná systematika ustanovenia § 84 naznačuje, že napomenutie možno uložiť iba v blokovom konaní; nemá opodstatnenie. Kasačný súd uvádza, že blokové konanie v zmysle zákona o priestupkoch predstavuje osobitnú formu konania, ktoré sa vyznačuje neformálnosťou a aplikuje sa v prípade menej závažných priestupkov. Blokové konanie sa použije v prípadoch, kedy je priestupok spoľahlivo zistený, nestačí napomenutie a páchateľ priestupku je ochotný zaplatiť pokutu hneď na mieste alebo prevziať pokutový blok a zaplatiť ju následne.
Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, kedy v blokovom konaní je možné uložiť pokutu za stanovených podmienok. V ustanovení § 84 ods. 2 cit. zákona je uvedená alternatíva k blokovému konaniu a to vybavenie priestupku napomenutím. Teda v prípade napomenutia sa nevykoná blokové konanie. Napomenutie zákon nepovažuje za sankciu a orgán oprávnený na blokové konanie páchateľa napomenie a upozorní ho v tých prípadoch, keď ide o menej závažné protiprávne konanie.
Podmienkou vybavenia priestupku napomenutím by tiež mala byť skutočnosť, že s ohľadom na všetky okolnosti spáchania konkrétneho priestupku a jeho závažnosť, je takéto vybavenie priestupku postačujúce pre nápravu páchateľa. Zákon neupravuje procesný postup v prípade napomenutia ani formu vydania nejakého rozhodnutia (opatrenia) a nie je možné ani zo zákona vyvodiť súhlas osoby podozrivej zo spáchania priestupku.
19. Kasačný súd považoval kasačnú sťažnosť vo zvyšku za bezpredmetnú. Ak aj sťažovateľ namietal (že nie je rozhodujúca tá skutočnosť, že napomenutie sa ex lege nepovažuje za sankciu), ale podstatné je to, že napomenutím sa uzatvára vec a domnelý páchateľa sa považuje za vinného; tak na posúdení tejto veci uvedená námietka nič nemení, pretože do úvahy prichádza iba otázka identifikácie intenzity tohto zásahu a táto svojím charakterom bez uloženia sankcie nie je daná, resp. je veľmi nízka. Otázka priameho dotyku na subjektívnych právach je esenciálnym znakom aktívnej legitimácie tak pri všeobecnej správnej žalobe (§178 ods. 1 SSP, resp. § 3 ods. 1 písm. e) SSP), ako aj pri žalobe proti inému zásahu (§254 SSP).
V danom prípade správny súd žalobu meritórne prejednal, svoje závery pritom riadne zdôvodnil a sťažovateľovi poskytol súdnu ochranu s tým, že žaloba nebola zamietnutá iba na základe nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a absencie priameho dotyku na jeho právach.
IV. Záver
20. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je s ohľadom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP nedôvodná, pretože námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol. 21. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 22. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. novembra 2024