3Svk/4/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: X.. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX Ž.D., právne zastúpená: Mgr. František Řihák, sídlom Suvorovova 2678/19, 010 01 Žilina, IČO: 54604567, proti žalovanému: Okresný úrad Bytča, katastrálny odbor, sídlom Zámok 104, 014 01 Bytča, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 30Sa/3/2024 - 86 zo dňa 14. októbra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Zároveň konštatoval, že jednou zo zákonom stanovených podmienok na podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy je práve predchádzajúce neúspešné podanie sťažnosti podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach ( ďalej len „Zákon o sťažnostiach“) alebo podnetu prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „Zákon o prokuratúre“). Podmienka prechádzajúceho neúspešného vyčerpania podania sťažnosti alebo podnetu prokuratúre je prejavom subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom nápravy a ochrany poskytovaných v administratívnom konaní. Ingerencia správneho súdu totiž môže nastupovať až v prípade, ak sa nezákonný stav v podobe nečinnosti nepodarilo odstrániť v rámci štruktúry orgánov verejnej správy. V sťažnosti alebo v podnete prokuratúre musí byť pritom výslovne namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy. Vzhľadom na uvedené, Správny súdny poriadok v ustanovení § 246 ods. 2 vyžaduje, aby žalobca k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy pripojil oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podanej podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Pod neúspešným vyčerpaním

3. Podľa správneho súdu oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti žalobcu alebo vybavenie podnetu prokurátorom musí byť pripojené k žalobe, ktorou sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Uvedené prílohy majú odlišnú povahu, ako prílohy prikladané žalobcami v konaní o všeobecnej správnej žalobe alebo ostatných správnych žalobách. Prílohy vymedzené v § 246 ods. 2 SSP totiž preukazujú vyčerpanie osobitných postupov ustanovených zákonom, ktoré predstavujú nevyhnutnú podmienku, za splnenia ktorej sa žalobca ako fyzická osoba môže obrátiť so správnou žalobou na príslušný správny súd. Nedodržanie týchto postupov, resp. nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP.

žalovaného. Tiež žalobkyňa bola pri vybavovaní predmetného podnetu úspešná, keďže dňa 15.10.2008 bol podaný protest prokurátora proti v podnete namietanému opatreniu. Pokiaľ tomuto protestu nebolo následne vyhovené tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline Zn.: Zo-8/2008-Bo (Pd) zo dňa 26.01.2009, proti uvedenému rozhodnutiu bolo možné podať samostatnú žalobu o preskúmanie súdom, ako je uvedené aj v poučení v predmetnom rozhodnutí. Žalobkyňou priložené dokumenty teda nepreukazujú splnenie procesných podmienok na konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

a) kasačná sťažnosť 5. Žalobkyňa v procesnom postavení sťažovateľky napadla predmetné uzneseniu kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, kde namietala, že: - správny súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vychádza z prísne formálneho výkladu aplikovaných ustanovení dotknutých správnych noriem a rovnako tak vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a jej následného posúdenia či už jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach a nadväznostiach. Takto realizovaný postup a prístup správneho súdu následne spôsobuje niekoľko preukázateľne existujúcich rozporov v odôvodnení vydaného rozhodnutia, ktoré si navzájom protirečia a zároveň sú v zásadnom rozpore so základnými zásadami správneho konania a rovnako tak s ústavným základom ochrany práva účastníkov konania na prejednanie veci v primeranej lehote a princípom ochrany slabšej strany, ktorou v tomto momente sťažovateľka voči konajúcim správnym orgánom určite je. - správny súd pri svojom posudzovaní žalobou označenej situácie v istom momente konštatuje, že „tomuto protestu nebolo následne vyhovené tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Katastrálneho

V prípade ak by správny súd označené podania tak ako i podanú žalobu posudzoval podľa ich obsahu, s určitosťou by dospel k názoru, že všetky tri podania sa týkajú tej istej veci, resp. meritum veci je totožné. - žalovaný v posudzovanom prípade nijakým spôsobom nerešpektuje sťažovateľkou namietané skutočnosti - chybný geometrický plán, rozhodnutím súdu preukázateľne potvrdený zle vytvorený a zapísaný geometrický plán ale i napriek vedomosti o tom, že geometrický plán ako súčasť katastrálneho operátu a podklad vytvorenia novovzniknutých (protiprávne a chybe vytvorených) parciel, žalovaný teda správny orgán, necháva všetko bez povšimnutia - teda nekoná resp. je nečinný vo vzťahu k vyššie uvedenému. - nečinnosť správneho orgánu, jeho nekonanie nie je a nemôže byť iba výsledkom subjektívneho pocitu sťažovateľky, ale musí byť z predložených pokladov aj preukázané. Ako preukázanie nečinnosti správneho orgánu sa v posudzovanom prípade dá s určitosťou preukázať stav, kedy sťažovateľka 16 rokov podáva podnety, sťažnosti, doručuje právoplatné rozsudky súdov žalovanému a tento cestou jej zodpovedného pracovníka - D.. F. A. (v istom

Z logického posúdenia veci vyplýva, že označený zamestnanec žalovaného si prisvojil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu a dovolíme si povedať, že sa s ňou aj zžil, bohužiaľ v rozpore s jeho povinnosťami a právomocou. - nečinnosť žalovaného, tak ako ju označila sťažovateľka je jednoznačne preukázaná výsledkom, ktorým je viac ako 10 rokov existujúci a nemenný zápis na dotknutom liste vlastníctva na základe nesprávnych údajov, preukázateľne nesprávneho geometrického plánu a teda stav, ktorý nie je v súlade s právnym stavom a ostatnými dotknutými normami.

operáte. Všetky predmetné rozhodnutia mu boli preukázateľne doručené a žalovaný sám tieto skutočnosti uznal aj písomne prostredníctvom iných konajúcich osôb v jeho mene (okrem D.. F. A.). I napriek všetkému uvedenému, ale správny orgán - žalovaný nápravu nijakým spôsobom nezjednal a sám odkázal sťažovateľku na správny súd.

V posudzovanom prípade je zrejmé, že žalovaný ako správny orgán i napriek svojej zákonnej povinnosti nekonal a nekoná, nedal do súladu resp. neopravil zrejmé chyby v katastrálnom operáte a teda s určitosťou je v danej veci dlhodobo nečinný. Žalovaný v rozpore so svojou zákonnou povinnosťou tak porušuje zákon a v danom prípade je to opakovane a dlhodobo. Dlhodobosť takého konania žalovaného je o to závažnejšia, že bol na označený stav opakovane upozorňovaný zo strany sťažovateľky a rovnako tak zo strany konajúceho prokurátora. Nečinnosť žalovaného a jeho konanie resp. v tomto prípade dôsledné nekonanie je nutné posudzovať z pohľadu predmetu konania teda úmyselného zapísania účelovo vyhotoveného geometrického plánu, ktorý je aj na základe rozhodnutia súdu preukázateľne nesprávny. b) vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.

14. Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal súd reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna inštancia. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia s tým, že je jednoznačne preukázaná výsledkom, ktorým je viac ako 10 rokov existujúci a nemenný zápis na dotknutom liste vlastníctva na základe nesprávnych údajov, preukázateľne nesprávneho geometrického plánu a teda stav, ktorý nie je v súlade s právnym stavom a ostatnými dotknutými normami - tak kasačný súd musí konštatovať, že je irelevantná. Správne súdnictvo je postavené na základnej zásade subsidiarity k možnostiam odstránenia nezákonnosti v rámci administratívneho konania, resp. prostriedkami administratívneho práva. Prejavom tejto zásady subsidiarity správneho súdnictva sú aj procesné podmienky, ktoré pri jednotlivých typoch žalôb ustanovujú povinnosť predchádzajúceho vyčerpania príslušných administratívnych postupov. Povaha týchto postupov je v zásade závislá od osoby žalobcu. Zákon ustanovuje, že tieto postupy museli byť vyčerpané pred podaním žaloby, pričom logicky ich aplikáciou nemohlo dôjsť k želanej náprave (odstráneniu nezákonnosti) v plnom rozsahu, keďže práve táto skutočnosť musí byť predmetom podanej žaloby na správny súd. Ako už uviedol aj správny súdu, ust. § 244 ods. 1 SSP vyžaduje, aby žalobkyňa namietajúca nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu, resp. podnet na prokuratúre. Ak tak sťažovateľka preukázateľne neurobila, absentuje žalobná legitimácia v jej prípade. Ustanovenie § 246 ods. 2 SSP vyžaduje pripojiť oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti alebo vybavenie podnetu prokurátorom k žalobe. Sťažovateľka naopak zákonom vyžadované náležitosti preukázateľne nenaplnila, preto správny súd postupoval správne, ak podľa § 99 písm. f) SSP konanie zastavil a teda sa meritórne nezaoberal námietkami uvedenými v žalobe.