3Svk/42/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200176.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/69/2021
- IČS
- 5021200176
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) KOMTERM Slovensko, a.s., so sídlom Na stanicu 22, Žilina, IČO 35792604, právne zastúpený Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, so sídlom Puškinova č. 58, Modra, proti žalovanému Obec Nižná, so sídlom Nová Doba č. 506, Nižná v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/69/2021-60 zo 16. novembra 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie
Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/69/2021-60 zo 16. novembra 2021 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy a správnym súdom
1. Krajský súd v Žiline uznesením odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal doručenia rozhodnutia žalovaného č. OCU-S2018/00727-2 z 05.04.2018. Rozhodnutím žalovaný rozhodol o žiadosti o vydanie záväzného stanoviska o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky podľa § 31 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. 05.04.2018. V uznesení správny súd konštatoval, že neboli splnené podmienky v zmysle § 12 ods. 4 tohto zákona, a teda žalobca nebol aktívne procesne legitimovaný na podanie žaloby. Ako podstatnú podmienku správny súd považoval existenciu konkrétneho odberateľsko-dodávateľského vzťahu medzi žalobcom a žiadateľom o vydanie záväzného stanoviska obce. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa kasačného súdu v konaní o vydávaní záväzného stanoviska obce nie je účelom skúmať vplyv výstavby tepelných zariadení na zmluvné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom. Naopak, posudzovanie vplyvu výstavby obcou sleduje verejný záujem na ochrane životného prostredia a hospodárnosti pre spotrebiteľov na vymedzenom území. Najvyšší súd preto vyslovil záväzný právny názor, podľa ktorého pre posúdenie vzniku účastníctva v súlade s § 12 ods. 4 cit. zák. postačuje posúdenie otázky, či pozemky v konaní o vydaní záväzného stanoviska obce spadajú do vymedzeného územia dodávateľa tepla, a to bez ohľadu na existenciu dodávateľsko-odberateľského vzťahu. Vzhľadom na to, že správny súd túto otázku dostatočne neposudzoval, kasačný súd napadnuté
uznesenie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 2. Správny súd následne znova konal o podanej správnej žalobe, ktorú uznesením odmietol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že na základe žalobcom predloženého povolenia nemožno ustáliť, ako je aktuálne vymedzené územie žalobcu. Žalobca totiž dodal mapu vymedzeného územia (príloha č. 2 povolenia č. 2005T0076) v znení druhej zmeny z 29. januára 2007, avšak nepredložil jeho znenie zodpovedajúce 17. zmene zo 14. januára 2016. Navyše, podľa správneho súdu ani na základe prílohy č. 2 v znení z 29. januára 2007 nemožno určiť, či nehnuteľnosť nachádzajúca sa na parcele č. C-KN XXX v katastrálnom území Q., spadá do vymedzeného územia žalobcu.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
3. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa riadne a včas, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd uznesenie zmenil tak, že žalovaný je povinný doručiť rozhodnutie OCU-S2018/00727-2 žalobcovi. 4. Sťažovateľ namietal nesprávne posúdenie dôkazov preukazujúcich vymedzené územie v zmysle prílohy č. 2 k povoleniu č. 2005T0076. S poukazom na vydané povolenie uviedol, že vykonávanými zmenami nedošlo k zmene vymedzeného územia v prílohe č. 2. Zmeny sa vzťahujú len na technické zariadenie, na ktoré držiteľ preukázal technické predpoklady na vykonávanie povolenej činnosti. Následnými zmenami tak dochádzalo iba k zmene prílohy č. 1, a nie prílohy č. 2. Skutočnosť, že nedošlo k zmene vymedzeného územia je negatívna skutočnosť, ktorú sťažovateľ nevie preukázať. Podľa sťažovateľa mal správny súd preukázané vymedzené územie, ako aj to, že bytový dom nachádzajúci sa na parcele č. C-KN XXX v katastrálnom území Q. spadá do vymedzeného územia. 5. Žalovaný sa stotožnil s názorom vysloveným v uznesení správneho súdu a navrhol žalobu zamietnuť.
III. Konanie na kasačnom súde
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP), ako aj predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil záväzný právny názor, podľa ktorého by malo byť pre posúdenie vzniku účastníctva v súlade s § 12 ods. 4 zákona o tepelnej energetike postačujúcim len posúdenie otázky, či pozemky, na ktorých je plánovaná výstavba tepelných zariadení žiadateľky o vydanie záväzného stanoviska obce, spadajú do vymedzeného územia dodávateľa tepla z centrálneho zdroja tepla.
Správny súd vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobcovi neprináleží postavenie účastníka v konaní vedenom žalovaným. Uvedenú skutočnosť odôvodnil tým, že žalobca dostatočne nepreukázal vymedzené územie vo vzťahu k vydanému povoleniu.
Podľa názoru správneho súdu žalobca nepredložil aktuálne znenie prílohy č. 2 (vymedzené územie) k povoleniu, keďže toto predložil v znení 2. zmeny na rozdiel od prílohy č. 1, ktorú predložil v znení 17. zmeny.
8. Kasačný súd sa s uvedeným nestotožnil. V súvislosti s dokazovaním je potrebné poukázať na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu známu už v rímskom práve, podľa ktorej nemožno od nikoho požadovať, aby preukazoval neexistenciu určitej skutočnosti. Tak ako uviedol žalobca, jednotlivé zmeny viedli iba k zmene prílohy č. 1, pričom samotná príloha č. 2 zostávala
nezmenená. Neobstojí ani konštatovanie súdu, že žalobca nepredložil ďalšie dôkazy ohľadom vymedzeného územia, a to ani napriek výzve súdu z 18. mája 2021 na predloženie prípadných nových dôkazov. Je potrebné poukázať na to, že žalovaný na žiadnom mieste nespochybnil aktuálnosť prílohy č. 2 a rovnako ani správny súd v rámci konanie nepoukázal na to, že ju považuje za spornú. Za situácie, keď nedošlo k spochybneniu uvedeného dôkazu, nemal žalobca dôvod predkladať nové dôkazy ohľadom vymedzeného územia žalobcu a nebolo to od neho možné ani spravodlivo požadovať.
Na dôvažok je potrebné uviesť aj to, že správny súd spochybňuje aktuálnosť prílohy č. 2 za stavu, kedy sú všetky zmeny povolenia verejne dostupné na internetovej stránke Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. 9. Kasačný súd upriamuje pozornosť aj na konštatovanie správneho súdu, v zmysle ktorého ani z prílohy č. 2, ktorú správny súd považoval za neaktuálnu, nemožno dovodiť, že parcela č. C-KN XXX sa nachádza vo vymedzenom území žalobcu. Nie je zjavné, akým spôsobom správny súd dospel k uvedenému záveru a tento záver ani nepodporil žiadnou právne relevantnou argumentáciou. Uvedené závery správneho súdu tak treba považovať za nedostatočne zdôvodnené.
10. Najvyšší súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí tiež dal do pozornosti skutočnosť, že správny súd považoval otázku, či novovybudované tepelné zariadenia spadajú do vymedzeného územia žalobcu, za podružnú, a preto sa ňou dostatočne nezaoberal.
V zmysle uvedeného záveru najvyššieho súdu, kasačný súd poukazuje na to, že odôvodnenie zrušeného uznesenia a uznesenia napadnutého v tomto konaní, je takmer identické. Správny súd tak nerešpektoval záväzný právny názor najvyššieho súdu a predmetnou otázkou sa znova nedostatočne zaoberal. Uvedené tak v konečnom dôsledku znova viedlo k tomu, že rozhodnutie trpí rovnakými vadami ako pôvodne zrušené rozhodnutie. Kasačný súd tak na základe všetkých horeuvedených skutočností dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
IV. Záver
11. Vzhľadom na podmienky kasačného režimu, postupom podľa § 462 ods. 1 SSP kasačný súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď kasačnú sťažnosť sťažovateľa vyhodnotil ako dôvodnú. 12. V tejto súvislosti kasačný súd dopĺňa, že i keď napadnuté uznesenie vo veci vydal Krajský súd v Žiline, vzhľadom na inštitucionálne zmeny v rámci výkonu správneho súdnictva v podmienkach Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júna 2023 vec vracia (po zrušení napadnutého uznesenia) na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrica, podľa § 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov. 13. O trovách konania kasačného konania rozhodne podľa ustanovenia § 467 ods. 3 SSP krajský súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 167 SSP samostatným uznesením. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP, § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. mája 2024