3Svk/42/2023

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcov: 1/ LOMY SV, s.r.o., so sídlom Pčolinská 4552, 069 01 Snina, IČO: 36798819, zastúpený: verita, s.r.o., Miletičova 58, Bratislava, 2/ Obec Okružná, Okružná 15, 082 12 Kapušany, zastúpená: JUDr. Vieroslava Vočková, advokát s.r.o., Slovenská 69, Prešov, proti žalovanému: Hlavný banský úrad Banská Štiavnica, so sídlom Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) O. A., U. XX,XXX XX C., 2) T.. M. Z., L. XX, XXX XX C., 3) B. O., L. XX, XXX XX C., 4) T.. Y. O., L. XX, XXX XX C., 5) B. Z., U. X, XXX XX C., 6) B.. B. W., M. X,XXX XX K. - V. L., zastúpený: JUDr. Vieroslava Vočková, advokát s.r.o., so sídlom Slovenská 69, Prešov, 7) B. W., C. XX, XXX XX W., 8) B. W., M. XXX, XXX XX I. G. E., 9) Y. W., V. X, XXX XX O., 10) T.. M. W., J. C. XXXX/X, XXX XX A., 11) Q. P., Z. XXXXX/XX, XXX XX O., 12) O. Y., Š.G. XXXX/ X, XXX XX O., 13) B. K., E. XX, XXX XX O., 14) M. Z., B. X, XXX XX O., 15) M. K., A. XX, XXX XX O., 16) M. Z., I. XXX/XXX, XXX XX Y., 17) P. A., C. XXXX/XX, XXX XX O.Š., 18) Z. V., Z. X, XXX XX O., 19) U. A., L. XXXXX/X, XXX XX O., 20) N.Í. L., Q.. W. A. XXXX/XX, XXX XX O., 21) Y. A., A. XXXX/XX, XXX XX O., 22) I. I., L.. G.I. XXXX/ XX, XXX XX O., 23) I. A., O. T. X, XXX XX O., 24) M. L., K. X, XXX XX O., 25) W. M., I. XX, XXX XX O., 26) T. L., Ľ.. Š. X, XXX XX A., 27) M. J., U. X, XXX XX C., 28) M. Z., E. X, XXX XX C., 29) M. Š., E. XX, XXX XX C., 30) Q. Š., E. X, XXX XX C., 31) Q. R.Á., E. XX, XXX XX C., 32) M. R., E. XX, XXX XX C., 33) Q. O., Š. O. XX, XXX XX C., 34) T.. M. O., F.. A. XX, XXX XX W., 35) M. I., Y. XXX/XX, XXX XX Y., 36) Y. L., B. K.Č. XXXX/XX, XXX XX O., 37) T.. B. K., E. XX, XXX XX C.Q., 38) B. A., L. XXX, XXX XX C., 39) K. M., V. XXXX/X, XXX XX O., 40) U. M., E. XX, E., 41) M. Š., E. XX, E., 42) Q. A., L. XXX, L., 43) M.. M. C., Z. XXXX/X, O.Š., 44) B. I., Ď. XXXX/X, O., 45) T.. B. M., B. XXXX/XX, O., 46) Q. C., U. XXX, U.Ž., zastúpených spoločným zástupcom ďalších účastníkov konania v 1. až 46. rade: JUDr. Jozefom Gondžurom, Makovická 2, Bardejovská Dlhá Lúka, 47) EUROVIA SK, a.s., so sídlom Osloboditeľov 66, Košice 040 17, IČO: 31651518, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ján Šály, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov

1. Obvodný banský úrad v Košiciach rozhodnutím č. 421-1953/2012 zo dňa 12.06.2012 podľa § 1 písm. c) vyhlášky MH SR č. 333/1996 Z. z. a podľa § 41 ods. 2 písm. b) zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, povolil vo veci otvárky, prípravy a dobývania výhradných ložísk, podľa § 10 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. žiadateľovi EUROVIA SK, a.s, so sídlom 040 17 Košice, Osloboditeľov 66, s identifikačným číslom: 31651518, banskú činnosť: otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska nevyhradeného nerastu - andezitov v dobývacom priestore „Okružná - Borovník“ podľa overeného plánu priloženého k predchádzajúcej žiadosti na pozemku parc. č. XXX/X (podľa registra „C“) nachádzajúceho sa v katastrálnom území U. s identifikačným číslom 843431 v okrese Prešov s kódom okresu 707, v Košickom kraji s kódom 7, so zodpovedným vedúcim T.. N. V., s miestom trvalého pobytu XXX XX C., K. XX, držiteľom

riadenie banskej činnosti pri povrchovom dobývaní nerastov s ročnou ťažbou vyššou ako 500000 ton s výnimkou ťažby uhlia, soli a prírodných uhľovodíkov, s platnosťou povolenia: do 31.03.2017. 2. Následne Obvodný banský úrad v Košiciach rozhodnutím č. 88-519/2017 z 09.03.2017 vo veci predĺženia doby platnosti povolenia banskej činnosti na základe žiadosti organizácie EUROVIA SK, a.s., na základe žiadosti a jej doplnenia, predloženej dokumentácie, vyhodnotenia vykonanej banskej činnosti a dokladov, rozhodol podľa § 18b ods. 2 v spojení s § 18c ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. tak, že povolil predĺženie doby platnosti rozhodnutia úradu č. 421-1953/2012 zo dňa 12.06.2012.

obvodný banský úrad má zistiť, či v priebehu časovej platnosti rozhodnutia nevznikli ďalšie strety záujmov a ak vznikli, tak či boli vyriešené. Dospel k záveru, že doklad o vyriešení stretu záujmu využívať výhradné ložisko v DP Okružná - Borovník so záujmom ochrany prírody a krajiny bol predložený pri povoľovaní banskej činnosti v roku 2012 a teda tento stret záujmu je vyriešený. V tejto súvislosti k odvolacím námietkam odvolateľov uviedol, že na pozemkoch vo vlastníctve týchto osôb nebola banská činnosť povolená.

U..

5. Žalobcovia napadli rozhodnutie žalovaného správnou žalobou, v ktorej namietali, že žalovaný rozhodnutie potvrdil bez dohody odstránených stretov záujmov s vlastníkmi pozemkov parcely č. XXX, XXX/X, XXX, XXX/X zapísaných na LV č. XXX, kat. úz.

ťažbu bez relevantnej listiny a súčasne, že štát, i organizácia, odmietli pristúpiť k dohode s vlastníkom podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. Mali za to, že Pozemkový úrad v Prešove neuznal námietku obchodnej spoločnosti EUROVIA SK a.s., Košice so sídlom Osloboditeľov 66, 040 17 Košice, IČO: 31651518, že pozemky sú v dobývacom priestore určené na ťažbu nerastov a nemožno ich vydať podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 229/ 1991 Zb. a preto správny orgán rozhodnutím zo dňa 14.11.1996 chybne vedené vlastníctvo pre účely dobývacieho priestoru zrušil ex lege. Ich hlavná žalobná námietka spočívala v tom, že rozhodnutia správnych orgánov ignorujú rozhodnutie Pozemkového úradu v Prešove v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 5S/12/1996 zo dňa 17.04.1996, potvrdené rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/1/1997 zo dňa 15.12.1997, ako aj skutočnosť, že spôsob využitia pozemkov v evidencii katastra nehnuteľností Obce Okružná nie

V tejto súvislosti dodali, že záväzná časť územného plánu obce vyhlásená VZN č. 2/2008 jasne definuje regulatívy funkčného využitia územia. Namietali, že žalovaný o ich odvolaniach nerozhodol v súlade so zákonom, nakoľko výrok rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu nie je vecne, ani výrokovo, správny. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe žiadal správnu žalobu odmietnuť alebo zamietnuť podľa § 190 SSP. Poukázal na to, že dobývací priestor Okružná - Borovník bol určený rozhodnutím Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach č. OD-107/1976 z 27.07.1976 o určení Dobývacieho priestoru Okružná - Borovník, ktoré bolo overené Slovenským banským úradom v Bratislave 30.07.1976 pod č. 3325/195-DP/76. Dobývací priestor Okružná - Borovník bol do súhrnnej evidencie dobývacích priestorov zapísaný na základe osvedčenia Slovenského banského úradu č. 1336/50-DP/77 z 30.03.1977 a bol zmenený /rozšírený/ rozhodnutím VS KNV v Košiciach č. OD-68/1982 zo 14.12.1982, ktoré bolo overené Slovenským banským úradom 12.10.1983 pod č. 1379/26-DP/83.

zákona. O zákonnosti určenia dobývacieho priestoru Okružná - Borovník teda nie je a nemôže byť žiadna pochybnosť. 7. S poukazom na § 33 ods. 1 banského zákona žalovaný uviedol, že pri záujme dobývať výhradné ložisko v určenom dobývacom priestore je organizácia povinná riešiť strety záujmov okrem iných aj s vlastníkom pozemku, na ktorom bude dobývanie vykonávané, teda ktorého práva k pozemku sú touto banskou činnosťou ohrozené. Práva vlastníkov susedných pozemkov, na ktorých organizácia nemieni dobývať výhradné ložisko, sú len dotknuté využitím výhradného ložiska. Preto žiadna dohoda /vyriešenie stretu záujmov/ s vlastníkmi susedných pozemkov k pozemku, na ktorom je plánované dobývanie výhradného ložiska, nie

Košice. Citovaným rozhodnutím boli predmetné pozemky vrátené zákonnému vlastníkovi, resp. jeho dedičom. V čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia pozemky evidované ako parcela registra „C“ p. č. XXX, XXX/X, XXX Q. XXX/X boli a aj v súčasnosti sú evidované na LV č. XXX v

9. K námietke žalobcov ohľadne neoprávnene založeného vlastníckeho vzťahu v určenom dobývacom priestore, žalovaný uviedol, že určenie dobývacieho priestoru nič nemení na vlastníckych vzťahoch k pozemkom v určenom dobývacom priestore. V zmysle § 24 ods. 1 banského zákona má organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, len právo dobývať výhradné ložisko a právo nakladať s vydobytým nerastom. V určenom dobývacom priestore je oddelené vlastníctvo pozemkov a vlastníctvo výhradného ložiska, pričom vlastníkom výhradného ložiska je Slovenská republika. Preto, aby organizácia mohla dobývať ložisko v určenom dobývacom priestore, musí vyriešiť strety záujmov s vlastníkmi pozemkov, na ktorých chce dobývať, čo sa stalo. 10. Žalovaný trval na tom že v správnom konaní bol konajúcimi správnymi orgánmi presne a úplne zistený skutočný stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci a preto je zákonné. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcov o ignorovaní rozhodnutia Pozemkového úradu v Prešove a žalobcami uvedených rozsudkov.

významný negatívny vplyv na predmet ochrany dotknutého územia. 11. Ďalší účastník EUROVIA SK, a.s., k podanej správnej žalobe uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného. 12. Ďalší účastník, B.. B. W.Ž_, vyjadril svoj názor, že správna žaloba je dôvodná.

13. Správny súd správnej žalobe vyhovel a rozsudkom č. k. 6S/116/2017 - 607 zo dňa 16.02.2023 rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že orgány štátnej banskej správy sú v zmysle § 18c ods. 3 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb. povinné preskúmať vyriešenie stretu záujmov a následne, v súlade s § 18b ods. 2 veta prvá zákona č. 51/ 1988 Zb. povolia banskú činnosť, ak došlo k vyriešeniu stretov záujmov. Správny súd v danom prípade dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol dodržaný zákonom stanovený postup a k vyriešeniu stretov záujmov medzi žiadateľom a ostatnými účastníkmi konania nedošlo.

Následne správny súd vyslovil právny záver, že príslušná právna úprava možný zásah do práv vlastníkov susedných pozemkov zahŕňa pod pojem riešenia stretu záujmov, z ktorého dôvodu sú aj títo susediaci vlastníci pozemkov - účastníkmi správneho konania v prípade rozhodovania podľa zákona č. 51/1988 Zb. Poukázal na to, že v zmysle § 18 ods. 1, v spojení s § 18c ods. 5, zákona č. 51/1988 Zb. účastníkmi konania v prípade predĺženia doby platnosti (teda nielen v prípade povolania banskej činnosti), sú aj fyzické a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť týmto rozhodnutím o predĺžení doby platnosti dotknuté. Teda aj vlastníci susediacich pozemkov, o ktorých žalovaný uvádza, že sú síce účastníkmi administratívneho konania, ale nemusí s nimi riešiť prípadný stret záujmov.

Správne orgány prvého a druhého stupňa, v súlade s § 18c ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. mali zohľadniť požiadavky nevyhnutné pri rozhodovaní o predĺžení doby platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti a teda aj zmenu vlastníckych vzťahov, ktorá mala vplyv na zmenu účastníkov konania, od posledného rozhodovania, ktorým bolo rozhodnutie zo dňa 12.06.2012.

Je teda bez pochybností, že od pôvodného rozhodnutia o povolení banskej činnosti z roku 2012 došlo k zmene vlastníckych pomerov, majúcich vplyv na riešenie stretu záujmov, ktoré musí prvostupňový správny orgán riešiť aj pri predĺžení povolenia. Správny súd mal za to, že s poukazom na § 18b ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. preto Obvodný banský úrad, ako prvostupňový správny orgán, nemohol žiadateľovi predĺžiť dobu platnosti povolenia banskej činnosti, a to práve z dôvodu nevyriešeného stretu záujmov.

rozhodnutia. Dané nemožno zistiť zo žiadnej listiny nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného. Možno teda iba predpokladať, že išlo o vlastníkov susediacich pozemkov, ako to načrtol žalovaný. Teda nie je možné zo strany správneho súdu ani uzavrieť, či oba správne orgány konali so všetkými účastníkmi konania, s ktorými boli povinné konať. Ďalšie žalobné námietky žalobcov vyhodnotil ako nedôvodné.

17. Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že vo výroku I. správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného Hlavného banského úradu, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, vec však vrátil na ďalšie konanie žalovanému a nie prvostupňovému správnemu orgánu. Žalovaný vyjadril svoj názor, že ako odvolací orgán po vrátení veci nemôže rozhodovať, nakoľko aj prvostupňové rozhodnutie vydané vo veci bolo súdom zrušené.

Správny súd podľa jeho názoru nesprávne uzavrel, že povinnosť riešiť stret záujmu musí organizácia so všetkými účastníkmi konania a to napriek tomu, že zákon túto povinnosť stanovuje len na tých, ktorých objekty a záujmy sú ohrozené plánovaným využitím výhradného ložiska.

Práva vlastníkov susedných pozemkov, na ktorých organizácia nemieni dobývať výhradné ložisko, sú len dotknuté využitím výhradného ložiska. Preto žiadna dohoda / vyriešenie stretu záujmov / s vlastníkmi susedných pozemkov k pozemku, na ktorom je plánované dobývanie výhradného ložiska, nie je potrebná. Zopakoval, že z dôvodu, že práva vlastníkov susedných pozemkov sú dotknuté plánovanou banskou činnosťou, sú účastníkmi

21. Následne citoval ust. § 18 ods. 1 zákona SNR č. 51/1988 Zb. s tým, že platná právna úprava pozná dve kategórie účastníkov konania o povolenie banskej činnosti a to fyzické a právnické osoby, ktorých objekty a záujmy sú ohrozené využitím výhradného ložiska a fyzické a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť

22. Sťažovateľ poukázal na bod 85 odôvodnenia rozsudku správneho súdu, s ktorého závermi nesúhlasil z dôvodu, že právna úprava dopadajúca na vec pod pojem riešenia stretu záujmov zahŕňa len taký zásah do práv vlastníkov pozemkov, ktorým sú tieto práva ohrozené, teda nie akýkoľvek možný zásah do práv vlastníkov pozemkov a už vôbec nie susedných.

Z dôvodu možného dotknutia práv vlastníkov pozemkov príslušná právna úprava priznáva minimálne vlastníkom susedných pozemkov postavenie účastníka konania o povolenie banskej činnosti (§ 18 ods. 1 zákona SNR č. 51/1988 Zb.). Preto s vlastníkmi pozemkov registra C KN p. č. XXX, XXX/ X, XXX, XXX/X evidovaných na LV č. XXX, k. ú. U. a pozemku registra C KN p. č. XXX/X evidovaného na LV č. XXX k. ú. U. konal prvostupňový orgán a žalovaný ako s účastníkmi

Lom v dobývacom priestore Okružná - Borovník ostane bez právneho režimu, v dôsledku čoho hrozí závažná ujma na zdraví a živote ľudí, ktorí by sa dostali do nezabezpečeného priestoru lomu a prevádzky organizácie. Bez právneho režimu v lome hrozí tiež vznik nebezpečných stavov, ktoré by organizácia nemohla účinne odstraňovať, čo by mohlo ohroziť prevádzku organizácie alebo celospoločenský záujem, najmä záujem na ochrane životného prostredia. 24. Žalobcovia v podanom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žiadali podanú kasačnú sťažnosť

Konanie orgánov verejnej správu označil žalobca 1/ za konanie okupantov, ktorí zneužívajú svoje postavenie na to, aby zlegalizovali nezákonne zriadený dobývací priestor. Z tohto dôvodu žiadali, aby kasačný súd zaviazal žalovaného rozhodnutia bývalého KNV odovzdať Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a štátnemu archívu a zaviazal kataster nehnuteľností tento dobývací priestor vymazať z katastra. Ďalší účastník B.. B. W. zopakoval, že dobývací priestor bol zriadený bez právneho dôvodu, nulitným rozhodnutím. Súhlasil so záverom správneho súdu, že správne orgány nevyriešili stret záujmov, pričom však mal za to, že pritom nerešpektovali ust. § 9 ods.4 zákona č. 229/91 o pôde, ktorý je nadradený banskému zákonu a zákonu č. 44/ 1988 Zb.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť žalovaného - sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/) oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje nižšie. 26.

Košice. Správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že v danej veci nebol vyriešený stret záujmov so žalobcami v zmysle ust. § 33 banského zákona., keď považoval právnu argumentáciu žalovaného, že žalobcovia boli síce účastníkmi konania v zmysle ust. § 18 zákona č. 51/1988 Zb., avšak nebolo s nimi potrebné riešiť stret záujmov za nesprávnu.

29. Banský zákon v ust. § 33 rieši predpoklady ako aj postup riešenia stretu záujmov, pričom vychádza zo základnej podmienky existencie „ohrozenia“ objektov a záujmov chránených podľa osobitných predpisov. Povinnosť uzavrieť dohodu, ktorou by sa vyriešil stret záujmov, má teda povinný subjekt len za predpokladu, že využitím výhradného ložiska dochádza k ohrozeniu objektov a záujmov fyzických a právnických osôb. Žiadateľ je teda povinný zákonom stanoveným spôsobom vyriešiť stret záujmov len s tou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej práva a záujmy chránené podľa osobitných predpisov sú povoľovanou banskou činnosťou ohrozené.

32. Na tomto mieste považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že pre právne posúdenie nastolenej právnej otázky je potrebné striktne rozlišovať medzi pojmom „ohrozenie“ a pojmom „ možné dotknutie na právach a právom chránených záujmoch. Zakiaľ čo „dotknutie“ predstavuje nižšiu intenzitu dopadu do právnej sféry fyzickej alebo právnickej osoby, pojem ohrozenie v zmysle ust. § 33 je potrebné chápať ako reálnu hrozbu ujmy, ktorej intenzita musí byť porovnateľná so zničením, podstatným poškodením daného objektu alebo podstatným znížením jeho vlastností a možností jeho využitia.

Uvedené znamená, že skutočnosť, že nejaká fyzická alebo právnická osoba má postavenie účastníka konania, bez ďalšieho neznamená, že ide súčasne aj o osobu, s ktorou musí žiadateľ vyriešiť stret záujmov v zmysle ust. § 33 banského zákona. Skupina osôb, ktoré môžu byť vydaním alebo predĺžením povolenia o banskej činnosti dotknuté je širšia ako skupina osôb, ktorých práva sú realizáciou banskej činnosti ohrozené. V tomto zmysle žalovaný vo svojich záveroch nepochybil, ak uviedol, že niekto môže byť „ len“ účastníkom konania, bez toho, aby bol osobou, s ktorou mal žiadateľ povinnosť riešiť stret záujmov.

Ako už bolo uvedené vyššie, pre riešenie tejto otázky je rozhodujúce posúdenie existencie ohrozenia objektov a záujmov chránených osobitným predpisom. 35. Ak sa teda správny súd stotožnil v konaní o povolenie predĺženia banskej činnosti účastníka konania s osobou, s ktorou má žiadateľ povinnosť riešiť stret záujmov v zmysle ust. § 33 banského zákona, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti, ktorá spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Na druhej strane však kasačný súd poukazuje na to, že výklad žalovaného, že ohrozeným v zmysle ust. § 33 banského zákona je len vlastník pozemku, na ktorom sa ťažba vykonáva je príliš reštriktívny a nezodpovedajúci účelu inštitútu stretu riešenia stretu záujmov.

37. Kasačný súd musel prihliadnuť aj na námietku sťažovateľa, že správny súd svojim rozhodnutím zrušil rozhodnutia oboch konajúcich správnych orgánov (tak odvolacieho ako aj prvostupňového), avšak vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému. Uvedený postup nezodpovedá ustanoveniu § 191 ods. 4 SSP, kedy bolo potrebné v zrušujúcom výroku reflektovať zrušenie rozhodnutia orgánu prvého stupňa a teda vec vrátiť na konanie tomu orgánu, ktorý má následne vo veci konať a o nej rozhodnúť.

V. Záver

39. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná a napadnuté rozhodnutie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach. 40. Záverom kasačný súd poukazuje na to, že správny súd žalovanému vyčítal (bez toho, aby bola takáto argumentácia v konaní akoukoľvek osobou uplatnená), že v administratívnom spise nie sú založené podklady, na základe ktorých ustálil okruh účastníkov a preto nemohol verifikovať, či konal s tými osobami, s ktorými mal. K uvedenému je potrebné uviesť, že nebolo vecou správneho súdu, ktorý vo veci konal na základe všeobecnej správnej žaloby žalobcov preverovať, či iná osoba nebola v konaní opomenutá, resp. či správne orgány konali s tými účastníkmi, s ktorými mali. Uvedené je správny súd oprávnený skúmať a preverovať v konaní o žalobe opomenutého účastníka. V zásade platí, že konaní o všeobecnej žalobe žalobcov, s ktorými správne orgány v administratívnom konaní riadne konali, nie je možné zrušiť preskúmavané rozhodnutie z dôvodu možného opomenutia iných osôb, ktoré nepodali žalobu opomenutého účastníka. 41. Pre úplnosť považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že predmetom kasačného prieskumu nebola otázka zákonnosti zriadenia dobývacieho priestoru a ani závery správneho súdu ohľadne nedôvodnosti niektorých žalobných námietok žalobcov. 42. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.