3Svk/43/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcov: 1) Ľ. R., W.. XX.XX.XXXX, bytom T. Q. XXX/ XX, XXX XX H. W. U., 2) E. F., W.. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX H. W. U., 3) Y. T., W.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX H. W. U., 4) R. Y., W.. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX H. W. U., 5) T. T., W.. XX.XX.XXXX, bytom V. U. XXX/X, XXX XX H. W. U., všetci právne zastúpení: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava, IČO: 55134114, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, pozemkový referát, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti ďalších účastníkov: 1) I. F., bytom SW. XXX/XX, XXX XX M. M., právne zastúpená: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava, IČO: 55134114, 2) C.. Y. H., Z.., bytom U. Z. XXXX/XXX, XXX XX T., 3) C. Š., bytom XXX XX T. XX, 4) Slovenský záhradkársky zväz, Základná organizácia 23-61, Medzihory 5, so sídlom Halalovka 2402/56, 911 01 Trenčín, IČO: 36120588, 5) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP6-2019/034871-006 zo dňa 21. novembra 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov 1), 2), 3), 4) a 5) proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 11S/31/2022-232 zo dňa 22.03.2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcov 1) a 3) sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť žalobcov 2), 4) a 5) sa odmieta. III. V časti odmietnutia kasačnej sťažnosti sa žiadnemu z účastníkov náhrada trov kasačného konania nepriznáva. IV. V časti zamietnutia kasačnej sťažnosti sa žalovanému a ďalším účastníkom náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

2. Žalobcovia napadli rozhodnutie žalovaného správnou žalobou. Podstata ich námietok smerovala k určenej výške náhrady, ktorú považovali za nedostatočnú, nezohľadňujúcu reálnu trhovú hodnotu pozemkov, ktoré boli v ich vlastníctve. 3. Žalovaný žiadal správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že pozemkové úpravy majú podľa zákona viacero etáp a až právoplatným uzatvorením jednej etapy začína „konanie“ o ďalšej etape.

4. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v III. etape pozemkových úprav podľa zákona č. 64/1997 Z. z. zákona o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej „zákon č. 64/1997 Z. z.“). Predmetom rozhodovania bolo schválenie projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkárskej osade č. 23-61 Medzihory v k. ú. H. W. U..

5. Správny súd ohľadom žalobcov 2), 4) zistil, že títo odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu nepodali a žalobca 5) ho podal oneskorene, preto sa ním žalovaný nezaoberal. Keďže tieto osoby proti prvostupňovému orgánu nebrojili odvolaním, nie sú rozhodnutím žalovaného dotknutí na svojich právach. Potreba vyčerpania riadneho opravného prostriedku v administratívnom konaní je vyjadrením subsidiarity správneho súdnictva. Žaloby žalobcov 2), 4) a 5) preto odmietol podľa § 98 ods.1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „SSP“). 6. Žaloba žalobcov 1) a 3) spočívala najmä v nespokojnosti s určením výšky náhrady za pozemky. Správny súd na podstatu záhradkových pozemkových úprav a spôsob ich realizácie, pričom vysvetlil, že záhradkové pozemkové úpravy pozostávajú (spravidla) zo štyroch na seba nadväzujúcich etáp končiacich sa rozhodnutím. Ukončenie jednej etapy právoplatným rozhodnutím je predpokladom začatia etapy nasledujúcej.

úprav. 7. V prejednávanej veci správne orgány v poslednej etape konania o pozemkových úpravách nerozhodovali o výške náhrady v peniazoch. Neboli už ani oprávnené zaoberať sa touto otázkou, ktorá už bola vyriešená v inej etape administratívneho konania.

III. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde

trov konania. 10. V kasačnej sťažnosti uviedli, že sa v celom rozsahu pridržiavajú svojej argumentácie v správnej žalobe, aj vo svojich všetkých doterajších písomných podaniach. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi, s čím sa správny súd stotožnil a tým zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci samej. 11. Ďalej uviedol, že ak žalovaný poukazuje na jednotlivé fázy záhradkových pozemkových úprav, ktorých výsledkom je vždy určité rozhodnutie, na základe ktorého sa prechádza do ďalšej fázy, tak samo MPRV SR konštatovalo vo svojom rozhodnutí že ,,ak režim zákona č. 64/1997 Z. z. vychádza z toho, že doterajší vlastník pozemku má právo na vyrovnanie za pozemok s tým, že mu ale nemôže byť zachované vlastníctvo pozemku v zriadenej záhradkovej osade, všetky námietky a odvolania vlastníkov pozemkov o nesúhlase s odpredajom pozemkov, resp. akoukoľvek manipuláciou s nimi, musia správne orgány vyhodnotiť ako irelevantné,“ mali by mať žalobcovia aspoň právo na primeranú náhradu resp. náhradu vo výške trhovej

znaleckým posudkom. Ich argumentáciu mal podporovať aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžo/133/2010 zo dňa 18.05.2011, podľa ktorého ,,i v konaní podľa záhradkového zákona v jeho jednotlivých etapách prednostne aplikovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tak ako bol interpretovaný v rozsudku Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike.

15. Ďalší účastník konania 5) sa stotožnil s napadnutým rozsudkom správneho súdu.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP) a oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k nasledovným záverom. 17.

18. Kasačná sťažnosť môže byť odôvodnená iba dôvodmi podľa § 440 ods. 1 SSP, ktoré musia byť vymedzené tak, že sťažovateľ uvedie, v čom spočíva konkrétna procesná vada, vada zmätočnosti, resp. uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 440 ods. 2 veta prvá SSP). Dôvody kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť poukázaním na podanie, ktoré sťažovateľ urobil v konaní pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 veta druhá SSP).

Sťažnostná argumentácia sťažovateľov 2), 4) a 5) však nesmeruje proti týmto dôvodom, sťažovatelia neuvádzajú konkrétne dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP, vzťahujúce sa k rozhodnutiu správneho súdu o ich žalobách.

21. Absencia vymedzenia sťažnostných dôvodov podľa § 440 ods. 1 SSP u týchto sťažovateľov predstavuje prekážku, brániacu vecnému preskúmavaniu napadnutého rozsudku. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľov 2), 4) a 5) pre nedostatok obsahových náležitostí odmietol podľa § 459 písm. e) SSP.

23. Ohľadom kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP platí, že nestačí iba všeobecne tvrdiť, že právo na spravodlivý proces bolo porušené, ale treba konkrétne uviesť a odôvodniť, v čom konkrétne toto porušenie spočíva. Musí ísť o pochybenie správneho súdu a sťažovateľ musí konkretizovať, pri akom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia, resp. dôkazy chcel v priebehu konania pred krajským súdom uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo sťažovateľa malo byť v tejto súvislosti porušené (porušenie práva vyjadriť sa, byť prítomný na pojednávaní či porušenie práva na odôvodnenie rozhodnutia a pod.). V texte kasačnej sťažnosti len vágne uvádzajú, že stotožnením sa správneho súdu so závermi žalovaného malo byť konanie pred súdom zaťažené vadou, resp. že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené a správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav. Tieto výhrady jednak nesmerujú voči konaniu a rozhodnutiu správneho súdu a ani nie sú dostatočne konkrétne. Tento kasačný dôvod preto nebol naplnený.

neprezentujú. Správny súd sa so žalobnou argumentáciou sťažovateľa riadne vysporiadal a podrobne vysvetlil aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu, prečo nie je relevantná ich argumentácia vo vzťahu k výške stanovenej náhrady. Sťažovatelia mali v kasačnej sťažnosti reagovať na právne posúdenie správneho súdu, ktoré považovali za nesprávne, a nie opakovať žalobné dôvody, resp. výhrady voči rozhodnutiu

V. Záver a rozhodnutie o trovách konania

25. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľov 2), 4) a 5) neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, preto ju podľa § 459 SSP písm. e) SSP odmietol. Dôvody, ktorými sťažovatelia 1) a 3) spochybňovali rozhodnutie správneho súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietali už v správnom konaní i v žalobe, a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačný súd ich kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 26. O náhrade trov účastníkov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že v časti odmietnutia kasačnej sťažnosti sťažovateľov 2), 4) a 5) žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov nepriznal podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 170 SSP. 27. V časti zamietnutia kasačnej sťažnosti sťažovateľov 1) a 3) procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal pre nesplnenie zákonných podmienok (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania trovy kasačného konania nevznikli, preto im ich kasačný súd v zmysle § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. apríla 2025