3Svk/44/2023

1. Na základe žiadosti žalobcu (stavebníka) podanej dňa 23.10.2018 obec Štôla, ako príslušný stavebný úrad konajúci podľa zák. č. 50/1976 Zb. v znení zmien a doplnkov (ďalej aj len „stavebný zákon“) začal konanie o vydanie dodatočného povolenia na stavbu: „Záhradný dom s garážou“, na pozemku parc. KN-C č. XXX/XX, k. ú. Š., týkajúce sa ukončenej stavby zhotovenej v rozsahu jednopodlažný objekt s podkrovím, bez podpivničenia, so sedlovou strechou a vikiermi, pôdorysom v tvare „L“ o rozmeroch 8050 x 5720 x 2540 x 4000 mm (ďalej aj „konanie o dodatočnom stavebnom povolení“). Podkladom pre zhotovenie stavby bol súhlas obce Štôla vydaný v konaní o ohlásení drobnej stavby pod č. XXX/XXXX zo dňa 23.08.2002 na stavbu: „Garáž so skladovacím priestorom“ so zastavanou plochou 24,88 m2 pozostávajúcej z prízemia (garáže stavebne spojenej so skladovým priestorom) a skladovým priestorom v podkroví.

3. V ďalšom konaní bol stavebník vyzvaný na doplnenie konkrétnych dokladov v súlade s § 60 ods. 1 a § 88a ods. 1 stavebného zákona preukazujúcich, že povoľovaná stavba nie je v rozpore so záväznými regulatívmi územného plánu obce Štôla, na ich doručenie bolo na základe žiadosti stavebníka konanie prerušené. Listom doručeným stavebnému úradu dňa 24.05.2019 stavebník doložil stanovisko VSD, a. s. (Východoslovenská distribučná a.s.) zo dňa 10.04.2019 o tom, že v záujmovej oblasti vyznačenej v zaslaných mapových podkladoch sa nenachádzajú podzemné a nadzemné rozvody v jej správe.

nesúhlasia. Zároveň PVPS upozornila, že kanalizácia je v ich správe, ale jej vlastníkom je obec. 5. Stavebný úrad dňa 16.08.2019 pod č. OS 167/2018/04-HL upovedomil žalobcu o vyjadrení PVPS a skonštatoval, že doposiaľ mu neboli doložené doklady o tom, že dodatočné povolenie predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami a súčasne stavebníkovi oznámil, že jeho stavba je v rozpore s územným plánom obce, a to so záväznými regulatívmi, podľa ktorých je v posudzovanom území možná maximálna zastavanosť pozemku 20%.

6. Dňa 24.09.2019 bolo na stavebný úrad doručené späťvzatie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a vydanie kolaudačného rozhodnutia zo dňa 24.09.2019 z dôvodu občianskoprávnych sporov, ktoré môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť účel predmetnej stavby.

8. Dňa 07.01.2020 bola na stavebný úrad doručená žiadosť o predĺženie lehoty na doloženie dokladov z dôvodu náročnosti ich obstarania a žalobca v predmetnej žiadosti zároveň uvádza, že prikladá vyjadrenia VSD, a. s., Slovak Telekom, a. s. a SPP, a. s.

10. Dňa 20.05.2020 bola na stavebný úrad doručená žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty na doloženie dokladov, v ktorej uvádzal, že prikladá nájomnú zmluvu zo dňa 17.05.2020 ako doklad o tzv. inom práve k pozemku parc. KN C č. XXX/X, k. ú. Š., ktorý je dotknutý vodovodnou prípojkou k stavbe záhradného domu s garážou na pozemku parc. KN C č. XXX/ X, k. ú. Š..

12. Dňa 09.04.2021 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. OS 167/2018/08-ZA, ktorým podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona v súvislosti s § 90 stavebného zákona a § 25 vyhlášky Ministerstva životného prostredia MŽP č. 453/2000 Z. z. nariadil odstránenie stavby: „Záhradný dom s garážou“ na pozemku parc. KN C č. XXX/X, k. ú. Š. s odôvodnením, že dodatočné povolenie predmetnej stavby je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a stavebný úrad má za to, že rozhodnutie o nariadení odstránenia predmetnej stavby je účelné a dôvodné, stavebník nepreukázal, že dodatočné povolenie je v súlade s verejnými záujmami.

14. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2021/027931/0099622/ŠSS-KO zo dňa 13.09.2021 odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 09.04.2021 potvrdil. 15. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že pri dodatočnom povoľovaní stavieb a ich zmien postupom podľa § 88a v spojení s § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona spočíva dôkazné bremeno preukázania, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejným záujmom na vlastníkovi stavby, pretože on je ten subjekt, ktorý porušil zákon. 16. V prejednávanej veci bolo výkonom štátneho stavebného dohľadu zistené, že predmetná stavba žalobcu je dokončená a že je postavená v rozpore s ohlásením stavby č. 471/2002 zo dňa 23.08.2002. Zrealizovaná stavba je pôdorysne väčšia ako ohlásená stavba, čím stratila charakter drobnej stavby. Žalobca dňa 23.10.2018 podal na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby spojené s kolaudáciou, ale podmienkou pre vyhovenie takejto žiadosti je preukázanie, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a súvisiacimi predpismi. 17. Konkrétne poukázal na platný územný plán obce Štôla schválený uznesením č. 9/2007/ D/l v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého sa pozemok parc. KN C č. XXX/X, k. ú. Š. sa nachádza v zastavanej časti obce. Podľa záväzného hlavného výkresu č. 4, je uvedený pozemok funkčne určený ako plocha rekreačného bývania, na ktorú sa vzťahuje urbanistická regulácia - podlažnosť 1+p, zastavanosť 32%. Na pozemku je v súčasnosti umiestnená stavba rekreačného využitia Chata Tatranec o zastavanej ploche 80,48 m2 a podľa projektovej dokumentácie predloženej v konaní o dodatočnom povolení stavby je požadované povolenie zmeny stavby garáže na záhradný dom s garážou. Záhradný dom s garážou je jednopodlažný s podkrovím a so zastavanou plochou 33,247 m2. Zastavanosť pozemku pare. KN C č. XXX/ X, k. ú. Š. o ploche výmery 279 m2, na ktorom sú umiestnené dve rekreačné stavby (chata a záhradný dom s garážou), je 40,76 %. Z uvedeného vyplýva, že umiestnenie stavby „Záhradný dom s garážou“ na pozemku pare. KN C č. XXX/X, k. ú. Š., je v rozpore s územným plánom obce, pretože touto stavbou sa navýšila zastavanosť pozemku nad prípustnú mieru určenú v územnom pláne obce Štôla. Poukázal aj na nesúhlasné stanovisko PVPS zo dňa 24.07.2019, v ktorom uvádza, že so stavbou záhradného domu s garážou nesúhlasí z dôvodu, že predmetná stavba je postavená na verejnej splaškovej kanalizácii a stavebník nepožiadal o vyjadrenie k stavbe ani o vyjadrenie k inžinierskym sieťam v ich správe.

18. Včas podanou žalobou bolo rozhodnutie žalovaného a aj správne konanie predchádzajúce jeho vydaniu napadnuté správnou žalobou, ktorej Krajský súd v Prešove (ďalej aj „správny súd“) vyhovel, zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

- namietal závery žalovaného týkajúce sa nesúladu stavby so schváleným územným plánom obce Štôla, nakoľko v rámci schválených zmien a doplnkov č. 3, uznesením č. 6/2019/83 dňa 19.11.2019 a v zmysle schválenej záväznej časti vyhlásenej Všeobecne záväzným nariadením obce Štôla (ďalej len „VZN“) č. 2/2007 v znení VZN č. 22/2014, 1/2017, 1/2019, bolo na strane č. 10 schválené aj: plocha rekreačnej vybavenosti na pozemku registra C KN parc. č. XXX/XX, k. ú. Š. sa mení na plochu rekreačného bývania a začleňuje sa do územno- stavebného bloku č. 8; prehodnocuje a mení sa záväzný regulatív maximálnej zastavanosti pozemku v územno-stavebnom bloku č. 8 na 32%, ostatné záväzné regulatívy ostávajú v platnosti; pozemok registra C KN parc. č. XXX/XX, k. ú. Š. bude z hľadiska regulácie zástavby v územno-stavebnom bloku č. 8 považovaný za súčasť pozemku registra C KN parc. č. XXX/ X, k. ú. Š.. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že pre účel zastavanosti pozemku sa pozemok registra C KN parc. č. XXX/XX, k. ú. Š. a pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, k. ú. Š.

20. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí stavebného úradu a žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, keďže je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V prvom rade poukázal na všeobecné požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít.

Takýto postup vyhodnotil ako akceptovateľný, keďže odvolanie je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový správny orgán je zásadne oprávnený vo veci rozhodnúť sám. 22. Ako zásadný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyhodnotil to, že žalovaný sa vôbec nevenoval podstatným odvolacím námietkam žalobcu, týkajúcim sa dôvodnosti, ako aj výpovednej hodnoty stanoviska PVPS zo dňa 24.07.2019, na základe ktorého stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval rozpor stavby žalobcu s verejnými záujmami. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v tejto súvislosti iba poukázal na to, že predmetné stanovisko PVPS bolo nesúhlasné a že žalobca nepožiadal PVPS pred realizáciou stavby o vyjadrenie k stavbe a k existujúcim sieťam. Ako dôvod, pre ktorý sa odvolacou argumentáciou žalobcu spochybňujúcou záver stavebného úradu o rozpore stavby s verejnými záujmami rezultujúci z nesúhlasného stanoviska PVPS nezaoberal, žalovaný uviedol to, že s ohľadom na záver o nesúlade stavby s územným plánom obce nebolo už potrebné zaoberať sa danými odvolacími námietkami, čo je v rozpore so zásadou prejednávacou a so zásadou dvojinštančnosti správneho konania.

Skutočnosť, že k odvolacím dôvodom žalobcu sa žalovaný vyjadril vo svojom stanovisku k správnej žalobe, vyhodnotil ako irelevantnú, vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax v otázke posudzovania dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia.

Tento záver odôvodnil nasledovne: - z bodu 1.3. Záväznej časti územného plánu obce Štôla vyplýva, že jednotlivé priestory obce sú regulované podľa prístupnosti jednotlivých funkcií a identifikovateľné v grafickej časti územného plánu s hlavnými výkresmi č. 4 a 9, ktoré sú záväzné pre územný rozvoj obce. - z prílohy č. 1 VZN obce Štôla č. 1/2019, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť zmien a doplnkov č. 3/2019 územného plánu obce Štôla vyplýva, že výkresmi záväznými pre územný rozvoj obce sú výkresy č. 4 - Komplexný urbanistický návrh v m 1:2880 a č. 9 Návrh funkčných plôch a verejnoprospešných stavieb. Zároveň z VZN č. 1/2019 vyplýva, že výkresy č. 3 - 9 sa menia podľa náložiek Zmeny a Doplnku č. 3/2019. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že zmeny územného plánu, na ktoré poukázal žalobca, sú iba na úrovni navrhovaných zmien a nejde o zmeny schválené, tento záver nezodpovedá obsahu uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 19.11.2019 a obsahu VZN č. 1/2019

2019. 25. Uvedené skutočnosti považoval za natoľko významné, že bolo nepochybne potrebné ich reflektovať a náležite sa s nimi vysporiadať v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to podrobne a bezprostredne vo vzťahu k dopadu uvedených zmien na posúdenie stavby žalobcu ako nesúladnej s verejnými záujmami pre rozpor s územným plánom obce.

26. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.11.2021 vytkol žalobcovi skutočnosť, že tento v rámci konania o dodatočnom povolení stavby žiadnym spôsobom nepreukázal vlastnícke ani iné právo k pozemku C KN parc. č. XXX/XX, správny súd konštatoval, že táto výhrada nie je dôvodná, keďže v danom prípade nešlo o dodatočné povolenie stavby stojacej na pozemku parc. č. XXX/XX, resp. o povolenie iného užívania tohto pozemku v súvislosti s dodatočne povoľovanou stavbou, ale na predmetný pozemok sa má prihliadať v zmysle schváleného územného plánu obce v znení VZN č. 1/2019 výlučne pri posudzovaní regulatívu maximálnej zastavanosti pozemku v danom územno-stavebnom bloku č. 8, kde má byť táto parcela posudzovaná spoločne ako súčasť parcely č. XXX/X. Navyše, žalobca v konaní pred správnym súdom preukázal, že už v čase rozhodovania správnych orgánov disponoval nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi ním a J. F. dňa 01.01.2018, z ktorej vyplýva, že žalobca má predmetnú parcelu v nájme do 01.01.2048.

žalobcu. Správny súd preto nemal možnosť posúdiť ich dôvodnosť a ďalšie procesné úkony za účelom konkretizácie týchto námietok by s ohľadom na existujúce ďalšie dôvody zrušenia napadnutých rozhodnutí boli neúčelné a nehospodárne.

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia účastníkov

III. a) kasačná sťažnosť

30. K správnosti právneho posúdenia námietky vyhodnotenia rozporu odstraňovanej stavby s verejnými záujmami a správnosti právneho posúdenia námietky nesúhlasného vyjadrenia Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. poukázal na právnu úpravu § 88 ods. 1 písm. b) , § 88a ods. 1, 2 stavebného zákona, ich účel a procesné dôsledky.

31. Poukázal na vymedzenie pojmu verejný záujem, význam a účel súhlasov, záväzných posudkov a stanovísk dotknutých orgánov na konanie podľa stavebného zákona, v ktorom sa verejný záujem zohľadňuje a z toho vyplývajúcu povinnosť zohľadniť nesúhlasné stanovisko PVPS a.s., ako dotknutého orgánu, chrániaceho záujmy podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov. Stavebný úrad

32. K právnemu posúdeniu nesúladu odstraňovanej stavby s územným plánom obce Štôla uviedol, že doplnenie argumentácie v tomto rozsahu v odvolacom rozhodnutí je v súlade s právnou úpravou. Posudzovanie súladu dodatočne povoľovanej stavby s územným plánom obce Štôla patrí do výlučnej kompetencie stavebného úradu, avšak preukázanie súladu stavby s územným plánom obce je v konaní o dodatočnom povolení stavby výlučne na stavebníkovi, pretože on je ten subjekt, ktorý porušil zákon. V danom prípade stavebník toto dôkazné bremeno neuniesol, odvolací orgán pri preskúmavaní správnosti a účelnosti rozhodnutia stavebného úradu preskúmal aj súlad predmetnej stavby s územným plánom obce Štôla, čím zároveň doplnil odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu o dôležitú skutočnosť preukazujúcu správnosť výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu.

33. Obec Štôla má platný územný plán obce schválený uznesením č. 9/2007/D/1 v znení neskorších zmien a doplnkov (najmä schválením zmien a doplnkov č. 3 uznesením č. 6/2019/ 83 dňa 19.11.2019) a jeho záväzná časť je vyhlásená VZN Č. 2/2007 v znení VZN Č. 22/ 2014, 1/2017,1/2019. Pozemok registra C KN parc. č. XXX/X k. ú. Š. sa nachádza v zastavanej časti obce. Podľa záväzného hlavného výkresu č. 4, je uvedený pozemok funkčne určený ako plocha rekreačného bývania, na ktorú sa vzťahuje urbanistická regulácia - podlažnosť 1+p, zastavanosť 32%. Na pozemku je v súčasnosti umiestnená stavba rekreačného využitia Chata Tatranec o zastavanej ploche 80,48 m2 a podľa projektovej dokumentácie ide v danom prípade o dodatočné povolenie zmeny stavby garáže na záhradný dom s garážou. Záhradný

34. V územnom pláne obce, v jeho záväznej časti, je definovaná najvyššia prípustná zastavanosť v regulatíve 1.10.1. Prípustná intenzita zastavanosti je uvedená ako pomer najväčšej stavebne využiteľnej plochy k celkovej ploche pozemku (napr. 40%) a výška zástavby je uvedená maximálnym počtom nadzemných podlaží, pričom podkrovie je uvedené osobitne (napr. 2+p) čo vyplýva zo zmeny a doplnku č. 2/2016.

Touto zmenou však nedošlo k zmene definície výpočtu intenzity zastavanosti, ktorá je jednoznačne zadefinovaná v záväznej časti územného plánu obce v reg. 1.10.1 Nie je uvedená v záväznej časti ako „výnimka" pre výpočet intenzity zastavanosti pre tento konkrétny prípad. Vychádzajúc z platnej záväznej časti nie je možné do plochy pozemku registra C KN parc. č. XXX/X k. ú. Š. započítať aj plochu pozemku č. XXX/XX, k. ú. Š., o ktorý sa zväčšila plocha územno-stavebného bloku. Ide síce o susedný pozemok, ale so stavbou záhradného domu s garážou nesúvisí a nie je ani vo vlastníctve stavebníka.

37. K tvrdeniu krajského súdu, že žalobca v konaní pred správnym súdom preukázal, že v čase rozhodovania správnych orgánov disponoval nájomnou zmluvou k pozemku parc. č. XXX/XX uzatvorenou medzi ním a J. F.J. zo dňa 01.01.2018, z ktorej vyplýva, že žalobca má predmetnú parcelu v nájme do 01.01.2048 žalovaný uviedol, že v čase rozhodovania na správnom orgáne prvého aj druhého stupňa uvedená skutočnosť nebola správnym orgánom známa, stavebník ju nepredložil na preukázanie svojich práv k dotknutému pozemku, pričom v konaní o dodatočnom povolení stavby je dôkazné bremeno na strane stavebníka.

Pokiaľ je nájomná zmluva je uzavretá do 01.01.2048, teda na dobu určitú k tomu žalovaný uviedol, že v prípade, ak by sa mal pozemok registra C KN parc. č. XXX/XX, k. ú. Š. posudzovať spoločne s pozemkom registra C KN parc. č. XXX/X, k. ú. Š., pozemok registra C KN parc. č. XXX/XX, k. ú. Š. by musel byt' uvedený v žiadosti stavebníka o vydanie dodatočného povolenia stavby, nakoľko konania podľa stavebného zákona sú v zásade návrhové konania a stavebný úrad je podaným návrhom viazaný. V takom prípade by predmetný pozemok musel byt' aj súčasťou výroku rozhodnutia stavebného úradu, čo v danom prípade nebolo splnené.

Zároveň žalovaný poukázal na to, že sprievodná správa k zmenám a doplnkom územného plánu má len odporúčací, nie záväzný charakter. Zmeny a doplnky sa stávajú záväznými až ich premietnutím do záväznej časti územného plánu obce, prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, schváleného obecným zastupiteľstvom obce. Všeobecne záväzné nariadenie obce Štôla č. 1/ 2019, ktorým bola vyhlásená záväzná časť zmien a doplnkov č. 3/2019 územného plánu obce Štôla, uznesením č. 6/2019/84 zo dňa 19.11.2019, vrátane „Prílohy č. 1 k VZN Obce Štôla č. 1/2019" neobsahuje žiadnu zmienku, ani výnimku, akým spôsobom by sa mal posudzovať pozemok stavebníka. V predmetnom VZN sa síce uvádza, že výkresy č. 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 sa menia podľa náložiek ZaD č. 3/2019 ÚPN, avšak z uvedených výkresov vyplýva, že predmetnou zmenou došlo k zväčšeniu plochy územno-stavebného bloku č. 8 o pozemok č. registra C KN parc. č. XXX/XX k. ú. Š. a zmenila sa prípustná intenzita zastavanosti na 32%.

2019, a teda nemá záväzný charakter pre správne orgány na účely územného rozhodovania a pre vypracovanie dokumentácie stavieb. Žalobcom uvádzaný pozemok registra C KN parc. č. XXX/XX, k. ú. Š., ktorý by sa mal pre účel výpočtu zastavanosti pozemku považovať za súčasť pozemku registra C KN parc. č. XXX/X, k. ú. Š., nie je podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve žalobcu a v rámci konania o dodatočnom povolení predmetnej stavby žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vlastnícke ani iné právo k uvedenému pozemku registra C KN parc. č. XXX/XX, k. ú. Š.. Stavebníkom dodatočne doložená nájomná zmluva zo dňa 01.01.2018 nemá vplyv na výpočet prípustnej zastavanosti na stavebnom pozemku v zmysle platných regulatívov územného plánu. Územný plán vo všeobecnosti nerieši vlastnícke

41. Záveru o nesúlade stavby s verejným záujmom skrz nesúhlasné stanovisko dotknutého orgánu sa v dostatočnom rozsahu venoval stavebný úrad vo svojom rozhodnutí, pričom konanie správnych orgánov na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok. Naviac správnym

konania. Napadnuté rozhodnutie má všetky atribúty vyžadované podľa ustanovenia § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci a žalovaný svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. 42. Sťažovateľ zároveň podľa § 447 SSP navrhol kasačnému súdu, aby uznesením podľa § 447 SSP priznal podanej kasačnej sťažnosti odkladný účinok, nakoľko právnymi následkami napadnutého rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/54/2021-115 zo dňa 28.02.2023 hrozí závažná ujma a priznanie odkladného účinku tejto kasačnej sťažnosti nie je v rozpore s verejným záujmom.

43. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti vo vzťahu k poukazu na vyjadrenie zo dňa 24.04.2023 pod číslom OU-PO-OVBP22023/001855, ktoré vypracoval Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie územného plánovania toto považoval za neakceptovateľné ako novú skutočnosť uplatnenú v kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

44. Cˇo sa týka argumentov k verejnej splaškovej kanalizácii zdôraznil, že obec Štôla nedisponuje žiadnym kolaudačným rozhodnutím k uvedenej splaškovej kanalizácii ani nadobúdacími dokladmi k nej. V zmysle územného plánu obce Štôla z roku 2007 je uvedená splašková kanalizácia určená na zrušenie, čo sa premietlo aj do územného plánu obce Štôla, ktorý bol zmenený doplnkami dňa 19.11.2019 uznesením č. 6/2019/84 k VZN obce Štôla. Z uvedeného je zrejmé, že minimálne od roku 2007, kedy sa potreba zrušenia spomenutej kanalizácie premietla do územného plánu obce, nie je splašková kanalizácia, ktorá má byť dôvodom rozporu s verejným záujmom používaná a jej existencia nemôže byť dôkazom o rozpore s verejným záujmom. Naviac sa nejedná o verejnú kanalizáciu v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách z toho vyplýva, že stavba záhradného domu s garážou nemôže byť v rozpore s verejným záujmom, pretože nie je postavená na verejnej kanalizácií.

(4) Doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 sa použijú na vybavenie a) podania doručeného príslušnému stavebnému úradu do 31. marca 2025, vrátane ohlásenia stavby, b) konania začatého na stavebnom úrade do 31. marca 2025 na žiadosť stavebníka, c) konania týkajúceho sa nariadenia opatrení na stavbách vo verejnom záujme, vrátane odstránenia stavby, prerokovania priestupkov vo výstavbe, ukladania pokút za správne delikty vo výstavbe a výkonu rozhodnutia, začatého na stavebnom úrade podľa doterajších predpisov

49. Predmetom súdneho prieskumu v konaní o správnej žalobe bolo rozhodnutie žalovaného vydané za účinnosti zák. č. 50/1976 Zb. postupom v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona o odstránení stavby postavenej v rozpore s písomným ohlásením, na rozdiel od ohlásenej stavby zrealizovaná stavba nespĺňa kritériá pre uznanie za drobnú stavbu v zmysle § 139b ods. 7 stavebného zákona, pričom u nej nebolo preukázané, že by dodatočné povolenie stavby nebolo v rozpore s verejným záujmom.

51. Konanie o vydanie dodatočného stavebného povolenia začaté na základe žiadosti stavebníka zo dňa 23.10.2018, v ktorom stavebný úrad opakovane vyzýval na doplnenie podkladov osvedčujúcich, že povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom bolo na základe žiadostí stavebníka o predĺženie poskytnutých lehôt prerušované.

Sk, (33,19 EUR) za realizáciu stavby v rozpore s ohlásením, čím sa dopustil priestupku proti stavebnému zákonu v zmysle § 105 ods. 1 písm. a). V dvoch zmienených konaniach sa nejedná o správne trestania, kde by bolo dôvodné čo i len skúmať dôvodnosť aplikácie zásady ne bis in

záujmom. 54. Pokiaľ sa týka kasačnej námietky žalovaného o nemožnosti nerešpektovať záväzné stanovisko PVPS a.s., kasačný súd k tejto otázke poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/87/2014 zo dňa 24.02.2016. Jeho závery boli prevedené aj do neskoršieho Metodického usmernenia k činnosti stavebných úradov vo veci záväzných stanovísk dotknutých orgánov vydaného Úradom pre územné plánovania a výstavbu SR, publikované na jeho webovom sídle dňa 13.07.2023. Bez ohľadu na časové súvislosti a právnu povahu Usmernenia, kasačný súd považuje za užitočné oboznámiť jeho výňatok: „Záväzné stanovisko predstavuje podklad pre rozhodnutie stavebného úradu v prípade, kde nie je v pôsobnosti stavebného úradu, aby si urobil vlastný záver vo veci týkajúcej sa ochrany verejného záujmu. Pri vydávaní záväzného stanoviska, dotknutý orgán ako spolupracujúci orgán verejnej správy špecializujúci sa na oblasť mimo pôsobnosti stavebného úradu, v zmysle zásady zákonnosti skúma, či predmetná otázka patrí do jeho pôsobnosti a rovnako skúma aj súlad s verejným záujmom.

. . dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych povinnostiach. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného právneho predpisu.“

55. Kasačný súd samozrejme pripomína, že v tomto kontexte nemožno prehliadnuť ústavnoprávne limity ochrany práv účastníkov správnych konaní.

V. Záver

58. Na základe vyššie uvedených skutočností a vyslovených záverov kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť v časti námietok voči vyhodnoteniu nesúladu predmetnej stavby s územným plánom obce obsahuje kvalifikované dôvody vedúce k zrušeniu rozsudku a vráteniu veci na ďalšie konanie správnemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude vyslovený právnym názorom kasačného súdu o potrebe dôsledného právneho vyhodnotenia súladu predmetnej stavby (regulatív maximálnej zastavanosti) s územným plánom. 59. Preto postupom v zmysle §493e SSP v spojení s ust. § 462 ods. 1 SSP, rešpektujúc povahu kasačného konania, vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach, ako súdu príslušnému na prejednanie veci pôvodne vedenej na Krajskom súde v Prešove (§ 3a zák. č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení zmien a doplnkov). 60. V kasačnej sťažnosti žalovaný podal žiadosť o priznanie odkladného účinku, ktorú kasačný súd zamietol. Vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia pripomína žalovanému, že o priznanie odkladného účinku sa žiada vzhľadom na obsah kasačnej sťažnosti a jej dôsledky na prejednávanú vec. Žiadosť žalovaného však bola smerovaná skôr k tomu, aby priznanie odkladného účinku v konečnom dôsledku pôsobilo profylakticky a malo by zabrániť budovaniu svojvoľných nelegálnych stavieb a zneužívaniu inštitútu dodatočného stavebného povolenia. 61. O náhrade trov kasačného konania bude rozhodnuté správnym súdom v novom rozhodnutí vo veci (§ 467 ods. 3 SSP). K rozhodovaniu o trovách kasačný súd uvádza, že neuniklo jeho pozornosti pochybenie krajského súdu v Prešove, ktorý do výroku nezahrnul výrok o nepriznaní náhrady trov konania ďalším účastníkom konania v číselnom poradím 1/, 2/. 62. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).