3Svk/45/2022

1. Mesto Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. UHA-DUaI-9658/

2018-008-Ing.Dá zo dňa 13. júla 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 83 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) povolil časovo obmedzené predčasné užívanie stavby „Príprava strategického parku Nitra“ aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok, do 31. júla 2019. Povolenie sa týkalo predčasného užívania stavieb v rozsahu: SO 101 Účelová komunikácia (obchvat) úsek I, úsek II; SO 106 Okružná križovatka „B“; SO 114 Účelová komunikácia medzi Strategickým parkom a križovatkou „B“; SO 115 Účelová komunikácia medzi križovatkami „B“ - „E“; SO 206 Most na komunikácii „B-E“ nad potokom Dobrotka; SO 303 PHS pri ÚK medzi križovatkami „B“ a „E“. 2. Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj ako „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2019/020992 zo dňa 3. apríla 2019 podľa § 3 ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v spojení so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v spojení s § 32, § 46, § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. 3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca nebol účastníkom predmetného konania a stavebný úrad nemal povinnosť sa s jeho námietkami vysporiadať. Poukázal na okruh účastníkov kolaudačného konania podľa ustanovenia § 78 ods. 1 stavebného zákona. V súlade s § 140c ods. 8 stavebného zákona preskúmal odvolanie žalobcu, a to v rozsahu, v akom namietal nesúlad povolenia na užívanie s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Žalovaný poukázal na to, že stavebnému konaniu, týkajúcemu sa povoľovanej stavby, predchádzalo posúdenie vplyvov na životné prostredie a námietky sťažovateľa boli prejednané v predmetnom zisťovacom konaní.

4. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 5. Žalobca namietal: (I) vecnú príslušnosť mesta Nitra rozhodovať v predmetnej veci, (II) nesplnenie podmienok pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona, (III) neposúdenie stavby v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákona o EIA“), (IV) správne orgány odignorovali povinnosť prerušiť konanie v prípade existencie konania o predbežnej otázke, (V) úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol dopravne a kapacitne vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej premávky, (VI) stavebný úrad v konaní o vydanie stavebného povolenia nemal upustiť od ústneho pojednávania, (VII) žalobcovi nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, (VIII) prvostupňový orgán s ním nekonal ako s účastníkom konania, (IX) prvostupňový orgán zmeškal lehotu na predloženie odvolania odvolaciemu orgánu, (X) arbitrárnosť rozhodnutia a (XI) nerešpektovanie Aarhurského dohovoru. 6. Žalovaný vo vyjadrení k jednotlivým žalobným bodom v podstatnom zotrval na svojej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 7. Podaním zo dňa 15. októbra 2019 spoločnosť MH Invest, s.r.o. požiadala o vstup do konania v predmetnej veci. Následne podaním zo dňa 3. februára 2020 uvedená spoločnosť zaslala správnemu súdu na vedomie uznesenie sp. zn. 26S/7/2019 zo dňa 26. septembra 2019, ktorým bolo zastavené konanie o správnej žalobe žalobcu. 8. Uznesením zo dňa 27. apríla 2021 správny súd pribral za účastníkov konania účastníkov administratívneho konania. 9. Účastník 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí s obsahom, dôvody v nej uvedené považuje za nesprávne, nedôvodné a bez opory v skutočnom skutkovom a právnom stave veci. Podľa jeho názoru nie je v tomto prípade možné pokračovať v súdnom konaní, pretože odpadol dôvod na jeho pokračovanie (§ 99 písm. g/ Správneho súdneho poriadku). Z uvedených dôvodov alternatívne navrhol, aby správny súd konanie zastavil, alebo aby v súlade s § 190 Správneho súdneho poriadku správnu žalobu zamietol.

10. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/49/2019-221 zo dňa 15. februára 2022 podľa § 191 ods. 1 písm. g) a ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) napádané rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 11. Správny súd v prvom rade skúmal vecnú príslušnosť správnych orgánov, pričom poukázal na § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom je aj zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý určuje pôsobnosť štátnej cestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť príslušných obcí. Mesto Nitra vo svojom rozhodnutí - stavebnom povolení uvádza, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 cestného zákona. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“. V súlade s § 77 stavebného zákona, potom kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie, teda Mesto Nitra. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný v súlade s § 3 ods. 5 písm. c) cestného zákona, a v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci. 12. Správny súd tiež skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, pričom mal za to, že žalobca podal žalobu ako zainteresovaná verejnosť. Podľa správneho súdu žalobca, ktorý bol účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra project“, mal byť účastníkom všetkých povoľovacích konaní ex lege (§ 24 ods. 2 zákona o EIA), a teda i konania o povolení časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok. Z administratívneho spisu je zrejmé, že stavebné orgány so žalobcom konali v stavebnom konaní o vydanie stavebného povolenia práve titulom toho, že bol účastníkom uvedeného zisťovacieho konania, avšak v kolaudačnom konaní už so žalobcom ako s účastníkom konania nekonali, čo vyplýva i zo samotného rozhodnutia žalovaného.

V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní bolo potrebné postupovať podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov kolaudačného konania, a teda určuje ich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia § 14 správneho poriadku. Správny poriadok má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom. Stavebný zákon v § 78 definuje účastníkov kolaudačného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s

15. Pokiaľ správne orgány pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzajú striktne len z § 78 ods. 1 stavebného zákona, ich postup nemožno považovať za súladný so zákonom. Z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.

16. Správny súd zaviazal prvostupňový orgán povinnosťou správne určiť okruh účastníkov konania, vysporiadať sa s námietkami, ktoré budú prípadne vznesené a rozhodnúť o žiadosti stavebníka. V tejto súvislosti dal správny súd do pozornosti správnych orgánov povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci. S povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný stav veci súvisí i povinnosť zisťovania, či a k akým zmenám došlo s odstupom času od začatia kolaudačného konania, teda v jeho priebehu, až k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, resp. k času, kedy bude rozhodované o odvolaní. V predmetnej veci je podľa súdu potrebné prihliadnuť i na to, že žalobca s poukazom na jeho tvrdenia je účastníkom kolaudačného konania, a to v súlade s ustanoveniami zákona o EIA.

17. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ 1) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

vymenúva účastníkov kolaudačného konania, je v konaniach podľa stavebného zákona, vrátane kolaudačného konania, vylúčená aplikácia § 14 správneho poriadku. Žalobcovi vzniklo postavenie účastníka konania na základe § 140c ods. 8 stavebného zákona, a teda nebol na svojich právach ukrátený; (III) požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti vzhľadom na ekonomické a sociálne dopady rozhodnutia na hospodárstvo SR.

20. Sťažovateľ 2 v kasačnej sťažnosti uviedol, že: (I) neboli splnené podmienky pre súdny prieskum napadnutých rozhodnutí a správny súd mal konanie zastaviť z dôvodu, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. Prvostupňové rozhodnutie bolo časovo obmedzené a uplynutím stanoveného dňa stratilo účinnosť.

Kolaudačným konaním sa nemenia fyzické aspekty lokality. Vymedzenie účastníctva v stavebnom zákone má prednosť pred jeho vymedzením v správnom poriadku. Právo účasti žalobcu v kolaudačnom konaní nezakladá ani § 140c ods. 8 stavebného zákona. Uvedené ustanovenie žalobcovi priznáva len právo podať odvolanie, o ktorom však správne orgány rozhodli, a teda neboli porušené žiadne práva žalobcu. Sťažovateľ tiež poukázal na rozdiel medzi § 80 ods. 1, § 34 ods. 1 a § 61 ods. 1 stavebného zákona, vo vzťahu k oznámeniu o začatí konania. Navyše, zákon o EIA neupravuje procesný postup povoľujúceho orgánu smerom k dotknutej verejnosti v povoľujúcich konaniach. Ak by sa teda v kolaudačnom konaní malo konať aj s účastníkmi EIA, nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia by im malo byť oznámené začatie konania. (III) aktívna legitimácia žalobcu je daná len v prípade, že žalobca uvedie konkrétne porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však žalobca neurobil.

Podľa žalobcu neobstojí ani argument, že v priebehu súdneho konania odpadol dôvod na jeho pokračovanie v dôsledku uplynutia doby, na ktorú bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/5/2020, 10Sžk/14/2019 a 3Sžk/6/2020. Rovnako žalobca nevzhliadol dôvody na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti a z kasačnej sťažnosti nevyplýva splnenie podmienok uvedených v § 449 SSP, čo je dôvodom na odmietnutie kasačnej sťažnosti. Alternatívne žalobca navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť a priznal mu právo na náhradu trov konania.

Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti kolaudačné konanie je potrebné považovať za povoľovací proces. Záverom navrhol, aby kasačný súd túto kasačnú sťažnosť buď odmietol, alebo zamietol.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že obe kasačné sťažnosti boli podané riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 SSP), smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému sú prípustné (§ 439 SSP), majú predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podaných kasačných sťažnostiach (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že obe kasačné sťažnosti sú dôvodné.

26. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 27.

„22. V prejednávanej veci mal kasačný súd z administratívneho a súdneho spisu za preukázané, že predmetom preskúmania zákonnosti správneho súdu bolo povolenie prvostupňového orgánu zo dňa 18. apríla 2018 na predčasné užívanie stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby do 31. mája 2019 a následné rozhodnutie žalovaného o odvolaní.

. .“ 24. Ustanovenie § 99 písm. g) SSP predstavuje osobitný dôvod zastavenia správneho súdneho konania bez meritórneho posúdenia správnej žaloby, ktorý je podmienený odpadnutím dôvodu na pokračovanie v konaní. Na rozdiel od situácií upravených v § 99 písm. c) a d) SSP, ako vyplýva už zo samotného znenia predmetného ustanovenia, pod odpadnutím dôvodu na pokračovanie v konaní nemožno považovať zrušenie napádaného rozhodnutia na základe uplatneného protestu či uplatneného mimoriadneho opravného prostriedku.

Dôvod zastavenia správneho súdneho konania podľa § 99 písm. g) SSP vychádza zo samotnej podstaty správneho súdnictva, ktorého rozhodovanie nemá plniť primárne akademické účely, ale má praktický zmysel - poskytovať efektívnu ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb, ktoré boli porušené alebo priamo dotknuté zákonom vymedzenou činnosťou verejnej správy, pred nezákonným výkonom verejnej moci (§ 2 ods. 2 SSP).

Zo všetkých jeho výkladových alternatív je preto potrebné preferovať tú, ktorá najväčšmi vyhovuje hodnotám a princípom zakotveným v Ústave. Osobitnú rolu tu zohráva práve maxima obsiahnutá v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy. Inými slovami, uplatňovanie § 99 písm. g) SSP nesmie viesť k odopretiu spravodlivosti a najmä k odopretiu prístupu k súdu takým fyzickým a právnickým osobám, ktoré boli ukrátené na svojich právach (osobitne na základných právach a slobodách) postupom orgánov verejnej moci.

Náhrada škody, ktorá vznikla nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy a ktorej uplatnenie je podmienené konštatovaním nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), je pritom rovnako základným právom fyzických a právnických osôb (čl. 46 ods. 3 Ústavy).

28. V preskúmavanej veci ide nepochybne o situáciu, kedy na základe povolenia na predčasné užívanie stavby došlo aj k realizácii práv týmto rozhodnutím povolených (práva užívať stavbu), a teda došlo aj k prípadnému zásahu do žalobcom namietaného práva na životné prostredie. Ústavný súd v takomto prípade práve u zainteresovanej verejnosti jasne v náleze č. k. III. ÚS

námietkou žalovaného preto uvádza, že správny súd konal v súlade so zákonom, ako aj s už ustálenou rozhodovacou činnosťou ústavného ako aj kasačného súdu, keď konanie v tejto veci bez ďalšieho nezastavil. 29. Ak žalovaný v kasačnej sťažnosti poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 24. januára 2018, sp. zn. 10Sžk/11/2016, išlo práve o také rozhodnutie, ktorého závery boli následne vyššie citovanými rozhodnutiami ústavného súdu zrušené ako neústavné a došlo v tejto otázke k ustáleniu judikatúry tak ako je uvedené v bodoch 24 - 28 tohto rozhodnutia.“ (II) K účastníctvu zainteresovanej verejnosti v kolaudačnom konaní

Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods. 1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.

32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená (účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.

35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl. 11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.

miesta prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31). 37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA, realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f/ zákona o EIA).

krajiny. 39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo

40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania.

41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA.

30. Zároveň vo vzťahu k námietke žalobcu, že sťažovateľ nebol riadne zastúpený svojou zamestnankyňou pri podávaní kasačnej sťažnosti, túto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže na č. l. 268 súdneho spisu sa nachádza splnomocnenie pre pracovníčku žalovaného na spísanie kasačnej sťažnosti. Rovnako žalovaný ako prílohu kasačnej sťažnosti zaslal súdu aj kópiu diplomu svojej zamestnankyne (č. l. 269), na základe ktorého mal kasačný súd za to, že žalovaný splnil podmienku zastúpenia v kasačnom konaní v zmysle § 449 ods. 2 písm. a) SSP.

VI. Záver

32. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sťažovateľov 1 a 2 boli dôvodné a napádaný rozsudok správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v Bratislave, a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude posúdiť, či povolením na predčasné užívanie stavby nedošlo aj k povoľovaniu samotnej realizácie stavby, teda k povoľovaniu činnosti, čo by mohlo odôvodňovať postavenie žalobcu ako účastníka kolaudačného konania. V opačnom prípade správny súd meritórne, v kontexte žalobcových námietok, preskúma rozhodnutia napadnuté správnou žalobou. 33. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 34. Návrh sťažovateľov 1 a 2 na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd zamietol v zmysle druhej vety § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu dospel k záveru, že požadované vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je vo svojich následkoch týkajúcich sa „zmrazenia“ právnych účinkov napadnutého rozsudku správneho súdu jednak vo svojej podstate konzumované právnymi účinkami rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti a predovšetkým z dôvodu uplynutia doby platnosti preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov, by sa aj tak následok predpokladaný § 447 SSP priznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti nemohol dostaviť.