← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·17. 7. 2025

3Svk/45/2023

ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200157.1

ZamietaOdmietaVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
KE-6S/30/2023
IČS
7023200157
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31820174, zastúpený : Tkáč Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice- mestská časť Staré Mesto , IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, Trnava, za účasti 1) Land Hunters s.r.o., so sídlom Horní Náměstí 3, Vsetín, Česká republika, IČO: 081 52681, 2) Obec Dolný Bar, Dolný Bar 30, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2022/012196-002 zo dňa 31. marca 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/59/2022 zo dňa 17. januára 2023, ECLI:SK:KSTT:2023:2022200131.2, takto

rozhodol:

Uznesenie

Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/59/2022-244 zo dňa 17. januára 2023 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh konania na správnom súde

1. Krajský súd v Trnave (ďalej „správny súd“) uznesením sp. zn. 14S/59/2022 zo dňa 17.01.2023, (ďalej „napadnuté uznesenie“), podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej „SSP“) správnu žalobu žalobcu odmietol ako oneskorene podanú. Súčasne rozhodol o trovách konania tak, že účastníci ako aj ďalší účastníci nemajú nárok na ich náhradu. 2. Správny súd v odôvodnení uznesenia poukázal na skutočnosť, že žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania bolo rozhodnutie žalovaného doručené dňa 1.4.2022 a v zmysle ust. § 181 ods. 1 SSP lehota na podanie žaloby uplynula dňa 1.6.2022. Žalobca podal správnu žalobu elektronicky dňa 7.6.2022, teda oneskorene. 3. Súčasne uviedol, že nemohol odvodiť plynutie lehoty na podanie žaloby podľa § 181 ods. 3 SSP, teda od 7.4.2022, kedy napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nakoľko v danom administratívnom konaní sa rozhodovalo o odvolaní žalobcu a teda žalobca mal v tomto konaní priamo postavenie účastníka konania, ktorému sa rozhodnutie doručovalo a nie postavenie zainteresovanej verejnosti. Na podporu svojho záveru poukázal a aj citoval závery plynúce z uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžk/30/2021 zo dňa 16.11.2021.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti

4. Žalobca ako kasačný sťažovateľ napadol uznesenie správneho súdu kasačnou sťažnosťou, v ktorej uplatnil kasačné námietky podľa § 440 ods.1 písm. f), g) a j) SSP. 5. Citoval článok 29 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky pričom zdôraznil, že je ekologickou organizáciou, ktorá identifikovala, že štátna správa v oblasti životného prostredia systémovo zlyháva. Poukázal na to, že jeho činnosť smeruje k čo najvyššej možnej miere ochrany životného prostredia v zmysle Ústavy Slovenskej republiky ako aj ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Svojou činnosťou teda presadzuje verejný záujem. 6. Namietal správnosť záveru správneho súdu, že v prejednávanej veci nie je možné odvodiť začiatok plynutia lehoty na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods.3 SSP. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 306/2010 zo dňa 8.12.2010 a komentár vo „Veľkom komentári C.H. Beck“ k ustanoveniu § 181 ods. 3 SSP s tým, že zainteresovaná verejnosť je subjektom s osobitným oprávnením na podanie správnej žaloby a preto na neho nedopadajú obmedzenia vyplývajúce z ustanovenia § 181 ods.1 SSP. Zdôraznil, že zainteresovanej verejnosti plynie lehota na podanie správnej žaloby vždy od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, bez ohľadu na to, či bola účastníkom administratívneho konania. V takomto prípade je zainteresovaná verejnosť subjektom sui generis, čo znamená, že žalobcom je verejnosť ako celok reprezentovaná konkrétnym subjektom. 7. Taktiež poukázal na čl. 9 Aarhuského dohovoru s tým, že výklad práva, ktorým sa reštriktívne vykladá oprávnenie na prístup k spravodlivosti je v rozpore so záväzkom, ktorý prevzala Slovenská republika ako strana Aarhuského dohovoru. Citoval z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 244/09 zo dňa 29.9.2009 s tým, že napadnuté

uznesenie

správneho súdu závery vyplývajúce z tohto nálezu nerešpektuje. 8. Záverom zdôraznil, že ak by mal zákonodarca v úmysle rozlišovať pri stanovení začiatku plynutia lehoty na podanie správnej žaloby situáciu keď bola zainteresovaná verejnosť účastníkom administratívneho konania, tak by tak učinil. Pre prípad, že by mal kasačný súd nejasností pri aplikácii práva Európskej únie navrhol podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ. 9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žiadal, aby bola ako nedôvodná zamietnutá. Postup správneho súdu a jeho závery považoval za zákonné. 10. Ďalší účastníci sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne.

12. Kasačný súd považuje za podstatné zdôrazniť, že napadnutým rozhodnutím správneho súdu nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci, ale k odmietnutiu správnej žaloby ako oneskorene podanej. Podstatou sporu je potom vyriešenie otázky, či počítanie lehoty na podanie správnej žaloby žalobcom v?postavení zainteresovanej verejnosti sa spravuje vždy iba ustanovením § 181 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, alebo v prípade, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti bol súčasne účastníkom dotknutého administratívneho konania, sa počítanie lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanou verejnosťou spravuje ustanovením §?181 ods. 1 SSP.

13. Kasačný súd poukazuje na to, že uvedená právna otázka tak, ako je vyjadrená v predchádzajúcom odseku tohto rozhodnutia bola taktiež predmetom posúdenia veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“).

Kasačný súd cituje z uznesenia sp. zn. 19SVs/7/2024 zo dňa 30.apríla 2025 podstatnú časť odôvodnenia rozhodnutia Veľkého senátu, v ktorej sú vyjadrené závery, ktoré dopadajú aj na posúdenie v prejednávanej veci.

14. Konkrétne Veľký senát konštatoval, že „. . .že?ustanovenie § 181 ods. 3 SSP považuje za jednoznačné. Nesporne z?neho vyplýva všeobecná?požiadavka formulovaná zákonodarcom tak, že zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.“ 15. Ďalej uviedol, že „ v?rámci posudzovania spornej otázky nie je možné neprihliadať - popri požiadavke na rovnosť účastníkov konania - aj na iné ústavné, príp. zákonné princípy, ktoré by alternatívnym výkladom - odkláňajúcim sa od vlastného znenia ustanovenia § 181 ods. 3 SSP - mohli byť dotknuté. V?prvom rade je to najmä princíp právnej?istoty a s ním spojená požiadavka na predvídateľnosť práva a?legitímne očakávania fyzických osôb a?právnických osôb, že ak budú konať určitým - zákonom predpokladaným - spôsobom, bude to viesť k následkom, ktoré platné právo s takýmto konaním spája (v?súdenej?veci: včasnosť podania správnej žaloby, ak je táto podaná v?lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu).“

16. Tu je zároveň potrebné dodať, že uvedená požiadavka musí ešte striktnejšie platiť v?prípadoch, kedy sa interpretovanou právnou normou má modifikovať procesný postup, ktorý zakotvuje predpoklady pre realizáciu ústavného práva tejto osoby - napr. jej?prístupu k?súdu, resp. k?súdnej ochrane (čl. 46 a?nasl. Ústavy SR). Ak zákonodarca v?prípade zainteresovanej verejnosti viazal v?ustanovení § 181 ods. 3 SSP začiatok plynutia lehoty na?podanie správnej žaloby vždy a bez akýchkoľvek obmedzení na právoplatnosť rozhodnutia správneho orgánu, proti ktorému žaloba smeruje, potom alternatívny výklad (ktorý naviac nekorešponduje s jednoznačným znením samotnej právnej normy) a ktorý takúto diferenciáciu fakticky zavádza, v skutočnosti tomuto subjektu redukuje právny priestor na získanie súdnej?ochrany tak, ako mu ho vymedzil zákonodarca.

17. V?prospech zachovania interpretácie právnej úpravy tak, ako je táto vyjadrená v?ustanovení § 181 ods. 3 SSP, svedčí pritom nielen samotná požiadavka primárne vychádzať pri výklade zákona z?jeho znenia (k tomu pozri aj bod 21 vyššie), ale - v?okolnostiach súdenej?veci - tento prístup podporujú aj iné interpretačné metódy, ktoré veľký senát vo veci uplatnil. V?tomto kontexte je možné uviesť, že samotné znenie SSP už v?súčasnosti akúsi?procesnú dvojkoľajnosť vnímania zainteresovanej verejnosti, príp. zainteresovanej verejnosti a?iných účastníkov konania, pozná - vrátane procesných rozdielov medzi nimi (k?tomu pozri aj body 31 a?nasl. tohto uznesenia). Toto vyplýva napr. z?ustanovenia § 7 písm.?a)?SSP, kedy pre prípustnosť správnej žaloby zainteresovanej verejnosti je vo?všeobecnosti potrebné, aby táto podala v?správnom konaní riadny opravný prostriedok - za?podmienky, že takéto oprávnenie mala, t. j. bola účastníkom administratívneho konania (a?opravný prostriedok zákon pripúšťal). Ak by zainteresovaná verejnosť nebola účastníkom administratívneho konania, takúto povinnosť (pre prípustnosť správnej žaloby) by podľa § 7 písm. a), logicky, nemala.

Tiež je možné doplniť, že špecifickosť určovania plynutia lehôt na podanie správnej žaloby rôznym účastníkom konania rôzne, vyplýva napr. dokonca aj priamo z ustanovenia § 181 ods. 3 SSP v?spojení s § 181 ods. 1 SSP - kým?zákonodarca vo vzťahu k?zainteresovanej verejnosti určil, že tejto lehota na podanie správnej žaloby proti opatreniu orgánu verejnej správy začína plynúť od „vydania opatrenia“ (pozn. v?prípade súdneho prieskumu opatrení), účastníkovi konania podľa § 178 ods. 1 SSP táto?lehota začína plynúť až od „oznámenia opatrenia“ (§ 181 ods. 1 SSP). Aj z uvedeného je?potom možné dospieť k?záveru, že zákonodarca zrejme nemal zámer „nastaviť“ medzi?účastníkmi konania (možnými žalobcami) - v?otázke začiatku plynutia lehôt na podanie správnej žaloby - stav absolútnej rovnosti, ale prihliadal na špecifiká, ktoré s?ich statusom môžu súvisieť.

Znenie ustanovenia § 181 ods. 3 SSP potom veľký senát nemohol vyhodnotiť ani ako prípadnú nedokonalosť zákonodarcu, príp. jeho opomenutie dôsledne rozlišovať medzi?situáciami, kedy zainteresovaná verejnosť bola, resp. nebola účastníkom administratívneho konania.

Naopak, je potrebné prijať záver, že ak zákonodarca v?určitej časti zákona právnu úpravu formuluje tak, že tento rozdiel vníma a?k?nemu viaže určitú - rozhodnú?skutočnosť, potom situácie, kedy tak nerobí (a to je aj nerozlišovanie začiatku plynutia lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanou verejnosťou, a?to bez ohľadu na to, či táto bola alebo nebola účastníkom administratívneho konania), je potrebné vnímať ako vôľu, zámer zákonodarcu, nie ako nedostatok, ktorý má byť kompenzovaný súdnym výkladom (k?tomu pozri aj bod 32).

18. Pri posudzovaní toho, či je dôvodné kompenzovať stav vyššie naznačenej procesnej nerovnováhy medzi zainteresovanou verejnosťou (§ 178 ods. 2 SSP) a?inými účastníkmi konania (§ 178 ods. 1 SSP) interpretáciou právnej úpravy, ktorá je (i) fakticky nesúladná s?vlastným znením zákona, a?to (ii) naviac za možného zásahu do iných ústavných princípov (právna istota, predvídateľnosť práva, legitímne očakávania zainteresovanej verejnosti viažuce sa k?jasnému zneniu ustanovenia § 181 ods. 3 SSP), musel veľký senát skúmať aj celkové následky toho-ktorého interpretačného prístupu a tieto navzájom pomerovať.

Nemohol pritom?opomenúť východiskovú tézu, že v?právnom štáte majú fyzické osoby a právnické osoby svoje práva a?povinnosti abstrahovať primárne z?vlastného znenia objektívneho práva, nie?z?jeho dodatočnej interpretácie zo strany súdov. Každá (súdna) interpretácia právnej normy v podobe odklonu od jej vlastného znenia totiž predstavuje - vo svojej podstate - určitý zásah do princípu právnej istoty a?predvídateľnosti práva

19. Tu potom veľký senát uvádza, že i keď v procese oznamovania rozhodnutí správneho?orgánu účastníkom administratívneho konania nepochybne môže dôjsť k?rozdielom v?dátume ich oznámenia, tak účastník konania chrániaci svoje subjektívne práva (§ 178 ods.?1?SSP), ako aj zainteresovaná verejnosť (§ 178 ods. 3 SSP) majú podľa zákona na podanie správnej žaloby nakoniec vždy dvojmesačnú lehotu.

Samotná skutočnosť, že táto lehota má?(môže mať) iný začiatok, a?logicky, aj koniec, účastníkovi konania - žalobcovi podľa § 178 ods. 1 SSP - na jeho právach neuberá. Naopak, výklad, ktorý by predstavoval zavedenie diferenciácie lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanou verejnosťou podľa toho, či?táto bola alebo nebola účastníkom administratívneho konania, a to bez toho, aby toto vyplývalo priamo zo zákona, (i) v skutočnosti uberá z práv zainteresovanej verejnosti tak, ako?tieto práva jednoznačne vo vzťahu k?nej vymedzil zákonodarca, a?to (ii) za súčasného zásahu do iných významných ústavných princípov, ktoré - podľa názoru veľkého senátu - musia požívať aspoň takú ochranu ako je rovnosť účastníkov konania (právna istota, predvídateľnosť práva, legitímne očakávania a i.). Ani argumentácia vhodnosťou

zachovania?rovnakého času na prípravu a?podanie žaloby plynúceho od doručenia rozhodnutia pre všetkých potom nemôže sama o sebe predstavovať rozhodujúci dôvod pre taký výklad jazykovo jasne vyjadreného pravidla ustanoveného v § 181 ods. 3 SSP, ktorý by viedol k?porušeniu iných ústavných princípov a mohol by byť pre príslušníkov zainteresovanej verejnosti prekvapivý - vrátane následku zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby.

Podľa?názoru veľkého senátu nebolo v?okolnostiach súdenej veci možné prijať taký výklad vzniknutej právnej situácie, ktorý by vo svojej podstate znamenal odobrenie stavu, kedy?sa?obsah konkrétneho procesného práva spojeného naviac s?výkonom ústavného práva dotknutej osoby (prístup k súdu) určuje, resp. identifikuje inak ako jednoznačným znením zákona, a?to naviac v?situácii, kedy by súd pozitívne právo svojím výkladom nie dopĺňal,

príp. ?by ho upresňoval z?dôvodu neurčitosti, ale - naopak - fakticky by sa odkláňal od jasného a určitého znenia normatívneho textu. 20. Veľký senát má potom vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti za to, že?naznačená interpretačná línia predstavuje menej invazívny zásah do objektívneho práva - vrátane ústavných princípov, ktoré je v?rámci výkladu práva súd povinný rešpektovať (k tomu pozri aj body 21 a?22 vyššie) a zároveň aj do individuálnej právnej sféry jednotlivých kategórií

dotknutých subjektov. ?Preto vo veci konštatuje nevyhnutnosť striktnej aplikácie ustanovenia §?181 ods. 3 SSP - bez ohľadu na to, či zainteresovaná verejnosť bola alebo nebola účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté administratívne

rozhodnutie. 21. Veľký senát sa stotožnil s nosnou argumentáciou predkladajúceho senátu o?potrebe?bezvýnimočnej aplikácie ustanovenia § 181 ods. 3 SSP vo všetkých prípadoch, kedy?je správna žaloba podaná zainteresovanou verejnosťou prihliadajúc aj na to, že?zainteresovaná verejnosť je procesným subjektom sui generis vystupujúcim na?ochranu? verejného záujmu v?oblasti životného prostredia, zatiaľ čo účastník (fyzická alebo?právnická osoba v?procesnom postavení žalobcu) v?rámci správneho súdneho konania bráni svoje

subjektívne práva. Predmetný rozdiel je pritom vo viacerých aspektoch materiálny?a?prejavuje sa aj v?tom, že dôsledné terminologické rozlišovanie medzi žalobcom ako fyzickou alebo právnickou osobou a?žalobcom ako zainteresovanou verejnosťou, a?to?v?ustanoveniach § 61 SSP, § 178, či 181 ods. 1 a?3 SSP, premieta SSP aj do teleologického nastavenia podmienok prístupu jednotlivých typov žalobcov k?správnemu súdu.

22. Tu veľký senát zdôrazňuje, že podmienka splnenia žalobnej legitimácie pre fyzickú a?právnickú osobu ustanovená v § 178 ods. 1 SSP v?spojení s § 177 ods. 1 SSP obsahuje predpoklad, že fyzická a?právnická osoba sa podanou žalobou môže domáhať len ochrany svojich subjektívnych práv. Naproti tomu, zainteresovaná verejnosť môže podať žalobu výlučne vtedy, ak tvrdí, že bol porušený verejný záujem v?oblasti životného prostredia (§?178?ods. 3 SSP v?spojení s § 177 ods. 2 SSP); jej žalobná legitimácia teda nie je viazaná na?ochranu subjektívnych práv konkrétnych osôb. V?dôsledku tohto rozlíšenia je odlišná aj?právna úprava lehôt na podanie správnej žaloby, kde v?prípade žalobcu ako fyzickej a?právnickej osoby plynie odo dňa oznámenia rozhodnutia (§ 51 ods. 1 správneho poriadku) a?v?prípade zainteresovanej verejnosti odo dňa jeho právoplatnosti.

23. Ak teda § 181 ods. 3 SSP ustanovuje osobitné pravidlo pre počítanie lehoty na?správnu?žalobu podávanú zainteresovanou verejnosťou, vzhľadom na systematiku zákona a?dôsledné rozlišovanie zainteresovanej verejnosti ako osobitného žalobcu a?iných typov žalobcov, neobstojí záver, príp. predpoklad, že by zainteresovaná verejnosť mala byť - čo i?len implicitne - podmnožinou pojmu „fyzická a právnická“ osoba uvedeného v § 181 ods. 1 SSP. Ustanovenie § 178 a?následne § 181 totiž výslovne a?systematicky počítajú s troma druhmi žalobcov - fyzická a?právnická osoba chrániaca svoje subjektívne práva, prokurátor chrániaci verejný záujem a?zainteresovaná verejnosť chrániaca verejný záujem na životnom prostredí. S?týmito žalobcami Správny súdny poriadok jednak spája ich aktívnu žalobnú legitimáciu a?následne s nimi v?rovnakej systematike spája aj lehotu na podanie správnej žaloby.

24. Výklad, v?zmysle ktorého je lehota zainteresovanej verejnosti (bez ohľadu na jej faktickú účasť v?správnom súdnom konaní) na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 3 SSP viazaná vždy na právoplatnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo moment vydania opatrenia orgánu verejnej správy, v?plnom rozsahu korešponduje aj s?interpretačnou zásadou terminologickej jednotnosti právneho predpisu (pozri aj legislatívne vymedzenie v § 9 ods.?3?zákona č. 400/2015 Z. z. o?tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej?republiky a?o?zmene a?doplnení niektorých zákonov v?znení neskorších predpisov - nie je teda prípustné vykladať slovné spojenie zainteresovaná verejnosť v § 178 ods. 3 a?v?§?181?ods. 3 SSP odlišne). 25. Veľký senát súčasne dodáva, že odlišné (odlišným rozhodnutím prezentované) závery nemožno vyvodiť ani z?dôvodovej správy k?SSP. Časť dôvodovej správy (tlač č. 1335, VI.?volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky) už k § 42 SSP uvádza: Správnu žalobu môže zainteresovaná verejnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia alebo vydania opatrenia, vo vzťahu ku ktorým tvrdí, že ním bol porušený verejný?záujem v oblasti životného prostredia (§ 178 ods. 3 a § 181 ods. 3). Hoci je časť dôvodovej správy k § 181 SSP opisná, jej ratio je premietnuté práve do dôvodov pre prijatie §?42 SSP a neobsahuje žiadne indície či úvahy, ktoré by mohli odôvodňovať správnosť záverov uvedených v?odlišnom rozhodnutí. 26. Veľký senát tak záverom sumarizuje, že argumentácia v prospech uplatnenia § 181 ods.?3 SSP aj na zainteresovanú verejnosť, ktorá mala postavenie účastníka konania v?administratívnom konaní, má oporu (i) v?jazykovom výklade?§ 181 ods. 3 SSP, (ii)?v?systematickom výklade § 181 ods. 3 v?kontexte § 61 SSP a § 178 SSP, resp. systematického výkladu SSP ako celku, (iii) v?odbornej komentárovej spisbe (por. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C.?H. Beck, 2018, 278 s.), keď (iv) oporu pre odlišné úvahy nepodporuje ani dôvodová správa k?SSP a?najmä (v) potreba aplikácie ustanovenia § 181 ods. 3 v?jeho doslovnom znení je?determinovaná aj vzájomným pomerovaním následkov tej-ktorej interpretačnej línie, a?to?najmä v?kontexte ochrany princípov právneho štátu. 27. Konštatovaný záver veľkého senátu znamená, že?správny súd vec nesprávne právne posúdil, ak mal za to, že ak zainteresovaná verejnosť mala v administratívnom konaní postavenie účastníka konania, začiatok plynutia lehoty na podanie správnej žaloby sa posudzuje podľa § 181 ods.1 SSP.

IV. Záver

28. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že?napadnuté

uznesenie

správneho súdu vychádza z?nesprávneho právneho posúdenia veci (§?440 ods. 1 písm. g) SSP) a preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave a?vec vrátil Správnemu súdu v?Bratislave (právnemu nástupcovi Krajského súdu v?Trnave podľa zákona č.?151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na?ďalšie?konanie. 29. V ďalšom konaní správny súd posúdi včasnosť podania správnej žaloby v zmysle ust. § 181 ods. 3 SSP a v prípade, že bola podaná včas, správnu žalobu vecne preskúma v?rozsahu a?z?dôvodov vymedzených žalobnými bodmi. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 30. Tento rozsudok prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§

463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 17. júla 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 3Svk/45/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik