3Svk/46/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200371.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 73S/15/2020
- IČS
- 6020200371
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 01 Bratislava, P. O. Box 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/020299-004 zo dňa 17. júla 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 73S/15/2020-86 zo dňa 28.04.2022, takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa zamieta. III. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie
1. Rozhodnutím č. OVZ SU 37532/2279/2020/HOM z 21.04.2020 stavebný úrad povolil stavbu „Malopodlažné bytové domy Graniar - 1. etapa“ umiestnenú na pozemku XXXX/XX, s napojením na inžinierske siete na parcelách KN C č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX v k. ú. C. C. (ďalej „stavebné povolenie“). Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie s poukazom na § 140c ods. 2, 8, 12, § 66 ods. 2 stavebného zákona s tým, že na predmetnú stavbu prebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
2. Stavebný úrad listom sp. zn. OVZ SU 69645/2279/2020/HOM z 08.06.2020 žalobcovi vysvetlil, že povoľovaná stavba nepodliehala vykonaniu zisťovacieho konania a žalobca nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie odvolania. Žalobca dňa 25.06.2020 doručil Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej „žalovaný“) podanie označené ako „Výzva na odstránenie nečinnosti“ a žiadal, aby vzhľadom na nečinnosť stavebného úradu vo veci rozhodol sám. Žalovaný listom zo 17.07.2020 sp. zn. OU-BB- OVBP2-2020/020299-2 SA označeným ako „Výzva na odstránenie nečinnosti - oznámenie“ (ďalej „napadnuté opatrenie“) žalobcovi po podrobnom vysvetlení oznámil, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonmi.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého opatrenia a žiadal ho zrušiť. Tvrdil o. i., že: · žalovaný aj stavebný úrad mali vychádzať z ust. § 140c ods. 8 až 10 stavebného zákona, ktorá je osobitnou úpravou aj k ustanoveniu § 59 stavebného zákona.
Nie je preto relevantné, či žalobca bol účastníkom konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale to, že obsahom odvolania boli námietky nesúladu vydaného povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Predmetná stavba podliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, z verejne dostupných údajov (Y..G..K. <D.:/. .G..K.>) je zrejmé, že rovnaký žiadateľ požiadal žalovaného o posúdenie vplyvov na životné prostredie za účelom výstavby obytného súboru v lokalite Graniar, proces posudzovania bol ukončený vydaním rozhodnutia; · poukázal na zásadu širšieho chápania pojmu účastník správneho konania vychádzajúc z výkladu § 14 Správneho poriadku, je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; · poukázal na Aarhuský dohovor a rôzne predpisy na úseku ochrany životného prostredia; · o priznaní, resp. nepriznaní postavenia účastníka konania je potrebné vydať samostatné procesné rozhodnutie. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe o. i. uviedol, že na Y..G..K. <D.:/. .G..K.> sú zverejnené
výstupy z procesu EIA inej stavby, konkrétne stavby „Obytný súbor Graniar - Banská Bystrica“ na iných pozemkoch KN C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/Xvk. ú. C. C., ktorý tvorí päť štvorpodlažných bytových domov s 240 bytmi, o čom priložil dôkaz - zámer činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z., týkajúci sa tejto stavby z októbra 2016. 5. Žalobca zotrval na svojej argumentácii.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) žalobu ako nedôvodnú zamietol. V podrobnom odôvodnení k žalobným námietkam uviedol: · žalobca nijako nepreukázal, že stavba „Malopodlažné bytové domy Graniar - 1. etapa“ podliehala vykonaniu zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, od čoho odvodzoval splnenie podmienok na podanie odvolania a podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona, konštatoval len, že rovnaký navrhovateľ požiadal žalovaného o posúdenie vplyvov na životné prostredie, ktoré bolo ukončené rozhodnutím, za účelom výstavby obytného súboru v lokalite Graniar, neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti preukazujúce, že stavebný úrad a žalovaný sa v tejto skutkovej otázke mýlili; · stavebný úrad a žalovaný v súlade so zisteným skutkovým stavom, ktorý ani po podaní správnej žaloby nebol sporný (keďže nebol relevantne spochybnený), na jeho základe dospeli k záveru, že žalobcovi neprináleží podanie odvolania v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona v nadväznosti na ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona a ust. § 53 ods. 1 Správneho
poriadku; · žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe predložil „Zámer činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z.“ z októbra 2016 týkajúci sa „Obytného súboru Graniar - Banská Bystrica“, umiestnený na odlišných pozemkoch než stavba „Malopodlažné bytové domy Graniar - 1. Etapa“, ktorý podliehal zisťovaciemu konaniu, zjavne išlo o inú činnosť, než bola stavba povolená stavebným povolením, proti ktorému žalobca podal odvolanie, čo žalovaný nevyvrátil, takže to v konaní nebolo sporné (správny súd nebol oprávnený iniciatívne vyhľadávať informácie, ktoré by to mohli vyvrátiť, nakoľko nenahrádza žalobcu); · právo podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v povoľovacom (stavebnom) konaní má aj ten, kto nebol účastníkom stavebného konania alebo konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale za splnenia podmienky, že tomuto povoľovaciemu konaniu predchádzalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie. Vzhľadom na to, že také konanie vydaniu stavebného povolenia nepredchádzalo, žalobca v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona nemal právo podať odvolanie proti stavebnému povoleniu; · stavebný zákon ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov stavebného konania, preto je použitie ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku vylúčené (§ 140 stavebného zákona), žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých svoje tvrdenie o postavení účastníka konania stavebného konania podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku odvodzuje; · žalobcom citované ustanovenia stavebného zákona, zákona č. 24/2006 Z. z. a správneho poriadku, zabezpečujúce dosiahnutie cieľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru i cieľa účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie neboli v danom prípade aplikovateľné; · ust. § 178 ods. 3 SSP žalobcovi (v postavení zainteresovanej verejnosti) aj v prípade, keď nebol účastníkom predmetného stavebného konania, umožňuje podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy (stavebnému povoleniu), pokiaľ bude tvrdiť, že
vydaním takéhoto rozhodnutia bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. V nadväznosti na ust. § 42 ods. 1 písm. a/ SSP však musí ísť o konania týkajúce sa životného prostredia, v ktorých má zainteresovaná verejnosť právo na účastníctvo v konaní plynúce z osobitných predpisov;
· ak sa účastníctva v správnom konaní domáha osoba, ktorej také právo nepatrí, konajúci orgán o tom vydá v súlade s § 14 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku procesné rozhodnutie. To platí, ak sa taká osoba domáha účasti v správnom konaní riadne začatom. Iniciovať začatie správneho konania, resp. odvolacieho konania, ktoré predstavuje relatívne samostatnú fázu správneho konania, však predstavuje inú situáciu. Správne konanie, ktoré je riadne začaté, vyžaduje ustálenie okruhu účastníkov konania. To však neplatí pre konanie, resp. jeho štádium, ktoré sa nikdy nezačalo, nakoľko podanie, ktorým sa malo začať, bolo neúčinné pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie osoby, ktorá ho urobila. Pokiaľ v takom prípade stavebný úrad neformálnym úkonom žalobcovi oznámil, ako naložil s jeho odvolaním proti stavebnému povoleniu a z akých dôvodov, s čím sa stotožnil žalovaný v rámci vybavenia návrhu na odstránenie nečinnosti, nemožno im vyčítať, že postupovali v rozpore so zákonom, že boli so žalobcom nesúčinní pri vybavovaní jeho podaní ani to, že žalobcovi neposkytli dostatočné informácie o tom, prečo jeho podania neboli vybavené ním požadovaným spôsobom.
Nesúhlas účastníka konania s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého opatrenia neznamená nedostatok dôvodov napadnutého opatrenia, ktoré obsahuje zrozumiteľnú argumentáciu; · ani z ust. § 19 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí neplynie osobitné oprávnenie podať kýmkoľvek (ani žalobcom) správnu žalobcu proti správnemu aktu, o ktorom sa domnieva, že ním hrozí poškodenie životného prostredia.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného
a) kasačná sťažnosť 7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Žiadal konanie predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ (ďalej „SDEÚ“) a rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 8. Dôvodom predloženia prejudiciálnej otázky malo byť zistenie, či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány, je v súlade so Smernicou EIA a či výklad práva, ktorý nepriznáva účastníctvo verejnosti v nasledujúcich povoľovacích konaniach po konaní EIA len z dôvodu delenia posúdeného zámeru na menšie časti, je v súlade so Smernicou EIA. 9. Sťažovateľ podal rozsiahlu kasačnú sťažnosť, v ktorej opísal svoje pôsobenie, záujem na ochrane životného prostredia, výhrady voči údajnej diskreditačnej kampani zo strany bývalého ministra hospodárstva SR a príslušné právne predpisy. Dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP popísal obšírne a všeobecne, avšak možno ho zhrnúť nasledovne: · Nie je sporné, že prebehlo posudzovanie vplyvov na celý Obytný súbor Graniar, výklad zákona, kedy správny orgán tvrdí, že časť obytného súboru, ktorý je funkčne a priestorovo nerozlučne spätý s celým obytným súborom, nepodliehala posudzovaniu vplyvov, je výlučne účelový, formalistický a nezákonný; · Bolo by neúčelné, nehospodárne a bezpredmetné, ak by ku každej stavebnej fáze prebiehalo samostatné konanie o posudzovaní vplyvov, takýto postup by bol v rozpore so zákonom o EIA, obchádzal by sa jeho účel. Platí to aj opačne, nemožno nepriznať postavenie účastníka konania verejnosti, ak sa stavebné konanie týka len časti celého zámeru, ktorý bol posudzovaný podľa zákona o EIA; · Aarhuský dohovor a Smernica o EIA používajú pojmy povolenie činnosti/schválenie činnosti, ktorými sa myslí rozhodnutie o posúdení vplyvov. Nový zákon EIA oproti predchádzajúcemu zákonu č. 127/1997 Z. z. stanovil nové typy rozhodnutí (§19, § 29), je potrebné ust. § 24 ods. 1 písm. e) zákona o EIA vykladať tak, že správny orgán má povinnosť zverejniť všetky informácie dôležité pre vydanie akéhokoľvek rozhodnutia podľa zákona o EIA; · Súčasťou zámeru Obytného súboru Graniar je výstavba malopodlažných bytových domov. Aj keď sa zámer slovne nezhoduje s konaním pred stavebným úradom, neznamená to, že sa nejedná o totožné veci, stavebné povolenie je priamo, funkčne a priestorovo spojené s obytným súborom Graniar, ktorý podliehal posudzovaniu; · Nesúhlasil so závermi, uvádzanými v odôvodnení rozsudku, ohľadom výkladu § 19 zákona č. 17/1992 Zb., a poukazoval na potrebu eurokonformného výkladu v oblasti ochrany životného prostredia. b) stanovisko žalovaného 10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti opäť vysvetlil, že sa jedná o dve rozdielne investičné akcie a žiadna z nich netvorí „funkčne a priestorovo nerozlučne spätú časť“, resp. „stavebnú fázu“ tej druhej. Navrhol vykonať dokazovanie a pripojil nákresy z katastrálnej mapy s vyznačením pozemkov oboch investičných zámerov. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.
IV. Konanie pred kasačným súdom
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
12. Sťažovateľ síce podal rozsiahlu kasačnú sťažnosť, ale jej obsah bol na mnohých miestach neurčitý a s prejednávanou vecou nesúvisiaci. Kasačná sťažnosť musí byť naformulovaná dostatočne konkrétne, pretože kasačnému súdu nepatrí úloha namiesto sťažovateľa vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany správneho súdu. V kasačnej sťažnosti zjavne absentuje vymedzenie uplatneného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spôsobom, ako to vyžaduje § 440 ods. 2 SSP. Z kasačnej sťažnosti nemožno zistiť, aké konkrétne právne posúdenie správneho súdu považuje sťažovateľ za nesprávne a zároveň, logicky, absentuje aj akákoľvek sťažovateľova argumentácia ohľadom toho, v čom má spočívať nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP musí byť v kasačnej sťažnosti riadne vymedzený tak, že sťažovateľ uvedie, ktorú relevantnú právnu otázku považuje zo strany správneho súdu za nesprávne vyriešenú a v čom konkrétne má nesprávnosť riešenia spočívať. 13.
Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal súd reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu. Súčasne kasačný súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a správnych súdov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi správneho súdu. Kasačná sťažnosť sťažovateľa je do podstatnej miery formulovaná vo všeobecnej rovine, pričom značná časť kasačnej sťažnosti nesmerovala adresne voči napadnutému rozsudku alebo preskúmavaným rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ale venovala sa všeobecne vzneseným námietkam voči činnosti konkrétnych orgánov a ich vrcholných predstaviteľov (nie však správnych orgánov konajúcich v predmetnej veci), pričom súvis týchto námietok s predmetnou vecou nebol sťažovateľom kvalifikovane špecifikovaný.
14. Podstatnou bola v tomto prípade skutková otázka, a to totožnosť stavby, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie, a zámeru, na ktorý prebehlo zisťovanie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Ako vysvetlili a podrobne odôvodnili správne orgány oboch stupňov, ako aj správny súd, od tejto skutkovej otázky sa odvíja právo sťažovateľa podať odvolanie proti stavebnému povoleniu. 15. Kasačný súd mal zo spisového materiálu preukázané, že predmetom stavebného povolenia bola stavba „Malopodlažné bytové domy Graniar - 1. etapa“ umiestnená na pozemku XXXX/ XX, s napojením na inžinierske siete na parcelách KN C č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX v k. ú.
C. C.. Predmetom posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. bol „Zámer činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z.“ z októbra 2016 týkajúci sa „Obytného súboru Graniar - Banská Bystrica“, umiestnený na pozemkoch parc. č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX/, XXXX/XX/ XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X (parcely, na ktorých sa plánuje výstavba hlavných stavebných objektov) a č. XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XX/XXXX, XXXX/XX (parcely inak zasiahnuté
navrhovanou činnosťou), čo je zrejmé napr. zo str. 11 zámeru. Z uvedeného je zrejmé, že ide o iné investičné akcie, realizované na iných pozemkoch. 16. Kasačný súd zdôrazňuje, že podanie kasačnej sťažnosti zásadne neprichádza do úvahy z dôvodu nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, ale jej podanie je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením. V kasačnej sťažnosti (a ani v konaní pred správnym súdom)
sťažovateľ ničím nepodporil svoje tvrdenie o tom, že v prejednávanej veci ide o „funkčne a priestorovo nerozlučne spätú časť“, resp. „stavebnú fázu“ investičnej akcie, na ktorú prebehlo posudzovanie vplyvov. Naopak, zhromaždený spisový materiál svedčí o tom, že ide o dve rozdielne a samostatné investičné akcie. Nie je úlohou kasačného súdu vyhľadávať dôvody kasačnej sťažnosti za sťažovateľa. 17. Právne posúdenie veci tak, ako uzavreli správne orgány a správny súd, sťažovateľ priamo nerozporoval, ani nepodporil konkurujúcou právnou argumentáciou. Závery správneho súdu považuje kasačný súd za zrozumiteľné, presvedčivé, vyčerpávajúco reagujúce na všetky žalobné výhrady a plne sa s nimi stotožňuje. 18. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky v kasačnom konaní kasačný súd uvádza, že?vzhľadom na to, že spornou bola v danom konaní skutková, nie právna otázka, na jej zodpovedanie nebol potrebný výklad európskeho práva. Za týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie v?režime článku 267 Zmluvy o?fungovaní Európskej únie a návrh na prerušenie konania podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 CSP zamietol.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
19. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 20. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 10. júla 2024