3Svk/47/2022

1. Dňa 14.07.2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) doručený návrh zo dňa 10.07.2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/10/Draž/ 607-2 zo dňa 10.07.2015 uzatvorenej medzi predávajúcim F. L. a žalobkyňou ako kupujúcou.

3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal proti rozhodnutiu o povolení vkladu protest sp. zn. Pd 244/15/4403-2 zo dňa 15.10.2015 (ďalej aj ako „protest“), navrhnúc rozhodnutie zrušiť. Dôvodil tým, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 zo dňa 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názovom „Vybudovanie strategického parku“. Poukázal na ustanovenie § 31 ods. 1, ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z.z.“), ustanovenia § 39 a § 40a Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 32 a § 46 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).

V čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu mal správny orgán prvého stupňa za preukázané, že na nehnuteľnosti, ktorá tvorila predmet katastrálneho konania, existovalo zákonné predkupné právo a preto mal podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona na túto skutočnosť prihliadnuť. Konanie malo byť podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Ak by túto skutočnosť

5. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. UP 38/2015-7 zo dňa 02.11.2015 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutie o povolení vkladu zo dňa 06.08.2015 zrušil.

Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., podľa ktorého na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou.

R.. Dňa 22.07.2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015 schválila doplnenie návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii, na základe čoho bola dňa 06.08.2015 správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 05.08.2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam konkrétnych pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu vrátane predmetného pozemku v k.

štátu vzniklo. 7. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 31 ods. 1 veta druhá katastrálneho zákona, podľa ktorého pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. V čase povolenia vkladu č. V 5649/15 dňa 06.08.2015 mal správny orgán prvého stupňa v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prihliadnuť na existenciu predkupného práva štátu ako na skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu.

8. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/88/2020-172 zo dňa 13.04.2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu ako nedôvodnú. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. 9. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že v priebehu vyššie opísaného katastrálneho konania bola správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22.07.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu a tiež dňa 06.08.2015 mu bola doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 20801/2015-1000-37428 zo dňa 05.08.2015, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu, medzi ktorými bol uvedený aj pozemok registra V. parc. č. XXX/X, k. ú. R. a osvedčenie č. 20801/ 2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplynulo, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401/2015 zo dňa 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. 10. Správny súd bol toho názoru, že za skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, treba považovať aj existenciu zákonného predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z.z. Preto pokiaľ sa správny orgán prvého stupňa s existenciou zákonného predkupného práva štátu k parcele registra V. č. XXX/X v katastrálnom území R., o ktorého existencii sa dozvedel dňa 06.08.2015, žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadal, resp. vysporiadanie sa s touto skutočnosťou z predloženého administratívneho spisu a ani z rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva nevyplýva, podľa názoru správneho súdu pochybil. 11. Správny súd pripomenul, že otázkou predkupného práva štátu sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) vo svojom rozsudku sp. zn. 1Sžr/103/ 2012 zo dňa 09.04.2013 (i keď sa jednalo o predkupné právo štátu podľa zákona č. 669/

12. Správny súd tiež zdôraznil, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je platná po jej podpísaní účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok NS SR sp zn. 1Sžr/15/2012). Z uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že ani žalobkyňa uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2015 nenadobudla vlastnícke právo k tam uvedenej nehnuteľnosti a správny orgán prvého stupňa, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva, mal s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, resp. či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či kúpna zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Taktiež mal správny orgán prvého stupňa prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli

06.08.2015. 13. Správny orgán prvého stupňa podľa názoru správneho súdu postupoval správne, keď na základe dôvodne podaného protestu prokurátora rozhodnutím zo dňa 02.11.2015 zrušil svoje rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva zo dňa 06.08.2015 a správne postupoval i žalovaný, keď zamietol odvolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu a rozhodnutie zo dňa 02.11.2015 o vyhovení protestu prokurátora potvrdil ako vecne správne. Správny súd nezistil žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by nemalo byť protestu prokurátora vyhovené a nepochybili preto ani správne orgány v konaní o proteste prokurátora.

15. Za nedôvodné správny súd považoval tiež námietky žalobkyne ohľadne porušenia predkupného práva, absolútnej neplatnosti právneho úkonu a dodatočnej nemožnosti plnenia. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 02.11.2015 žiadnym spôsobom nespájal ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., teda zákonné predkupné právo štátu k nehnuteľnostiam, s absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.07.2015, ako to tvrdila žalobkyňa v žalobe. Rovnako ani žalovaný sa vo svojom, žalobou napadnutom rozhodnutí otázkou neplatnosti kúpnej zmluvy nezaoberal a ani ju neposudzoval, len poukázal na konkrétne rozsudky NS SR v obdobných veciach a na právny názor v nich vyjadrený.

priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušením zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej

Zároveň požiadala o náhradu trov konania. 19. Úvodom kasačnej sťažnosti namietala sťažovateľka nepreskúmateľnosť rozsudku pre jeho nedostatočné odôvodnenie, keď správny súd mal iba popísať skutkový stav prípadu, odcitoval ustanovenia právnych predpisov a následne konštatoval, že z uvedených ustanovení vyplýva záver o dôvodnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd podľa nej neuviedol, aký je obsah predkupného práva, aké sú prípadné následky spojené s jeho porušením.

20. Zo strany správneho súdu nedošlo podľa sťažovateľky k subsumpcii skutkového stavu pod relevantné právne normy. Okrem zákona č. 175/1999 Z. z. správny súd nevenoval pozornosť žiadnym hmotnoprávnym predpisom vzťahujúcim sa na posudzovanú vec. I napriek tomu však vyslovil záver, že v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona porušenie predkupného práva štátu je takou skutočnosťou, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Vzhľadom na dikciu § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, v ktorom sa nachádza neurčitý právny pojem „skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“, je nevyhnutné zaujať jasný právny názor ohľadne obsahu (vecného) predkupného práva štátu, jeho prípadného vplyvu na platnosť/neplatnosť zmluvy, respektíve či vôbec pripadá do úvahy možnosť nazerať na predkupné právo ako na skutočnosť majúcu vplyv na povolenie vkladu, keď ako vecné právo zostáva zachované pre každého ďalšieho nadobúdateľa.

22. S odkazom na komentár k Občianskemu zákonníku (OZ) sťažovateľka ďalej uviedla, že pokiaľ nespočíva okolnosť vylučujúca plnenie vo faktickom stave, ale v stave právnom, nejde o nemožné, ale o nedovolené plnenie, na ktoré sa vzťahuje § 39 OZ. To môže nastať v prípade dodatočnej zmeny alebo doplnenia právnej úpravy, ktorá bude mať za následok protiprávnosť a z toho rezultujúcu zakázanosť pôvodného predmetu záväzku. Z právnej úpravy § 603 OZ vyplýva, že predkupné právo zostáva zachované voči nadobúdateľovi. Ak z kogentnej právnej úpravy vyplýva, že predkupné právo zostane zachované voči nadobúdateľovi, nemôže sa jednať o takúto zakázanosť pôvodného predmetu záväzku. Zdôraznila, že sa jedná predovšetkým o predmet záväzku, pričom nie je podstatný subjekt záväzku. Účelom predkupného práva je nadobudnutie predmetu záväzku, pričom je bez významu, či tento predmet nadobudne od pôvodného predávajúceho alebo nadobúdateľa, nakoľko zákon pripúšťa obe tieto možnosti. Podstatnou skutočnosťou je, že predkupné právo v čase podpisu zmluvy medzi sporovými stranami dňa 10.07.2015 ešte nebolo zapísané v katastri nehnuteľností.

Takýmto spôsobom sa stalo predkupné právo de facto vyvlastnením, avšak bez reálnej možnosti dotknutého subjektu domôcť sa ochrany a finančnej náhrady za pozemky. Sťažovateľka predmetné pozemky nevlastní a nemá za ne finančnú kompenzáciu. Predmetné pozemky

24. Sťažovateľka rovnako namietala, že v dôsledku (nezákonného) rozhodnutia správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad nebola zmluva zavkladovaná, a teda napadnuté rozhodnutie malo vo svojich dôsledkoch zásadný vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníka, keďže nenastali vecno-právne následky, t. j. vlastnícke právo nebolo zapísané v katastri. Následne kvôli tomu došlo k ďalším prevodom nehnuteľnosti, ani jeden z nadobúdateľov však nebol vzhľadom na zapísanú poznámku o súdnom konaní dobromyseľným.

ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným.“ Je zrejmé, že platnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, bolo potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku.

Rovnako nemožno návrh na vklad zamietnuť ani z dôvodu zmien v katastri, ktoré nastali počas doby, keď sa rozhodovalo o zákonnosti postupu správneho orgánu. 26. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP v danom prípade považuje za nepreukázaný a neaplikovateľný na danú vec. Sťažovateľka nevysvetlila, v čom mal spočívať nesprávny procesný postup súdu. Nesúhlas sťažovateľky s odôvodnením rozsudku nemožno podľa žalovaného subsumovať pod nesprávny procesný postup v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Taktiež sťažnostný dôvod podľa § 440 odsek 1 písm. g) SSP považuje žalovaný za nedôvodný.

V tejto súvislosti zdôraznil, že rozhodnutiu žalovaného v predmetnej veci predchádzalo vydanie viacerých rozhodnutí NS SR v skutkovo a právne obdobných veciach, pričom poukázal na skutočnosť, že kasačný súd zaujal jednotný právny názor k problematike predkupného práva štátu, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018.

Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 28. Ďalší účastník konania 2.) sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.

31. Kasačný súd konštatuje, že pri žiadnom zo sťažnostných bodov prezentovaných sťažovateľkou nezistil jeho dôvodnosť, majúcu za následok zrušenie kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku. Odôvodnenie správneho súdu poskytuje vyčerpávajúce závery, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem a odkazom na jednotnú a ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu, ktoré vytvárajú právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd sa s prezentovaným právnym názorom správneho súdu plne stotožňuje, považujúc ho za vecne správny.

Uvedená skutočnosť zároveň mala vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práv do katastra nehnuteľností, pričom je aj v zmysle § 31 ods.1 katastrálneho zákona povinnosťou správneho orgánu v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil.

Keďže kasačný senát rozhodujúci v tejto veci sa stotožnil s právnym posúdením v predmetnom konaní a zároveň išlo o obdobnú vec s totožnými kasačnými námietkami (rozdiel spočíva len v osobe predávajúceho a v predmete kúpnej zmluvy, keď sťažovateľka zmluvu uzatvorila s inou osobou a predmetom prevodu bol iný pozemok), v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Svk/20/2021 zo dňa 31.03.2022, v ktorom tento k argumentácii sťažovateľky uviedol: „37.

proteste prokurátora. 38. Opätovne tak, ako bola sťažovateľka v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy ako aj rozsudku krajského súdu už niekoľkokrát oboznámená, aj kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka napadá rozhodnutie vydané v konaní o proteste prokurátora, čo má za následok striktne vymedzený rozsahu jeho prieskumu zo strany tak krajského ako aj kasačného súdu.

40. Kasačný súd upriamuje osobitne pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/4/2018 zo dňa 18.09.2018 v obdobnej právnej veci, napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý ju uznesením sp. zn. I. ÚS 26/ 2019-12 zo dňa 16.01.2019 odmietol ako neopodstatnenú, konštatujúc, že nosné argumenty sťažovateľky (ktoré sú totožné s nosnými argumentami sťažovateľky uplatnenými v prejednávanej veci) sú nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozsudku konštatoval, že protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Jeho základným obsahom je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora.

Ak správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, protestu prokurátora vyhovie, ide o špeciálny prípad autoremedúry, nevyžadujúci súhlas účastníkov konania. Účastník konania má zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok, v ktorom ale nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci.

41. Inštitút protestu prokurátora ako osobitný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí, teda na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. V konaní o proteste prokurátora sa nerozhoduje o právach, zákonom chránených záujmov a povinnostiach fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ale len o tom, či všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

42. V konaní nebolo sporné, že prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra, ako subjekt oprávnený na podanie protestu prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z.z. podal dňa 19.10.2015, teda v zákonom stanovenej lehote troch rokov odo dňa jeho vydania podľa § 27 ods. 1 písm. e/ zákona č. 153/2001 Z.z., protest č. Pd 210/15/4403-2 zo dňa 15.10.2015 proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, č. V 5545/15 zo dňa 31.07.2015. V ďalšom konaní teda zostala spornou iba otázka, či dôvody uvedené v proteste prokurátora nevybočujú z rámca zákona, teda či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. Úvahy sťažovateľky o potrebe zaujatia jasného právneho záveru ohľadne obsahu predkupného práva, jeho prípadného vplyvu na platnosť Kúpnej zmluvy sa javia ako nad rámec uvedeného. [v prejednávanom prípade sa jednalo o protest prokurátora č. Pd 244/15/4403-2 zo dňa 15.10.2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. V 5649/15-4 zo dňa

prihliadať. 44. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3).

Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy, zmluvnú voľnosť a oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou. Nakoľko je okresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci, prihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu.

47. Sťažovateľka vyčítala krajskému súdu, že nesprávne posúdil dôležité skutočnosti vo vzťahu k ich časovej súvislosti, keď uzavretie Kúpnej zmluvy predchádzalo zápisu predkupného práva do katastra nehnuteľností.

Najvyšší súd ustálil, že neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušením a porušením § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Nič to však nemení na záveroch, že pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia vydaného v konaní o proteste prokurátora je riešenie tejto otázky irelevantné, ba čo viac nadbytočné a predčasné. Krajský súd preto postupoval správne, keď nešiel do podstaty veci a konštatoval, že akékoľvek posudzovanie následkov spojených s predkupným právom štátu (či spôsobuje jej absolútnu neplatnosť alebo dodatočnú nemožnosť plnenia, prípadne vyvoláva iné následky) a jeho dopadoch na Kúpnu zmluvu nie je predmetom posúdenia prebiehajúceho konania.

Sťažovateľka však zavádza vo svojich tvrdeniach, keď na jednej strane vyčíta orgánom verejnej správy ako aj krajskému súdu absenciu posúdenia následkov predkupného práva a v zapätí s odkazom na rozsudok vydaný v inom konaní (aj keď v obdobnej veci) si otvára dvere na kritiku nesprávnych záverov (vyslovených v inom konaní) o absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy alebo dodatočnej nemožnosti plnenia. Argumentácia sťažovateľky poukazujúca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci sp.zn. 10Sžrk/7/2018 zo dňa 21.11.2018 v ktorom sa najvyšší súd zaoberal aj otázkou následkov predkupného práva štátu je s ohľadom na prezentované skutočnosti irelevantná. Posúdenie tejto otázky totiž netvorilo kľúčovú líniu odôvodnenia rozsudku a najvyšší súd sa k nej vyjadril iba okrajovo.

51. Záverom kasačný súd dodáva, že vo svetle prezentovaných skutočností a s dôrazom na to, že sa nejedná o prvé rozhodnutie v obdobnej veci, pričom sťažovateľke je dobre známa konštantná rozhodovacia prax, či už krajských súdov tak aj súdu kasačného (nevynímajúc zmienené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 26/2019-12 zo dňa 16.01.2019, v ktorom sťažovateľa zastupoval totožný právny zástupca ako v prejednávanej veci) ohľadom výkladu a posúdenia predkupného práva štátu v súvislosti s § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, sú jej nosné argumenty navodzujúce dojem arbitrárnosti rozsudku krajského súdu nanajvýš prekvapivé. Iba z dôvodu, že sa jej úvahy o správnosti postupu a zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy nezhodujú s právnym názorom vysloveným krajským súdom neznamená, že by bolo pre údajné špecifické skutkové okolnosti (ktoré sa však vyskytovali aj v sťažovateľkou namietaných obdobných konaniach a správne súdy ich opakovane označili za irelevantné) pristúpiť k prehodnoteniu týchto záverov, prípadne

34. Kasačný súd záverom opakovane konštatuje, že právne otázky nastolené sťažovateľkou, či v čase rozhodovania o návrhu na vklad existovalo predkupné právo k pozemku, už boli kasačným súdom opakovane riešené, okrem iného aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/3/2018 z 18.05.2018, uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR pod č. 54/2018 (právna veta odcitovaná už v bode 16. tohto rozsudku).

Tieto rozhodnutia sa týkajú priamo sťažovateľky v obdobných veciach s totožnými kasačnými námietkami. Vo všetkých prípadoch bola jej kasačná sťažnosť zamietnutá. 36. Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku subsumovanú pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP, kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/18/2023 zo dňa 27.03.2024, ktorý v bodoch 45 až 48 skonštatoval

46. V tejto súvislosti treba poukázať na rozsudok sp. zn. 1Sžfk/43/2019 zo dňa 22.09.2020, ktorý ohľadom § 440 ods. 1 písm. f/ SSP konštatuje, že „prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je to, že ide o také vady v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku). Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia je právny názor [najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)], t. j. že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

47. Z uvedeného vyplýva, že námietka nedostatočného odôvodnenia a následnej nepreskúmateľnosti rozsudku by mohla byť úspešne uplatnená v prípade, ak by chýbali zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, čo v preskúmavanom rozsudku kasačný súd

37. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľky ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľka v kasačnom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne, ktoré podľa obsahu súdneho spisu nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Ďalším účastníkom konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, so splnením ktorej by im trovy konania vznikli. Preto im rovnako náhradu trov konania nepriznal (§ 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 25. apríla 2024