3Svk/47/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200662.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- PO-3S/50/2019
- IČS
- 8019200662
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): P.. F. D., A.. XX.XX.XXXX, S. W. J. XX, XXXXX J., A., právne zastúpeného ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA so sídlom Hurbanova 1243/18, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému Okresnému úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Mučeníkov 4, 060 01 Kežmarok, za účasti: 1. Obce Stará Lesná, Obecný úrad Stará Lesná, Hlavná 29/9, 059 52 Stará Lesná, zastúpená starostom obce Ľubomírom Laufom, 2. Združenia účastníkov pozemkových úprav Stará Lesná so sídlom Obecný úrad Stará Lesná, Hlavná 29/9, 059 52 Stará Lesná, zastúpená predsedom Ing. Jánom Troppom, 3. GS, spol. s.r.o., Stolárska 14, 830 06 Bratislava, 4. Š. E., W. N. XXXX/X, XXX XX F., 5. GVM s.r.o., so sídlom 065 02 Vyšné Ružbachy 1105, IČO: 36697541, právne zastúpená advokátom JUDr. Jánom Jenčom, so sídlom 1. mája 221/19, 058 01 Poprad, 6. spoločnosti MIVEKO, s.r.o. so sídlom Ľudovíta Štúra 33, 962 31 Sliač, IČO: 47690151, právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, 7. Y. Q., S. W. Š. XXX/XX, XXX XX Q. D., 8. L. M., S. W. N. XXXX/X, XXX XX F., 9. G.. S. F., S. W. S. X, XXX XX Ž., právne zastúpeného Dream Legal, Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Republiky 4/1055, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU- KK-PLO-2019/000520-482KG zo dňa 13. augusta 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/50/2019-340 zo 4. apríla 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/50/2019 - 340 zo dňa 4. apríla 2023 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. II. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KK-PLO-2019/000520-482KG zo dňa 13. augusta 2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 5 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o pozemkových úpravách“) v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“) rozhodol tak, že podľa § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách v znení účinnom do 30.04.2014 schválil vykonanie projektu pozemkových úprav v katastrálnom území X. D., obec Stará Lesná, okres Kežmarok, schváleného rozhodnutím správneho orgánu pod č. OU- KK-PLO-2019/711-020-SCHM zo dňa 26.02.2019 (právoplatného dňa 29.03.2019), ktoré boli vykonávané podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o pozemkových úpravách, z dôvodu potreby usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou zákona o pozemkových úpravách. 2. V bode 1. uvedenému rozhodnutiu zo dňa 13. augusta 2019 predchádzalo rozhodnutie žalovaného sp. zn. OU-KK-PLO-2019/711-020-SCHM zo dňa 26.02.2019, ktorým žalovaný podľa § 13 ods. 6 zákona o pozemkových úpravách schválil projekt pozemkových úprav v katastrálnom území X. D., obec Stará Lesná, okres Kežmarok, ktorého zhotoviteľom je ďalší účastník 3./ - G S, spol. s r.o.
II. Priebeh konania pred správnym súdom
3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného č. OU-KK-PLO-2019/000520-482KG zo dňa 13.08.2019 ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia č. OU-KK-PLO/2019-711-020-SCHM zo dňa 26.02.2019. Žalobca zároveň žiadal priznať odkladný účinok podanej správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KK-PLO-2019/000520-482KG zo dňa 13.08.2019 a pozastavenie účinkov tohto rozhodnutia s odkazom na ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“).
V žalobných dôvodoch poukazoval na nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia vydaného na základe nedostatočných a neúplných podkladov, predovšetkým s ohľadom na nedoriešenie reštitučných nárokov k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorých sa domáhal od nariadenia pozemkových úprav.
Uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z registra pôvodného stavu, ktorý obsahuje nesprávne a neúplne údaje, nakoľko v ňom nie sú zahrnuté všetky pozemky, na ktoré si žalobca uplatnil reštitučný nárok. V čase vydania napadnuté rozhodnutia žalovaného nebolo ukončené reštitučné konanie, v ktorom žalobca vystupuje ako právny nástupca oprávnenej osoby podľa zákona č. 229/1991 Zb.
Považoval za nepochybné, že správne orgány v čase vydania jednotlivých rozhodnutí mali vedomosť o tom, že reštitučné konanie ohľadom jeho reštitučných nárokov, ktoré existovali ako neuspokojené nároky oprávnenej osoby v zmysle zákona č. 229/1991, neboli ukončené. Trval na tom, že tieto nároky mali byť zohľadnené v Projekte pozemkových úprav, nakoľko vznikli a boli uplatnené ešte v roku 1992, t. j. dávno pred začatím konania o pozemkových úpravách v k. ú. X. D.. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona, ako aj na § 9 ods. 1 písm. c/, § 12a, § 16 ods. 1 a § 30 ods. 2, ako aj § 38 a § 42c, § 42d zákona č. 330/1991 Zb.
Zároveň poukázal na metodicky pokyn č. 66/430/1994 Ministerstva pôdohospodárstva SR. Podľa žalobcu mu vznikla nenapraviteľná škoda s poukazom na porušenie ustanovenia § 14 ods. 4 zákona, ako aj v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 229/1991 Zb.
Argumentoval aj tým, že má za to, že okrem vyššie uvedeného došlo pri vyhotovovaní PPÚ aj k nesprávnemu oceneniu pozemkov žalobcu. Navyše časti pozemkov pripadajúcich do vlastníctva žalobcu sa nachádzajú pod chodníkmi alebo cestami, sú reálne zastavané aj podľa územného plánu obce a napriek tomu boli tieto pozemky zahrnuté do pozemkových úprav podľa zákona.
Uviedol, že jeho splnomocnenec takisto poukázal, že medzi pozemkami, ktoré sú predmetom PPÚ sú aj pozemky, ktoré patria do majetkovej podstaty spoločnej nehnuteľnosti a nachádzajú sa v obvode pozemkových úprav. Žalobca predložil žalovanému aj súpis majetku spoločnej nehnuteľnosti a to pozemkovo knižnú vložku č. XX k. ú.
X. D.. 4. Žalobca ďalej v žalobe argumentoval tým, že nespochybňuje, že ide o dve konania o pozemkových úpravách a reštitučné konanie, avšak nemôže súhlasiť so závermi žalovaného, že v pozemkových úpravách sa nezohľadňujú reštitučné nároky, resp. že sa nemajú v konaní o pozemkových úpravách vyriešiť prednostne reštitučné nároky, nakoľko by došlo k popretiu zmyslu samotného zákona. Ďalej poukázal na citáciu ustanovenia § 9 ods. 1 písm. c/, ako aj na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona a má za to, že bol osobou, ktorej vlastnícke a iné práva mohli byť pozemkovými úpravami dotknuté a o ktorých žalovaný vedel a časť pozemku v danom katastrálnom území žalobcovi aj vydal. Z dostupných pozemkovoknižných vložiek k.
ú. X. D. podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že pôvodnými vlastníkmi týchto pozemkov boli predchodcovia žalobcu, avšak žalovaný na to neprihliadal. V žalobe zároveň navrhol žalobca priznať správnej žalobe odkladný účinok, ktorý odôvodnil poukazom na to, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o reštitučnom nároku žalobcu. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zároveň vyslovil nesúhlas s priznaním odkladného účinku podanej správnej žaloby.
Zdôraznil, že východiskovým a záväzným podkladom na zostavenie registra PS PP U bol register KN-E katastra nehnuteľností a preto register PS zohľadňoval platný stav katastra. 6. K podanej žalobe sa vyjadrili aj pribratí účastníci a to spoločnosť MIVEKO s.r.o. Sliač, Š. E. F., JUDr. Jenča - právny zástupca spoločnosti GVM s.r.o, Vyšné Ružbachy, Y. Q., L. M., ktorí navrhli žalobu zamietnuť.
II. Rozhodnutie správneho súdu
7. Krajský súd v Prešove o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 3S/50/2019-340 zo 4. apríla 2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) tak, že žalobu žalobcu zamietol, účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal a ďalšiemu účastníkovi konania spoločnosti MIVEKO, s.r.o. priznal voči žalobcovi náhradu trov konania. Súčasne zamietol návrh na prerušenie konania. 8. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že po preskúmaní celého administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí správnych orgánov a žalobných dôvodov bezpochyby dospel k záveru, že žalobné dôvody nie sú spôsobilé na zrušenie predmetných rozhodnutí tak, ako žiadal žalobca, tieto boli vydané v súlade so zákonom č. 330/1991 Zb. účinným do 30.04.2014. Správny súd zhrnul priebeh konania pred správnymi orgánmi a čo sa týka žalobných námietok žalobcu stručne uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáha rozhodnutia o jeho reštitučných nárokoch, tak aj správny súd je toho názoru, že reštitučné konanie neovplyvňuje konanie, v ktorom správne orgány rozhodovali podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, ktoré majú byť vykonané na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a užívacích pomerov na odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou uvedeného zákona. S poukazom na rozsiahly administratívny spis, ako aj všetky dôvody uvádzané tak v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj rozhodnutí žalovaného mal správny súd za to, že správne orgány nevybočili z medzí zákona č. 330/1991 Zb., posúdili nároky žalobcu a vysporiadali sa s námietkami, ktorými žalobca argumentoval pri uplatnení svojich reštitučných nárokov. Žalovaný vydal rozhodnutia, ktoré žalobca žiadal vydať v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 222/1991 Zb. o pôde, ako aj iných reštitučných zákonov. Poukázal na hlavný cieľ pozemkových úprav, na vyjadrenie zástupcu obce Stará Lesná, ako aj zástupcu Združenia účastníkov pozemkových úprav Stará Lesná, ktorí na pojednávaní pred súdom vypovedali ohľadom postupu správnych orgánov, títo podľa nich postupovali v zmysle zákona a následne vydali rozhodnutia v súlade so zákonom a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Vychádzajúc z potreby vykonania pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. s poukazom na obsah ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/, c/,g/, po preskúmaní rozhodnutia v rozsahu uvedenom v žalobných dôvodoch dospel správny súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
III. Kasačná sťažnosť
9. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/,g/, h/ SSP. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že správnej žalobe v celom rozsahu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zruší a vec vráti správnemu súdu na ďalšie konanie a zároveň prizná sťažovateľovi náhradu trov konania. 10. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti argumentoval, že závery správneho súdu o tom, že v preskúmavaných rozhodnutiach nedošlo k žiadnemu porušeniu osobných, subjektívnych či majetkových práv, resp. vlastníckeho práva sťažovateľa, nie sú správne. Správnemu súdu vytkol, že bližšie nezdôvodňuje, prečo podľa jeho názoru reštitučné konanie neovplyvňuje konanie, v ktorom správne orgány rozhodovali podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 330/ 1991 Zb. o pozemkových úpravách a súd nesprávne neuvádza dôvody, prečo nedošlo k žiadnemu porušeniu práv sťažovateľa. Sťažovateľ zopakoval, že pred tým istým orgánom, ktorý rozhodoval o preskúmavaných rozhodnutiach, vystupuje zároveň ako dedič a účastník reštitučného konania vedeného pod číslom 2971/92 podľa ust. § 9 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. V čase vydania rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.02.2019 nebolo predmetné reštitučné konanie ohľadom nárokov sťažovateľa ukončené, existovali neuspokojené nároky sťažovateľa ako oprávnenej osoby v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., a tieto nároky podľa názoru sťažovateľa mali byť zohľadnené v PPÚ, keď vznikli a boli uplatnené ešte v roku 1992. Sťažovateľ poukázal na ust. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách účinného do 30.04.2014, podľa ktorého účastníkmi pozemkových úprav sú aj fyzické osoby a právnické osoby, ktorých vlastnícke právo alebo iné práva môžu byť pozemkovými úpravami dotknuté. Od počiatku namietal, že pozemkové úpravy nemôžu byť dokončené skôr, ako budú vyriešené všetky reštitučné nároky oprávnených osôb a na tieto reštitučné nároky sa má prihliadať už pri vykonávaní pozemkových úprav, čo správny orgán nebral do úvahy a postupoval tak v rozpore s ust. § 9 ods. 1 písm. c/, § 12a, § 16 ods. 1, § 30 ods. 2, § 38, § 42c a 42d zákona č. 330/1991 Zb. 11. Žalobca opätovne argumentoval, že na jeho prípad sa nevzťahuje ust. § 42e zákona č
330/1991 Zb. Keďže správny orgán neprihliadal pri pozemkových úpravách na nehnuteľnosti, ku ktorým mal sťažovateľ uplatnený reštitučný nárok, vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam postupoval v rozpore s ust. § 6 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.
S uvedenými skutočnosťami sa správny súd v napadnutom rozsudku nijako nevysporiadal a nevyjadruje sa k ním napriek tomu, že ide o zásadné námietky sťažovateľa, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný.
12. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ opakovane poukázal aj na to, že okrem uvedeného došlo pri vyhotovovaní PPÚ k nesprávnemu oceneniu pozemkov sťažovateľa, na to, že časti pozemkov pripadajúcich do vlastníctva sťažovateľa sa nachádzajú pod chodníkmi a/alebo cestami, reálne sú zastavané aj podľa územného plánu obce, sú teda stavebnými pozemkami v zmysle § 43h stavebného zákona a aj napriek tomu, že táto skutočnosť bola žalovanému známa, zahrnul v rozpore so zákonom č. 330/1991 Zb. uvedené pozemky do pozemkových úprav. Sťažovateľ dal do pozornosti žalovanému i správnemu súdu, že medzi pozemkami, ktoré sú predmetom PPÚ sú aj pozemky, ktoré patria do majetkovej podstaty spoločnej nehnuteľnosti, ktoré neboli nikdy zrušené ako spoločná nehnuteľnosť a nachádzajú sa tiež v obvode pozemkových úprav.
Ani s uvedenými námietkami sťažovateľa sa správny súd nijako nevysporiadal. 13. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.08.2019 aj jemu predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 26.02.2019 vychádzajú tak z podkladov, ktoré sú neúplné, vychádzajú z výpisu registra pôvodného stavu zo dňa 24.04.2014, týkajúceho sa žalobcu, ktorý obsahuje nedostatočné a neúplné údaje, nezahŕňajú všetky pozemky, na ktoré si žalobca uplatnil reštitučný nárok, s ktorými námietkami sa správny súd nijako nevysporiadal.
Sťažovateľ akcentoval, že v jeho prípade ide o špecifickú situáciu v tom, že jeho reštitučné nároky k pozemkom, na ktoré mal uplatnený reštitučný nárok, a ktoré boli predmetom pozemkových úprav, boli riadne zdokumentované a zdokladované, čo potvrdil aj sám žalovaný, bolo preukázané, že sťažovateľ je oprávnenou osobou v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., a teda vydaniu pozemkov nič nebránilo, pozemky mali byť sťažovateľovi vydané ešte v roku 2013, pričom sa tak nestalo, lebo chýbalo rozhodnutie žalovaného, ktorý účelovo nekonal.
S uvedenými námietkami sa správny súd vôbec nevysporiadal, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok nezákonný. 14. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ v zmysle § 447 ods. 1 SSP požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti s odôvodnením, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozí závažná ujma a zároveň priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Poukázal na to, že vlastníci, ktorí nadobudli právo k pozemkom v pozemkových úpravách sa stali ich formálne riadnymi vlastníkmi, ich vlastnícke právo bolo riadne zapísané v katastri nehnuteľností a ak kasačnej sťažnosti nebude priznaný odkladný účinok, títo vlastníci budú môcť odvodzovať svoje vlastnícke právo z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia zo dňa 13.08.2019. Sťažovateľ bude mať tak sťažené postavenie pri domáhaní sa svojho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam a ak by sa neskôr ukázalo, že žaloba žalobcu je dôvodná, hrozia ďalšie súdne spory. 15. Žalovaný v podaní ku kasačnej sťažnosti zhrnul priebeh a postupy pozemkových úprav v
katastrálnom území Stará Lesná a podrobne sa vyjadril k námietkam sťažovateľa uplatneným v kasačnej sťažnosti. 16. Ďalší účastník - spoločnosť MIVEKO, s.r.o. kasačnú sťažnosť považuje v celom rozsahu za neopodstatnenú, rozsudok správneho súdu považuje za zákonný, náležite odôvodnený a prezentujúci aktuálny právny a skutkový stav.
IV. Posúdenie kasačného súdu
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozhodnutie žalovaného č. OU-KK-PLO-2019/000520-482KG zo dňa 13.8.2019 bolo predmetom súdneho prieskumu aj v rámci konania vedeného na kasačnom súde pod spisovou značkou 5Svk/53/2022. K uvedenému kasačnému konaniu bol predložený aj administratívny spis žalovaného, ktorý bol po zrušení rozhodnutia správneho súdu vrátený na Správny súd v
Košiciach. Vzhľadom na dôvody zrušenia rozhodnutia (tak sú uvedené nižšie), ktoré spočívajú v nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu, kasačný súd v tejto právnej veci nepovažoval za potrebné opätovne si tento administratívny spis vyžiadať.
Dôvody zrušenia rozsudku správneho súdu totiž spočívali výlučne v pochybeniach správneho súdu pri odôvodnení rozsudku, ktorým rozhodol vo veci. 18. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
19. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a jemu predchádzajúceho konania z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého žalovaného správneho orgánu.
20. Predtým než kasačný súd pristúpil ku kasačným bodom týkajúcim sa merita veci, považoval za potrebné v prvom rade posúdiť námietky žalobcu týkajúce sa porušenia jeho procesných práv a to tým, že napadnutý rozsudok správneho súdu je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný, keď správny súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu, a teda či nesprávnym procesným postupom správneho súdu mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.
21. V preskúmavanej veci bola medzi účastníkmi konania sporná predovšetkým aplikácia § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách účinného do 30.04.2014, aplikácia ust. § 42e uvedeného zákona aiz nich vyvstávajúca otázka, či pozemkové úpravy môžu byť dokončené skôr, ako budú vyriešené všetky reštitučné nároky oprávnených osôb. Sťažovateľ v podanej správnej žalobe i kasačnej sťažnosti namietal nesprávne ocenenie pozemkov a to, že do pozemkových úprav boli v rozpore so zákonom zahrnuté i reálne zastavané pozemky ako aj pozemky patriace do majetkovej podstaty spoločnej nehnuteľnosti.
22. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nie každý nesprávny postup správneho súdu musí nevyhnutne znamenať aj zásah do práva na spravodlivý proces. Pre vyvodenie záveru, či je dôvodné uplatnenie sťažnostného bodu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP kasačný súd pristúpil k vyhodnoteniu, či postup správneho súdu bol tak intenzívnym zásahom do práv sťažovateľa, že je ho možné vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces účastníka
konania. 23. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany
mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je aj predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou účastníka konania. Procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich nepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť z akých dôvodov.
Ak to správny súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných predpisov podraditeľných pod vadu konania, ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave siedmom oddiele Ústavy SR, predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.
S poukazom na obsah žaloby mal správny súd zaujať stanovisko k žalobným námietkam spočívajúcich v aplikácii § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 330/ 1991 Zb. o pozemkových úpravách účinného do 30.04.2014, aplikácii ust. § 42e uvedeného zákona a z nich vyvstávajúcej otázke, či pozemkové úpravy môžu byť dokončené skôr, ako budú vyriešené všetky reštitučné nároky oprávnených osôb.
Správny súd sa však v napadnutom rozsudku nijako nevysporiadal s námietkou nesprávneho ocenenia pozemkov žalobcu, ani tvrdením, že do pozemkových úprav boli v rozpore so zákonom zahrnuté i reálne zastavené pozemky ako i pozemky patriace do majetkovej podstaty spoločnej nehnuteľnosti.
24. Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Prešove je zrejmé, že tento poväčšine obsahuje konštatáciu skutkového stavu odkazujúc na administratívne konanie, resp. reprodukuje obsah administratívneho spisu a paragrafové znenie dotknutých ustanovení bez ich bližšej špecifikácie, či odôvodnenia. Iba v bode 37 napadnutého rozsudku správny súd stroho konštatoval, že pokiaľ sa žalobca domáha rozhodnutia o reštitučných nárokoch, tak aj správny súd je toho názoru, že reštitučné konanie neovplyvňuje konanie, v ktorom správne orgány rozhodovali podľa § 2 ods. 1 písm. a zákona o pozemkových úpravách, ktoré majú byť vykonané na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie týmto postupom prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou predmetného zákona.
25. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Povinnosti správneho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v nálezoch III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010 a uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), napríklad v rozhodnutí Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, kde konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
26. V nadväznosti na uvedené kasačný súd v danej veci považuje rozsudok Krajského súdu v Prešove (ktorý okrem faktografického zhrnutia administratívneho konania, uvedenia relevantných právnych noriem a strohej konštatácie v bode 37 a 38 neobsahuje vlastné zdôvodnenie) za nedostatočne odôvodnený, keď správny súd na námietky žalobcu uvedené v žalobe relevantným spôsobom nereagoval.
Pokiaľ v posudzovanej veci správny súd nepreskúmal dostatočným spôsobom žalobcove podstatné námietky, podľa názoru kasačného súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok vadou nepreskúmateľnosti. Správny súd náležite nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy SSP a ani v intenciách ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu nevyplýva náležitým spôsobom jasná a určitá odpoveď na podstatné argumenty žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného namietané v žalobe, rozsudok tak vykazuje znaky zmätočnosti a má za následok odňatie možnosti žalobcu konať
pred súdom. Vzhľadom k tomu, že správny súd dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie, kasačný súd v preskúmanej veci ani nemohol posúdiť dôvodnosť kasačných námietok žalobcu uvedených v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu v merite veci.
27. V zmysle vyššie uvedeného je možné uznať dôvodnosť námietky žalobcu uplatnenej v kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP, pokiaľ ide o posúdenie podstatných žalobných bodov a právnych argumentov žalobcu. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako už kasačný súd uviedol, správny súd sa však v napadnutom rozsudku nevysporiadal s námietkou nesprávneho ocenenia pozemkov žalobcu a ani tvrdením, že do pozemkových úprav boli v rozpore so zákonom zahrnuté i reálne zastavené pozemky ako i pozemky patriace do majetkovej podstaty spoločnej nehnuteľnosti. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom správny súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť, a to i vo vzťahu k vyššie uvedeným skutkovým tvrdeniam a právnym argumentom žalobcu.
28. Kasačný súd dodáva, že zaoberať sa kasačnými námietkami týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom bolo v tomto štádiu konania predčasné, a to najmä s poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorým je jeho nepreskúmateľnosť.
29. Okrem uvedeného sa žalobca v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol vzhľadom k tomu, že v danej veci správny súd uznesením č. k. 1S/61/2019 - 154 z 05.05.2020 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol a následne došlo správnym súdom napadnutým rozsudkom i k zamietnutiu samotnej správnej žaloby. Za daných okolností preto právnymi následkami napadnutého rozsudku správneho súdu sťažovateľovi závažná ujma nehrozí.
V. Záver a trovy konania
30. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov stotožnil s námietkami žalobcu voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Zároveň nepovažoval za dôvodné zaoberať sa vecnou stránkou kasačnej sťažnosti, keď vzhliadol dôvodnosť sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach (podľa § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku a vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). 31. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. (§ 467 ods. 3 SSP). 32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. decembra 2024