3Svk/48/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: PMP- INVEST, s. r. o., so sídlom Môťovská cesta 8464, 960 01 Zvolen, IČO: 52264751, právne zastúpeného: AK MS s. r. o., AK so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 47237767, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ L. Z., H.. Z.R. XXX/X, XXX XX M., 2/ X. Z. E.. T., H.. Z. XXX/X, XXX XX M., obaja právne zastúpení: UHAĽ, s.r.o., AK so sídlom Štefana Moyzesa 9877/ 43, 960 01 Zvolen, IČO: 47236655, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 22/2020-3/PL zo dňa 12. októbra 2020, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 75S/28/2020-157 zo dňa 10.11.2021, o kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ďalších účastníkov zamieta. III. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh za priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta. IV. Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

liste vlastníctva č. XXXXX v časti C: ťarchy vykonať zápis vecného bremena V 573/03 z 19.03.2003-539/03 v znení: „vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka zaťaženého pozemku podľa geometrického plánu č. 029/2005, číslo G1-150/05, geometrického plánu č. 051/2006, číslo G1-149/06, strpieť na parcelách registra C-KN č. 2187/180, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 96 m2 a C-KN č. 2187/174, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 323 m2, právo prístupu a prejazdu k objektom s. č. 276 na parc. č. 2187/41, s. č. 276 na parc. č. 2187/42 k parcelám č. 2187/41, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 460 m2, č. 2187/42, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 371 m2, č. 2187/133, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 630 m2, v prospech ich vlastníkov, na základe zmluvy V 573/03 z 19.03.2003-539/03, 1302/05, 4389/15, 1474/17, 3961/18.

2. Pokiaľ žalobca v konaní namietal nezákonnosť postupu v tom, že na konanie podľa § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona, a teda vykonanie opravy zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby neboli splnené zákonom požadované podmienky, a to ani hmotnoprávne a ani procesné, pričom konanie malo byť zastavené - správny súd uvádzal, že táto žalobná námietka je v zásade všeobecná, pretože z nej nevyplýva konkrétne tvrdenie v čom spočívalo nesplnenie zákonom požadovaných podmienok.

Správny súd nezistil nesplnenie zákonných podmienok pre opravu chýb v katastrálnom operáte v zmysle § 59 a nasl. Katastrálneho zákona v znení zákona č. 212/2018 Z. z. účinného od 01.10.2018. Vzhľadom na zásadné zmeny v konaní o oprave chyby, ku ktorým došlo s účinnosťou od 01.10.2018, v zásade nie je možné použiť väčšinu súdnej judikatúry vytvorenej pred týmto dátumom, na čo poukázal na pojednávaní aj právny zástupca ďalších

3. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením v žalobe, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími námietkami a že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Naopak, žalovaný zrozumiteľným spôsobom reflektoval na relevantné odvolacie námietky, popísal zistený skutkový stav veci, zrejmá je správna úvaha, na základe ktorej dospel k záveru ohľadom právneho posúdenia veci, a to v zhode s právnym posúdením veci prvostupňového

Keďže sa jedná o právo zodpovedajúce vecným bremenám spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (in rem) prechádza s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Účelom opravy chyby v katastrálnom operáte je uvedenie údajov vedených v katastri nehnuteľností do súladu s listinami založenými v Zbierke listín. Je zrejmé, že nesúlad v tomto smere je evidentný. Prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný sa v dostatočnom rozsahu vysporiadali s odôvodnením právnych skutočností odôvodňujúcich vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte.

Orgán verejnej správy, pritom v predmetnom oznámení uviedol aj to, ako mieni vo veci rozhodnúť. Čo sa týka podkladov rozhodnutia tieto vyplývali z listín a ďalších evidovaných skutočností katastrálnym odborom, preto nebolo potrebné dohľadávať ďalšie dôkazy, resp. z oznámenia bolo zrejmé, že orgán verejnej správy disponuje dostatočnými podkladmi pre rozhodovanie, teda, že proces dokazovania považuje zo svojej strany za ukončený. Napriek tomu, však umožnil žalobcovi realizovať svoje právo účastníka konania a dal mu možnosť navrhnúť dôkazy významné pre konanie. Žalobca však svoje právo pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nevyužil. Svoje stanovisko vyjadril až v podanom odvolaní, o ktorom rozhodol žalovaný.

Aj keď možno v tejto časti súhlasiť so žalobcom, že návrh mal byť doručený žalobcovi, nejedná sa však o takú vadu v postupe v konaní pred prvostupňovým administratívnym orgánom, ktorá vyústila do vydania nezákonného rozhodnutia. Nejedná sa teda o podstatnú vadu, ktorá by sama o sebe spôsobila nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Takáto námietka vyznieva skôr účelovo, ak žalobcovi preukázateľne bolo doručené oznámenie o začatí konkrétneho konania vzťahujúceho sa k novovytvoreným parcelám, ktorých je on vlastníkom, keď v tomto oznámení žalovaný veľmi podrobne popísal skutkový stav veci ako aj návrh právneho posúdenia veci a konkrétny návrh aj na vykonanie opravy. Zo žiadneho ustanovenia Správneho poriadku, ktorý sa subsidiárne používa na konanie o opravy chyby, okrem taxatívne stanových prípadov v § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona nevyplýva, že by orgán verenej správy nemohol jedno podanie, návrh ktorým začína konanie rozčleniť na viaceré samostatné konanie, ak sa to javí účelovým, hospodárnym a efektívnym, a to s prihliadnutím aj na rýchlosť konania, teda dodržanie

6. Pokiaľ žalobca namietal nesprávny postup prvostupňového orgánu verejnej správy pokiaľ neupovedomil všetkých známych účastníkov konania o začatí konania, správny súd mal za to, že na uplatňovanie takejto žalobnej námietky nie je žalobca nositeľom aktívnej legitimácie. Môže sa domáhať len ochrany jeho subjektívnych práv, teda mohol by namietať, ak by nebol on neupovedomený o začatí správneho konania.

8. V zmysle § 59 ods. 4 Katastrálneho zákona, konanie o oprave chyby začne okresný úrad na návrh toho, koho práva sú údajmi katastra dotknuté, z vlastného podnetu na základe prešetrenia zmien údajov katastra podľa § 57 Katastrálneho zákona alebo na základe zistenia okresného úradu v rámci svojej činnosti. Pokiaľ žalobca namietal, že konanie vedené pod č. X- 22/ 2020 trpí zásadnou procesnou vadou, nakoľko z odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia vzniká dojem, že správny orgán prešetroval zápis vkladových konaní, pričom nikde neuvádza právny titul takéhoto postupu (§ 57 Katastrálneho zákona), teda konal zrejme z vlastného podnetu, správny súd konštatoval, že podnetom pre začatie konania bol návrh navrhovateľov L. Z. R. X. Z. zo dňa 24.03.2020, ako subjektov, ktorých práva sú údajmi katastra dotknuté. To, že na základe podnetu bolo potrebné preveriť stav zápisov a prešetriť zmeny údajov katastra neznamená, že došlo k porušeniu postupu v predmetnom konaní. Zo žalobnej námietky

9. Podľa súdu nešlo o svojvoľnosť v zisťovaní skutkového stavu, ak orgán verejnej správy prešetroval stav ohľadom údajov evidovaných v katastrálnom operáte. Katastrálny operát tvoria dokumentačné materiálny potrebné na spracovanie katastra a obnovu katastrálneho

Tak prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný prešetroval zistené údaje z hľadiska ich správnosti a obidva orgány podali vlastnú analýzu skutkového stavu, teda prešetrili správnosť údajov C-KN č. 2187/174 o výmere 323 m2 a u parcely C-KN č. 2187/180 o výmere 96 m2, ktoré sú evidované na LV č. XXXXX, na ktoré sa vzťahuje časť návrhu navrhovateľov na opravu zápisu vecného bremena. Preto poukazovanie na svojvoľnosť pri zisťovaní skutkového stavu nie je namieste.

Predmetom súdneho prieskumu je konanie X-22/2020 dotýkajúce sa novovytvorených parciel C-KN č. 2187/180 a C-KN č. 2187/174. 11. Z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, že rozhodnutím V 160/2016 zo dňa 18.02.2016 bol povolený vklad zániku vecného bremena do KN k nehnuteľnostiam v k.ú.

Zo žaloby nebolo zrejmé, ako žalobca dospel k záveru o zániku vecného bremena dotýkajúceho sa novovytvorených parciel C-KN č. 2187/180 a C-KN č. 2187/174, ak táto skutočnosť nevyplýva z V 160/2016, kde síce došlo na základe dohody k ukončeniu zmluvy o zriadení vecného bremena v časti, avšak nie vo vzťahu k parcelám vo vlastníctve žalobcu.

Rovnako v predmetnej veci vpis vecného bremena existujúceho, nezaniknutého nespôsobuje vznik vecného bremena ako vecného práva k nehnuteľnosti, údaj zaevidovaný v katastrálnom operáte, v súbore popisných informácií na LV časti „C-ťarcha“. Podľa správneho súdu je relevantnou len taká ďalšia právna zmena, ktorá nadväzuje na chybu v katastrálnom operáte, teda na chybný zápis. V danom prípade opravovaná chyba predstavuje absenciu zápisu existujúceho vecného bremena v časti „C- ťarcha“ LV, pričom evidentne v tejto časti ďalšie zápisy na LV neboli realizované.

listinami aj potom, ak boli iné zapísané údaje zmenené listinami, ktoré ale nemenili opravovaný údaj. Potom, v intenciách takéhoto právneho záveru, zmena v osobe vlastníka, nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by bránila katastrálnemu odboru vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte, týkajúcej sa výlučne údaju ohľadom zápisu vecného bremena v časti C listu vlastníctva.

14. To, že žalobca nemal vedomosť o existencii vecného bremena, nezabraňuje katastrálnemu odboru urobiť opravu chyby v katastrálnom operáte. Žalobca tvrdil, že je v rozpore s princípom legitímneho očakávania, ak si kúpil pozemok v dobrej viere bez ťarchy, ktorá až na základe napadnutého rozhodnutia je zapísaná na jeho LV. Je zrejmé, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je osobitným druhom správneho konania a má nesporový charakter. Napriek tomu častokrát takéto konanie vykazuje určité znaky sporu, keďže proti sebe stoja dve stany; jedna strana, ktorej údaje sú na LV v rozpore so skutočnosťou a nemá záujem na danom stave nič meniť a druhá strana, ktorá žiada, aby sa tieto údaje (zvyčajne v jej prospech) opravili. Neprináleží okresnému úradu, katastrálny odbor rozhodovať spor o existenciu určitého práva k nehnuteľnosti, čo patrí výlučne súdu. Je pomerne obtiažne stanoviť presnú hranicu právomoci príslušného katastrálneho odboru konať a rozhodnúť o zmene údajov zapísaných na LV, kde už ide o spornú skutočnosť, o ktorej patrí rozhodovať jedine súdu. Vzhľadom na rozmanitosť

15. Podľa správneho súdu ani nová právna úprava, ktorá podstatným spôsobom vyprecizovala konanie okresných úradov katastrálneho odboru o oprave chýb v katastrálnom operáte jednoznačne neupravuje hranicu, kde ešte orgán verejnej správy môže rozhodovať a kde už nemá na to právomoc. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že okresný úrad, katastrálny odbor mal právomoc opraviť chybu v katastrálnom operáte, pretože spor o existenciu, či neexistenciu vecného bremena objektívne neexistoval. Preukázaný bol vznik vecného bremena ale nie to, že došlo k jeho zániku. Samotné nepodložené namietanie spornosti (ne)existencie určitého práva k nehnuteľnosti zo strany žalobcu nevylučuje právomoc okresného úradu, katastrálneho odboru meritórne rozhodnúť vo veci opravy chyby. To, že nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam domnievajúc sa, že nehnuteľnosti sú nezaťažené, nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by bránila orgánu verejnej správy opravu vykonať.

16. V súvislosti s vykonanou opravou chyby v katastrálnom operáte rezonovala medzi žalobcom a ďalšími účastníkmi konania otázka, ktorý z nich by sa mal obrátiť na všeobecný súd za účelom ochrany ich dobromyseľne nadobudnutých práv, teda od ktorého možno spravodlivejšie požadovať, aby vzniknutú situáciu riešil z jeho podnetu pred všeobecným súdom. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010 konštatoval, že v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníka

Navyše, pokiaľ by ďalšia právna zmena mala spočívať v zmene vlastníctva a malo by byť relevantným tvrdenie aktuálneho vlastníka o nevedomosti existencie vecného bremena len na základe chybného údaju (nezapísania existujúceho vecného bremena) v časti „C - ťarcha“ na liste vlastníctva, čo by malo predstavovať prekážku vykonania opravy, mohol by takýto postup okresného úradu, katastrálneho odboru byť použitý na obchádzanie Katastrálneho zákona, aj Občianskeho zákonníka samotnými účelovými prevodmi, čo nie je žiadúcim javom.

II. Kasačné sťažnosti, vyjadrenia

. OU Zvolen, katastrálny odbor nesprávne určil rozsah účastníkov konania, a preto úplným a vyčerpávajúcim spôsobom relevantne neriešil skutkové okolnosti nezistil dostatočne skutkový stav -v prejednávanom prípade údajne nejde o chybný zápis, ale o absenciu zápisu vecného bremena v časti C- ťarchy, čo vôbec nie je pravdou a ide o zjavne svojvoľné konštatovanie - právne závery správneho súdu (bod 71 a aj bod 74 odôvodnenia) v napádanom rozhodnutí sú v rozpore s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR - správne orgány a následne ani správny súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že cez pozemky parc. č. 2187/174 a 180 sa vôbec nedá dostať k pozemkom parc. č. 2187/41 a 2187/42. Cez tieto pozemky sa dá dostať iba k parc. č. 2187/151, na ktorom majú zriadené navrhovatelia vecné bremeno - správny súd v bode 73 odôvodnenia nezákonne a arbitrárne skonštatoval, že skutočnosť, že žalobca nadobúdal nehnuteľnosti domnievajúc sa, že sú nezaťažené vecným bremenom, údajne nebráni správneho orgánu vykonať chybu v katastrálnom operáte

konaní. Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. V sporovom konaní by nevedeli preukázať reálnu opodstatnenosť zápisu vecného bremena na pozemku žalobcu, žiadali svojim návrhom zapísať (opraviť-doplniť) vecné bremeno bez toho, že by v správnom konaní bola zohľadnená celková genéza vlastníckych vzťahov, ich prevodov, zmyslu a účelu pôvodného vecného bremena z roku 2003 jeho zániku/existencie, medzi pôvodnými účastníkmi a potrebou následného vzniku resp. zápisu aj na parcelách, ktoré boli postupne odčlenené z pôvodnej (parcely č. 2187/ 174 a 2187/180), ku ktorej bolo zapísané vecné bremeno. Ďalej sa sťažovateľ odvolával na rozhodnutia NS SR: rozsudok spis. zn. 3Sžo/58/2015 zo dňa 23.11.2016, rozsudok spis. zn. 4Sž/88/95 z 27.7.1995, rozsudok spis. zn. 10Sžo/73/2015 zo dňa 29.09.2016, spis. zn. 4Sžr/86/

20. Podľa sťažovateľa správny súd si v jednom a totožnom bode odôvodnenia sám argumentačne odporuje, keď na jednej strane arbitrárne konštatuje údajnú neobozretnosť žalobcu pri nadobúdaní nehnuteľnosti a následne sám uviedol, že údaje katastra sa považujú za záväzné, pokiaľ nie je preukázaný opak. Tento však žalobcovi nikdy nikto nepreukázal, keď nadobúdal nehnuteľnosti v poradí už ako tretí vlastník s tým, že neboli nikdy zaťažené žiadnym vecným bremenom. Nie je ani jasný a racionálny pohľad súdu v tejto veci, keď výklad súdu vlastne znamená, že rozpor záväzných údajov katastra mal spochybňovať žalobca ako nadobúdateľ, čo je výklad contra legem.

prokuratúre v znení neskorších predpisov) alebo podaním žaloby voči postupu správneho orgánu v samotnom vkladovom konaní (§ 247 a nasl. O.s.p.). Zároveň rozhodovať o spornom vlastníckom práve (v našom prípade práve zodpovedajúcom vecnému bremenu) má právomoc výlučne len všeobecný súd. Správny súd v rozpore so svojou kompetenciu pokračoval v nezákonnosti konania správnych orgánov a nezákonne a svojvoľne tvrdil, že nie je spornou skutočnosťou existencia vecného bremena na dotknutých pozemkoch žalobcu, čo konštatoval preto, aby následne mohol rozhodnúť tak ako rozhodol.

podľa V 573/03 pri novovytvorených parcelách CKN 2187/180 a CKN 2187/174). Tvrdenie sťažovateľa, že správny súd sa nezaoberal skutočnosťou, že cez pozemky p. č. 2187/174 a 2187/180 sa nedá dostať k pozemkom p. č. 2187/41 a 2187/42 a že sa dá cez ne dostať iba k parc. č. 2187/151 neobstojí, nakoľko to nie je ničím podložené ani fakticky ani argumentačne a je to v rozpore s podkladmi v súbore geodetických informácii KN, ktoré žalovaný podrobne citoval vo svojom rozhodnutí a s ktorými sa správny súd patrične vysporiadal.

v duchu základného účelu katastra, v ktorom musia byť skutočnosti o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, iných evidovaných osobách a právach k nehnuteľnostiam zodpovedne a pravdivo v katastri zaznamenané a zistené chyby z minulosti alebo vzniknuté v súčasnej dobe spoľahlivo a v súlade so zákonmi odstraňované. c) vyjadrenie ďalších účastníkov 24. Ďalší účastníci vo svojom vyjadrení uviedli, že uvedený stav nenastal ich zapríčinením, a o nezapísaní zápisov vecných bremien na novovzniknutých parcelách, ktoré vznikli odčlenením od parcely, na ktorú vecné bremeno bolo zriadené a do katastra nehnuteľností riadne zapísané, nemali vedomosť. Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor ani iný orgán vecne a miestne príslušný, ktorý v čase odčleňovania parciel zapisoval v katastrálnom operáte zmeny (a pri týchto nezapísal vecné bremeno vzniknuté z rozhodnutia o vklade V 573/03 a upravené rozhodnutím o vklade V 1677/06) im tieto zmeny v katastrálnom operáte ohľadom vzniku nových parciel neoznamoval. K výmazu vecných bremien teda došlo bez akéhokoľvek oznámenia tejto skutočnosti zo strany správneho orgánu nám ako oprávneným z vecných

Ohľadom časti „Ťarchy” na pozemkoch, na ktoré sa zapísalo vecné bremeno, nebolo vydané žiadne rozhodnutie orgánu katastra, ktoré by menilo vecné bremeno vyplývajúce zo zmluvy V573/03. 27. Vyjadrili sa aj k účastníctvu spoločnosti TMS-MONTYS, s. r. o. s tým, že nemôže byť a ani nie je účastníkom konania o oprave chýb a konania o správnej žalobe, v ktorom bolo vydané kasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach tejto spoločnosti katastrálny orgán ani žalovaný ani správny súd nekonali a tieto neboli rozhodnutím katastrálneho orgánu alebo žalovaného priamo dotknuté. Ak žalobca považoval v konaní pred katastrálnym úradom, žalovaným alebo správnym súdom za potrebné, aby sa spoločnosť TMS- MONTYS s. r. o., vyjadrila k predmetným konaniam, mohol tak kedykoľvek počas ich vedenia navrhnúť vypočutie tejto spoločnosti cestou jej konateľa ako svedka, čo však neurobil.

10.11.2021 v časti trov podľa § 440 ods. 1 písm. f) g) a h) SSP, kde namietali, že správny súd nedostatočne zdôvodnil nepriznanie náhrady trov konania. Zároveň vo svojej sťažnosti namietali dôvody osobitného zreteľa a detailne poukázali na právne analýzy a vyjadrenia, ktoré podávali počas konania pred súdom. d) vyjadrenie žalobcu 29. Žalobca nepovažoval kasačnú sťažnosť ďalších účastníkov v časti náhrady trov konania za dôvodnú.

III. Konanie na kasačnom súde

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

IV. Právne posúdenie kasačného súdu

32. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

34. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 35. Podľa § 178 ods. 1 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

operát obsahuje tieto časti: b) súbor popisných informácií, ktorý tvoria 2. vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch alebo iných oprávnených osobách a iné údaje, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva. List vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce a názov katastrálneho územia a skladá sa z časti "A - majetková podstata", ktorá obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso), a údaje o nich, a to výmeru, druh pozemku, kód spôsobu využívania pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A, z časti "B - vlastník alebo iná oprávnená osoba", ktorá obsahuje meno, priezvisko, rodné priezvisko alebo názov vlastníka nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej osoby, dátum narodenia, rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie, spoluvlastnícky podiel, titul nadobudnutia podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, byty a nebytové priestory, nájomné práva k pozemkom, poznámky o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťami alebo s právami k nehnuteľnostiam,

37. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona; práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. 38. Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona; právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

41. Podľa § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona; okresný úrad opraví údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6.

43. Podľa § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona; na konanie o oprave chyby sa nevzťahuje správny poriadok, ak ide o opravu a) údajov katastra, ktoré nie sú zapísané v liste vlastníctva, b) údajov katastra, ktoré sú zapísané v liste vlastníctva, a to titulu, mena, priezviska, rodného priezviska, dátumu narodenia, rodného čísla a ak ide o cudzinca iného identifikátora, miesta trvalého pobytu, názvu alebo obchodného mena právnickej osoby, sídla právnickej osoby, identifikačného čísla organizácie, titulu nadobudnutia práva k nehnuteľnosti, bližších identifikačných údajov o nehnuteľnostiach ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, c) znenia poznámky, ak bolo zapísané v rozpore s predloženou verejnou listinou alebo s inou listinou, d) výmery a chybne zobrazenej hranice parcely registra "E", e) chybne zobrazenej hranice parcely registra "C", ak nejde o opravu podľa odseku 2 písm. f).

46. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka; vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. 47. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka; Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.

49. Podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka; Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

V. Právny názor kasačného súdu

52. Kasačný súd zdôrazňuje, že konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby. Zároveň podľa ust. § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6 zákona. V administratívnom konaní bolo podľa kasačného súdu nesporné, že správa katastra opomenula vykonať zápis vecného bremena V 573/03 k parcelám, ktoré vznikli na základe GP č. 029/2005 a GP č. 051/2006 (išlo o parcely CKN 2187/180 a CKN 2187/174). Vznikol tak nesúlad vecného bremena tak ako bol určený zmluvou V 573/03 a jeho evidovaním v operáte katastra v roku 2003 a následným evidovaním vecného bremena (podľa zmluvy V 573/03) v časti operátu katastra nehnuteľností na LV XXXXX.

V takom prípade by sa skúmal iba súlad údajov katastra s poslednou listinou. V prejednávanej veci vecné bremeno podľa zmluvy V 573/03 nebolo zmenné žiadnou listinou, ktorá by bola zapísaná do katastra nehnuteľností. Takto došlo k zosúladeniu evidovaných údajov a nenastala žiadna právna skutočnosť v zmysle ust. § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje niektoré spôsoby zániku vecných bremien. Ďalej je podstatným argumentom aj tá skutočnosť, že žalovaný svojím rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona nespôsobil vznik vecného bremena, ktoré vzniklo na základe vkladu podľa Kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 21.02.2003 bol povolený dňa 19.03.2003 pod V 573/03.

54. Kasačný súd považoval za nedôvodnú aj námietku rozsahu účastníkov v administratívnom konaní. Konkrétne sťažovateľ tvrdil, že popri aktuálnom vlastníkovi nehnuteľností mal byť účastníkom aj pôvodná zmluvná strana vkladového konania V-573/03 a V-1667/06 t.j. spoločnosť TMS-MONTYS s.r.o. K uvedenému kasačný súd uvádza, že pod subjektívnym právom je nevyhnutné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy sťažovateľa/

Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba sa v rámci správneho súdnictva snaží žalobu vo verejnom záujme, resp. poukazujúc na porušenie práv iných ako svojich vlastných.

55. Kasačný súd záverom k námietkam sťažovateľa uvádza, že zvyšná časť argumentačnej línie sťažovateľa mala všeobecný charakter a bez spôsobilosti presvedčiť kasačný súd o dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti. Napr. skutková námietka, že „cez pozemky parc. č. 2187/174 a 180 sa vôbec nedá dostať k pozemkom parc. č. 2187/41 a 2187/42“ nebola vôbec podložená relevantnými dôkazmi, ale bola aj bez právneho významu vzhľadom na uvedené skutočnosti a zmysel špecifického právneho inštitútu v ust. § 59 Katastrálneho zákona, ktorý umožňuje opravu chybných údajov katastra, pretože kataster ako evidenčný systém zodpovedá za pravdivé informácie o nehnuteľnostiach a právach k nim.

57. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj sťažnosť ďalších účastníkov v časti trov konania, pretože nezistil rozpor s ust. § 169 SSP. Účasť ďalších účastníkov v súdnom konaní má informatívny charakter a zákon ako podmienku na priznanie nároku na ich náhradu vyžaduje špecifický postup súdu. Ide o prípad, kedy im súd ukladá uznesením povinnosť a v súvislosti s takto uloženou povinnosť im vznikajú trovy. V tomto konaní správny súd ďalším účastníkom neuložil splnenie žiadnej povinnosti, preto súd o trovách v predmetnej časti rozhodol správne. Zostáva síce relevantnou skutočnosťou, že ďalší účastníci v konaní aktívne vystupovali, ako aj podávali v merite veci kvalifikované podania; kasačný súd však musí konštatovať takáto aktívna účasť nepredstavuje dôvod osobitného zreteľa, na ktorý by mal súd prihliadnuť. Mimo uvedeného kasačný súd dodáva, že správny súd rozhoduje o nároku procesnej strany v spore, ale ten vzniká až jej víťazstvom. Ak teda žalobca v konaní úspešný nebol, nárok mu nevznikol a preto správny súd vyslovil nadbytočný výrok o nepriznaní

58. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu sťažovateľa na odkladný účinok kasačnej sťažnosti, a to aj vo svetle vyššie uvedeného, dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ nepreukázal, že by mu v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozila závažná ujma. Najvyšší správny súd preto

59. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť.

V Bratislave dňa 27. septembra 2023