3Svk/49/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:2020200213.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 20S/118/2020
- IČS
- 2020200213
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobkyne I. C., L.. XX.XX.XXXX, J. Ň., Y. XXX, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Silvia Bernáthová, s.r.o., Hlavná 28/7, Dunajská Streda, proti žalovanému Okresnému úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, za účasti ďalšieho účastníka konania: Poľovnícky spolok, Chrapka Ňárad-Sap, Ňárad 32, IČO: 505254 50, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Milan Guťan, s.r.o., Vavilovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-DS-PLO-2017/003904-002 zo dňa 16.02.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 20S/118/ 2020-160 zo dňa 26. januára 2022 takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k 20S/118/2020-160 zo dňa 26. januára 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný vydal dňa 16.02.2017 opatrenie č. OU-DS-PLO-2017/003904-002, ktorým podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve pod evidenčným číslom Poľov EZ 02/ 2017 DS zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru Ňárad - Sap uzatvorenú v prospech Poľovníckeho spolu Chrapka Ňárad - Sap na obdobie 15 rokov na základe rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkom konaného dňa 18.10.2016, priebeh ktorého bol osvedčený zápisnicou notárky I.. X. J..
2. Žalobkyňa podala žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a listom zo dňa 06.07.2020 jej žalovaný oznámil zaevidovanie vyššie uvedenej zmluvy.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobkyňa dňa 16.09.2020 podala správnu žalobu, ktorou sa domáhala súdneho prieskumu opatrenia žalovaného zo dňa 16.02.2017. Včasnosť podania správnej žaloby odôvodnila tým, že dňa 16.07.2020 sa dozvedela o napadnutom evidenčnom úkone žalovaného a to na základe jej žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. S poukazom na uvedené mala za to, že správnu žalobu podala včas.
4. Následne namietala, že žalovaný predmetnú zmluvu zaevidoval v rozpore s ustanovením § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve z dôvodu, že nevykonal žiadne dokazovanie smerujúce k splneniu zákonných podmienok na zaevidovanie zmluvy podľa § 13 a nasl. zákona o poľovníctve. Tvrdila, že zhromaždenie vlastníkov pozemkov nebolo zvolané zástupcom najmenej jednej tretiny vlastníkov a nebolo oznámené vlastníkom spoločného poľovného revíru zákonným spôsobom. Taktiež mala za to, že listina prítomných, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice, bola vyhotovená v rozpore so zákonom, pretože podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Okrem toho Poľovnícky spolok Chrapka-Ňárad - Sap nebol v zmysle zákona oprávnený podať žiadosť na evidenciu zmluvy, nakoľko uvedené môžu len vlastníci spoločného poľovného revíru. Namietala aj obsah uzavretej zmluvy, ktorý znevýhodňuje
prenajímateľa. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe predloženia zmluvy o užívaní poľovného revíru Ňárad - Sap vlastníkmi spoločného poľovného revíru Ňárad - Sap, v zastúpení splnomocnencov Š. J., J. D. Č.. XXX, W.. G. E., J. K. D., I. XXX/XX S. W.. W. M., J. T., B. XXX/X dňa 16.02.2017 zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru Ňárad - Sap pod evidenčným číslom Poľov EZ 02/2017 DS podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve v prospech Poľovníckeho spolku Chrapka Ňárad, 930 06 Ňárad č. 32, IČO: 50525450.
K tejto žiadosti boli predložené všetky potrebné podklady v zmysle zákona o poľovníctve ako notársky osvedčená zápisnica z rokovania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa konalo dňa 18.10.2016, Zmluva o užívaní poľovného revíru Ňárad - Sap zo dňa 16.02.2017 a Zoznam vlastníkov poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru Ňárad - Sap ku dňu 01.10.2016.
Na základe uvedeného prišlo k zaevidovaniu zmluvy a to v súlade so zákonom a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. 6. V následnom vyjadrení žalobkyňa zopakovala svoje argumenty obsiahnuté v podanej správnej žalobe a predložila uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, Obvodného oddelenia PZ Veľký Meder č. ORP-661/VM-DS-2020 zo dňa 14.10.2020, ktorým tento orgán odmietol vec trestného oznámenia Ing. Petra Végha a spol. vo veci podozrenia z prečinu podvodu a prečinu poškodzovania cudzích práv. 7. Ďalší účastník konania, Poľovnícky spolok Chrapka Ňárad - Sap, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom trval na zákonnosti opatrenia ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu
predchádzal. Súčasne namietal včasnosť podania správnej žaloby. 8. Správny súd rozsudkom č. k. 20S/118/2020 zo dňa 26.01.2022 správnej žalobe žalobkyne vyhovel a opatrenie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP. Dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná včas, keď vychádzal zo záverov vyjadrených v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk/11/2018 zo dňa 28.02.2019 a skonštatoval, že zásadný význam pre posúdenie tejto otázky má oznámenie napadnutého opatrenia žalovaného na základe žiadosti o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. dňa 16.07.2020.
Takýto deň doručenia pritom nebol žalovaným ani ďalším účastníkom konania spochybnený, pričom skoršie nadobudnutie informácie žalobkyňou preukázané nebolo. 9. Následne správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu správnej žaloby, pričom uzavrel, že sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne o nedostatku potrebného dokazovania správneho orgánu vo vzťahu k preukázaniu naplnenia podmienok evidencie zmluvy. Poukázal na to, že ani predložený administratívny spis neobsahuje plnomocenstvá udelené zástupcom vlastníkov pozemkov tvoriacich poľovný revír a súvisiace listiny umožňujúce vykonanie zistenia, či tieto boli udelené v rozsahu postačujúcom podľa zákona na vedenie zhromaždenia vlastníkov a jeho rozhodnutie o postúpení užívania poľovného revíru zmluvou v prospech ďalšieho účastníka.
III. Kasačná sťažnosť
10. Ďalší účastník podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ namietal, že nie je možné ustáliť deň doručenia oznámenia o sprístupnení informácie na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. žalobkyni, pretože z materiálov, ktoré sú mu dostupné a ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa moment doručenia overiť nedá. Okrem toho mal za to, že doručenie odpovede na žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nie je výlučným a nespochybniteľným momentom (dňom), kedy sa žalobkyňa dozvedela o zaevidovaní zmluvy, pretože ako členka poľovníckeho spolku (ktorej členstvo zaniklo z dôvodu neuhradenia záväzných poplatkov) dobre vedela o zaevidovaní zmluvy a to aj od svojich blízkych príbuzných (členov poľovníckeho spolku), ako aj z nahliadnutia do verejného oznámenia zverejneného na úradnej tabuli Poľovníckeho spolku Chrapka, Ňárad - Sap.
Trval na tom, že je nepochybné, že žalobkyňa mala informáciu ohľadne zaevidovania zmluvy dlhšie ako 2 mesiace pred podaním správnej žaloby. Mal za to, že k záveru o nadobudnutí takejto informácie žalobkyňou môže súd dospieť aj na základe logickej úvahy po vyhodnotení všetkých dostupných informácií (napr. žalovaná je bývalá členka poľovníckeho spolku a žije spolu spoločnej domácnosti s aktívnymi členmi tohto spolku).
11. Sťažovateľ taktiež poukázal na to, že z administratívneho spisu je možné zistiť, že žalobkyňa podala žiadosť o sprístupnenie informácie ohľadne zaevidovania zmluvy pravdepodobne na prelome mesiacov jún a júl 2020, pretože odpoveď Okresný úrad Dunajská Streda vypracoval 06.07.2020. Okrem toho moment doručenia oznámenia, ktorý si správny súd osvojil pre určenie včasného podania správnej žaloby, možno odvodiť iba z formulácie bodu 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uvedené odôvodnenie však neobsahuje žiadny dôkaz dokonca ani argument, ktorý by vierohodne dokumentoval správnosť domnienky súdu, že informácia o zaevidovaní zmluvy bola žalobkyni doručená 16.07.2020.
Nezodpovedá skutočnosti ani tvrdenie súdu, že doručenie informácie nebolo účastníkmi spochybnené, pretože ho spochybnil už vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zo dňa 30.06.2021. Uviedol, že správny súd pri posúdení včasnosti podanej správnej žaloby považoval za jedinú dôveryhodnú informáciu o začatí plynutia lehoty na podanie správnej žaloby tvrdenie žalobkyne, bez toho, aby bolo nejakým spôsobom preukázané. Správny súd sa vôbec nezaoberal tým, že by žalobkyňa takúto informáciu mohla získať niekedy v čase od 16.02.2017 do 16.07.2020. Za takéhoto stavu považoval záver súdu o tom, že podanie správnej žaloby je v súlade s §181 zák. 162/2015 Z. z. za nepreskúmateľný. Poukázal na to, že sám nemal prístup k administratívnemu spisu a teda nemal možnosť identifikovať presný deň doručenia oznámenia o evidencii zmluvy. Pozná iba deň vyhotovenia listiny o sprístupnení informácie, čo však nemožno považovať za jednoznačný dôkaz o tom, že listina nebola doručená pred
16.07.2020. Okrem toho sa nestotožnil s názorom, že sprístupnenie informácie (zák. č. 211/ 2000 Z. z.) je aktom totožným s procesným doručením výsledku správneho konania. Takto by totiž bolo možné, aby bola správna žaloba podaná, resp. prijatá aj po mnohých rokoch od vyhlásenia individuálneho právneho aktu (napr. evidencie zmluvy). Uvedené môže následne viesť k jeho zrušeniu aj po desiatich rokoch, a to napriek skutočnosti, že na jeho základe vznikli práva a povinnosti. Takýto postup zakladá v právnych vzťahoch stav značnej neistoty a nepredvídateľnosť v rozhodovaní oprávnených orgánov. Z dôvodu právnej istoty žalobca vzniesol námietku premlčania.
12. K dôvodom zrušenia opatrenia žalovaného uviedol, že správny súd presvedčivo neuviedol prečo Notársku zápisnicu sp. zn. N 1432/2016 z 18.10.2016 nevyhodnotil ako dostatočne presvedčivý dôkaz o tom, že plnomocenstvá predložené notárke dosiahli zákonom určený
rozsah. Konajúca notárka predmetnou notárskou zápisnicou, okrem iného, v súlade s 56 ods. 1 písm. c) notárskeho poriadku osvedčila, že prvopisy inkriminovaných plnomocenstiev jej boli predložené. Poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/39/2019 z 27.04.2021. 13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti uviedla, že nie je pravdou, že by bola členkou poľovníckeho spolku. Nevedela, na základe čoho sťažovateľ tvrdí, že sa mala o zaevidovaní zmluvy dozvedieť z nahliadnutia do verejného oznámenia, zverejneného na úradnej tabuli poľovníckeho spolku. Poukázala na to, že zákon o poľovníctve v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá povinnosť vlastníkom poľovných pozemkov sledovať ,,úradnú tabuľu“ poľovníckej organizácie, tak ako neukladá poľovníckej organizácii zverejňovať svoje rozhodnutia a opatrenia na takýmto spôsobom. Argumentáciu sťažovateľa o jej vedomosti o zaevidovaní zmluvy pred 16.07.2020 považovala za scestnú a ničím nepodloženú.
Pokiaľ išlo o dôvody, pre ktoré bolo opatrenie žalovaného zrušené tak, sa stotožnila so závermi správneho súdu.
IV. Argumentácia kasačného súdu
14. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
15. Základnou otázkou, ktorú sťažovateľ nastolil v podanej kasačnej sťažnosti, bolo posúdenie včasnosti podania správnej žaloby a arbitrárnosť rozsudku správneho súdu v časti, v ktorej sa vysporiadaval s touto otázkou.
16. Kasačný súd konštatuje, že žalobkyňa v podanej správnej žalobe doručenej správnemu súdu dňa 16.9.2020 označila deň, kedy sa mala dozvedieť o vydaní napadnutého opatrenia žalovaného zo dňa 16.02.2017 o zaevidovaní spornej zmluvy o užívaní Poľovného revíru Ňárad - Sap. Konkrétne uviedla, že jej žalovaný poskytol túto informáciu dňa 16.07.2020 a to na základe jej žiadosti o sprístupnenie informácii podľa zákona č. 211/2020 Z .z. Uvedené tvrdenie ohľadne dátumu doručenia odpovede žalovaného na jej žiadosť však žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala.
17. Sťažovateľ ako ďalší účastník súdneho konania takýto moment oznámenia opatrenia spochybnil. Vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že žalobkyňa mala informáciu o zaevidovaní zmluvy resp. o opatrení žalovaného už dňa 20.2.2017, kedy bolo uvedené oznámené poľovníckemu spolku. Ďalší účastník taktiež vyslovil názor, že žalobkyňa podala žiadosť o poskytnutie informácii podľa zák. č. 211/2000 Z. z. len s cieľom dokumentovať včasnosť pripravovanej správnej žaloby, ktorú sa rozhodla podať ako cielenú odvetu v súvislosti s výmenou štatutárov Poľovníckeho spolku Chrapka Ňárad - Sap v roku 2020.
18. Správny súd následne skúmal včasnosť podania správnej žaloby, pričom dospel k záveru, že bola dodržaná lehota stanovená v ustanovení § 181 ods. 1 SSP. Pre posúdenie tejto otázky považoval za rozhodné žalobkyňou tvrdené doručenie odpovede na jej žiadosť o poskytnutie informácii podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Takto tvrdený deň oznámenia opatrenia nebol podľa jeho názoru žalovaným ani ďalším účastníkom konania spochybnený, pričom skoršie nadobudnutie informácie žalobkyňou preukázané nebolo. V tejto súvislosti poukázal na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk/11/2018 zo dňa 28.02.2019.
Následne správny súd správnu žalobu meritórne prejednal a opatrenie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 19. Včasnosť podania správnej žaloby namietal ďalší účastník v podanej kasačnej sťažnosti. Okrem toho, že mal za to, že správny súd svoje závery riadne neodôvodnil, zopakoval, že žalobkyňa mala informáciu o vydaní opatrenia žalovaného už tri roky pred podaním správnej žaloby.
Namietal určenie začiatku plynutia lehoty na podanie správnej žaloby ako moment doručenia odpovede na žiadosť žalobkyne podľa zákona č. 211/2020 Z. z. Takýmto postupom by totiž jednotliví vlastníci pozemkov v pozemkovom revíri mohli kedykoľvek požiadať postupom podľa tohto zákona o informáciu a následne napadnúť opatrenie správnou žalobou. Podľa jeho názoru by bola takýmto spôsobom narušená právna istota.
20. K uvedenému kasačný súd uvádza, že správny súd pri posudzovaní otázky včasnosti podania správnej žaloby vychádzal z právneho záveru, že žalobkyni bolo napadnuté opatrenie žalovaného oznámené postupom podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Skutkovú otázku momentu takéhoto oznámenia ustálil na 16.07.2020, ktorý dátum uviedla žalobkyňa v podanej správnej žalobe, bez toho, aby bolo takéto oznámenie nejakým spôsobom preukázané a verifikované, resp. že by vyplývalo z obsahu administratívneho spisu. Správny súd sa uspokojil s tvrdením žalobkyne, a to za situácie, keď bola správna žaloba podaná v posledný deň dvojmesačnej lehoty určenej s poukazom na takéto tvrdenie žalobkyne.
21. Kasačný súd sa stotožnil s námietkou sťažovateľa, že závery správneho súdu ohľadne včasnosti doručenia nie sú preskúmateľné, keď nie je zrejmé ako sa správny súd vysporiadal s jeho námietkami smerujúcimi k spochybneniu takéhoto oznámenia opatrenia žalovaného, resp. takéhoto dňa začatia plynutia lehoty na podanie správnej žaloby. S uvedením následne súvisí aj nepreskúmateľnosť všeobecného záveru správneho súdu vysloveného v odseku 21 napadnutého rozsudku, že žalobkyňou tvrdený dátum doručenia odpovede na jej žiadosť o poskytnutie informácii podľa zákona č. 211/2020 Z. z. nebol žalovaným a ďalším účastníkom spochybnený.
Správny súd nedal žiadnu konkrétnu odpoveď na námietky sťažovateľa ohľadne vedomosti žalobkyne o zaevidovaní zmluvy pred dátumom 16.07.2020. 22. Súčasne je potrebné uviesť, že správny súd pri svojich záveroch odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/11/2018 zo dňa 28.02.2019.
Kasačný súd však poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v otázke doručenia resp. oznámenia o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru. Konkrétne v rozhodnutí sp. zn. 6 Sžk/30/2021 zo dňa 19.10.2022 Najvyšší správny súd uviedol, že „ S názorom, že počítanie lehôt sa bude odvíjať od doručenia odpovede prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z. z. sa nemôže kasačný súd stotožniť, pretože potom by nebolo možné ohraničiť lehotu, do ktorej by bolo možné podať žalobu, keďže teoreticky by všetci vlastníci mohli podávať žaloby kedykoľvek v dôsledku čoho by potom neexistoval žiadny princíp právnej istoty.“ V tomto rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu bolo označené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/11/2018 zo dňa 28.02.2019, na ktoré odkazoval správny súd v prejednávanej veci, za odklon od predchádzajúcej rozhodovacej praxe napríklad od rozhodnutia sp. zn. 3Sžk/14/2018 zo dňa 27. februára 2019,
z ktorého vyplýva právny názor: „Vzhľadom na to, že zhromaždení vlastníci boli zastúpení splnomocnencami, je potrebné považovať za účinné oznámenie opatrenia splnomocnencom dňa 23.12.2014. Žalobca svojou neúčasťou na zhromaždení vlastníkov sa vzdal procesnej možnosti ovplyvňovať priebeh zhromaždenia vlastníkov .
. . .“ Obdobné závery prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky aj v iných rozhodnutiach napríklad sp. zn. 4 Svk/23/2021, 8Sžk/55/2020, 5 Sžk/37/2019. 23. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti, dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná a napadnuté rozhodnutie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Trnave.
24. O nároku na náhradu trov kasačného konania a konania pred správnym súdom rozhodne správny súd s ohľadom na úspech žalobcu (sťažovateľa) v spore. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 18. decembra 2024