3Svk/50/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudcov JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. XXXX/XD, XXX XX Y., právne zastúpená: Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s.r.o., Ďatelinová 10, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, sídlo Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: Krajská prokuratúra Nitra, so sídlom Damborského 1, Nitra, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. UPo 18/2015-35/SI, OU-NR- OOP5-2019/000590-35 k: UP 65/2015 (k V 5934/2015) zo dňa 18. 12. 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/39/2020 - 179 z 13. apríla 2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 11S/39/2020 - 231 zo 23. mája 2022 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva . III. Krajskej prokuratúre Nitra sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. V 5934/15-5 zo dňa 14.08.2015 vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne povolil. 2. Rozhodnutie o povolení vkladu napadla Okresná prokuratúra Nitra protestom zo dňa

Aj na pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, preto vzniklo zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii, čo mal správny orgán rešpektovať. 3. Dňa 05.11.2015 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. UP 65/2015-8 o vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra a zrušení napadnutého rozhodnutia č. V 5840/2015 zo dňa 14.08.2015, proti ktorému žalobkyňa podala odvolanie.

Odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu o zastavení konania bolo rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.3.2016 zamietnuté. Rozsudkom správneho súdu č. k. 1S/102/2016 - 89 zo dňa 24.1.2018 bolo rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 22.3.2016 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Kasačná sťažnosť žalovaného proti rozsudku správneho súdu bola rozsudkom sp. zn. 4Sžrk/9/2018 zo dňa 3.3.2020 zamietnutá. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 25.5.2020 bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 17.2.2016 a o zastavení vkladového konania začatého dňa 22.7.2015 a vec bola vrátená prvostupňovému katastrálnemu orgánu na ďalšie konanie.

6. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný s dôvodmi uvedenými v proteste prokurátora stotožnil a uviedol, že: · dňom 08.07.2015 vzniklo zo zákona predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia, teda i k predmetnému pozemku v katastrálnom území O. v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 175/1999 Z. z.“); · katastrálny odbor Okresného úradu Nitra získal vedomosť o existencii tohto práva k pozemkom v katastrálnom území X. a O. najneskôr dňa 22.07.2015, kedy mu bola doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu; · Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru bola dňa 06.08.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05.08.2015 o zápis predkupného práva štátu; · v čase povolenia vkladu č. V 5934/2015 dňa 14.08.2015 mal v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

II. Konanie pred správnym súdom

8. Do konania vstúpila Krajská prokuratúra v Nitre a poukázala na množstvo rozhodnutí Krajského súdu v Nitre ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v právne totožných veciach týkajúcich sa investície Jaguar Land Rover, ktoré vyvracajú argumentáciu žalobkyne.

10. Krajský súd v Nitre (ďalej „správny súd“) pribral do konania účastníka administratívneho konania M. I., ktorý sa podaním zo dňa 08.10.2020 vzdal účasti v konaní. 11. Správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol.

Vo všetkých obdobných konaniach bola za rozhodujúcu a nespornú skutočnosť podstatnú pre vyslovenie právnych záverov vyhodnotená existencia predkupného práva štátu vzniknutého dňom 21.07.2015 , týkajúceho sa aj nehnuteľností, ktoré sú zahrnuté v predloženom návrhu na vklad. S poukazom na právnu úpravu a ustálenú rozhodovaciu činnosť nemožno považovať za zákonný postup katastrálneho orgánu, ktorý existenciu zákonného predkupného práva štátu pri svojej rozhodovacej činnosti nezohľadnil. Obsah protestu prokurátora bol vyhodnotený ako dôvodný , súladný s právnou úpravou aj rozhodovacou činnosťou súdov. 13. Čo sa týka procesného postupu v konaní, po tom čo krajský súd zrušil oznámenie žalovaného zo dňa 13.01.2016 o oneskorenom podaní odvolania proti rozhodnutiu vo veci podaného protestu prokurátora a zároveň vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, bolo povinnosťou žalovaného rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu o vyhovení protestu prokurátora zo dňa 5.11.2015.

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia

sa nespája dodatočná nemožnosť plnenia. Pojmové znaky nemožnosti plnenia a jej následky sú upravené v § 575 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), z ktorého vyplýva, že záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť aj po dohodnutej dobe. Spochybnila relevanciu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Sžrk/8/2018 pre danú vec; · pokiaľ nespočíva okolnosť vylučujúca plnenie vo faktickom stave, ale v stave právnom, nejde o nemožné, ale o nedovolené plnenie, na ktoré sa vzťahuje § 39 OZ. To môže nastať v prípade dodatočnej zmeny alebo doplnenie právnej úpravy, ktorá bude mať za následok protiprávnosť a z toho rezultujúci zákaz pôvodného predmetu záväzku. Z právnej úpravy § 603 OZ vyplýva, že predkupné právo zostáva zachované voči nadobúdateľovi. Ak z kogentnej právnej úpravy vyplýva, že predkupné právo zostane zachované voči nadobúdateľovi, nemôže sa jednať o takýto zákaz pôvodného predmetu záväzku. Účelom predkupného práva je nadobudnutie predmetu záväzku, pričom je bez významu, či tento predmet nadobudne od pôvodného

Sťažovateľka predmetné pozemky nevlastní a nemá za ne finančnú kompenzáciu. Predmetné pozemky boli v dôsledku rozhodnutia správneho orgánu zapísané opätovne v prospech pôvodného predávajúceho, ktorý ich previedol na základe kúpnej zmluvy na spoločnosť MH Invest, s.r.o. a tá pozemky kúpnou zmluvou previedla na spoločnosť MH Invest II, s.r.o., ktorá následne podala návrh na vyvlastnenie v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktorá už predmetné pozemky vlastnila a správny orgán tomuto návrhu vyhovel, pričom finančné prostriedky za vyvlastnenie boli vložené do úschovy súdu; · poukázala na prebiehajúce konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/261/ 2016 vo veci posudzovania zákonnosti vyvlastnenia nehnuteľností. V dôsledku (nezákonného) rozhodnutia správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad nebola zmluva zavkladovaná, a napadnuté rozhodnutie malo zásadný vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníka, keďže vlastnícke právo nebolo zapísané v katastri. Následne kvôli tomu došlo k ďalším prevodom nehnuteľnosti, ani jeden z nadobúdateľov však nebol vzhľadom na zapísanú poznámku o

správnej žaloby; · pôvodné rozhodnutie o zastavení vkladového konania bolo zrušené pre nezákonnosť, čo znamená, že všetky následné rozhodnutia stratili svoje opodstatnenie, iný záver by znamenal len formálne zopakovanie administratívneho konania v rozpore s právom na spravodlivý

17. Žalovaný zotrval na správnosti svojich záverov, žalobkyňa mala v priebehu konania možnosť realizovať svoje procesné práva, vydané rozhodnutie obsahuje zákonom predvídané náležitosti a je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené, právne posúdenie je súladné aj s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov vrátane kasačného súdu, žalobkyňa sa svojou sťažnosťou de facto domáha odklonu od ustálenej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach.

IV. Posúdenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky v otázke namietania nesprávneho právneho nie je dôvodná. K správnosti právneho posúdenia 20. Podľa § 464 ods. 2 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať.

21. Ako už kasačný súd opakovane uviedol, konštantnú prax judikovanú NS SR považuje na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti považuje aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 2 SSP za rozhodujúce, že odo dňa 01. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita). 22. Kasačný súd konštatuje, že právne otázky nastolené sťažovateľkou, či v čase rozhodovania o návrhu na vklad existovalo predkupné právo k pozemku, už boli kasačným súdom opakovane riešené, o. i. aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 18. mája 2018, sp. zn. 6Sžrk/3/2018, uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR pod č. 54/2018 s nasledovnými právnymi vetami:

23. Ďalšími relevantnými rozhodnutiami sú rozsudky sp. zn. 4Sžrk/2/2019 z 05. mája 2020, sp. zn. 4Svk/25/2022 a sp. zn. 4Svk/59/2023 z 02. augusta 2023, sp. zn. 6Svk/12/2021 z 21. septembra 2022, a sp. zn. 6Svk/4/2022 z 29. septembra 2023.

Len pre úplnosť kasačný súd pripomína (rovnako ako napr. v rozsudku 2Sfk/17/2022 zo dňa 31.1.2024), že pojem „právo na spravodlivý proces“ nahrádza doterajší pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“, nakoľko obsahové znaky pojmu „právo na spravodlivý proces“ vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky a v zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti.

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp .zn. II. ÚS 78/05 alebo sp. zn. II. ÚS 76/07).“

nezistil. Subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.