3Svk/51/2022

1. Správnou žalobou z 30. decembra 2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13. januára 2021 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného číslo: 19511/2020/OVOPP/47106 zo 16. júna 2020 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým bolo s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/2013 Z. z.“) postúpené odvolanie spoločnosti PROFINEX II, s.r.o., Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej aj ako aj „OÚ BB, odbor opravných prostriedkov“). Odvolanie bolo podané proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu vydanému v konaní podľa zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) Okresným úradom Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky.

Záverom žalovaný vzhľadom na predchádzajúci postup Okresného úradu v Banskej Bystrici a to s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií poukázal na to, že uplynutím 15-dňovej lehoty od doručenia odvolania Okresnému úradu v Banskej Bystrici, odboru opravných prostriedkov bude ex lege vydané negatívne fiktívne rozhodnutie, ktorým sa odvolaniu žiadateľa nevyhovie s tým, že takéto negatívne rozhodnutie je preskúmateľné súdom.

5. Správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z preukázaného stavu, že v prejednávanej veci bol prokurátorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podaný protest proti opatreniu žalovaného, ktorému nebolo rozhodnutím ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 172/2020 zo 11. novembra 2020 vyhovené a preto boli splnené v tejto časti podmienky na podanie všeobecnej správnej žaloby.

konania. Rozhodnutia a opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy sú také individuálne správne akty, ktoré predstavujú výsledok určitého procesného postupu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sa nerieši podstata - meritum veci s tým, že ak takéto rozhodnutia alebo opatrenia nemajú za následok dosah na subjektívne práva fyzických alebo právnických osôb, ale môžu mať vplyv na zákonnosť výsledného individuálneho správneho aktu, ktorým sa administratívne konanie končí, možno nedostatky týchto rozhodnutí namietať v príslušných prostriedkoch právnej ochrany smerujúcich voči konečným individuálnym správnym aktom.

8. Správny súd sa vyjadril aj k označeniu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov ako ďalšieho účastníka konania podľa § 32 ods. 3 SSP s tým, že tento subjekt nespĺňa definíciu ďalšieho účastníka konania v zmysle uvedeného ustanovenia.

realizovaný nebol.

10. Žalobkyňa podala proti uzneseniu správneho súdu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť namietajúc nesprávne právne posúdenie veci [§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP]. Dôvodila, že nespochybňuje skutočnosť, že opatrenie o postúpení odvolania z orgánu, ktorý sa považuje za nepríslušný na jeho vybavenie na iný, podľa neho príslušný orgán, je vo všeobecnosti opatrením procesnej povahy, avšak dôvod odmietnutia správnej žaloby, že ide o opatrenie nepodliehajúce súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. e/ SSP, nie je v tejto konkrétnej veci daný. Poukázala na to, že dôvodom správnej žaloby a predtým protestu prokurátora bol nedostatok právomoci a vecnej príslušnosti Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov na vybavenie odvolania so záverom, že týmto orgánom je (má byť) žalovaný. Mala za to, že tento dôvod správnej žaloby spôsobuje dôsledok, že napadnuté opatrenie žalovaného nie je možné považovať „len“ za procesné (predbežné) opatrenie podľa § 7 písm. e/ SSP, ale ide vo svojej podstate o finálne opatrenie, ktorým predmetné odvolacie konanie objektívne skončilo. Preto nie je možné ani konštatovať, že nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 11. S odkazom na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) dôvodila ďalej, že toto ustanovenie zakotvuje najzákladnejší princíp, na ktorom je vybudovaná a o ktorý sa opiera celá sústava orgánov štátnej/verejnej správy, a to princíp legality, v zmysle ktorého, môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Teda inými slovami, žiadny orgán štátnej/verejnej správy nemôže konať, ak ho na konanie v takejto veci nezmocňuje zákon (existencia zákonnej pôsobnosti) a súčasne, ak mu zákon nedáva k dispozícii právne (procesné) prostriedky, ktorými môže zákonom zverené úlohy realizovať (existencia zákonnej právomoci). 12. Ďalej poukázala na to, že správny súd sa v uznesení (predovšetkým v bode 20) obmedzil len na všeobecnú argumentáciu k povahe postupujúceho opatrenia, ako nepodliehajúceho súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, ale nezaoberal sa esenciálnou otázkou zákonnosti tohto opatrenia, ktorej posúdenie je k tomuto záveru a dôvodu odmietnutia správnej žaloby neoddeliteľné. Uviedla, že správna žaloba (a predtým protest prokurátora) nebola podaná v merite veci - k zákonnosti sprístupnenia resp. fikcie nesprístupnenia požadovanej informácie - ale výlučne z dôvodu, že ministerstvo napádaným opatrením nezákonne odmietlo svoju zákonnú kompetenciu a tým povinnosť rozhodnúť o podanom odvolaní. Teda odvolanie bolo postúpené na vybavenie správnemu orgánu, ktorý na jeho vybavenie nie je zákonne oprávnený. 13. Poukázala na to, že z vlastnej činnosti má vedomosť o tom, že Okresný úrad Banská

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mala za to, že správnou žalobou napadnuté opatrenie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Vo vzťahu k podmienke dotknutia práv alebo potenciality dotknutia práv (žiadateľky o informáciu) napadnutým opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP resp. podľa § 7 písm. e/ SSP považovala za potrebné uviesť, že naplnenie práva na informácie podľa čl. 26 Ústavy SR sa v prípade sprístupňovania informácií na žiadosť realizuje zákonným postupom podľa ustanovení zákona o slobode informácií, pričom tým, že o odvolaní účastníka (žiadateľa o informáciu) proti fikcii rozhodnutia o nesprístupnení informácií nebolo zákonným spôsobom rozhodnuté na to oprávneným a príslušným odvolacím orgánom, a to ani fikciou potvrdzujúceho rozhodnutia, nebolo toto právo účastníka naplnené, čím je splnená podmienka dotknutia alebo potenciality dotknutia jeho práv, ako aj potencialita následku ujmy na jeho subjektívnych právach. Mala za to, že správny súd bol povinný v intenciách žalobných bodov posúdiť zákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného, teda sa vysporiadať

15. K neprihliadnutiu na oznámenie Krajskej prokuratúry Banská Bystrica o prevzatí príslušnosti v konaní o správnej žalobe správnym súdom poukázala na to, že postúpenie tejto správnej žaloby Generálnou prokuratúrou SR na prevzatie príslušnosti na konane prokurátorom Krajskej prokuratúry Banská Bystrica (na zastupovanie správnej žaloby pred súdom) bolo len reakciou na postúpenie veci Krajskému súdu v Banskej Bystrici a nepredstavuje zmenu žalobcu, keďže nenastala žiadna právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. S poukazom na uvedené preto navrhla, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie a veci vrátil správnemu súdu na ďalšie

III. Právne názory kasačného súdu

18. Správny súd odmietnutie správnej žaloby založil na ustanovení § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ SSP majúc za to, že napadnuté opatrenie žalovaného nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pretože ide o opatrenie procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

20. Pokiaľ ide o samotnú povahu napadnutého opatrenia Najvyšší správny súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci krajským súdom, že ide o opatrenie procesnej povahy nepodliehajúce súdnemu prieskumu a to s poukazom na ustanovenie § 7 písm. e/ Správneho súdneho poriadku. Napadnutým opatrením žalovaný postúpil odvolanie (podľa jeho názoru) príslušnému orgánu verejnej správy, do kompetencie ktorého patrí rozhodnúť o odvolaní podanom spoločnosťou PROFINEX II, s.r.o. Toto opatrenie preto nebolo spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv spoločnosti PROFINEX II, s.r.o. Na tomto mieste je potrebné ešte dodať, že kompetenčné výluky podľa § 7 SSP sa vzťahujú na predmet prieskumu (napadnutý správny akt), a ich aplikovateľnosť nie je ovplyvnená tým, kto je žalobcom, vrátane toho, že sa jedná o prokurátora.

22. Najvyšší správny súd však ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa (sťažovateľka) sama v podanej kasačnej sťažnosti a predtým v správnej žalobe poukázala na zásadnú skutočnosť a to, že žalovaný (podľa nej) nezákonne odmietol svoju zákonnú kompetenciu rozhodnúť o podanom odvolaní, zároveň dôvodila prečo Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov nie je príslušným odvolacím správnym orgánom.

23. Najvyšší správny súd v tejto poukazuje na ustanovenia § 412 a nasl. SSP upravujúce konanie o kompetenčnej žalobe, v rámci ktorého sa rozhoduje aj o zápornom kompetenčnom konflikte, ktorého podstata tkvie práve v tom, že konkrétne orgány verejnej správy súčasne popierajú svoju pôsobnosť tak, že žiadny z nich nechce vykonať v tej istej veci administratívne konanie vrátane odvolacieho konania. Vecne príslušný na toto konanie je s poukazom na ustanovenie § 11 písm. g/ SSP Najvyšší správny súd.

Právnym prostriedkom riešenia takýchto konfliktov je totiž kompetenčná žaloba a konanie o nej upravené v šiestej hlave tretej časti SSP (§ 412 a nasl. SSP), v ktorom rozhoduje päťčlenný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky [§ 11 písm. f/, § 21 písm. b/ SSP].“

26. Najvyšší správny súd na doplnenie uvádza, že účelom kompetenčnej žaloby je vytvoriť právny rámec pre vyriešenie otázky spornej právomoci na jednotlivých úsekoch výkonu verejnej správy právne záväzným, autoritatívnym spôsobom, a neponechať tak vyriešenie tejto otázky na dohode či pasivite dotknutých orgánov verejnej správy, alebo prípadne na žalobnej aktivite iných subjektov, čo je nepochybne postup v záujme rýchlosti a hospodárnosti správneho konania. Naviac nie je vylúčené, že správny súd identifikuje iný, od označených účastníkov odlišný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí príslušné administratívne konanie.

IV. Záver

28. Kasačný správny súd skonštatoval, že správny súd nepochybil, keď správnu žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ SSP ako neprípustnú odmietol a preto kasačnú sťažnosť žalobkyne, postupom podľa § 461 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol 29. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd s poukazom na ustanovenie § 467 ods. 1 SSP v spojení ust. § 170 písm. c/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania, lebo konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. októbra 2024