3Svk/5/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobkyne I. V., H. H., I.Y. XXXX/XB, právne zastúpená JUDr. Ľubou Berezňaninovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 45, proti žalovanému Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Nám. mieru 3, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo OU-PO-OOP4-2017/ 030286-01-LIM zo dňa 11. septembra 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti výroku III. a o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti celému rozsahu rozsudku Krajského súdu v Prešove 1S/71/2019-48 zo dňa 4. marca 2021 , takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Prešove č. k.: 1S/71/2019-48 zo dňa 4. marca 2021 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho a predchádzajúceho súdneho konania

Potvrdeným prvostupňovým rozhodnutím, Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor, verejnou podľa § 13 ods. 6 zákona číslo 330/1991 Zb. schválil Projekt pozemkových úprav v k. ú. T. W., okres Poprad vypracovaný v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona číslo 330/1991 Zb. z dôvodu, že pozemkové úpravy sú potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou zákona, ktorého zhotoviteľom je GS spol. s r. o. v spolupráci zo zodpovedným projektantom V.. Z. R. GEOPLAN Prešov s.r.o. 2.

3. Výzvou vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 6S/49/2017 -12 zo dňa 25. januára 2018 bola žalobkyňa v súlade s ust. §49 zák. č. 162/2015 SSP Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len SSP) vyzvaná na predloženie dokladu preukazujúceho, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, s poučením, že nakoľko v konaní nejde o výnimku z obligatórneho právneho zastúpenia, bude postupom v zmysle § 98 ods. 1 písm. f) SSP žaloba prípadne podaná bez právneho zastúpenia odmietnutá.

5. K sťažnosti bolo okrem iného pripojené doplnenie žaloby datované dňom 19.02.2018, v ktorom žalobkyňa v uviedla, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že jej odvolanie bolo zamietnuté iba z dôvodu, že odvolateľka v ňom namietala skutočnosti, ktoré podľa názoru odvolacieho orgánu mali byť súčasťou námietok proti novému výpisu z registra nového stavu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu v rámci spracovaného Projektu pozemkových úprav v k. ú. T. W., ktorý bol prepracovaný pri riešení podanej námietky prerokovanej v zmysle § 13 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb.

Príloha označená ako „Projekt pozemkových úprav PPÚ Nová Lesná", je absolútne nečitateľný a nepoužiteľný. Jedná sa iba o formálne splnenie zákonnej povinnosti zo strany Okresného úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „OU PP"). Táto príloha žalobkyni neumožnila podanie

SPF sa na jej žiadosť nevyjadril. Odpoveď jej bola doručená iba zo strany ŠL TANAP, ktorý sa vyjadril tak, že nenamieta návrh žalobkyne. Uviedol však, že na umiestňovanie parciel nemá žiaden vplyv a s vyriešením umiestnenia parciel sa má žalobkyňa obrátiť na zhotoviteľa projektu pozemkových úprav. Inak povedané, umiestnenie parciel je v plnej kompetencii toho orgánu, ktorý zabezpečuje ROEP, t. j. OU PP. Žalobkyňa preto nemohla, z objektívnych dôvodov správnym orgánom I. stupňa požadovanú dohodu predložiť. Táto skutočnosť jej nesmie byť v správnom konaní na ujmu. Zo Zásad na umiestnenie nových pozemkov v k. ú. T. W. vyplýva, že tieto sú vytvorené s cieľom zapojiť do procesu zmeny umiestnenia pozemkov všetkých dotknutých účastníkov. Preto správny orgán je povinný dbať na to, aby v procese pozemkových úprav, ktorý trval niekoľko rokov, zabezpečil týmto dotknutým účastníkom také podmienky, aby mohli riadne a včas uplatňovať svoje práva a vykonávať povinnosti v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. a súvisiacich právnych predpisov.

Preto podala proti rozhodnutiu o jeho schválení odvolanie. Žalobkyňa má za to, že odvolací orgán, pri preskúmavaní ňou napadnutého rozhodnutia OU PP, riadne toto rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal, nepreskúmal. Odvolací orgán sa vôbec nezaoberal námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, najmä neuviedol, a tým pádom zjavne neskúmal ani to, ako boli vybavené a najmä zahrnuté do projektu pozemkových úprav opakovane podávané námietky žalobkyne a či spôsob, akým boli vybavené a následne zapracované do schváleného projektu pozemkových úprav zodpovedá obsahu námietok žalobkyne a jej vôli. Uvedené bolo potrebné preskúmať o to viac, že z administratívneho spisu je zrejmé, že tie isté námietky žalobkyňa podávala v prvostupňovom konaní opakovane. Žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu OU PP tiež uviedla, že jej pozemky boli schváleným rozhodnutím o pozemkových úpravách znehodnotené, pretože jej boli pridelené pozemky v ochrannom pásme biokoridoru, čo má značný dopad na ich budúcu využiteľnosť. Pôvodné pozemky žalobkyne v takomto pásme neboli.

Správny orgán je povinný účastníka jednak poučiť o jeho právach a zároveň dbať pri svojom postupe na to, aby práva a záujmy účastníkov boli chránené. V predmetnom administratívnom konaní, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu, však vyššie uvedené atribúty splnené neboli.

10. Na základe kasačnej sťažnosti podanej právnou zástupkyňou proti uzneseniu o odmietnutí žaloby Najvyšší súd SR v kasačnom konaní uznesením sp. zn. 3Sžrk/4/2018 zo dňa 22. júla 2019 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. V zmysle tohto rozhodnutia: „5.

6. Kasačný súd dospel k záveru, že uvedený rozpor je nevyhnutné riešiť ústavne konformným výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, pri ktorom sa systematickým výkladom hľadá riešenie problému, ktorý pri striktne formálnej aplikácii ust. § 49 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 98 ods. 1, písm. f/ SSP vedú k obmedzeniu prístupu účastníka k súdu.

Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. 8. Zásadný problém spočíva v tom, že ide o nové pravidlo, účinné od 01.07.2016 a nie je vžité v právnom vedomí adresátov právnych noriem. Tento stav nie je kompenzovaný poučovacou povinnosťou správnych orgánov pred podaním žaloby a dôsledkom je pre žalobcu prekvapivá informácia, že už žaloba mala byť spísaná advokátom. Do 30.06.2016 bol nedostatok právneho zastúpenia považovaný za odstrániteľnú vadu. Pravidlo o povinnom právnom zastúpení už v čase podania žaloby nie je súčasťou poučovacej povinnosti správnych orgánov podľa § 47 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o preskúmané rozhodnutia súdom. Absentuje tu poučenie , že na základe žaloby, ktorá musí byť spísaná advokátom, pokiaľ žalobca sám nemá právnické vzdelanie. Žalobca spravidla až v priebehu súdneho konania o preskúmanie zákonnosti zistí, že vadu v spísaní žaloby už nemôže odstrániť.

10. Uvedený rozpor je podľa kasačného súdu nevyhnutné odstrániť ústavno konformným výkladom ust. § 59 ods. 1, 2, 3 SSP, ktoré má charakter všeobecného ustanovenia. Vada žaloby spočívajúca v nedostatku právneho zastúpenia je odstrániteľnou vadou a ustanovenie § 59 SSP ods. 1, 2 SSP ju nevylučuje z rozsahu svojej pôsobnosti. Skutočnosť, že vada je odstrániteľná spôsobuje možnosť dodatočnej konvalidácie podania, čo je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy

II. Nové konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

11. Po vrátení veci na ďalšie konanie bola na krajskom súde v Prešove zapísaná pod novou spisovou značkou 1S/71/2019 a súd v konaní pokračoval výzvou žalobkyne pod sp. zn. 1S/

za dostačujúce. 12. Následne súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a predloženie administratívneho spisu, žalobkyňu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.6.2020 zaslal právnej zástupkyni žalobkyne, jej vyjadrenie zo dňa 13.07.2020 zaslal žalovanému s poučením o práve vyjadriť sa a dňa 4.2.2021 nariadil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 04.03.2021, termín bol zverejnený na úradnej tabuli súdu v zákonom stanovenej lehote.

14. Krajský súd v odôvodnení rozsudku po opísaní priebehu celého správneho konania týkajúceho sa predmetného projektu pozemkových úprav (body 78 - 102 rozsudku krajského súdu) v rámci vyhodnotenia žalobných námietok (vrátane námietok obsiahnutých v doplnení žaloby zo dňa 19.02.2018) zdôraznil, že z opísaného priebehu konania vyplýva, že tak ako bolo dohodnuté na prerokovaní námietky dňa 05.05.2016 a ako žiadala žalobkyňa, bolo vyhovené jej požiadavkám a k novému pozemku číslo 295, ktorý podľa výpisu z registra nového stavu zo dňa 26.05.2015 mal mať výmeru 2068 m2, bola pričlenená ďalšia výmera z pozemku pôvodného stavu EKN XXXX, a to výmera 1108 m2 a EKN XXX/X, a to výmera 14,21

15. Vo vzťahu k argumentácii uvedenej v doplnení žaloby ohľadne zrozumiteľnosti výpisu z registra nového stavu zo dňa 10.05.2016 ktorý bol nečitateľný znovu poukázal na tvrdenie žalobkyne o presvedčení o vyhovení jej predchádzajúcim námietkam ako dôvodu nepodania námietky proti výpisu z registra nového stavu zo dňa 10.05.2016, obsah výpisu a príslušnej zápisnice.

Vo vzťahu k námietke znehodnotenia pozemku a následnej žiadosti o jeho umiestnenie v parcelách pôvodného stavu, pripomenul, od tejto požiadavky samotná žalobkyňa na poslednom prerokovaní námietky dňa 05.05.2016 upustila. 16. Všeobecne konštatoval, že nezistil, že by predmetnými pozemkovými úpravami, ktorých účastníčkou bola žalobkyňa, došlo k neoprávnenému zásahu do jej vlastníckeho práva, v konaní o pozemkových úpravách v k. ú. Nová Lesná bola riadne dodržaná zásada primeranosti nových a pôvodných pozemkov, a to tak v hodnote, ako aj vo výmere.

III. Konanie o kasačných sťažnostiach

17. Proti rozsudku podal žalovaný dňa 19.4.2021 kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) v časti výroku o priznaní náhrady trov kasačného konania žalobkyni, vzhľadom na skutočnosť, že ak aj žalobkyňa mala v kasačnom konaní (vo veci odmietnutia žaloby) úspech, jej úspech bol vo vzťahu k rozhodnutiu správneho súdu, nie k rozhodnutiu žalovaného. 18. V stanovenej lehote podala kasačnú sťažnosť aj žalobkyňa a žiadala zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačné dôvody vymedzené s odkazom na § 440 ods. písm. f) SSP poukazovali na - nesprávny procesný postup krajského súdu, ktorý sa de facto ani de iure nezaoberal námietkami žalobkyne uvedenými v doplnení žaloby, ktoré vyhodnotil ako všeobecné a nekonkretizované, -porušenie práva na zastúpenie v správnom konaní, keď jej (v zmysle žalobnej argumentácie) správne orgány nijakým spôsobom neposkytli potrebné poučenia a usmernenia na to, aby mohla v správnom konaní riadne a včas uplatniť svoje práva, v tejto súvislosti spochybňovala argumentáciu súdu k tejto otázke uvedenú v bode 94 rozsudku, - nevykonanie pojednávania pred správnym súdom napriek tomu, že to v zmysle §107 ods. 1 SSP výslovne žiadala v doplnení žaloby zo dňa 19.2.2018 (bod IV.), - uloženie nadbytočnej povinnosti účastníkovi konania správnym orgánom v súvislosti s požiadavkou správneho orgánu na predloženie písomnej dohody so SPF o premiestnení pozemkov, pričom nereagovanie SPF na žiadosť žalobkyne jej bolo pričítané na ťarchu, - porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a základného ľudského práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR tým, že žalovaný ani krajský súd sa relevantným spôsobom nevysporiadali ani len s námietkami žalobkyne, ktoré majú pre konečné rozhodnutie podstatný význam. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP bol vymedzený poukazom na neaplikovanie dodržiavania všeobecných zásad správneho konania upravených v §3 zák. č. 71/1967 Správneho poriadku.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačné sťažnosti boli podané včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP) a sú prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosti sú (aj vzhľadom na napadnutie výroku III. oboma stranami ) dôvodné. 20. Kasačný súd pri svojom rozhodovaní v prvom rade zohľadnil žalobkyňou predostretú námietku porušenia práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP), vzhľadom na žalobkyňou výslovne vznesenú požiadavku na nariadenie pojednávania na prejednanie veci s predvolaním oboch strán konania. Správny súd bol povinný túto požiadavku rešpektovať, vzhľadom na ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP v zmysle ktorého predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. 21. Pokiaľ teda správny súd nerešpektoval kogentné zákonné ustanovenie, táto skutočnosť je sama o sebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Význam nariadenia pojednávania na prejednanie veci vo vzťahu k ochrane práv účastníka konania, rovnako ako aj potencionálny vplyv takéhoto postupu súdu na jeho rozhodnutie je zrejmý a nespochybniteľný. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. 10Sžfk/51/2019, v zmysle ktorého: „31. ...prejednanie veci na pojednávaní je osobitným spôsobom konania pred správnym súdom, ktorým sa realizuje zásada verejnosti, ústnosti a bezprostrednosti tohto konania (§ 5 ods. 6, 8 SSP). Zásada bezprostrednosti a ústnosti konania má svoje ústavnoprávne vyjadrenie v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Z dikcie vyššie citovaného § 107 ods. 1 písm. a) SSP je zrejmé, že je povinnosťou správneho súdu nariadiť ústne pojednávanie na prejednanie veci samej, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.“ Rovnako kasačný súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť v otázke dôsledkov nesplnenia tejto povinnosti, prezentovanú napríklad rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžsk 2/2019 zo dňa 22. októbra 2019, publikované pod č. R 18/2021 „... z dikcie vyššie citovaného § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p. je zrejmé, že predmetné ustanovenie zakotvuje povinnosť správneho súdu nariadiť ústne pojednávanie na prejednanie veci samej ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.“ Porušenie tejto povinnosti zo strany správneho súdu je procesnou vadou odôvodňujúcou zrušenie rozhodnutia správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. f) v spojení s § 462 ods. 1 SSP. Kasačný súd sa s vyššie uvedenou ustálenou rozhodovacou činnosťou v plnom rozsahu stotožňuje.“

V Bratislave dňa 28. novembra 2024