3Svk/5/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: T. E., nar. X. P. XXXX, M. C. XX, N., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený advokátom JUDr. Allanom B?hmom, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30845238, 2/ Združenie domových samospráv o. z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31820174, 3/ SG Real s.r.o., Rešetkova 181/11, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35734582, 4/ ideas&more, s. r. o., Rešetkova 181/11, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 44784503, 5/ M. W., nar. XX. XX. XXXX, Q. K. XX, A., 6/ V.. F. V., W.., nar. XX. XX. XXXX, K. X.A., N., 7/ Rehoľa menších bratov - Františkánov, Františkánska 2, Bratislava, IČO: 00586862, 8/ J.. E. P., nar. XX. XX. XXXX, . E. F. XX, N., 9/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, IČO: 00308307, za účasti osôb zúčastnených na konaní: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Horné lúky 4540/1, Bratislava, IČO: 48302392, zastúpenej advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, IČO: 256 02381, konajúcou prostredníctvom organizačnej zložky: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, IČO: 51034166, 2/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00003328, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2018/005859 zo dňa 3. apríla 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/143/2018-604 zo dňa 23. augusta 2022, takto

1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej ako „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 2017/026765-052-F21 zo dňa 27. októbra 2017 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že navrhovaná činnosť „I/64 - I. etapa“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon EIA“). Išlo o rozšírenie 2 - prúdovej komunikácie na 4 - prúdovú v cca 700 m dlhom úseku cesty I/64 Nitra - Drážovce medzi pripravovanou stavbou „Príprava strategického parku Nitra fáza I“ a existujúcou mimoúrovňovou križovatkou „Topoľčianska“ na R1A v Nitre, s dopravným napojením v križovatke „Šindolka“. Prvostupňový orgán odporučil realizáciu variantu č. 2. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2018/005859 zo dňa 3. apríla 2018 zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že zámer predložený navrhovateľom spĺňal všetky náležitosti ustanovené v § 22 ods. 3 a v prílohe č. 9 zákona EIA, ktorý bol podľa § 23 zákona EIA zaslaný rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci. Stanoviská doručené rezortnými orgánmi, dotknutými orgánmi, dotknutou obcou prvostupňový orgán predložil na vyjadrenie navrhovateľovi na ich objasnenie. Rovnako si na základe podaných stanovísk dotknutou verejnosťou vyžiadal od navrhovateľa doplňujúce informácie. Zo stanovísk k doplňujúcim informáciám navrhovateľa nevyplýval žiadny návrh alebo podmienka týkajúca sa ďalšieho posudzovania zámeru podľa zákona EIA. 3. Rozhodol, že námietka týkajúca sa preskúmania záväzného stanoviska mesta Nitra zo dňa 19. júna 2017 je neopodstatnená, pretože mesto Nitra je autonómny samosprávny orgán, ktorý vydáva záväzné stanoviská a preskúmanie záväzného stanoviska mesta Nitra nie je predmetom odvolacieho konania. Tiež bol toho názoru, že prvostupňový orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie a pripomienkami účastníkov konania sa zaoberal jednotlivo. V súvislosti s požiadavkou o celkové posúdenie strategického parku uviedol, že zákon EIA nestanovuje, či sa majú navrhované činnosti posudzovať ako celok alebo po častiach. 4. K námietke týkajúcej sa hluku uviedol, že ochrana proti hluku je riešená v akustickej štúdii a je zabezpečená realizáciou protihlukových stien. Príslušný dotknutý orgán s daným riešením súhlasil. Nedostatok prvostupňového orgánu v oznámení o začatí konania bol v priebehu konania odstránený, keď v ďalších procesných úkonoch oboznamoval účastníkov konania a dotknuté orgány, ako aj v samotnom rozhodnutí zo zisťovacieho konania, správne. Žalovaný preto skonštatoval, že tento procesný nedostatok nemal podstatný vplyv na posudzovanie predmetnej navrhovanej činnosti.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie. 6. Žalobca v žalobe namietal: i. že podaním zo dňa 28. augusta 2017 doplnil námietky k zámeru, avšak prvostupňový orgán sa s týmito absolútne nevysporiadal (dokonca ich v rozhodnutí ani len nespomenul), pričom žalovaný ako odvolací orgán ich už síce spomenul, avšak nijako bližšie sa s nimi nevysporiadal.

ministerstvo. Okrem toho prvostupňové rozhodnutie vydal okresný úrad v sídle kraja, a preto odvolacím orgánom malo byť ministerstvo podľa § 54 ods. 2 písm. x) zákona EIA, iv. že došlo k procesnému pochybeniu pri rozhodovaní o námietke predpojatosti pracovníkov, ktorú vzniesol v odvolaní, v. záver, že predmetný zámer je situovaný v priemyselnom parku sever, pričom priemyselný park Nitra sever nie je možné zamieňať so strategickým parkom, ktorý sa podľa zákona EIA neposudzoval,

7. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/143/2018-604 zo dňa 23. augusta 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 8. K námietke nevysporiadania sa s námietkami žalobcu správnymi orgánmi uviedol, že žalobca mal priestor podávať námietky, s ktorými sa prvostupňový orgán riadne zaoberal, vyhodnotil ich, a navrhovateľ k nim podal doplnenie, s ktorým bol žalobca opätovne oboznámený a podal k nemu vyjadrenie, s ktorým sa správne orgány riadne zaoberali.

V tejto súvislosti sa správnemu súdu javila ako nedôvodná aj námietka žalobcu, že prvostupňový správny orgán sa v rozhodnutí nevysporiadal s doplnením námietok, keďže hodnotiac tieto námietky podľa obsahu, išlo o totožné námietky, pričom v podaní zo dňa 28. augusta 2017 žalobca vždy uviedol už uplatnenú námietku, stanovisko navrhovateľa a doplnil svoje ďalšie vyjadrenie, t.j.

Okrem toho uvedená námietka už bola obsiahnutá aj v predchádzajúcich námietkach (uvedené potvrdil aj sám žalobca v žalobe na strane 8/9 prvý odsek), a preto ani v tomto ohľade nemožno hovoriť o zásahu do práv žalobcu. Ohľadom námietky žalobcu, týkajúcej sa stanovenia lehoty s tým, že na oneskorene podané námietky sa nebude prihliadať, je potrebné uviesť, že na konanie podľa zákona EIA sa vzťahuje aj všeobecný správny predpis, ktorý umožňuje správnym orgánom stanovovať lehoty na vykonanie jednotlivých úkonov, v dôsledku čoho je zachovávaná aj hospodárnosť a rýchlosť konania, preto správny súd nevzhliadol pochybenie ani v tomto postupe správnych orgánov.

na § 140b ods. 5 Stavebného zákona, pretože toto ustanovenie nie je aplikovateľné na konania podľa zákona EIA, ktorý odkazuje iba na § 126 ods. 4 Stavebného zákona. Okrem toho žalobca síce namietol toto stanovisko, avšak neuviedol konkrétne skutočnosti, pre ktoré by bolo nesprávne, resp. nezákonné.

V danom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady na to, aby bolo vecne príslušným odvolacím orgánom ministerstvo, a preto odkaz žalobcu na § 54 ods. 2 písm. x) zákona EIA bol podľa správneho súdu nesprávny. 11.

Uvedené námietky budú predmetom preskúmavania v stavebnom konaní, čo aj sám žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní súdu potvrdil. 12. Čo sa týkalo protihlukovej steny, správny súd poukázal na to, že každá stavebná investícia určitým spôsobom zasahuje do životného prostredia, ako aj do existujúcej, či možnej budúcej bytovej zóny, a preto sa v rámci dokumentácie navrhujú riešenia, ktoré zamedzia takýto zásah, resp. ho znížia, na čo najnižšiu mieru, preto správnemu súdu nie je zrejmé, aké riešenie hlukovej záťaže si žalobca predstavoval, a to najmä za stavu, že sám uviedol, že poloha križovatky je v súlade s územným plánom mesta Nitry. Ohľadom tvarového a priestorového riešenia stavby, prvostupňový úrad odporúčal variant č. 2, ale predmetné odporúčanie nie je záväzné a bude predmetom iných správnych konaní, a preto nemohlo byť riešené v danom konaní tak, ako to namietal žalobca, že s ním nikto neprerokoval tvarové a priestorové usporiadanie. 13.

nadväzuje naň. 14. Rovnako tak neobstálo vytýkané pochybenie, týkajúce sa absencie parcelných čísel v oznámení o začatí správneho konania, nakoľko uvedené pochybenie bolo v priebehu konania odstránené. Je pritom nesporné, že judikatúra jednoznačne ustálila tú skutočnosť, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2002, sp. zn. 4 Sž 98-102/2002).

16. Na záver správny súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je možné považovať za zákonné a súdom preskúmateľné.

17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo mu znemožnené uskutočniť jemu patriace procesné práva podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok alebo ho zmeniť tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 18.

19. Podľa jeho názoru správny súd nesprávne právne vyhodnotil nevysporiadanie sa s jeho námietkami z podania zo dňa 28. augusta 2017 zo strany prvostupňového orgánu, pričom trval na tom, že prvostupňový orgán sa s jeho námietkami ako ani s ich doplnením absolútne nevysporiadal (dokonca ich v rozhodnutí ani len nespomenul) a žalovaný ako odvolací orgán ich už síce „diplomaticky“ spomenul, avšak nijako bližšie sa s nimi nevysporiadal.

21. Za najpodstatnejšiu námietku považuje, že celý zámer je v absolútnom rozpore s územným plánom. Podľa sťažovateľa v spracovaných územnoplánovacích podkladoch a dokumentáciách (v rokoch 2014 - 2015) boli rešpektované požiadavky územného plánu mesta Nitra a požiadavky na úpravu cesty podľa spracovanej dokumentácie (obstarávateľ SSC Bratislava) pre územné konanie (vydané územné rozhodnutie) a stavebné konanie „Úprava cesty I/64 v úseku Šindolka - okružná križovatka priemyselný park“.

22. K spochybnenému záväznému stanovisku mesta Nitra opäť poukazujúc na § 140b ods. 5 Stavebného zákona tvrdil, že určite nie je pravdou, že záväzné stanovisko je nespochybniteľné. Podľa jeho názoru po jeho namietnutí záväzného stanoviska malo dôjsť k prerušeniu konania za účelom vysporiadania sa s vytknutými nedostatkami.

Všeobecným stavebným úradom vo veciach významných investícii pre stavebné konanie podľa § 117b Stavebného zákona vo veciach významných investícii je tak okresný úrad v sídle kraja. Podľa sťažovateľa § 117b Stavebného zákona je vo vzťahu nadradenosti k § 120 Stavebného zákona, ktorý by sa aplikoval len v prípade, ak by šlo o špeciálnu stavbu, ktorá by nebola významnou investíciou. 24.

Podľa sťažovateľa správne orgány pochybili, keď nepostupovali podľa § 38 ods. 9 zákona EIA, resp. § 140c ods. 6 Stavebného zákona, keďže bolo nutné prerušiť konanie do rozhodnutia povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona EIA.

26. Sťažovateľ namietal, že správny súd Slovenskej správe ciest priznal postavenie osoby zúčastnenej na konaní, keďže osvedčenie o významnej investícii, ako aj všetky povoľovacie rozhodnutia, boli vydané v prospech MH Invest, avšak tento subjekt účelovo previedol svoje práva práve na Slovenskú správu ciest, z čoho je úplne zrejmé, že výsledok týchto administratívnych konaní bol pripravovaný práve pre Slovenskú správu ciest.

Borik stal v júni 2021 prokuristom MH Invest s.r.o., bol už v čase vydávania rozhodnutia žalovaného, keď bol vo funkcii prednostu Okresného úradu Nitra, zaujatý. 28. Nezákonnosť napadnutého rozsudku videl tiež v tom, že sa správny súd nijako nevysporiadal s potrebou aplikácie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, keď prístup k správnemu súdnemu konaniu nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonností rozhodnutí musí byť aj reálne zabezpečená náprava.

nepostupovalo v súlade so Správnym poriadkom, keďže o začatí takéhoto administratívneho konania neupovedomilo všetkých známych účastníkov konania v zmysle § 18 ods. 3 Správneho poriadku. 30. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil so závermi správneho súdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Ďalší účastník 9) vyjadril súhlas s názorom žalovaného.

32. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj ďalší účastník 1), pričom poukazuje na to, že sťažovateľ kasačné dôvody uvádza iba formálne a nekonkrétne. K námietke zaujatosti Ing. Borika uviedol, že táto námietka v administratívnom konaní vznesená vôbec nebola, sťažovateľ ani žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie Ing. Borika, rozhodnutie žalovaného je podpísané vedúcim odboru opravných prostriedkov J.. B. a

K súladu činnosti s územným plánom ďalší účastník poukázal, že stanovisko mesta Nitra uvádza, že navrhovaná činnosť nie je v rozpore s územným plánom. Ak sťažovateľ namieta porušenie Aarhuského dohovoru, podľa ďalšieho účastníka mal sťažovateľ v prvostupňovom ako aj odvolacom konaní riadne zabezpečené práva verejnosti a prístup k spravodlivosti.

33. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 3 Svk 5/2023 pridelená do senátu 3S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Sudkyňa Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal a rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 35. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť (i) otázku zaujatosti bývalého prednostu žalovaného, (ii) ktorý úrad bol príslušný na rozhodnutie vo veci, (iii) postavenie sťažovateľa v konaní, (iv) vysporiadanie sa s námietkami sťažovateľa v administratívnom konaní, (v) možnosť stanovenia lehoty na podanie námietky v zisťovacom konaní, (vi) nesúlad posudzovanej navrhovanej činnosti s územným plánom mesta Nitra, (vii) námietky k záväznému stanovisku mesta Nitra, (viii) že zisťovaciemu konaniu malo predchádzať konanie EIA na strategický prak Nitra, (ix) vysporiadanie sa s technickým riešením protihlukových stien, (x) priznanie Slovenskej správe ciest postavenia osoby zúčastnenej na konaní a (xi)

Vzhľadom na to, že žalobu podal žalobca dňa 2. júla 2018, pričom zaujatosť Ing. Borika namietal až podaním zo dňa 25. novembra 2021, mal kasačný súd, rovnako ako správny súd, za preukázané, že žalobu nedoplnil v lehote ustanovenej na podanie žaloby, teda túto námietku

37. Ohľadom namietanej vecnej nepríslušnosti správneho orgánu prvého stupňa a zároveň žalovaného kasačný súd uvádza, že ani túto námietku sťažovateľa nepovažoval za dôvodnú. Ak sťažovateľ odkazoval na ustanovenia Stavebného zákona, tieto nemohol kasačný súd brať do úvahy, keďže v tu prejednávanej veci kasačný súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ktoré je upravené zákonom EIA. Zákon EIA pritom samostatne upravuje príslušnosť okresného úradu na rozhodovanie v zisťovacom konaní v ustanoveniach § 55 a 56 zákona EIA. Podľa § 55 písm. b) zákona EIA vykonáva okresný úrad v sídle kraja zisťovacie konanie navrhovaných činností s dosahom na územie kraja.

38. Kasačný súd rovnako ako správny súd, posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 SSP v?spojení s § 442 ods. 1 SSP, keďže iné závery nevyplývajú ani zo správnej žaloby a ani z kasačnej sťažnosti. Ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazuje na to, že je (bol) vlastníkom dotknutých pozemkov tu posudzovanej stavby, tieto žiadnym spôsobom nekonkretizuje ich označením či odkazom na relevantné rozhodnutia o vyvlastnení, preto túto námietku posúdil kasačný súd ako nedôvodnú.

39. Aj námietku sťažovateľa, že sa správne orgány dostatočne nevysporiadali s námietkami sťažovateľa vznesenými v zisťovacom konaní, rovnako ako správny súd, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že sťažovateľ v konaní uplatnil námietky dňa 21. júla 2017, ktoré po odpovedi navrhovateľa doplnil reakciou zo dňa 30. augusta 2017 a zo dňa 21. septembra 2017. Následne dňa 24. októbra 2017 nahliadal do spisu a v zázname o nazretí do spisu tiež uviedol svoju námietku. Rovnako z rozhodnutia

obsahového hľadiska, nemožno prípadné neuvedenie vysvetľujúcich argumentov sťažovateľa v prvostupňovom rozhodnutí považovať za také porušenie jeho procesných práv, ktoré majú vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 41. Sťažovateľ tiež namietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil jeho námietku týkajúcu sa stanovenia lehoty troch dní na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, pričom prvostupňový orgán v súvislosti s touto lehotou uviedol, že na oneskorene podané námietky sa nebude prihliadať. Kasačný súd sa zhoduje so sťažovateľom, že zákon EIA, na rozdiel od napr. Stavebného zákona, nezakotvuje tzv. koncentračnú zásadu do zisťovacieho konania, teda neobmedzuje zainteresovanú verejnosť v uplatňovaní námietok počas celého prvostupňového konania, odvolacieho konania alebo dokonca konania pred správnym súdom.

Súdny dvor Európskej únie už vo svojej judikatúre rozhodol, že toto ustanovenie neumožňuje obmedziť dôvody, ktoré môže žalobca uviesť na podporu svojho opravného prostriedku pred súdom. Takéto obmedzenie dôvodov totiž nevyplýva z čl. 11 Smernice EIA a táto úvaha zodpovedá aj cieľu sledovanému týmto ustanovením, ktorým je zaistiť široký prístup k spravodlivosti vo veciach životného prostredia.

42. Ak uvedené platí v súvislosti so súdnym prieskumom rozhodnutí, je potrebné zákon EIA vykladať tak, že zainteresovaná verejnosť môže kedykoľvek počas správneho konania (aj odvolacieho) uvádzať aj nové námietky, s ktorými sa musí správny orgán vysporiadať. Ak teda prvostupňový správny orgán stanovil lehotu, s ktorou spojil koncentračné účinky, nekonal v súlade so zákonom EIA a túto námietku sťažovateľa nesprávne právne vyhodnotil aj správny súd. Vzhľadom na takto deklarované procesné pochybenie však kasačný súd skúmal, či toto malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu alebo žalovaného. Ako už opakovane judikoval kasačný súd, rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré?nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (napr. rozhodnutie sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002). Kasačný súd poukazuje na to, že námietka, ktorú mal sťažovateľ uplatniť dňa 24. októbra 2017, a ktorá mala byť podľa správneho súdu uplatnená po lehote stanovenej prvostupňovým správnym orgánom,

43. Ak sťažovateľ namietal nesúlad navrhovanej činnosti s územným plánom mesta Nitra, kasačný súd v súlade so závermi správneho súdu uvádza, že táto námietka sťažovateľa nie je dôvodná. Správny súd správne vyhodnotil, že navrhovaná komunikácia, vrátane križovatky, v lokalite Šindolka je súčasťou územnoplánovacích dokumentov mesta Nitra a zo stanoviska mesta Nitra zo dňa 18. júla 2017 jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť nie je v rozpore s územným plánom. Sťažovateľ nakoniec z obsahového hľadiska ani nenamietal rozpor navrhovanej činnosti s územným plánom, ale nesúlad s pôvodne vydaným územným rozhodnutím a namietal tiež rozsah a prevedenie navrhovanej stavby, čo vzhľadom na prebiehajúce zisťovacie konanie a následné stavebné konania neodôvodňuje záver o prípadnom nesúlade stavby s územným plánom.

záväzného stanoviska. V tu posudzovanom prípade však platí, že (i) dotknutá obec stanovisko zo dňa 18. júla 2017 vydala podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, (ii) zákon EIA tento druh stanoviska neoznačuje ako záväzné, (iii) ako záväzné ho neoznačila ani dotknutá obec a (iv) zákon EIA neodkazuje na postup podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona týkajúci sa záväzných stanovísk vydaných v konaní podľa Stavebného zákona, preto správny súd prijal správny záver, že v prípade námietok proti stanovisku dotknutej obce podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, ktoré nemá povahu záväzného stanoviska, nemá príslušný orgán povinnosť postupovať podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona. Námietka sťažovateľa v tomto smere bola preto tiež nedôvodná. 45. Ďalšou námietkou sťažovateľa bolo, že tu navrhovaná činnosť je súčasťou projektu AUTOMOTIVE Nitra Project, ktorý bol povinne posudzovaný, ale tento úsek cesty posudzovaný nebol. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že „Cesta I/64 Nitra - Dražovce, I. etapa“ úzko súvisí s navrhovanou činnosťou „Automotive Nitra Project - Fáza

Sťažovateľ pritom nevzniesol žiadne konkrétne námietky, ktorými by odôvodňoval, že cesta mala prejsť povinným posudzovaním vplyvov na životné prostredie, preto aj túto námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 46.

V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 1 zákona EIA, kapitola 9 Infraštruktúra, položka č. 13 „Projekty rozvoja priemyselných zón“. Keďže zákon o EIA nepozná pojem „strategický park“, posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť Projekty rozvoja priemyselných zón.

záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.

V predmetnom konaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., pričom predmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 zákona o EIA pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s tepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel, Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy, Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy.

navrhovaného riešenia bez konkretizovania tejto nevhodnosti či dopadov na životné prostredie, kasačný mohol túto námietku vyhodnotiť iba vo všeobecnej rovine. Keďže mal za preukázané, že príslušný orgán navrhované riešenie ochrany proti hluku schválil, námietku sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú.

50. Ak sťažovateľ v?kasačnej sťažnosti na záver tiež namietal, že sa správny súd nevysporiadal s?potrebou aplikácie čl. 9 ods. 3 Aarhurského dohovoru, kasačný súd poukazuje na to, že ani túto námietku sťažovateľ nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnil a?ani?nešpecifikoval. Vzhľadom na to, že kasačný súd mal za preukázané, že sťažovateľ mal plný prístup k súdu a išlo len o formálnu konštatáciu sťažovateľa, nevzhliadol dôvodnosť ani tejto námietky.