3Svk/5/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:4018200494.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/143/2018
- IČS
- 4018200494
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: T. E., nar. X. P. XXXX, M. C. XX, N., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený advokátom JUDr. Allanom B?hmom, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30845238, 2/ Združenie domových samospráv o. z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31820174, 3/ SG Real s.r.o., Rešetkova 181/11, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35734582, 4/ ideas&more, s. r. o., Rešetkova 181/11, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 44784503, 5/ M. W., nar. XX. XX. XXXX, Q. K. XX, A., 6/ V.. F. V., W.., nar. XX. XX. XXXX, K. X.A., N., 7/ Rehoľa menších bratov - Františkánov, Františkánska 2, Bratislava, IČO: 00586862, 8/ J.. E. P., nar. XX. XX. XXXX, . E. F. XX, N., 9/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, IČO: 00308307, za účasti osôb zúčastnených na konaní: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Horné lúky 4540/1, Bratislava, IČO: 48302392, zastúpenej advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, IČO: 256 02381, konajúcou prostredníctvom organizačnej zložky: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, IČO: 51034166, 2/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00003328, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2018/005859 zo dňa 3. apríla 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/143/2018-604 zo dňa 23. augusta 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. IV. Osobám zúčastneným na konaní právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej ako „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 2017/026765-052-F21 zo dňa 27. októbra 2017 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že navrhovaná činnosť „I/64 - I. etapa“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon EIA“). Išlo o rozšírenie 2 - prúdovej komunikácie na 4 - prúdovú v cca 700 m dlhom úseku cesty I/64 Nitra - Drážovce medzi pripravovanou stavbou „Príprava strategického parku Nitra fáza I“ a existujúcou mimoúrovňovou križovatkou „Topoľčianska“ na R1A v Nitre, s dopravným napojením v križovatke „Šindolka“. Prvostupňový orgán odporučil realizáciu variantu č. 2. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2018/005859 zo dňa 3. apríla 2018 zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že zámer predložený navrhovateľom spĺňal všetky náležitosti ustanovené v § 22 ods. 3 a v prílohe č. 9 zákona EIA, ktorý bol podľa § 23 zákona EIA zaslaný rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci. Stanoviská doručené rezortnými orgánmi, dotknutými orgánmi, dotknutou obcou prvostupňový orgán predložil na vyjadrenie navrhovateľovi na ich objasnenie. Rovnako si na základe podaných stanovísk dotknutou verejnosťou vyžiadal od navrhovateľa doplňujúce informácie. Zo stanovísk k doplňujúcim informáciám navrhovateľa nevyplýval žiadny návrh alebo podmienka týkajúca sa ďalšieho posudzovania zámeru podľa zákona EIA. 3. Rozhodol, že námietka týkajúca sa preskúmania záväzného stanoviska mesta Nitra zo dňa 19. júna 2017 je neopodstatnená, pretože mesto Nitra je autonómny samosprávny orgán, ktorý vydáva záväzné stanoviská a preskúmanie záväzného stanoviska mesta Nitra nie je predmetom odvolacieho konania. Tiež bol toho názoru, že prvostupňový orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie a pripomienkami účastníkov konania sa zaoberal jednotlivo. V súvislosti s požiadavkou o celkové posúdenie strategického parku uviedol, že zákon EIA nestanovuje, či sa majú navrhované činnosti posudzovať ako celok alebo po častiach. 4. K námietke týkajúcej sa hluku uviedol, že ochrana proti hluku je riešená v akustickej štúdii a je zabezpečená realizáciou protihlukových stien. Príslušný dotknutý orgán s daným riešením súhlasil. Nedostatok prvostupňového orgánu v oznámení o začatí konania bol v priebehu konania odstránený, keď v ďalších procesných úkonoch oboznamoval účastníkov konania a dotknuté orgány, ako aj v samotnom rozhodnutí zo zisťovacieho konania, správne. Žalovaný preto skonštatoval, že tento procesný nedostatok nemal podstatný vplyv na posudzovanie predmetnej navrhovanej činnosti.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie. 6. Žalobca v žalobe namietal: i. že podaním zo dňa 28. augusta 2017 doplnil námietky k zámeru, avšak prvostupňový orgán sa s týmito absolútne nevysporiadal (dokonca ich v rozhodnutí ani len nespomenul), pričom žalovaný ako odvolací orgán ich už síce spomenul, avšak nijako bližšie sa s nimi nevysporiadal.
Zákon EIA podľa jeho názoru neumožňuje správnemu orgánu stanovovať si termíny na námietky s tým, že na neskoršie uplatnené sa už nebude prihliadať, ii. že v priebehu konania opakovane namietal záväzné stanovisko mesta Nitra o súlade zámeru s územným plánom a v tejto súvislosti odkázal na znenie § 140b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“), podľa ktorého malo dôjsť k prerušeniu konania za účelom vysporiadania sa s ním vytknutými nedostatkami záväzného stanoviska mesta Nitra, iii. že od začiatku nemalo ísť o zisťovacie konanie, ale o povinné hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie, kde je príslušným prvostupňovým orgánom
ministerstvo. Okrem toho prvostupňové rozhodnutie vydal okresný úrad v sídle kraja, a preto odvolacím orgánom malo byť ministerstvo podľa § 54 ods. 2 písm. x) zákona EIA, iv. že došlo k procesnému pochybeniu pri rozhodovaní o námietke predpojatosti pracovníkov, ktorú vzniesol v odvolaní, v. záver, že predmetný zámer je situovaný v priemyselnom parku sever, pričom priemyselný park Nitra sever nie je možné zamieňať so strategickým parkom, ktorý sa podľa zákona EIA neposudzoval,
vi. že správny orgán pri oznámení o začatí správneho konania označil miesto Okres Nitra, Mesto Nitra, kat. územie D. parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX a až následne počas konania dopísal + viď príloha 7 zámeru a jednoznačne nešpecifikoval okruh parciel a pozemkov, ktorých sa tento zámer má dotýkať, vii. že navrhovaný zámer úpravy cesty I/64 jej rozšírením na štvorpruhovú komunikáciu zodpovedá funkčnej triede B1 v kategórii MZ 22,5/50 (MZ 25/50), a preto nie je v súlade s podmienkami uvedenými v platnom územnom pláne mesta Nitra, viii. že daný zámer dostatočne nezohľadňuje dopad danej stavby na životné prostredie, týkajúce sa najmä vplyvu hluku a emisií na okolité prostredie, ktoré je funkčne určené na bývanie - obytnú zónu Šindolka. Zdôraznil, že určite nie je v poriadku, keď sám navrhovateľ, ako aj správny orgán konštatujú, že budú prekročené hlukové limity v obytnej zóne, príp. v budúcej obytnej zóne v zmysle platného územného plánu Nitra, a preto je nevyhnutné vybudovanie protihlukových zábran.
7. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/143/2018-604 zo dňa 23. augusta 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 8. K námietke nevysporiadania sa s námietkami žalobcu správnymi orgánmi uviedol, že žalobca mal priestor podávať námietky, s ktorými sa prvostupňový orgán riadne zaoberal, vyhodnotil ich, a navrhovateľ k nim podal doplnenie, s ktorým bol žalobca opätovne oboznámený a podal k nemu vyjadrenie, s ktorým sa správne orgány riadne zaoberali.
Zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené.
V tejto súvislosti sa správnemu súdu javila ako nedôvodná aj námietka žalobcu, že prvostupňový správny orgán sa v rozhodnutí nevysporiadal s doplnením námietok, keďže hodnotiac tieto námietky podľa obsahu, išlo o totožné námietky, pričom v podaní zo dňa 28. augusta 2017 žalobca vždy uviedol už uplatnenú námietku, stanovisko navrhovateľa a doplnil svoje ďalšie vyjadrenie, t.j.
argumentačne rozšíril námietky, ktoré boli už pôvodne uplatnené zo strany žalobcu a s týmito sa správne orgány riadne zaoberali. Ak sa žalobca v zmysle oznámenia účastníkov konania s podkladmi pre vydanie rozhodnutia zo dňa 27. septembra 2017, ktoré prevzal dňa 20. októbra 2017, vyjadril ústne do zápisnice dňa 24. októbra 2017, t.j. po uplynutí lehoty 3 kalendárnych dní, správny orgán správne neprihliadol na v zápisnici uplatnenú námietku.
Okrem toho uvedená námietka už bola obsiahnutá aj v predchádzajúcich námietkach (uvedené potvrdil aj sám žalobca v žalobe na strane 8/9 prvý odsek), a preto ani v tomto ohľade nemožno hovoriť o zásahu do práv žalobcu. Ohľadom námietky žalobcu, týkajúcej sa stanovenia lehoty s tým, že na oneskorene podané námietky sa nebude prihliadať, je potrebné uviesť, že na konanie podľa zákona EIA sa vzťahuje aj všeobecný správny predpis, ktorý umožňuje správnym orgánom stanovovať lehoty na vykonanie jednotlivých úkonov, v dôsledku čoho je zachovávaná aj hospodárnosť a rýchlosť konania, preto správny súd nevzhliadol pochybenie ani v tomto postupe správnych orgánov.
9. Za nedôvodnú považoval i námietku žalobcu týkajúcu sa záväzného stanoviska mesta Nitra zo dňa 18. júla 2017, ktorou mienil žalobca vyvolať procesný postup podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona. Podľa správneho súdu záväzné stanovisko vydal príslušný stavebný orgán a správne orgány nemali oprávnenie toto stanovisko spochybňovať. Neobstojí poukaz žalobcu
na § 140b ods. 5 Stavebného zákona, pretože toto ustanovenie nie je aplikovateľné na konania podľa zákona EIA, ktorý odkazuje iba na § 126 ods. 4 Stavebného zákona. Okrem toho žalobca síce namietol toto stanovisko, avšak neuviedol konkrétne skutočnosti, pre ktoré by bolo nesprávne, resp. nezákonné.
10. K námietke vecnej nepríslušnosti správnych orgánov správny súd uviedol, že z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že zámer nepresahoval územie okresu Nitra (išlo o kat. územie Zobor), preto v danej veci v prvom stupni správne rozhodoval Okresný úrad v Nitre v zmysle § 56 zákona EIA a aj ako žalovaný rozhodol vecne príslušný úrad v súlade s § 4 ods. 2, písm. b), veta pred bodkočiarkou zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V danom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady na to, aby bolo vecne príslušným odvolacím orgánom ministerstvo, a preto odkaz žalobcu na § 54 ods. 2 písm. x) zákona EIA bol podľa správneho súdu nesprávny. 11.
K námietke nesúladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou správny súd poukázal na to, že predmetná cestná komunikácia vrátane križovatky v lokalite Šindolka je súčasťou územnoplánovacích dokumentov mesta Nitra. Okrem toho je potrebné dodať, že zo stanoviska obce jednoznačne vyplýva, že poloha križovatky na ceste I/64 nie je v rozpore s územným plánom mesta Nitry, čo ani žalobca nerozporoval. Následne je uvedené, že návrh riešenia stavby musí zohľadniť kapacitnú potrebu dopravy celého priľahlého územia mestskej časti Zobor vo vzťahu k schválenému funkčnému využitiu územia s výhľadom min. do roku 2038, a preto ani tieto námietky žalobcu nemožno hodnotiť za dôvodné.
Uvedené námietky budú predmetom preskúmavania v stavebnom konaní, čo aj sám žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní súdu potvrdil. 12. Čo sa týkalo protihlukovej steny, správny súd poukázal na to, že každá stavebná investícia určitým spôsobom zasahuje do životného prostredia, ako aj do existujúcej, či možnej budúcej bytovej zóny, a preto sa v rámci dokumentácie navrhujú riešenia, ktoré zamedzia takýto zásah, resp. ho znížia, na čo najnižšiu mieru, preto správnemu súdu nie je zrejmé, aké riešenie hlukovej záťaže si žalobca predstavoval, a to najmä za stavu, že sám uviedol, že poloha križovatky je v súlade s územným plánom mesta Nitry. Ohľadom tvarového a priestorového riešenia stavby, prvostupňový úrad odporúčal variant č. 2, ale predmetné odporúčanie nie je záväzné a bude predmetom iných správnych konaní, a preto nemohlo byť riešené v danom konaní tak, ako to namietal žalobca, že s ním nikto neprerokoval tvarové a priestorové usporiadanie. 13.
Doplnil, že zo zámeru jednoznačne vyplýva, že „Cesta I/64 Nitra - Dražovce, I. etapa“ úzko súvisí s navrhovanou činnosťou „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, pre ktorú Ministerstvo životného prostredia SR vydalo podľa zákona EIA záverečné stanovisko č. 4783/ 2016-17.7/pl zo dňa 4. novembra 2016, právoplatné dňa 18. januára 2017, kde sa v kapitole VI. 3 bod 13 explicitne uvádza, že „pred predložením žiadosti o stavebné povolenie spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti Zobor, v lokalite Šindolka - Prvosienková, Dražovská ul. na cestu I/64“. Súhlasil so žalobcom, že navrhovaná činnosť sa v celom rozsahu nenachádza v území územným plánom určenom na výrobnú činnosť - priemyselný park, avšak s Priemyselným parkom Nitra - sever, a teda aj Strategickým parkom, úzko súvisí, resp.
nadväzuje naň. 14. Rovnako tak neobstálo vytýkané pochybenie, týkajúce sa absencie parcelných čísel v oznámení o začatí správneho konania, nakoľko uvedené pochybenie bolo v priebehu konania odstránené. Je pritom nesporné, že judikatúra jednoznačne ustálila tú skutočnosť, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2002, sp. zn. 4 Sž 98-102/2002).
Za takúto vadu bolo potrebné považovať aj absenciu parciel, čo bolo odstránené. 15. Pokiaľ išlo o dodatočne vznesenú námietku žalobcu, týkajúcu sa zaujatosti prednostu žalovaného, aj túto námietku považoval správny súd za nedôvodnú. Mal pritom za to, že predmetná námietka v administratívnom konaní vznesená nebola, ako ani žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal a v správnom súdnom konaní ju podal oneskorene (koncentrácia konania), a nebolo možné ju považovať za námietku podľa § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), preto na ňu správny súd nebol povinný prihliadať. Žalobca v konaní nepreukázal nielen včasnosť podania námietky, ani nepreukázal, že by skutočnosti, z ktorých vyvodzoval zaujatosť prednostu žalovaného existovali v čase rozhodovania žalovaného.
16. Na záver správny súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je možné považovať za zákonné a súdom preskúmateľné.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo mu znemožnené uskutočniť jemu patriace procesné práva podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok alebo ho zmeniť tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 18.
Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti na úvod namietal, že správny súd jeho žalobu vyhodnotil ako podanú z pozície zainteresovanej verejnosti. Podľa sťažovateľa on svoju aktívnu žalobnú legitimáciu odvodzuje aj podľa § 178 ods. 1 SSP, keďže ako fyzická osoba bol napadnutými rozhodnutiami ukrátený na svojich právach a to z dôvodu, že je vlastníkom susediacich pozemkov a v súvislosti navrhovanou činnosťou bol aj vyvlastnený.
19. Podľa jeho názoru správny súd nesprávne právne vyhodnotil nevysporiadanie sa s jeho námietkami z podania zo dňa 28. augusta 2017 zo strany prvostupňového orgánu, pričom trval na tom, že prvostupňový orgán sa s jeho námietkami ako ani s ich doplnením absolútne nevysporiadal (dokonca ich v rozhodnutí ani len nespomenul) a žalovaný ako odvolací orgán ich už síce „diplomaticky“ spomenul, avšak nijako bližšie sa s nimi nevysporiadal.
20. Namietal tiež záver správneho súdu o tom, že na konanie podľa zákona EIA sa v súvislosti s možnosťou stanovovať lehoty vzťahuje všeobecný správny predpis. Pred vydaním prvostupňového rozhodnutia sa vyjadroval aj dňa 24. októbra 2017, ale prvostupňový orgán sa z dôvodu vznesenia po stanovenom termíne (23. októbra 2017) už s tuto námietkou nezaoberal. Nesúhlasil s týmto záverom, keď zákon EIA neumožňuje správnemu orgánu stanovovať si termíny na námietky a pripomienky účastníkov v zmysle, že na neskoršie uplatnené sa už prihliadať nebude a v tejto súvislosti pripomenul znenie čl. 2 ods. 2 ústavy.
21. Za najpodstatnejšiu námietku považuje, že celý zámer je v absolútnom rozpore s územným plánom. Podľa sťažovateľa v spracovaných územnoplánovacích podkladoch a dokumentáciách (v rokoch 2014 - 2015) boli rešpektované požiadavky územného plánu mesta Nitra a požiadavky na úpravu cesty podľa spracovanej dokumentácie (obstarávateľ SSC Bratislava) pre územné konanie (vydané územné rozhodnutie) a stavebné konanie „Úprava cesty I/64 v úseku Šindolka - okružná križovatka priemyselný park“.
Táto dokumentácia riešila šírkovú úpravu cesty I/64 v kategórii v súlade s územným plánom mesta Nitra a v mieste Prvosienkovej ulice riešila okružnú križovatku. Navrhovaný zámer úpravy cesty I/64 jej rozšírením na štvorpruhovú komunikáciu zodpovedá funkčnej triede B1 v kategórii MZ 22,5/50 (MZ 25/50). Navrhovaná kategória komunikácie však nezodpovedá údajom územného plánu mesta Nitra a ani v spracovaných územnoplánovacích podkladoch a dokumentáciách zón - nedá sa teda konštatovať, že je súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra ako aj súlad s územným plánom zóny Párovské lúky, Nitra, časť Šindolka I. Podľa sťažovateľa cesta ako je navrhnutá v zámere, vrátane šírkového usporiadania a kategórie cesty určite nie je v súlade s podmienkami uvedenými v platnom územnom pláne mesta Nitra. Rozsah tejto križovatky nie je totožný aký bol rozsah pri legitímne vydanom rozhodnutí rozšírenia dvojpruhovej cesty na širšiu dvojpruhovú cestu s kruhovým objazdom v tejto polohe pre investora SSC Bratislava.
22. K spochybnenému záväznému stanovisku mesta Nitra opäť poukazujúc na § 140b ods. 5 Stavebného zákona tvrdil, že určite nie je pravdou, že záväzné stanovisko je nespochybniteľné. Podľa jeho názoru po jeho namietnutí záväzného stanoviska malo dôjsť k prerušeniu konania za účelom vysporiadania sa s vytknutými nedostatkami.
23. Namietal aj rozhodovanie nepríslušným orgánom. Poukázal na to, že posudzovaný projekt je súčasťou AUTOMOTIVE Nitra Project, ktorý v rámci fázy dva bol povinne posudzovaný, ale tento 700 m úsek, teraz nazvaný ako I/64 - I. etapa tam chýba, čiže nie je posudzované vyústenie dopravy a toto pochybenie dokonca uznal aj sám minister životného prostredia v rozhodovaní o jeho rozklade, teda tu jednoznačne malo ísť o povinné hodnotenie.
Všeobecným stavebným úradom vo veciach významných investícii pre stavebné konanie podľa § 117b Stavebného zákona vo veciach významných investícii je tak okresný úrad v sídle kraja. Podľa sťažovateľa § 117b Stavebného zákona je vo vzťahu nadradenosti k § 120 Stavebného zákona, ktorý by sa aplikoval len v prípade, ak by šlo o špeciálnu stavbu, ktorá by nebola významnou investíciou. 24.
Sťažovateľ naďalej trval na tom, že tu posudzovanému zisťovaciemu konaniu nepredchádzalo posudzovanie vplyvov samotného strategického parku Nitra. Vybudovanie Strategického parku je významnou investíciou, ktorá v zmysle § 3 písm. f) zákona EIA sa považuje za tzv. navrhovanú činnosť a táto musí podliehať procesu EIA a pokiaľ tento proces splnený nebol, nemôžu byť legitímne povoľovacie konania na stavby resp. investície ktoré budú alebo sú realizované v predmetnom strategickom parku.
Podľa sťažovateľa správne orgány pochybili, keď nepostupovali podľa § 38 ods. 9 zákona EIA, resp. § 140c ods. 6 Stavebného zákona, keďže bolo nutné prerušiť konanie do rozhodnutia povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona EIA.
25. V súvislosti s hlukovou stenou podľa sťažovateľa správny súd vôbec neriešil to, že zámer dostatočne nezohľadňuje dopad danej stavby na životné prostredie týkajúce sa najmä vplyvu hluku a emisií na okolité prostredie, ktoré je funkčne určené na bývanie - obytnú zónu Šindolka. Navrhované technické riešenie protihlukových stien už svojím charakterom „dehonestuje“ obytné prostredie a obraz mesta v danej lokalite a v podstate iba čiastočne eliminuje negatívny vplyv dopravného hluku, pričom bude vytvárať negatívny vizuálny a priestorový bariérový efekt v obytnom území a v prírodnom prostredí v polohe prírodnej rezervácie Lupka.
26. Sťažovateľ namietal, že správny súd Slovenskej správe ciest priznal postavenie osoby zúčastnenej na konaní, keďže osvedčenie o významnej investícii, ako aj všetky povoľovacie rozhodnutia, boli vydané v prospech MH Invest, avšak tento subjekt účelovo previedol svoje práva práve na Slovenskú správu ciest, z čoho je úplne zrejmé, že výsledok týchto administratívnych konaní bol pripravovaný práve pre Slovenskú správu ciest.
27. Namietal tiež, že sa správny súd vôbec nezaoberal námietkou týkajúcou sa bývalého prednostu žalovaného - Ing. Borika a to z dôvodu, že podľa súdu ide o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok. Podľa jeho názoru, keďže sa Ing.
Borik stal v júni 2021 prokuristom MH Invest s.r.o., bol už v čase vydávania rozhodnutia žalovaného, keď bol vo funkcii prednostu Okresného úradu Nitra, zaujatý. 28. Nezákonnosť napadnutého rozsudku videl tiež v tom, že sa správny súd nijako nevysporiadal s potrebou aplikácie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, keď prístup k správnemu súdnemu konaniu nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonností rozhodnutí musí byť aj reálne zabezpečená náprava.
29. Tiež za nezákonný považoval proces, v ktorom Ministerstvo hospodárstva SR vydalo v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií, osvedčenia pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“ pod č. 20801/ 2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 a pod č. 2080/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015, pre spoločnosť MH Invest s.r.o., pričom 100 % podiel v tejto spoločnosti má Ministerstvo hospodárstva SR. Je tu podstatné to, že v predmetných osvedčeniach sú zahrnuté aj jeho stavebné pozemky, či už v Nitre na Zobore alebo v k. ú. R.. Ministerstvo hospodárstva SR
nepostupovalo v súlade so Správnym poriadkom, keďže o začatí takéhoto administratívneho konania neupovedomilo všetkých známych účastníkov konania v zmysle § 18 ods. 3 Správneho poriadku. 30. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil so závermi správneho súdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Ďalší účastník 9) vyjadril súhlas s názorom žalovaného.
31. Osoba zúčastnená na konaní 1) ku kasačnej sťažnosti uviedla, že sťažovateľ ako zainteresovaná verejnosť nijako nepreukázal porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia, pričom jeho konanie považuje za zneužívanie práva. K námietke sťažovateľa, že navrhovaná komunikácia nezodpovedá údajom v územnom pláne mesta Nitra, uviedol, že podľa stanoviska mesta Nitra zo dňa 19. júna 2017 poloha križovatky nie je v rozpore s územným plánom. Následne zúčastnená osoba poskytla judikatúrnu koláž rozhodnutí českých a slovenských súdov k princípu proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou správneho rozhodnutia a dôsledkami prípadného vyhovenia kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť žiadala ako nedôvodnú zamietnuť.
32. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj ďalší účastník 1), pričom poukazuje na to, že sťažovateľ kasačné dôvody uvádza iba formálne a nekonkrétne. K námietke zaujatosti Ing. Borika uviedol, že táto námietka v administratívnom konaní vznesená vôbec nebola, sťažovateľ ani žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie Ing. Borika, rozhodnutie žalovaného je podpísané vedúcim odboru opravných prostriedkov J.. B. a
prednosta okresného úradu nemá kompetenciu metodického riadenia vo vzťahu k jednotlivým odborom okresného úradu. Doplnil, že Ing. Borik v čase, keď sa stal prokuristom ďalšieho účastníka, už takmer rok nebol prednostom okresného úradu. K vecnej príslušnosti správneho orgánu odkázal na § 53, 55 a 56 zákona EIA, podľa ktorých, ak ide o navrhovanú činnosť s dosahom na územie kraja koná okresný úrad v sídle kraja. Vzhľadom na to, že investícia nemala presah nad rámec nitrianskeho okresu, podľa ďalšieho účastníka konal správne Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie ako obyčajný okresný úrad. Následne potom aj žalovaný bol vecne a miestne príslušný na rozhodnutie v druhom stupni.
K súladu činnosti s územným plánom ďalší účastník poukázal, že stanovisko mesta Nitra uvádza, že navrhovaná činnosť nie je v rozpore s územným plánom. Ak sťažovateľ namieta porušenie Aarhuského dohovoru, podľa ďalšieho účastníka mal sťažovateľ v prvostupňovom ako aj odvolacom konaní riadne zabezpečené práva verejnosti a prístup k spravodlivosti.
V tejto súvislosti ďalší účastník doplnil, že z kasačnej sťažnosti nie je ani zrejmé, čoho sa sťažovateľ domáha a aké jeho konkrétne práva mali byť porušené. K postaveniu Slovenskej správy ciest ako zúčastnenej osoby ďalší účastník poukazuje na to, že sťažovateľ neuvádza akých jeho subjektívnych práv a oprávnených záujmov sa táto námietka týka a zároveň doplnil, že Slovenská správa ciest je správcom ciest prvej triedy a preto je správne, že došlo k postúpeniu práv a povinností na tento subjekt. K námietke týkajúcej sa protihlukových stien ďalší účastník uviedol že Regionálny úrad verejného zdravotníctva Nitra tieto posúdil ako spĺňajúce všetky normy a medzičasom už vydal aj súhlasné stanovisko pre ich kolaudáciu.
33. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 3 Svk 5/2023 pridelená do senátu 3S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Sudkyňa Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal a rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.
IV. Posúdenie kasačného súdu
34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 35. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť (i) otázku zaujatosti bývalého prednostu žalovaného, (ii) ktorý úrad bol príslušný na rozhodnutie vo veci, (iii) postavenie sťažovateľa v konaní, (iv) vysporiadanie sa s námietkami sťažovateľa v administratívnom konaní, (v) možnosť stanovenia lehoty na podanie námietky v zisťovacom konaní, (vi) nesúlad posudzovanej navrhovanej činnosti s územným plánom mesta Nitra, (vii) námietky k záväznému stanovisku mesta Nitra, (viii) že zisťovaciemu konaniu malo predchádzať konanie EIA na strategický prak Nitra, (ix) vysporiadanie sa s technickým riešením protihlukových stien, (x) priznanie Slovenskej správe ciest postavenia osoby zúčastnenej na konaní a (xi)
nevysporiadanie s potrebou aplikácie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. 36. Sťažovateľ rozsiahlo popisoval jemu známe skutočnosti týkajúce sa osoby Ing. Karola Borika MBA, bývalého prednostu žalovaného, ktoré mali nasvedčovať jeho?zaujatosti a mali tak zakladať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom túto námietku vzniesol v konaní pred správnym súdom. Kasačný súd, rovnako ako správny súd, poukazuje na to, že správnu žalobu môže žalobca doplniť len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (§ 183 SSP).
Vzhľadom na to, že žalobu podal žalobca dňa 2. júla 2018, pričom zaujatosť Ing. Borika namietal až podaním zo dňa 25. novembra 2021, mal kasačný súd, rovnako ako správny súd, za preukázané, že žalobu nedoplnil v lehote ustanovenej na podanie žaloby, teda túto námietku
podal oneskorene. Kasačný súd aj napriek neskorému uplatneniu tejto námietky uvádza, že ak sťažovateľ v kasačnom konaní, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 3. apríla 2018, poukazuje na skutočnosť, ktorá mala nastať až v roku 2021, táto by nemohla byť relevantnou pre vyslovenie záveru o zaujatosti prednostu žalovaného v čase vydávania tohto rozhodnutia.
37. Ohľadom namietanej vecnej nepríslušnosti správneho orgánu prvého stupňa a zároveň žalovaného kasačný súd uvádza, že ani túto námietku sťažovateľa nepovažoval za dôvodnú. Ak sťažovateľ odkazoval na ustanovenia Stavebného zákona, tieto nemohol kasačný súd brať do úvahy, keďže v tu prejednávanej veci kasačný súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ktoré je upravené zákonom EIA. Zákon EIA pritom samostatne upravuje príslušnosť okresného úradu na rozhodovanie v zisťovacom konaní v ustanoveniach § 55 a 56 zákona EIA. Podľa § 55 písm. b) zákona EIA vykonáva okresný úrad v sídle kraja zisťovacie konanie navrhovaných činností s dosahom na územie kraja.
Vzhľadom na to, že tu posudzovaná činnosť „I/64 - I. etapa“ je umiestňovaná v k. ú. D. nachádzajúcom sa v okrese Nitra a nepresahuje do iného okresu, príslušným na rozhodnutie v danej veci bol okresný úrad podľa § 56 zákona EIA. A následne bol potom príslušným na rozhodnutie o odvolaní žalovaný.
38. Kasačný súd rovnako ako správny súd, posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 SSP v?spojení s § 442 ods. 1 SSP, keďže iné závery nevyplývajú ani zo správnej žaloby a ani z kasačnej sťažnosti. Ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazuje na to, že je (bol) vlastníkom dotknutých pozemkov tu posudzovanej stavby, tieto žiadnym spôsobom nekonkretizuje ich označením či odkazom na relevantné rozhodnutia o vyvlastnení, preto túto námietku posúdil kasačný súd ako nedôvodnú.
Zároveň, keďže sa správny súd vysporiadal so všetkými žalobnými námietkami sťažovateľa a žiadnu z nich neoznačil za neprípustnú z dôvodu namietania ukrátenia na subjektívnych právach zainteresovanou verejnosťou (§ 178 SSP), záver o postavení sťažovateľa v správnom súdnom konaní nemal vplyv na vyhodnotenie zákonnosti rozhodnutia správneho súdu.
39. Aj námietku sťažovateľa, že sa správne orgány dostatočne nevysporiadali s námietkami sťažovateľa vznesenými v zisťovacom konaní, rovnako ako správny súd, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že sťažovateľ v konaní uplatnil námietky dňa 21. júla 2017, ktoré po odpovedi navrhovateľa doplnil reakciou zo dňa 30. augusta 2017 a zo dňa 21. septembra 2017. Následne dňa 24. októbra 2017 nahliadal do spisu a v zázname o nazretí do spisu tiež uviedol svoju námietku. Rovnako z rozhodnutia
prvostupňového orgánu mal kasačný súd, v zhode so závermi správneho súdu, za preukázané, že prvostupňový orgán sa s námietkami žalobcu vysporiadal na strane 32 až 46 prvostupňového rozhodnutia. 40. Kasačný súd v zhode so správnym súdom uvádza, že podania sťažovateľa zo dňa 21. júla 2017, 30. augusta 2017 a zo dňa 21. septembra 2017 na seba obsahovo nadväzovali, pričom dve posledné boli zopakovaním a prípadným argumentačným rozšírením už námietok uplatnených v podaní zo dňa 21. júla 2017. V súvislosti s touto námietkou je potrebné dať do pozornosti, že správna žaloba ako aj kasačná sťažnosť majú povahu mimoriadnych opravných prostriedkov. Preto aj jednotlivé dôvody zrušenia príslušných rozhodnutí je potrebné vnímať v kontexte mimoriadnosti, resp. výnimočnosti. Právo na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je právom procesným, čo je potrebné vnímať aj pri vyvodzovaní dôsledkov z jeho narušenia. Vzhľadom na to, že sa prvostupňový orgán vysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa z
obsahového hľadiska, nemožno prípadné neuvedenie vysvetľujúcich argumentov sťažovateľa v prvostupňovom rozhodnutí považovať za také porušenie jeho procesných práv, ktoré majú vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 41. Sťažovateľ tiež namietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil jeho námietku týkajúcu sa stanovenia lehoty troch dní na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, pričom prvostupňový orgán v súvislosti s touto lehotou uviedol, že na oneskorene podané námietky sa nebude prihliadať. Kasačný súd sa zhoduje so sťažovateľom, že zákon EIA, na rozdiel od napr. Stavebného zákona, nezakotvuje tzv. koncentračnú zásadu do zisťovacieho konania, teda neobmedzuje zainteresovanú verejnosť v uplatňovaní námietok počas celého prvostupňového konania, odvolacieho konania alebo dokonca konania pred správnym súdom.
Podľa čl. 11 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej ako „Smernica EIA“) členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom, dotknutá verejnosť, ktorá má dostatočný záujem, mala prístup k opravným prostriedkom pred súdom s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice. Podľa čl. 11 ods. 4 Smernice EIA tieto ustanovenia nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správnych opravných prostriedkov pred súdnymi opravnými prostriedkami.
Súdny dvor Európskej únie už vo svojej judikatúre rozhodol, že toto ustanovenie neumožňuje obmedziť dôvody, ktoré môže žalobca uviesť na podporu svojho opravného prostriedku pred súdom. Takéto obmedzenie dôvodov totiž nevyplýva z čl. 11 Smernice EIA a táto úvaha zodpovedá aj cieľu sledovanému týmto ustanovením, ktorým je zaistiť široký prístup k spravodlivosti vo veciach životného prostredia.
Preto vnútroštátna úprava, ktorá obmedzuje aktívnu legitimáciu a rozsah súdneho preskúmania na námietky, ktoré už boli vznesené počas správneho konania, odporuje týmto ustanoveniam smernice (porov. rozsudok z 15. októbra 2015, C137/14, Komisia/Nemecko, ods. 76 až 78).
42. Ak uvedené platí v súvislosti so súdnym prieskumom rozhodnutí, je potrebné zákon EIA vykladať tak, že zainteresovaná verejnosť môže kedykoľvek počas správneho konania (aj odvolacieho) uvádzať aj nové námietky, s ktorými sa musí správny orgán vysporiadať. Ak teda prvostupňový správny orgán stanovil lehotu, s ktorou spojil koncentračné účinky, nekonal v súlade so zákonom EIA a túto námietku sťažovateľa nesprávne právne vyhodnotil aj správny súd. Vzhľadom na takto deklarované procesné pochybenie však kasačný súd skúmal, či toto malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu alebo žalovaného. Ako už opakovane judikoval kasačný súd, rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré?nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (napr. rozhodnutie sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002). Kasačný súd poukazuje na to, že námietka, ktorú mal sťažovateľ uplatniť dňa 24. októbra 2017, a ktorá mala byť podľa správneho súdu uplatnená po lehote stanovenej prvostupňovým správnym orgánom,
sa týkala (ne)súladu navrhovanej činnosti s územným plánom mesta Nitra. Vzhľadom na to, že uvedená námietka už bola vznesená v predchádzajúcich stanoviskách sťažovateľa, s otázkou súladu navrhovanej činnosti s územným plánom sa prvostupňový správny orgán zaoberal v rozhodnutí na strane 40 a 41 rozhodnutia. Kasačný súd preto konštatuje, že aj s touto námietkou sťažovateľa sa prvostupňový správny orgán riadne vysporiadal a z toho dôvodu uvedené procesné pochybenie nemalo vplyv na prípadnú nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, a teda jeho zákonnosť.
43. Ak sťažovateľ namietal nesúlad navrhovanej činnosti s územným plánom mesta Nitra, kasačný súd v súlade so závermi správneho súdu uvádza, že táto námietka sťažovateľa nie je dôvodná. Správny súd správne vyhodnotil, že navrhovaná komunikácia, vrátane križovatky, v lokalite Šindolka je súčasťou územnoplánovacích dokumentov mesta Nitra a zo stanoviska mesta Nitra zo dňa 18. júla 2017 jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť nie je v rozpore s územným plánom. Sťažovateľ nakoniec z obsahového hľadiska ani nenamietal rozpor navrhovanej činnosti s územným plánom, ale nesúlad s pôvodne vydaným územným rozhodnutím a namietal tiež rozsah a prevedenie navrhovanej stavby, čo vzhľadom na prebiehajúce zisťovacie konanie a následné stavebné konania neodôvodňuje záver o prípadnom nesúlade stavby s územným plánom.
44. Sťažovateľ tiež namietal vyhodnotenie jeho námietky týkajúcej sa stanoviska mesta Nitra zo dňa 18. júla 2017 správnym súdom poukazujúc na § 140b ods. 5 Stavebného zákona, ktorý stanovuje postup pri riešení námietok účastníkov konania proti obsahu záväzného stanoviska. Správny súd v tejto súvislosti správne poukázal na to, že v tu posudzovanej veci ide o stanovisko vydané na základe § 23 ods. 4 zákona EIA, pričom zákon toto stanovisko neoznačuje ako „záväzné“ ale len ako písomné stanovisko. Ustanovenie § 23 ods. 4 zákona EIA zároveň odkazuje na ustanovenie § 126 ods. 4 Stavebného zákona, ktoré stanovuje, že dotknutý orgán môže v stanovisku v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie uviesť, že jeho stanoviskom sa nahrádza aj jeho vyjadrenie alebo stanovisko k nasledujúcemu povoľujúcemu konaniu (napr. stavebnému konaniu), čím by mohlo nadobudnúť status
záväzného stanoviska. V tu posudzovanom prípade však platí, že (i) dotknutá obec stanovisko zo dňa 18. júla 2017 vydala podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, (ii) zákon EIA tento druh stanoviska neoznačuje ako záväzné, (iii) ako záväzné ho neoznačila ani dotknutá obec a (iv) zákon EIA neodkazuje na postup podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona týkajúci sa záväzných stanovísk vydaných v konaní podľa Stavebného zákona, preto správny súd prijal správny záver, že v prípade námietok proti stanovisku dotknutej obce podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, ktoré nemá povahu záväzného stanoviska, nemá príslušný orgán povinnosť postupovať podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona. Námietka sťažovateľa v tomto smere bola preto tiež nedôvodná. 45. Ďalšou námietkou sťažovateľa bolo, že tu navrhovaná činnosť je súčasťou projektu AUTOMOTIVE Nitra Project, ktorý bol povinne posudzovaný, ale tento úsek cesty posudzovaný nebol. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že „Cesta I/64 Nitra - Dražovce, I. etapa“ úzko súvisí s navrhovanou činnosťou „Automotive Nitra Project - Fáza
2“, pre ktorú Ministerstvo životného prostredia SR vydalo podľa zákona EIA záverečné stanovisko č. 4783/2016-17.7/pl zo dňa 4. novembra 2016, právoplatné dňa 18. januára 2017, kde sa v kapitole VI. 3 bod 13 explicitne uvádza, že „pred predložením žiadosti o stavebné povolenie spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti Zobor, v lokalite Šindolka - Prvosienková, Dražovská ul. na cestu I/64“. Naplnenie tejto podmienky sa realizuje práve v tu posudzovanom konaní, kedy navrhovaná cesta prechádzala zisťovacím konaním a následnými povoľovacími konaniami. Námietka sťažovateľa, že navrhovaná cesta neprešla posudzovaním podľa zákona EIA preto nie je pravdivá, pretože prešla zisťovacím konaním, ktorého výsledkom bolo, že cesta sa ďalej nebude posudzovať.
Sťažovateľ pritom nevzniesol žiadne konkrétne námietky, ktorými by odôvodňoval, že cesta mala prejsť povinným posudzovaním vplyvov na životné prostredie, preto aj túto námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 46.
Ak sťažovateľ namietal, že tu posudzovanému zisťovaciemu konaniu nepredchádzalo posudzovanie vplyvov samotného strategického parku Nitra, kasačný súd poukazuje na to, že mu predchádzalo zisťovacie konanie na vybudovanie priemyselného parku Nitra sever pod názvom „Priemyselný park Nitra sever“ a v danej veci bolo vydané rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR pod č. 1423/05-1.6/tč zo dňa 15. augusta 2005.
V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 1 zákona EIA, kapitola 9 Infraštruktúra, položka č. 13 „Projekty rozvoja priemyselných zón“. Keďže zákon o EIA nepozná pojem „strategický park“, posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť Projekty rozvoja priemyselných zón.
47. Rovnako Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 8. októbra 2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o EIA. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona o EIA okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie konalo bez limitu. Kasačný súd tiež poukazuje na to, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA dňa 4. novembra 2016 bolo vydané
záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.
Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 tak, že rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 4. novembra 2016 potvrdil.
V predmetnom konaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., pričom predmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 zákona o EIA pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s tepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel, Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy, Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy.
48. V súvislosti s namietaným riešením ochrany proti hluku kasačný súd poukazuje na to, že v posudzovanom konaní bola ochrana proti hluku riešená v akustickej štúdii a je zabezpečená realizáciou protihlukových stien, ktorú schválil Regionálny úrad verejného zdravotníctva Nitra listom č. HZP/A/2017/021328 zo dňa 21. júla 2017. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti len všeobecne poukazuje na to, že tento zámer dostatočne nezohľadňuje dopad danej stavby na životné prostredie a že toto riešenie je nevhodné, ale tieto svoje námietky nijako nekonkretizuje. Správny súd ako aj súd kasačný sú vo väčšine prípadov viazané rozsahom a dôvodmi uvedenými v správnej žalobe (§ 134 SSP) ako aj v kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP), a je tomu tak aj v preskúmavanej veci. Obsah prieskumu súdmi je v posudzovanej veci tak striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe a sťažovateľom v kasačnej sťažnosti. Kasačný súd nie je oprávnený dôvody kasačnej sťažnosti rozširovať alebo za sťažovateľa dopĺňať. Keďže sťažovateľ len všeobecne namieta nevhodnosť
navrhovaného riešenia bez konkretizovania tejto nevhodnosti či dopadov na životné prostredie, kasačný mohol túto námietku vyhodnotiť iba vo všeobecnej rovine. Keďže mal za preukázané, že príslušný orgán navrhované riešenie ochrany proti hluku schválil, námietku sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú.
49. Námietku sťažovateľa týkajúcu sa priznania Slovenskej správe ciest postavenia osoby zúčastnenej na konaní vyhodnotil kasačný súd ako neprípustnú, keďže podľa § 439 ods. 2 písm. c) SSP je kasačná sťažnosť neprípustná proti uzneseniu o priznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní.
50. Ak sťažovateľ v?kasačnej sťažnosti na záver tiež namietal, že sa správny súd nevysporiadal s?potrebou aplikácie čl. 9 ods. 3 Aarhurského dohovoru, kasačný súd poukazuje na to, že ani túto námietku sťažovateľ nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnil a?ani?nešpecifikoval. Vzhľadom na to, že kasačný súd mal za preukázané, že sťažovateľ mal plný prístup k súdu a išlo len o formálnu konštatáciu sťažovateľa, nevzhliadol dôvodnosť ani tejto námietky.
V. Záver
51. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a kasačný súd nezistil ani procesné vady, ktoré by mali za následok porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 52. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o ďalších účastníkov konania a osoby zúčastnené na konaní kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP, keď týmto nebola v kasačnom konaní súdom uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť. V tejto veci kasačný súd nezistil a ďalší účastníci konania a ani zúčastnené osoby netvrdili ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné priznať právo na náhradu trov konania. 53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. júla 2024