3Svk/5/2024

1. Napadnutým rozsudkom č. k. TN-13S/1/2020-185 zo dňa 21.09.2023 Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 28439/2019/SV/91952 zo dňa 08.11.2019, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-OVBP2-2019/003234-023/

na vyvlastniteľa. Zároveň prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa § 15 ods. 2 písm. e) zákona o vyvlastňovaní právoplatnosťou tohto rozhodnutia o vyvlastnení, zaniká vecné bremeno k dotknutému pozemku zapísané v časti C: ťarchy k vlastníkovi pod bodom B 2 podľa zápisu V 4471/09 - právo prechodu cez pozemok p. č. 6/3 v prospech vlastníka p. č. 8/3 v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 08.09.2009, Vz 172/09.

Vo výroku svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán rozhodol aj o námietkach účastníkov konania, a to vyvlastňovaného S. E. - žalobcu, a to tak, že námietky pod č. 1 až 7 zamietol. 2. Správny súd v rozsudku konštatoval, že v zmysle územného plánu Obce Zamarovce, ktorý bol schválený uznesením zastupiteľstva č. 60/2017 zo dňa 10.10.2017 a ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 5/2017 o územnom pláne Obce Zamarovce, účinným dňa 26.10.2017, je predmetná stavba - „Výstavba miestnej komunikácie Hrabovská cesta“, zaradená medzi verejnoprospešné stavby v oblasti dopravného vybavenia obce v bode D1 - úprava existujúcich miestnych komunikácií na navrhovanú kategóriu, nové miestne komunikácie do navrhovaných rozvojových území, križovatky na existujúcich komunikáciách súvisiace s rozvojom komunikačnej siete obce, a v bode D2 - pešie chodníky a priestranstvá. Za tohto konštatovania možno uzavrieť, že verejný záujem na vybudovaní predmetnej miestnej komunikácie, a teda na vyvlastnení parcely o výmere 44 m2, vo vlastníctve žalobcu, prevyšuje individuálne záujmy

3. Ako nedôvodené vyhodnotil správny súd tiež žalobné námietky týkajúce sa právoplatnosti územného rozhodnutia. Žalobca v tejto súvislosti predložil do administratívneho spisu o vyvlastnení fotokópiu podania datovaného dňom 12.11.2018, avšak v spise stavebného úradu Obce Skalka nad Váhom, ktorý sa týka predmetného územného rozhodnutia, sa takéto podanie

Podanie žalobcu datované dňom 12.11.2018, malo byť na poštovú prepravu podané dňa 15.11.2018, ako to žalobca preukazuje poštovým podacím lístkom. Predmetné územné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 18.10.2018 (podľa kópie doručenky v spise o územnom rozhodnutí).

4. Správny súd neakceptoval ani žalobné námietky týkajúce sa nezákonnosti územného rozhodnutia z dôvodu, že účastníkom konania o územnom rozhodnutí malo byť aj Mesto Trenčín. Z katastrálnej mapy vyplýva, že predmetný úsek miestnej komunikácie je v katastrálnom území L., teda nie pravdivé tvrdenie žalobcu, že je aj na území Mesta Trenčín. Ani žalobné námietky týkajúce nepredloženia ponuky na uzavretie dohody vyvlastňovateľa so žalobcom neboli dôvodné. Správny súd opäť poznamenáva, že tieto námietky boli zo strany žalobcu podané po ústnom pojednávaní (§ 10 ods. 12 zákona o vyvlastnení).

V tejto súvislosti žalobca nespochybnil, že mal vedomosť o ponuke Obec Zamarovce na uzavretie dohody. 5. K námietkam týkajúcim sa koncentračnej zásady správny súd uviedol, že pokiaľ prvostupňový správny orgán uplatnil koncentračnú zásadu (§ 10 ods. 12 zákona o vyvlastnení), nekonal mimo rámca čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Ustanovenie § 10 ods. 12 zákona vyvlastnení je lex specialis vo vzťahu k Správnemu poriadku (§ 18 ods. 1 zákona o vyvlastnení). Koncentračná zásada sústreďuje procesnú možnosť označovať a predkladať dôkazy iba do určitého štádia administratívneho konania a súčasne vylučuje túto možnosť v ostatných štádiách konania. Koncentračná zásada má za účel zabrániť prieťahom v konaní zo strany účastníkov administratívneho konania. V tomto konkrétnom prípade bol žalobca v administratívnom konaní na túto skutočnosť upozornený prvostupňovým správnym orgánom tak, ako to ukladá vyvlastňovaciemu orgánu ustanovenie § 10 ods. 12 zákona o vyvlastnení. Pokiaľ sa žalobca správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti územného rozhodnutia a v konečnom dôsledku jeho zrušenia, k tomu správny súd uvádza, že na takýto postup podľa

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

7. Správny súd tiež dodal, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

Súčasťou správnej žaloby sú aj všeobecné námietky, kde žalobca bez konkretizácie dopadu týchto námietok na zákonnosť napadnutého rozhodnutia požadoval zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na všeobecný obsah týchto námietok nebolo možné sa k nim v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia relevantne vyjadriť.

Rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného sú v rozpore s administratívnym spisom a nemajú v ňom oporu, čo malo za následok vydanie nezákonných správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Nedostatočne zistený skutkový stav veci orgánom verejnej správy prvého stupňa a nezákonnosť predchádzajúceho územného rozhodnutia Obecného úradu Skalka nad Váhom je v tom, že na uvedenom mieste sú záhrady a že ulica Hrabovská cesta bola vždy v katastrálnom území Q. na území Mesta Trenčín a nie na území Obce Zamarovce, katastrálne územie L.. Mesto Trenčín teda malo byť účastníkom územného konania „Výstavba miestnej komunikácie Hrabovská cesta, SO komunikácia a spevnené plochy“, ktorého výsledkom je územné rozhodnutie č. OCU-S NV-218/2018-004/Zrn zo dňa 01.10.2018. b) vyjadrenie žalovaného 12. Podľa žalovaného správny súd správne uzavrel, že verejný záujem na vybudovaní predmetnej miestnej komunikácie a teda na vyvlastnení pozemku o rozlohe 44 m2 vo vlastníctve sťažovateľa, prevyšuje individuálne jeho záujmy na vlastníctvo predmetného pozemku, zvlášť v situácii, že aj zvyšné pozemky, cez ktoré má predmetná miestna komunikácia prechádzať, sú majetkovo vysporiadané. V tomto konkrétnom prípade je verejný záujem na vybudovaní predmetnej miestnej komunikácie nadradený nad individuálnym záujmom sťažovateľa vlastniť predmetný pozemok a užívať ho výlučne pre seba. 13. Čo sa týka vykonania dôkazu - „čestné prehlásenie manželky žalobcu“, tak správny súd sa aj s touto námietkou sťažovateľa pri rozhodovaní správne vysporiadal a vyhodnotil ich ako nedôvodné. Správny súd v napadnutom rozsudku poznamenal, že tieto námietky boli zo strany sťažovateľa do administratívneho konania podané až po ústnom pojednávaní. Správny súd uviedol, že nič na tom nemení ani fakt, že návrh dohody bol prevzatý omylom jeho manželkou. Je nespochybniteľné, že vyvlastniteľ už skôr podal návrh na vyvlastnenie, ktorý bol zobratý späť a konania o tomto skôr podanom návrhu bolo zastavené. V tejto súvislosti sťažovateľ nespochybnil, že mal vedomosť o ponuke vyvlastniteľa na uzavretie dohody. 14. Záverom žalovaný poukázal na dôvody rozsudku správneho súdu s tým, že z katastrálnej mapy vyplýva, že predmetný úsek miestnej komunikácie je v katastrálnom území obce Zamarovce, teda vyvlastniteľa. Toto tvrdenie sťažovateľa teda nie je pravdivé a podľa žalovaného je len účelové. Súhlasil so správnym súdom, že súčasťou správnej žaloby sú aj všeobecné námietky, kde žalobca bez konkretizácie dopadu týchto námietok na zákonnosť napadnutého rozhodnutia požadoval zrušenie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na všeobecný obsah týchto námietok nie je možné sa k nim v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia relevantne vyjadriť

16. Podľa § 17a cestného zákona; z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. 17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim; vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 18. Podľa § 2 ods. cit. zákona o vyvlastnení; vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní. 19. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona vyvlastnení; bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má uskutočniť vyvlastnenie alebo b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu. 20. Podľa § 4 ods. 1cit. zákona o vyvlastnení; vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. 21. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona o vyvlastnení; podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. 22. Podľa § 10 ods. 12 cit. zákona o vyvlastnení; námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Na túto skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania. 23. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona o vyvlastnení; na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ namietali dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.

Verejný záujem zákonodarca definuje dvojakým spôsobom. Raz je to prostredníctvom stavebného zákona (§ 108 ods. 2 písm. a) a n)), kedy uvádza, že ak sa takýto verejný záujem na vyvlastnení preukáže vo vyvlastňovacom konaní, tak: pozemky, stavby a práva k nim potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme.

. . verejného záujmu môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Verejný záujem (buď zistený vo vyvlastňovacom konaní, alebo priamo deklarovaný zákonom) je podľa Ústavy Slovenskej republiky dôvodom pre obmedzenie základného práva vlastniť majetok podľa jej čl. 20 ods. 1. V rozsahu, v akom je verejný záujem definovaný, a v dobe, počas ktorej sa verejný záujem pri využívaní majetku uplatňuje, slúži ako ústavou predpokladaný dôvod obmedzenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Nosnou časťou kasačnej sťažnosti je námietka sťažovateľa o absencii verejného záujmu na vyvlastnení nehnuteľnosti. Sťažovateľ síce formuloval generálnu výhradu, ale bez bližšej konkretizácie s tým, že žalovaný verejný záujem žiadnym spôsobom nepreukázal.

26. Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal súd reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu. Súčasne kasačný súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a krajských súdov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi krajského súdu. Ako nedôvodnú námietku musel kasačný súd vyhodnotiť námietku sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, kedy správny súd nevykonal dôkaz (čestné prehlásenie manželky sťažovateľa).

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

27. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je s ohľadom na § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP nedôvodná, pretože námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol. 28. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Ďalším účastníkom konania trovy kasačného konania nevznikli, preto im ich kasačný súd v zmysle § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. apríla 2025