3Svk/5/2025

1. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) napadnutým uznesením č. k. 4S/ 121,123/2024-57 zo dňa 18.11.2024 odmietol žalobu ako neprípustnú podľa § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

Priamy dotyk na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania je v prevažnej časti administratívnych konaní spojený až s vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia vo veci a len výnimočne môžu byť subjektívne práva dotknuté aj rozhodnutím predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy.

veci: 4. Z obsahu žalobcom podanej správnej žaloby ako aj z odôvodnenia napadnutých opatrení správny súd zistil, že predmetom vedeného administratívneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napadnutých opatrení, je konanie o jednoduchých pozemkových úpravách v lokalite Bardejovské Kúpele - Olšinky.

nebolo rozhodnuté. 5. Rozhodovanie o (ne)vylúčení zamestnanca či člena orgánu verejnej správy na podklade vznesenej námietky predpojatosti podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku je nesporne procesom, následkom ktorého je vydanie procesného rozhodnutia. Právo na to, aby vo veci konal nepredpojatý (nezaujatý a nestranný) zamestnanec orgánu verejnej správy či člen konajúceho správneho orgánu má procesný charakter. Z povahy veci súčasne vyplýva, že samotným rozhodnutím o (ne)vylúčení podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku nemôžu byť dotknuté subjektívne práva účastníka správneho konania, pretože tieto sú v danom prípade spojené až s vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia a nevyplývajú ani z ďalších okolností veci. Ak sa preukáže, že vo veci bolo rozhodnuté osobou predpojatou či zaujatou, táto skutočnosť samozrejme môže mať dopad na zákonnosť vo veci vydaného rozhodnutia. Prípadný vyššie popísaný dopad však v priebehu administratívneho konania nemožno identifikovať, keďže sa jedná o dopad procesný. V medziach správneho súdnictva sa daná skutočnosť preskúmava

6. Názor o absencii reálnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu len samotným vydaním rozhodnutia o nevylúčení podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku vyslovil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 1Sžk/36/2021 zo dňa 30.03.2022 (bližšie najmä odseky 39. a 40. odkazovaného rozhodnutia). Uvedené procesné rozhodnutie totiž fakticky nezasahuje do hmotných práv účastníka konania a nepredstavuje konečné rozhodnutie o predmete správneho konania. Z hľadiska prípadnej ujmy na procesných právach účastníka konania spôsobnej nezákonným postupom, táto s ohľadom na už identifikovaný účel procesných práv vzniká tiež až konečným rozhodnutím. Až po vydaní konečného rozhodnutia, na základe preskúmania jeho obsahu možno vykonať hodnotenie celého procesného postupu a vyhodnotenie vplyvu prípadne identifikovaných procesných nedostatkov na výrok a zákonnosť rozhodnutia vo veci samej.

8. V danom prípade je nutné považovať žalobcom napadnuté opatrenia za správne akty vylúčené zo súdneho prieskumu nad rámec konštatovanej neprípustnosti rozhodnutia správneho orgánu o vznesenej námietke predpojatosti (bez ohľadu na výsledok tohto procesného rozhodnutia) z dôvodu, že o vznesenej námietke ešte ani nebolo rozhodnuté. Nadväzne na úvahy ohľadne neprípustnosti súdneho prieskumu procesného rozhodnutia správneho orgánu o vznesenej námietke predpojatosti (bližšie odseky 11. a 12. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia) správny súd v logických súvislostiach, rešpektujúc postupnosť rozhodovacích procesov v priebehu administratívneho konania uvádza, že súdny prieskum nie je bez ďalšieho prípustný ani vo vzťahu k opatreniam orgánov verejnej správy, ktoré sú výsledkom postupov správnych orgánov predchádzajúcich vydaniu samotného procesného rozhodnutia podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku. Inými slovami, pokiaľ je zo súdneho prieskumu v rámci konania o všeobecnej správnej žalobe vylúčené procesné rozhodnutie vydané podľa § 12 Správneho poriadku, vylúčeným je aj jemu predchádzajúci procesný postup

10. Pozornosti správneho súdu neušiel nielen charakter problematiky riešenej napadnutými opatreniami (postupovanie podania v rámci konania správneho orgánu o vznesenej námietke predpojatosti) ako ani prezentované úvahy a následný postup správnych orgánov (žalovaných ako aj odvolacieho správneho orgánu) vo vzťahu k príslušnosti konania a rozhodovania vo veci vznesenej námietky predpojatosti. Bez akýchkoľvek hodnotiacich úsudkov vo vzťahu k zákonnosti či správnosti úvah a následného procesného postupu správnych orgánov v prebiehajúcom administratívnom konaní, správny súd uvádza, že domáhanie sa súdnej ochrany voči prípadne vzniknutému stavu dlhodobej nečinnosti či inému zásahu správneho orgánu do práv žalobcu v rámci odvolacieho konania vzbudzujúcemu dôvodné pochybnosti o zákonnosti konania vo veci vznesenej námietky predpojatosti nemôže byť pre objektívne dôvody neprípustnosti súdneho prieskumu úspešné v konaní o podanej všeobecnej správnej žalobe, čo však automaticky neznamená absenciu akýchkoľvek iných možností domáhania sa súdnej ochrany prípadne odstránenia vzniknutého stavu využitím iných procesných inštitútov v rámci zákonnej úpravy obsiahnutej v Správnom súdnom poriadku.

body 11. a 12 odôvodnenia napádaného rozhodnutia predstavujú len parafrázy rozhodnutí NSS SR, ktoré sa však netýkajú prejednávanej veci. 12. Parafráza právnych záverov z rozhodnutí NSS SR - 1Sžrk/5/2021 a 1Sžk/36/2021, uvádza, že tieto nepredstavujú tzv. judikáty, t. j. rozhodnutia publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR a teda tieto netvoria ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu, resp. v danom prípade ide len o ojedinelé rozhodnutia kasačného súdu a to dokonca výlučne len jedného senátu (1Sžk) a teda nejde o vyjadrenie rovnakých právnych záverov viacerých senátov kasačného súdu. Sťažovateľ ďalej uvádza, že sa absolútne nestotožňuje s právnym závermi uvedeným v rozhodnutia NSS SR - 1Sžrk/5/2021 a 1Sžk/36/2021, resp. takéto závery považuje sa arbitrárne a v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR (R-16/2016 Zb. Ús.).

a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018: „Nóvum“ oproti pôvodnej právnej úprave však predstavuje výnimka zakotvení v § 7 písm. e), ktorá umožňuje správnemu súdu preskúmať zákonnosť aj rozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy, ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania. Táto zmena predstavuje jednu z množstva výhod, ktorých účelom je zabezpečiť materiálnu ochranu práv v správnom súdnictve. V praxi dochádza totiž aj k takým procesným momentom, keď priamy zásah do subjektívnych práv je spojený ešte pred vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia, resp. opatrenia s prijatím predbežného, procesného alebo poriadkového rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy.“

konania. Z gramatického ako aj teologického výkladu ust. § 7 písm. e) SSP a najmä zo slova „nemohli“ jednoznačné vyplýva, že tzv. všeobecná správna žaloba voči procesnému rozhodnutiu/opatreniu orgánu verejne správy je neprípustná jedine vtedy, ak napádané procesné rozhodnutie/opatrenie orgánu verejnej správy nemalo za následok ujmu na právach žalobcu, v opačnom prípade, t. j. aj napr. v prípade pochybnosti o tom, že či došlo, alebo nedošlo k ujme na právach žalobcu, alebo nie, je takáto všeobecná správna žaloba prípustná.

Správny súd teda v danom prípade vôbec nevykonal súdny prieskum v zmysle ust. § § 7 písm. e) SSP, čo je neprípustné. Záverom sťažovateľ poukázal na uznesenia NS SR spis. zn. 4Sžfk/25/2018, zo dňa 03.07.2018 a spis. zn. 9Sžsk/103/2020, zo dňa 06.10.2021, ako aj uznesenie NSS SR spis. zn. 9Sžsk/103/2020, zo dňa 06.10.2021. vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

20. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení správneho súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) g) h) a j) SSP.

Nezákonné predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutie sa totiž nemusí vždy premietnuť do nezákonnosti meritórneho alebo konečného rozhodnutia. V zásade pritom platí, že priamy dotyk na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania je spojený až s vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia vo veci. Až takýmito rozhodnutiami sa totiž konštituujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti. Od uvedených účinkov rozhodnutia sa odvíja aj dotyk na subjektívnych právach účastníka konania. Len výnimočne môžu byť preto subjektívne práva dotknuté aj rozhodnutím predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy“ (uznesenie NSS SR spis. zn. 1Sžrk/5/2021 zo dňa 13.07.2022). Z uvedeného vyplýva, že musí ísť o priamy dotyk na subjektívnych právach sťažovateľa konečným rozhodnutím, ktorým sa meritórne rozhoduje o jeho subjektívnom práve v administratívnom konaní, resp. ide o rozhodnutie, ktoré takýto priamy dotyk spôsobuje.

Z povahy veci súčasne vyplýva, že s vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia môžu byť dotknuté subjektívne práva účastníka správneho konania. V rámci správneho súdnictva sa preto skutočnosť, či vo veci bolo rozhodované nezaujatým a nestranným zamestnancom orgánu verejnej správy preskúmava (až) v rámci prieskumu zákonnosti meritórneho, resp. konečného rozhodnutia. Jedná sa pritom o dôvod zrušenia preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, v zmysle ktorého správny súd zruší preskúmavané rozhodnutie, ak „došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.“

Správny súd v predmetnej veci podrobil riadnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia s tým, že závery uvádzané v napadnutom rozhodnutí sú plne preskúmateľné. K námietke sťažovateľa o odklone od rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP kasačný súd dodáva, že po prvé nie je vzhľadom na vyššie citované uznesenia dôvodná a po druhé sťažovateľom predkladané rozhodnutie spis. zn. 9Sžsk/103/2020 sa týkalo inej procesnej situácii, kedy sa v administratívnom konaní procesným rozhodnutím zastavilo konanie, v ktorom sa rozhodovalo o meritórnom nároku sťažovateľa, čo nie je možné konštatovať v tomto prípade.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.