3Svk/53/2022
ECLI:SK:NSSSR:2025:3021200200.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 13S/64/2021
- IČS
- 3021200200
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: AUTO CT, s.r.o., so sídlom Mestečko č. 286, IČO: 36825182, právne zastúpeného: JUDr. Peter Čurilla, advokát, so sídlom Prešov, Hlavná 2876/11, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- TN-OOP2-2021/010595-002 zo dňa 23. apríla 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/64/2021-68, zo dňa 6. apríla 2022, ECLI:SK:KSTN:2022:3021200200.1, takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/64/2021-68 zo dňa 6.apríla 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodnutím č. OU-TN-OCDPK-2021/004277-010 zo dňa 20.01.2021 žalobcovi zrušil oprávnenie na vykonávanie kontroly originality v zmysle § 85 ods. 5 písm. c) šiesteho bodu zákona č. 106/ 2018 Z. z. za porušenie ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2016 Z. z. za to, že nezabezpečil vykonávanie kontrol originality v rozsahu udeleného oprávnenia na príslušný druh kontrol originality a kategóriu vozidla nediskriminačným spôsobom prostredníctvom osôb, ktoré sú držiteľmi platného osvedčenia technika kontroly originality na príslušný druh kontroly originality a kategórie vozidla. Oprávnená osoba umožnila vykonávanie kontroly originality fyzickou osobou H. F., nar. XX.XX.XXXX v čase od 12.11.2018 (deň nasledujúci po skončení platnosti osvedčenia technika kontroly originality č. k.: OU-PB-OCDPK-2013/ 00359-2/CIF DJ2) do 28.05.2020 (dátum poslednej vykonanej kontroly originality preverený v informačnom systéme kontrol originality), pričom táto fyzická osoba nemala platné osvedčenie technika kontroly originality, čo je zároveň porušením ustanovenia § 88 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona č. 106/2018, Z. z. kedy oprávnená osoba kontroly originality nesmie umožniť vykonávanie kontroly originality fyzickými osobami, ktoré nemajú platné osvedčenie technika kontroly originality. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bola kontrola vykonaná v období odo dňa 25.06.2020 do 18.09.2020 na pracovisku kontroly originality č. 1334, AUTO CT, s.r.o., so sídlom: 020 52 Mestečko 286, IČO: 36825182, ktorá bola zavŕšená vydaním protokolu o kontrole č. 6/2020-PKO zo dňa 18.09.2020. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný vydal preskúmavané rozhodnutie č. OU-TN-OOP2-2021/ 010595-002 zo dňa 23.04.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie stotožniac sa so skutkovým a právnym posúdením veci zo strany správneho orgánu prvého stupňa.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, v ktorej poukazoval na svoju dobromyseľnosť a nesplnenie povinnosti správneho orgánu rozhodnúť o jeho žiadosti o predĺženie osvedčenia pre jeho technika. Mal za to, že tu existujú nepriame dôkazy, s ktorými sa správne orgány vôbec nevysporiadali. Okrem toho namietal neurčitosť výroku osvedčenia svojho zamestnanca, v ktorom je samotná lehota stanovená „slovne“ a nie špecifickým dátumom tak, ako to podľa jeho názoru vyžaduje právna úprava.
V tejto súvislosti zdôraznil, že jeho zamestnanec H. F. splnil všetky zákonné požiadavky k vydaniu predĺženia osvedčenia technika originality. Prípadná absencia takéhoto predĺženia v dôsledku jednoznačného zavinenia zo strany štátneho orgánu nemôže byť zákonným podkladom pre postup správneho orgánu sankcionujúceho oprávnenú osobu. Žalobca uznal, že chýba fyzický priamy dôkaz o tom, že v zákonom stanovenej lehote podal žiadosť o predĺženie platnosti osvedčenia technika v zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. Poukazoval však na reťazec nepriamych dôkazov, ktoré svedčia o tom, že takáto žiadosť bola podaná. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zopakoval skutkové zistenia z kontroly vykonanej na pracovisku žalobcu s tým, že nebolo preukázané, že žalobca ako oprávnená osoba splnil podmienku podľa § 91 ods. 7 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z., t. j. najneskôr 30 dní pred uplynutím platnosti osvedčenia nepožiadal o predĺženie platnosti osvedčenia technika. Z tohto dôvodu absencia predĺženia platnosti osvedčenia technika kontroly originality H. F. nebola zavinená zo strany prvostupňového správneho orgánu.
5. Správny súd rozsudkom č.k.13S/64/2021-68 zo dňa 6.4.2022 správnu žalobu zamietol, keď mal preukázané, že zamestnancovi žalobcu H. F. bolo udelené osvedčenie technika kontroly originality, ktoré platilo do 11.11.2018 a žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal ďalšiu platnosť resp. predĺženie tohto osvedčenia. Uviedol, že nebolo preukázané, že by žalobca v zmysle ust. § 91 ods.7 zákona požiadal o predĺženie platnosti tohto osvedčenia svojho zamestnanca.
Z tohto dôvodu nebola splnená jedna z troch podmienok, ktoré zákon stanovuje pre predĺženie platnosti osvedčenia a zamestnancovi žalobcu potrebné oprávnenie zaniklo. 6. Následne správny súd v rámci právneho posúdenia veci poukázal na ustanovenie § 84 ods.1 písm. c) ôsmy bod zákona č. 106/2018 Z. z., ktoré stanovuje podmienku pre udelenie oprávnenia na vykonávanie kontroly originality spočívajúcu v povinnosti zamestnávať v pracovnom pomere minimálne dve fyzické osoby odborne spôsobilé na vykonávanie kontroly
originality. Vyslovil záver, že zánik osvedčenia technika kontroly originality v dôsledku nepredĺženia jeho platnosti sa stáva zákonným dôvodom zrušenia oprávnenia na vykonávanie kontroly originality jedine vtedy, ak oprávnená osoba kontroly originality nebude naďalej v dôsledku zániku osvedčenia spĺňať predpoklady ustanovené v § 84 ods. 1 písm. c) osmy bod zákona, t. j. ak nebude disponovať minimálne dvoma osobami odborne spôsobilými na vykonávanie kontroly originality. Správny súd vykonal z vlastnej iniciatívy dokazovanie ohľadne splnenia tejto podmienky a na základe oznámenia strán sporu mal za preukázané, že v období od 12.11.2018 do 24.05.2020, čo predstavuje drvivú väčšinu rozhodného obdobia vymedzeného v rozhodnutiach správnych orgánov, žalobca nedisponoval minimálne dvoma osobami odborne spôsobilými na vykonávanie kontroly originality.
Na základe takto doplneného skutkového stavu správny súd uzavrel, že v období od 12.11.2018 do 25.05.2020 žalobca nezabezpečil vykonávanie kontrol originality prostredníctvom aspoň dvoch osôb, ktoré sú držiteľmi platného osvedčenia technika kontroly originality a súčasne umožnil vykonávanie kontroly originality fyzickou osobou, ktorá nemá platné osvedčenie technika kontroly originality.
Uvedené skutočnosti preto predstavovali zákonný dôvod pre zrušenie žalobcovho oprávnenia. 7. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného uviedol, že dospel k záveru, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Vzhľadom na svoje právne závery vyhodnotil argumentáciu žalobcu týkajúcu sa prístupu technika H. F. do príslušných systémov za irelevantnú.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca ako sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 9. Zdôraznil , že k zrušeniu jeho oprávnenia na vykonávanie originality došlo podľa § 85 ods. písm. c) bod 6. Zákona s jednoznačným a nesporným poukazom na tú skutočnosť, že malo dôjsť k porušeniu dikcie ustanovenia § 88 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona. Napriek tomu sa správny súd vo svojom rozhodnutí rozsiahle zaoberal splnením podmienok podľa § 84 ods. 1 písm. c) 8. bod Zákona v spojení s § 88 ods. 1 písm. a), 88 ods. 2 písm. c) 1. bod zákona, čím prekročil svoju právomoc. Okrem toho nesúhlasil s právnym záverom správneho súdu, že zánik osvedčenia. resp. nepredĺženie platnosti osvedčenia technika kontroly originality ako zákonného dôvodu na zrušenie oprávnenia na vykonávanie kontroly originality je nevyhnutné vysvetľovať v spojení s ustanovením § 84 ods. 1 písm. c) 8. bod Zákona. Opakovane poukázal na to, že správny súd sa zaoberal touto právnou otázkou nad rámec svojej právomoci a vecnej príslušnosti, nakoľko bol viazaný len existujúcim správnym rozhodnutím. Otázkou, ktorú učinil správny súd za rozhodujúcu sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberali. 10. Okrem toho namietal, že rozhodnutie správneho súdu nedalo odpoveď na podstatné právne otázky, ktoré boli uplatnené v správnej žalobe. Odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu označil za zmätočné a arbitrárne. Bod 42 dôvodov rozhodnutia označil za absolútne nezrozumiteľný. Zdôraznil, že ani správne orgány a následne ani súd sa nevysporiadali s nepriamym dôkazom o podaní žiadosti. Trval na tom, že v zákonom stanovenej lehote podal žiadosť o predĺženie osvedčenia technika kontroly originality, čo vyplýva aj z podacieho hárku č. EPH1140063770, ktorý obsahoval aj doklady potrebné pre vydanie rozhodnutia a kolok. To, že predmetná zásielka obsahovala viacero dokumentov dokazuje i samotná vyššia hmotnosť zásielky, ktorá je uvedená na elektronickom hárku Slovenskej pošty. Ďalším nepriamym dôkazom malo byť stretnutie s riaditeľkou príslušného odboru dňa 18.10.2018. 11. Sťažovateľ považoval za podstatné, že žiadosť riadne podal a chybou správneho orgánu o nej nebolo rozhodnuté, pričom mal za to, že takéto rozhodnutie by malo len deklaratórne účinky. 12. Žalovaný vo vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti zotrval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom zopakoval svoje skutkové zistenia a právnu argumentáciu uvedenú v odôvodnení tohto rozhodnutia.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
14. V prejednávanej veci došlo v administratívnom konaní k zrušeniu oprávnenia žalobcu, na tom skutkovom základe, že žalobca umožnil v období od 12.11.2018 do 28.05.2020 vykonávanie kontroly originality osobe, ktorá nemala platné osvedčenie technika kontroly originality, ktoré konanie bolo po právnej stránke kvalifikované ako porušenie povinnosti podľa § 88 ods. 1 písm. a) a § 88 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona č. 106/2016 Z. z.
15. Z výrokových častí ako aj odôvodnení rozhodnutí orgánov verejnej správy (odvolacieho ako aj prvostupňového) je zrejmé, že správne orgány, ktoré vo veci konali, svoje právne závery neodôvodňovali ustanovením § 84 ods.1 písm. c) ôsmy bod zákona č. 106/2016 Z. z. Nevykonali pritom žiadne dokazovanie ohľadne splnenia povinnosti žalobcu podľa tohto zákonného ustanovenia a žiadne skutkové zistenie ohľadne splnenia tejto povinnosti nebolo podkladom pre ich rozhodovanie.
16. Napriek uvedenému sa správny súd bez toho, aby k uvedenému smerovala akákoľvek žalobná námietka žalobcu, zaoberal splnením tejto zákonnej podmienky. Za účelom zistenia podmienok podľa § 84 ods.1 písm. c) ôsmy bod zákona č. 106/2016 Z. z. z vlastnej iniciatívy doplnil dokazovanie a následne vec po právnej stránke posúdil tak, že porušenie ustanovení § 88 ods. 1 písm. a) a § 88 ods. 2 písm. c) prvého bodu je potrebné pre účely splnenia podmienok pre zrušenie oprávnenia na vykonávanie kontroly originality, aplikovať v spojení s ust. § 84 ods.1 písm. c) ôsmy bod zákona č. 106/2016 Z. z.
17. Z uvedeného vyplýva, že správny súd sám, mimo administratívneho konania, po prvýkrát vyhodnotil splnenie podmienky podľa § 84 ods.1 písm. c) ôsmy bod zákona č. 106/2016 Z. z. Následne vec po právnej stránke posúdil v spojení s týmto zákonným ustanovením.
Uviedol, že aj keď bolo potrebné vec posúdiť aj podľa iného zákonného ustanovenia, ktoré nebolo konajúcimi správnymi orgánmi v administratívnom konaní použité, žalovaný ako aj orgán prvého stupňa vo výsledku došli k správnemu záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie oprávnenia. Takýmto postupom došlo k situácii, keď až v konaní pred správnym súdom došlo po prvýkrát k právnemu posúdeniu veci podľa § 85 ods. 5 písm. c), § 88 ods. 1 písm. a) a § 88 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona č. 106/2016 Z. z. v spojení s ustanovením § 84 ods.1 písm. c) ôsmy bod zákona č. 106/2016 Z. z. Takéto právne posúdenie veci správnym súdom, bolo založené na skutkových zisteniach, ktoré vyplynuli z dokazovania, ktoré správny súd vykonal z vlastnej iniciatívy. Potreba realizácie takéhoto dokazovania pritom nevyplynula z návrhu žalobcu a ani z jeho žalobnej argumentácie.
18. Za tejto situácie žalobca ako sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd prekročil svoju právomoc a predmet konania, ktorý bol daný preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. 19. V súvislosti s touto kasačnou námietkou kasačný súd poukazuje na závery vyslovené v Uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo 6. októbra 2015 v zmysle ktorých „ Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy.
Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“
20. Kasačný súd súčasne zdôrazňuje, že správne súdnictvo nie je pokračovaním správneho konania a úlohou správnych súdov nie je nahrádzanie činnosti správnych orgánov. Správny súd podrobuje súdnemu prieskumu právoplatné rozhodnutia, pri ktorých boli vyčerpané riadne opravné prostriedky. Uvedené je potrebné vnímať ako vyjadrenie subsidiarity správneho súdnictva a minimalizácie zásahov súdu do správneho konania. Súdny prieskum nemá nahrádzať prostriedky nápravy, ktoré sú dané vo vnútri verejnej správy.
Rovnako nemôže súd bez ohľadu na žalobné námietky preskúmať napadnuté rozhodnutie v širšom rozsahu ako žalobca sám vymedzil, pokiaľ nejde o prípady stanovené zákonom. Správny súd nekonštatoval, že by v prejednávanej veci išlo o takýto prípad a svoj postup takýmto spôsobom ani neodôvodnil. 21.
Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti správne poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného v spojení s uplatnenými žalobnými bodmi predstavuje rámec súdneho prieskumu, ktorý správnemu súdu neumožnil dotvárať resp. zásadným spôsobom dopĺňať dôvody rozhodnutia žalovaného. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu žalobných bodov posúdiť rozhodnutie žalovaného resp. aj správneho orgánu prvého stupňa, bez toho, aby ho sám zásadným spôsobom korigoval a dopĺňal. Ako už bolo uvedené vyššie, v prejednávanej veci správny súd bez návrhu doplnil dokazovanie a takto zistenú skutkovú okolnosť následne použil k právnemu posúdeniu veci podľa ustanovenia zákona, ktorý nebol správnymi orgánmi v rámci administratívneho konania použitý a ktorého použitia sa žalobca ani nedomáhal.
22. Inými slovami správny súd nemal za to, že rozhodnutie žalovaného je zákonné, ale potom čo sám doplnil dokazovanie a vec právne posúdil aj s poukazom na ďalšie zákonné ustanovenie, vyhodnotil jeho závery ako správne a zákonné a správnu žalobu zamietol.
23. Takýmto postupom správny súd de facto vytvoril inú právnu kvalifikáciu veci a to na inom, doplnenom skutkovom základe ako orgány verejnej správy konajúce v administratívnom konaní. Na takéto rozdielne odôvodnenie záverov správnych orgánov, ktoré bolo učinené až správnym súdom pri výkone správneho súdnictva, žalobca mohol reagovať až v podanej kasačnej sťažnosti. Takýmto postupom správny súd zaťažil svoje konanie vadou nezákonnosti, ktorá sama o sebe predstavuje dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 462 ods. 1 SSP.
24. Kasačný súd ďalej uvádza, že žalobca namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia súdu, ktorý mu nedal odpovede na jeho žalobné námietky. Konkrétne v kasačnej sťažnosti namietal, že sa správny súd nevysporiadal s tvrdenou existenciou nepriamych dôkazov, ktoré majú preukazovať včasné podanie žiadosti o predĺženie osvedčenia jeho zamestnanca a s tým súvisiacim porušení povinností správneho orgánu o tejto žiadosti riadne
rozhodnúť. 25. Kasačný súd poukazuje na ust. § 139 ods. 1 a 2 SSP a konštatuje, že povinnou náležitosťou rozsudku správneho súdu je aj jeho odôvodnenie. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (teda právo na poznanie dôvodov, pre ktoré správny súd rozhodol vo veci tak, ako rozhodol) je jedným z čiastkových procesných práv obsiahnutých v práve na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu nemusí byť rozsiahle, avšak musí poskytovať odpovede na všetky otázky týkajúce sa kľúčového právneho a skutkového posúdenia veci v nadväznosti na rozsah vymedzený správnou žalobou. Účastník konania má právo na odpoveď/ odôvodnenie len vo vzťahu k podstatným a relevantným okolnostiam prípadu.
26. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Povinnosti správneho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v nálezoch III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010 a uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), napríklad v rozhodnutí Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, kde konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.
Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
27. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, musí zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na zásadné argumenty účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou iného účastníka konania. Procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich nepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť z akých dôvodov. Ak to správny súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných predpisov podraditeľných pod vadu konania, ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave siedmom oddiele Ústavy SR, predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.
28. S poukazom na obsah žaloby mal správny súd zaujať stanovisko k hlavným žalobným námietkam spočívajúcich v tvrdení žalobcu, že situácia, ktorá viedla k zrušeniu jeho oprávnenia, vznikla v dôsledku porušenia povinností správneho orgánu, pričom on sám konal v dobrej viere. Bolo potrebné vysporiadať sa s jeho jednotlivými tvrdeniami ohľadne reťazca nepriamych dôkazov, ochrany jeho dobrej viery a podobne.
29. Správny súd však k uvedenému uviedol len to, že „ žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal predĺženie osvedčenia o odbornej spôsobilosti pre svojho zamestnanca“. Takáto konštatácia správneho súdu je bez pochybností nedostatočnou reakciou na žalobcom uplatnené konkrétne žalobné body. Namiesto toho, aby správny súd dal odpovede na žalobnú argumentáciu žalobcu, zaoberal sa tým, čo v konaní vôbec nebolo namietané a to je potreba aplikácie ust. § 84 ods.1 písm. c) ôsmy bod zákona č. 106/2016 Z. z. na vec.
30. V nadväznosti na uvedené považuje kasačný súd odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne za nedostatočné, keď správny súd na ťažiskové námietky žalobcu uvedené v žalobe relevantným spôsobom nereagoval a naopak venoval sa vlastnému právnemu posúdeniu veci, ktoré bolo rozdielne od právnej argumentácie žalovaného.
31. Pokiaľ v posudzovanej veci správny súd nepreskúmal dostatočným spôsobom žalobcove podstatné námietky, podľa názoru kasačného súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok vadou nepreskúmateľnosti. Správny súd náležite nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy SSP a ani v intenciách ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu nevyplýva náležitým spôsobom jasná a určitá odpoveď na podstatné argumenty žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného namietané v žalobe, rozsudok tak vykazuje znaky zmätočnosti a má za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom.
Vzhľadom k tomu, že správny súd dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie, kasačný súd v preskúmanej veci ani nemohol posúdiť dôvodnosť kasačných námietok žalobcu uvedených v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu v merite veci.
32. V zmysle vyššie uvedeného je možné uznať dôvodnosť námietky žalobcu uplatnenej v kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP, pokiaľ ide o posúdenie podstatných žalobných bodov a právnych argumentov žalobcu. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 33. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom správny súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť, a to i vo vzťahu k vyššie uvedeným skutkovým a právnym argumentom žalobcu.
V. Záver a trovy konania
34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná, v čoho dôsledku napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vec opätovne prejednať a to s prihliadnutím na právne závery vyslovené kasačným súdom v predmetnom rozsudku, ktorými je v súlade s § 469 SSP viazaný. 35. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania krajského súdu v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 36. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011 a § 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. februára 2025